1 Coríntios 15
Ɨ nyúucarij tɨ jájcua tɨ aꞌɨj́na áꞌxaj ɨ Tavástaraꞌ ɨ Jesús tɨ Cɨríistuꞌ pueꞌeen ajta Salmos (COK) vs NTLH
1 Ajta ijíij, nyeꞌihuáamuaꞌ, aꞌyaa nu tyáꞌxɨeꞌveꞌ siaj joꞌtámuaꞌreej ɨ nyúucarij ɨ nyaj jamuáaꞌixaa ɨ tɨ jɨn Dios jamuiꞌrátoosij. Aꞌɨ́ɨ pu aꞌɨ́ɨn puéꞌeen ɨ nyúucarij ɨ siaj jaꞌancuriáaꞌ, ɨ siaj siajta jitzán tyámuaꞌ tyíꞌtyesejreꞌ.
1 Agora, irmãos, quero que lembrem do evangelho que eu anunciei a vocês, o qual vocês aceitaram e no qual continuam firmes.
2 Aꞌíi pu ajta aꞌɨ́ɨn puéꞌeen ɨ nyúucarij ɨ tɨ jɨn Dios jamuiꞌrátoosij, tɨpuaꞌaj tyámuaꞌ jitzán setyíꞌtyesejriaꞌaj, jeꞌej nyaj nyeríj tyajamuáaꞌixaa, naꞌríij sequée, capu tyiꞌtɨ́j jeꞌej tyajamuaatyáhuɨɨreꞌej ɨ siaj jaꞌantzaahuaj.
2 A mensagem que anunciei a vocês é o evangelho, por meio do qual vocês são salvos, se continuarem firmes nele. A não ser que não tenha adiantado nada vocês crerem nele.
3 Anaquéecan jɨmeꞌ aꞌyaa nu chaꞌtaj tyajaamuamuaꞌtyej jeꞌej nyej nyajta nyáaj tyaꞌancuriáaꞌ, tɨ ɨ Cɨríistuꞌ huamuɨ́ꞌ tajitzé maꞌcan tɨꞌij tyitaatúꞌuunyiꞌ ɨ tyaj jɨn ootyáꞌɨtzee ɨ Dios jimi, aꞌyaa pu tyéꞌyuꞌsiꞌ ɨ yuꞌxarij jitze,
3 Eu passei para vocês o ensinamento que recebi e que é da mais alta importância: Cristo morreu pelos nossos pecados, como está escrito nas Escrituras Sagradas ;
4 matɨꞌɨj jaꞌváꞌnaj ajta jeꞌen huéeicaj xɨcáj jitze huatájuuriacaꞌ, aꞌyájna tɨꞌɨj ajta tyéꞌyuꞌsiꞌ ɨ yuꞌxarij jitze.
4 ele foi sepultado e, no terceiro dia, foi ressuscitado, como está escrito nas Escrituras;
5 Aj puꞌij aꞌɨ́jcɨ jimi huataséjre ɨ Pedro, ajta jeꞌen huaꞌ jimi ɨ maj tamuáamuataꞌ japuan huaꞌpuaj aráꞌasej.
5 e apareceu a Pedro e depois aos doze apóstolos .
6 Ajta jeꞌen aꞌɨ́ɨjma jimi huataséjre ɨ maj aꞌyan aráꞌasej aꞌchu anxɨ́vij ɨ anxɨtyej, majta mueꞌtɨ́j móocheꞌ júurij, tyij majta meríj jeꞌcáj huácuij.
6 Depois apareceu, de uma só vez, a mais de quinhentos seguidores, dos quais a maior parte ainda vive, mas alguns já morreram.
7 Tɨꞌquij téꞌej aꞌɨ́jcɨ jimi huataséjre ɨ Santiago, ajta jeꞌen néijmiꞌcaa jimi ɨ tɨ huaꞌantyíhuoj.
7 Em seguida apareceu a Tiago e, mais tarde, a todos os apóstolos.
8 Uveꞌtyáatɨcan jɨmeꞌ puꞌquij nye jimi huataséjre, nyaj aꞌyan een tɨꞌɨj ɨ páꞌrɨꞌɨj tɨ huanɨeꞌhuacaꞌ tɨꞌɨj quee xu tyaꞌráꞌaj aꞌnáj tɨ nɨeꞌhuan.
