2 Coríntios 1
Ɨ nyúucarij tɨ jájcua tɨ aꞌɨj́na áꞌxaj ɨ Tavástaraꞌ ɨ Jesús tɨ Cɨríistuꞌ pueꞌeen ajta Salmos (COK) vs ACF
1 Nyáaj ɨ nyaj Pablo puéꞌeen, nyáaj nu sɨ́ɨj aꞌɨ́ɨn puéꞌeen ɨ nyaj jahuɨɨreꞌ ɨ Cɨríistuꞌ, aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ tɨ ɨ Dios juxɨéꞌviꞌraꞌ jɨmeꞌ aꞌyan tyinaatáꞌ, aꞌɨ́jna jamuán ɨ taꞌihuáaraꞌ ɨ Timoteo, aꞌyaa tu jáꞌmuatyojtyeꞌ mu siaj jusɨꞌrii ɨ Dios jimi, mu siaj Corinto joꞌcháatɨmee, tyajta néijmiꞌcaa ɨ maj Acaya joꞌcháatɨmee.
1 Paulo, apóstolo de Jesus Cristo, pela vontade de Deus, e o irmão Timóteo, à igreja de Deus, que está em Corinto, com todos os santos que estão em toda a Acaia.
2 Cheꞌ ɨ Dios ɨ tyaj jajvástaraꞌ, ajta aꞌɨ́jna ɨ tavástaraꞌ Jesús tɨ ajta Cɨríistuꞌ puéꞌeen, micheꞌ aꞌɨ́ɨn tyámuaꞌ tyajamuaatáꞌan, majta jamuaatyápuaꞌrityeꞌen.
2 Graça a vós e paz da parte de Deus nosso Pai, e da do Senhor Jesus Cristo.
3 Tyicheꞌ tyámuaꞌ tyaꞌtáꞌcareꞌen ɨ Dios tɨ ajta yoꞌpuáaraꞌan puéꞌeen ɨ tavástaraꞌ Jesús tɨ ajta Cɨríistuꞌ puéꞌeen, aꞌɨ́ɨ pu aꞌɨ́ɨn puéꞌeen ɨ tyaj jajvástaraꞌ ɨ tɨ táꞌcuꞌvej, ajta aꞌɨ́ɨn puéꞌeen ɨ Dios ɨ tɨ aꞌnáj tɨnaꞌaj tyámuaꞌ tyitacájee.
3 Bendito seja o Deus e Pai de nosso Senhor Jesus Cristo, o Pai das misericórdias e o Deus de toda a consolação;
4 Aꞌɨ́ɨ pu tyámuaꞌ tyitacájee néijmiꞌi jɨmeꞌ jeꞌej tyaj tyaꞌajpuéjtzij, tyataꞌaj tyij tyajta ityáj tyámuaꞌ tyihuoꞌtyéjeevej aꞌɨ́ɨjma ɨ maj jajpuéjtzij, aꞌyájna tɨꞌɨj aꞌɨ́ɨn tyámuaꞌ tyitaatyéeje ityájma.
4 Que nos consola em toda a nossa tribulação, para que também possamos consolar os que estiverem em alguma tribulação, com a consolação com que nós mesmos somos consolados por Deus.
5 Jiꞌnye aꞌyájna tɨꞌɨj ɨ Cɨríistuꞌ tyaapuéjtzitariacaꞌ tajɨ́meꞌ, aꞌyaa tuꞌuj tátyanaꞌaj ityáj tyaꞌajpuéjtzij, aꞌyaa pu chaꞌtánaꞌaj ij Cɨríistuꞌ jimi tyajáꞌmaꞌcan ɨ tyaj jɨn huátatyamuaꞌveꞌen.
5 Porque, como as aflições de Cristo são abundantes em nós, assim também é abundante a nossa consolação por meio de Cristo.