8 Por último, depois de todos, ele apareceu também a mim, como para alguém nascido fora de tempo.
9 Jiꞌnye nyáaj nu aꞌɨ́ɨn puéꞌeen ɨ tɨ jéetzeꞌ cɨléenyeꞌ jɨn tyiꞌtyéjvee huaꞌ jimi ɨ tɨ Dios huaꞌantyíhuoj, capu ij aꞌyan tyinyetyévijtyeꞌ nyaj aꞌyan tyaataxáj yee nyáaj nu huaꞌ jitze ajtyámaꞌcan aꞌɨ́ɨjma ɨ Dios tɨ huaꞌantyíhuoj, jiꞌnye nyáaj nu jeꞌej puaꞌaj huóꞌruuj aꞌɨ́ɨjma ɨ maj jusɨꞌrihuaꞌaj ɨ Dios jimi.
9 De fato, eu sou o menos importante dos apóstolos e até nem mereço ser chamado de apóstolo, pois persegui a Igreja de Deus.
10 Maꞌ ajta ɨ Dios pu tyámuaꞌ tyinaatáꞌ, aꞌɨ́j nu jɨn sɨ́ɨj aꞌɨ́ɨn puéꞌeen ɨ Dios tɨ jaꞌantyíhuoj, ajta ɨ tɨ jɨn tyámuaꞌ tyinaatáꞌ jéehua pu tyuꞌtyáhuɨɨ, jiꞌnye jéetzeꞌ nu nyeríj tyuꞌmuárɨej mequee aꞌɨ́ɨmaj, Dios pu aꞌɨ́ɨn puéꞌeen ɨ tɨ caꞌnyíjraꞌaj naatáꞌ ajta jéehua náahuɨɨ nyej nyij tyuꞌmuárɨeꞌen.
10 Mas pela graça de Deus sou o que sou, e a graça que ele me deu não ficou sem resultados. Pelo contrário, eu tenho trabalhado muito mais do que todos os outros apóstolos. No entanto não sou eu quem tem feito isso, e sim a graça de Deus que está comigo.
11 Ajta ɨ tɨ jéetzeꞌ juxɨeꞌveꞌ, tɨpuaꞌaj nyáaj naꞌríij aꞌɨ́ɨmaj, aꞌíi pu aꞌɨ́ɨn puéꞌeen ɨ tyaj jáꞌmuaꞌixaatyeꞌ, ajta ɨ siaj muaꞌaj seríj jaꞌantzaahuaj.
11 Assim, não importa se a mensagem foi entregue por mim ou se foi entregue por eles; o importante é que foi isso que todos nós anunciamos, e foi nisso que vocês creram.
12 Ajta tɨpuaꞌaj aꞌɨ́j tyajáꞌmuaꞌixaatyeꞌ tɨ ɨ Cɨríistuꞌ huatájuuriacaꞌ, ¿jiꞌnye mej mij séecan ɨ maj jaꞌmua jitze ajtyámaꞌcan aꞌyan tyíꞌxaj yee maj quee cheꞌ huatájuurij ɨ maj meríj huácuij?
12 Se a nossa mensagem é que Cristo foi ressuscitado, como é que alguns de vocês dizem que os mortos não vão ressuscitar?
13 Jiꞌnye tɨpuaꞌaj mequee cheꞌ huatájuurej ɨ muɨꞌchítyee, capu ij ajta ɨ Cɨríistuꞌ huatájuuriacaꞌ,
13 Se não existe a ressurreição de mortos, então quer dizer que Cristo não foi ressuscitado.
14 ajta tɨpuaꞌaj ɨ Cɨríistuꞌ quee huatájuuriacaꞌ, capu ij tyiꞌtɨ́j huɨɨreꞌ ɨ nyúucarij tyaj jáꞌmuaꞌixaatyeꞌ, capu ajta tyiꞌtɨ́j huɨɨreꞌ ɨ siaj jɨn tyáꞌtzaahuatyeꞌ.
14 E, se Cristo não foi ressuscitado, nós não temos nada para anunciar, e vocês não têm nada para crer.
15 Tɨpuaꞌaj aꞌyan tyiꞌjaꞌyájnatan, ityáj tu aꞌyan éenyeꞌej táꞌjuꞌun tɨꞌɨj ɨ maj tyíꞌhueꞌtacaa aꞌɨ́jna jɨmeꞌ ɨ tyaj aꞌyan tyuꞌtaxájtacaꞌ tɨ ɨ Dios jaatájuurityej ɨ Cɨríistuꞌ, ajta quee jaatájuurityej, tɨpuaꞌaj aꞌyan tyiꞌjaꞌyájnatan matɨꞌɨj séecan tyíꞌxaj tɨjɨn maj quee cheꞌ huatájuurij ɨ maj meríj huácuij.