6 Tɨpuaꞌaj ityáj tyajpuéjtzij, aꞌyaa pu tyíꞌhuɨɨreꞌ tɨꞌij Dios tyámuaꞌ tyajamuaatyéjeevej, ajta jaꞌmua japua huatányuunyij, ajta tɨpuaꞌaj Dios tyámuaꞌ tyitaatyéjeevej, aꞌyaa pu ajta tyíꞌhuɨɨreꞌ tɨꞌij ajta aꞌɨ́ɨn tyámuaꞌ tyajamuaatyéjeevej, ajta siaj sij tyoꞌtáviicueꞌ ɨ siaj jɨn jajpuéjtzij tyatɨꞌɨj ityáj tyaꞌajpuéjtzij.
6 Mas, se somos atribulados, é para vossa consolação e salvação; ou, se somos consolados, para vossa consolação é, a qual se opera suportando com paciência as mesmas aflições que nós também padecemos;
7 Aꞌyaa tu tyámuaꞌ naa tyiꞌijchóꞌveꞌ jaꞌmua jimi, jiꞌnye aꞌyaa tu tyáꞌmuaꞌreej tɨjɨn aꞌyájna siatɨꞌɨj tyaꞌajpuéjtzij, aꞌyaa pu ajta tyajáꞌmuacɨꞌtyij siaj sij huatóotyamuaꞌveꞌen.
7 E a nossa esperança acerca de vós é firme, sabendo que, como sois participantes das aflições, assim o sereis também da consolação.
8 Nyeꞌihuáamuaꞌ, aꞌyaa tu tyáꞌxɨeꞌveꞌ siaj jáamuaꞌreej jeꞌej tyej tyaapuéjtzitariacaꞌ tyatɨꞌɨj aꞌáa joꞌtyáꞌcaꞌaj aꞌájna a Asia. Huápuɨꞌɨj tu jajpuéjtzicaꞌaj catu cheꞌ tyéꞌviicueꞌracaꞌaj, aꞌyaa pu tyitáꞌmiteerastyaꞌcaꞌaj cuxáa tyej quee cheꞌ tyoꞌtáviicueꞌraj.
8 Porque não queremos, irmãos, que ignoreis a tribulação que nos sobreveio na Ásia, pois que fomos sobremaneira agravados mais do que podíamos suportar, de modo tal que até da vida desesperamos.
9 Aꞌyaa pu taꞌaxcaa cuxáa tyacuiꞌnyij. Aꞌyaa puꞌij tyitaatyáhuɨɨ tyej tyij jáarɨꞌrej tyaj quee tajitzé tyíꞌcaꞌnyej, sulu tyej tyij aꞌɨ́jna jitze arátacaꞌnyej ɨ Dios tɨ huaꞌ juurityeꞌ ɨ maj meríj huácuij.
9 Mas já em nós mesmos tínha- mos a sentença de morte, para que não confiássemos em nós, mas em Deus, que ressuscita os mortos;
10 Ajta ɨ Dios pu tɨiꞌrájtoo tɨꞌij quee aꞌyan tyitáacɨꞌtyij tyaj aꞌɨ́j jɨn huáꞌcuiꞌnyij tɨ huápuɨꞌɨj jeꞌej puaꞌaj een. Aꞌɨ́j tu jitze tyíꞌcaꞌnyej tɨ aꞌɨ́ɨn tɨiꞌrátoosij,
10 O qual nos livrou de tão grande morte, e livra; em quem esperamos que também nos livrará ainda,
11 tɨpuaꞌaj muaꞌaj siataatáhuɨɨreꞌ aꞌyan setyaꞌhuooj tajɨ́meꞌ. Tɨpuaꞌaj mueꞌtɨ́j aꞌyan metyáꞌhuoocaj tajɨ́meꞌ, mueꞌtɨ́j mu majta tyaatatyójtziꞌreꞌej ɨ Dios ɨ tɨ aꞌɨ́ɨn tyámuaꞌ tyitatáꞌcaa.
11 Ajudando-nos também vós com orações por nós, para que pela mercê, que por muitas pessoas nos foi feita, por muitas também sejam dadas graças a nosso respeito.