15 E mais ainda: nesse caso estaríamos mentindo contra Deus, porque afirmamos que ele ressuscitou Cristo. Mas, se é verdade que os mortos não são ressuscitados, então Deus não ressuscitou Cristo.
16 Jiꞌnye tɨpuaꞌaj mequee cheꞌ huatájuuritaj ɨ muɨꞌchítyee, aꞌyaa pu huatóomuaꞌaj tɨ ɨ Cɨríistuꞌ ajta quee huatájuuriacaꞌ.
16 Porque, se os mortos não são ressuscitados, Cristo também não foi ressuscitado.
17 Tɨpuaꞌaj ɨ Cɨríistuꞌ quee huatájuuriacaꞌ, capu tyiꞌtɨ́j huɨɨreꞌ ɨ siaj jaꞌtzaahuatyeꞌ, siajta sióocheꞌ jeꞌej puaꞌaj tyityetyúuchaꞌɨj.
17 E, se Cristo não foi ressuscitado, a fé que vocês têm é uma ilusão, e vocês continuam perdidos nos seus pecados.
18 Majta aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj tyáꞌtzaahuatyeꞌej ɨ Cɨríistuꞌ jimi muáacuij, muꞌríj mij majta jóꞌvej.
18 Se Cristo não ressuscitou, os que morreram crendo nele estão perdidos.
19 Tɨpuaꞌaj aꞌyaa naꞌaj tyíꞌtahuɨɨreꞌ ijíij tyaj tyooj júurij ɨ tyaj jɨn tyáꞌtzaahuatyeꞌ ɨ Cɨríistuꞌ jimi, jéetzeꞌ puꞌij jeꞌej puaꞌaj tyíꞌtaꞌuurej quee néijmiꞌcaa aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj aꞌyan japuan séejreꞌ ɨ cháanacaj.
19 Se a nossa esperança em Cristo só vale para esta vida, nós somos as pessoas mais infelizes deste mundo.
20 Ajta aꞌyaa pu tyiꞌjaꞌyájna tɨ ɨ Cɨríistuꞌ huatájuuriacaꞌ. Aꞌɨ́ɨ pu aꞌɨ́ɨn puéꞌeen ɨ tɨ anaquéej aꞌyan huarɨ́j tyej tyij jáamuaꞌreej maj majta huatájuuritaj ɨ maj meríj huácuij.
20 Mas a verdade é que Cristo foi ressuscitado, e isso é a garantia de que os que estão mortos também serão ressuscitados.
21 Aꞌyaa puꞌuj tɨꞌɨj ajta tyihuáꞌcɨꞌtyij ɨ tyeɨ́tyee maj huáꞌcuiꞌnyij aꞌɨ́jna jɨmeꞌ tɨ sɨ́ɨj naꞌaj ɨ tyáatɨꞌ ootyáꞌɨtzee ɨ Dios jimi, aꞌyaa pu chaꞌtaj naꞌaj tyihuáꞌcɨꞌtyij maj huatájuurej aꞌɨ́jna jɨmeꞌ tɨ ajta sɨ́ɨj ɨ tyáatɨꞌ huatájuuriacaꞌ.
21 Porque, assim como por meio de um homem veio a morte, assim também por meio de um homem veio a ressurreição.
22 Ajta aꞌyájna matɨꞌɨj ɨ Adán jimi néijmiꞌi tyityáacuij, aꞌyaa mu chaꞌtaj manaꞌaj néijmiꞌi tyiꞌtyajúurij muáꞌjuꞌun ɨ Cɨríistuꞌ jimi.
22 Assim como, por estarem unidos com Adão, todos morrem, assim também, por estarem unidos com Cristo, todos ressuscitarão.
23 Ajta aꞌyaa pu tyihuáꞌcɨꞌtyij jeꞌej tɨ tyihuoꞌxáꞌpuɨꞌɨntariꞌriꞌ, anaquéej pu ɨ Cɨríistuꞌ huatájuuriacaꞌ, majta jeꞌen aꞌɨ́ɨmaj huatájuurij ɨ maj jitzán ajtyámaꞌcan.