12 Tyiꞌtɨ́j tu jɨn áꞌtatzaahuatyeꞌ, jiꞌnye aꞌɨ́jna ɨ tyaj jɨn maꞌumuámuaꞌreꞌ aꞌyaa pu tyíꞌtaꞌixaatyeꞌ tɨjɨn tyámuaꞌ tu tyiꞌtyítachaꞌɨj tzáahuatyiꞌraꞌaj jɨmeꞌ íiyan cháanacaj japua, tyajta jéetzeꞌ tyámuaꞌ tyiꞌtyítachaꞌɨj jaꞌmua jimi. Catu ityáj aꞌɨ́jna jitze tyíꞌtaꞌitɨɨ jeꞌej maj ɨ tyeɨ́tyee metyityoomuámuaꞌreꞌ, sulu aꞌɨ́j tu jitze tyíꞌcaꞌnyej ɨ tɨ jɨn ɨ Dios tyámuaꞌ tyitatáꞌcaa.
12 Porque a nossa glória é esta: o testemunho da nossa consciência, de que com simplicidade e sinceridade de Deus, não com sabedoria carnal, mas na graça de Deus, temos vivido no mundo, e de modo particular convosco.
13 Ajta ɨ tyaj tyajáꞌmuayuꞌseꞌej, aꞌɨ́ɨ puꞌuj puéꞌeen ɨ siaj seríj jaayíꞌtɨn siaj joꞌjíjveꞌen, ajta ɨ siaj yoꞌitéej xáꞌraꞌnyij. Aꞌyaa nu tyáꞌxɨeꞌveꞌ siaj néijmiꞌi tyámuaꞌ naa tyojoꞌitéej xáꞌraꞌnyij,
13 Porque nenhumas outras coisas vos escrevemos, senão as que já sabeis ou também reconheceis; e espero que também até ao fim as reconhecereis.
14 aꞌyájna siatɨꞌɨj seríj jeꞌcácaa tyíꞌmuaꞌreej aꞌtyán tyaj puéꞌeen, ajta tɨꞌɨj uvéꞌnyej ɨ tavástaraꞌ muaꞌaj xu tajɨ́meꞌ ootzáahuatyeꞌej xáꞌjuꞌun, aꞌyájna tyatɨꞌɨj tyajta ityáj tyaꞌtatzáahuatyeꞌej táꞌjuꞌun jaꞌmua jɨmeꞌ.
14 Como também já em parte reconhecestes em nós, que somos a vossa glória, como também vós sereis a nossa no dia do Senhor Jesus.
15 Aꞌíj nu jitze tyiꞌcaꞌnyáaj, aꞌyan nyetyuꞌmuaꞌaj nyaj anaquéej aꞌáa jaꞌtanyéj jaꞌmua jimi, nyej nyij huaꞌpuaj jamuáamuaarej,
15 E com esta confiança quis primeiro ir ter convosco, para que tivésseis uma segunda graça;
16 aꞌyaa nu tyíꞌmuaꞌajcaa nyaj jamuáamuaarej nyatɨꞌɨj aꞌáa jóꞌmeꞌen a Macedonia, ajta nyatɨꞌɨj aꞌáa pu jaꞌajvetyij nyajtáhuaꞌaj nu jáꞌmuamuaaren. Aꞌyaa puꞌij tyíɨꞌrij siaj muaꞌaj naatáhuɨɨreꞌen nyej nyij nyooj huameꞌen aꞌájna a Judea.
16 E por vós passar à macedônia, e da macedônia ir outra vez ter convosco, e ser guiado por vós à Judéia.
17 ¿Nyiquij nyequee tzáahuatyiꞌraꞌaj jɨn aꞌyan tyuꞌmuáꞌaj? ¿Nyij aꞌyan setyiꞌmuaꞌtzej nyaj aꞌyan tyaꞌtányarasij aꞌyan nyetyiꞌmuaꞌastɨj nyaj aꞌyan rɨnyij, nyajta aꞌyan nyajta tyiꞌmuaꞌastɨ́j nyej quee aꞌyan huárɨnyij?
17 E, deliberando isto, usei porventura de leviandade? Ou o que delibero, o delibero segundo a carne, para que haja em mim sim, sim, e não, não?
18 Dios pu aꞌyan tyáꞌmuaꞌreej tyaj quee aꞌyan tyajáꞌmuaꞌixaatyeꞌ yee “jee” tyajta jeꞌen aꞌyan yee “capu” aꞌaj chaꞌtaj tyanaꞌaj.
18 Antes, como Deus é fiel, a nossa palavra para convosco não foi sim e não.
19 Jiꞌnye aꞌɨ́jna ɨ Cɨríistuꞌ tɨ yójraꞌ puéꞌeen ɨ Dios, aꞌɨ́jna ɨ nyaj jaxaj jaꞌmua jimi nyaj jamuán aꞌɨ́jna ɨ Silvano, ajta ɨ Timoteo, capu aꞌyan tyuꞌtaxájtacaꞌ yee “jee” ajta jeꞌen aꞌyan yee “capu”. Dios pu aꞌyan tyuꞌtaxájtacaꞌ ɨ Cɨríistuꞌ jimi jusén jɨmeꞌ tɨjɨn “jee”,
19 Porque o Filho de Deus, Jesus Cristo, que entre vós foi pregado por nós, isto é, por mim, Silvano e Timóteo, não foi sim e não; mas nele houve sim.
20 jiꞌnye aꞌɨ́j pu jimi ɨ néijmiꞌi aꞌyan atyojoꞌréꞌnyinyii jeꞌej tɨ ɨ Dios tyiꞌtɨ́j jɨn tyaꞌtóoratziiriꞌ. Aꞌɨ́j tu jɨn tyatɨꞌɨjtá tyéꞌtyojtziꞌreꞌej ɨ Dios aꞌyaa tu tyíꞌxaj tɨjɨn: “Cheꞌ aꞌyan tyáꞌraꞌnyij”, aꞌɨ́jna jitze maꞌcan ɨ Cɨríistuꞌ.
20 Porque todas quantas promessas há de Deus, são nele sim, e por ele o Amém, para glória de Deus por nós.
21 Ajta ɨ Dios pu aꞌɨ́ɨn puéꞌeen ɨ tɨ tyámuaꞌ tyitájchaꞌɨj ityájma, ajta muaꞌajmaj ɨ Cɨríistuꞌ jimi.
21 Mas o que nos confirma convosco em Cristo, e o que nos ungiu, é Deus,
22 Aꞌɨ́ɨ pu ityájma huatyóaꞌrij ajta tajimí jaatyájtoo ɨ ju júuricamej tyej tyij jáamuaꞌreej tɨ aꞌɨ́ɨn tyámuaꞌ tyitaatyátoosij.
22 O qual também nos selou e deu o penhor do Espírito em nossos corações.
23 Ajta tyij nyequee xu aꞌáa jaꞌtanyéj a Corinto, aꞌyájna nyatɨꞌɨj tyíꞌmuaꞌajcaj, Dios pu jamuaꞌreej nyej quee tyíꞌhueꞌej, nyajta aꞌyan tyíꞌxaj tzáahuatyiꞌraꞌaj jɨmeꞌ, nyaj quee aꞌáa jaꞌtanyéj jaꞌmua jimi nyej nyij quee jamuaatamuárɨeꞌristeꞌen.
23 Invoco, porém, a Deus por testemunha sobre a minha alma, que para vos poupar não tenho até agora ido a Corinto;
24 Catu ityáj aꞌyan tyajáꞌmuaꞌijtyeꞌ siaj sij caꞌnyéjrij jɨn tyáꞌantzaahuatyeꞌen, sulu jaꞌmua jamuán tu tyíꞌmuarɨeꞌ siaj sij aꞌɨ́jna jɨn huatóotyamuaꞌveꞌen, jiꞌnye muaꞌaj xu tyámuaꞌ een ɨ siaj jitzán tyáꞌtzaahuatyeꞌ.
24 Não que tenhamos domínio sobre a vossa fé, mas porque somos cooperadores de vosso gozo; porque pela fé estais em pé.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 2 Coríntios 1, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.