23 Porém cada um será ressuscitado na sua vez: Cristo, o primeiro de todos; depois os que são de Cristo, quando ele vier;
24 Aj puꞌij néijmiꞌi tyeꞌentyipuáꞌrij, tɨꞌɨj ɨ Cɨríistuꞌ aꞌɨ́ɨjma antyipuáꞌrityeꞌen ɨ maj tyityatatyíj, ajta ɨ maj tyiꞌtɨ́j jɨn antyúumuaꞌreej, ajta néijmiꞌi tyuꞌtátuireꞌen ɨ Dios jimi ɨ tɨ jɨn antyúumuaꞌreej.
24 e então virá o fim. Cristo destruirá todos os governos espirituais, todas as autoridades e poderes e entregará o Reino a Deus, o Pai.
25 Jiꞌnye aꞌyaa pu tyúuxɨeꞌveꞌ tɨ ɨ Cɨríistuꞌ tyuꞌtaꞌíjtaj ꞌasta naꞌaj quee néijmiꞌcaa antyimueꞌtɨn ɨ maj jájchaꞌɨɨreꞌ.
25 Pois Cristo tem de reinar até que Deus faça com que ele domine todos os inimigos.
26 Ajta ɨ tɨ uveꞌtyáatɨcan jɨn jaꞌantyimuéꞌtɨj, aꞌɨ́ɨ pu aꞌɨ́ɨn puéꞌeen ɨ tɨ tyeꞌentyípuaapuaꞌrityee.
26 O último inimigo que será destruído é a morte.
27 Jiꞌnye Dios pu néijmiꞌi jɨn tyuꞌtyáamueꞌtɨj ɨ Cɨríistuꞌ jimi. Ajta tɨꞌɨj aꞌyan tyíꞌxaj tɨ aꞌɨ́ɨn néijmiꞌi tyuꞌmuéꞌtɨj, capu xaa nyuꞌuj aꞌɨ́j huatyáamueꞌtɨj ɨ Dios, jiꞌnye Dios pu aꞌɨ́ɨn puéꞌeen ɨ tɨ jaatáꞌ tɨꞌij néijmiꞌi jɨn antyúumuaꞌreeriaj.
27 As Escrituras Sagradas dizem: “Deus pôs todas as coisas debaixo do domínio dele.” É claro que dentro das palavras “todas as coisas” não está o próprio Deus, que põe tudo debaixo do domínio de Cristo.
28 Ajta tɨꞌɨj ɨ Cɨríistuꞌ néijmiꞌi tyuꞌtyáamueꞌtɨj, aj puꞌij ɨ Cɨríistuꞌ ɨ tɨ yójraꞌ puéꞌeen ɨ Dios, aꞌɨ́ɨ pu jusɨ́ɨj huatóotosij ɨ Dios jimi, ɨ tɨ néijmiꞌi tyaatáꞌ. Aꞌyaa pu ɨ Dios néijmiꞌi jɨn tyeꞌentyúumuaꞌreeriaj jaꞌmej.
28 Mas, quando tudo for dominado por Cristo, então o próprio Cristo, que é o Filho, se colocará debaixo do domínio de Deus, que pôs todas as coisas debaixo do domínio dele. Então Deus reinará completamente sobre tudo.
29 Tɨpuaꞌaj seequéj eenyeꞌ, ¿jiꞌnye marɨnyij ɨ tyeɨ́tyee ɨ maj huóomueꞌhuacaꞌ aꞌɨ́ɨjma jitze maꞌcan ɨ maj meríj huácuij? Tɨpuaꞌaj mequee cheꞌ huatájuuritaj ɨ maj meríj huácuij, ¿jiꞌnye een jɨmeꞌ huaꞌnyúucaritzeꞌ mahuóomueꞌhuacaꞌ?
29 Pensem agora nas pessoas que são batizadas em favor dos mortos : o que é que elas esperam conseguir? Se os mortos não são ressuscitados, por que é que essas pessoas se batizam em favor deles?
30 ¿Jiꞌnye een jɨmeꞌ ityáj tyetyaꞌajpuéjtzij aꞌnáj tɨnaꞌaj?
30 E, quanto a nós, por que é que nos colocamos em perigo a toda hora?
31 Jiꞌnye een jɨmeꞌ nyeꞌihuáamuaꞌ, aꞌnáj tɨnaꞌaj nyetyaꞌajpuéjtzij. Aꞌyaa nu tyajáꞌmuaꞌixaatyeꞌ tzáahuatyiꞌraꞌaj jɨmeꞌ aꞌɨ́jna jɨmeꞌ nyaj jáꞌnyatzaahuatyeꞌ jaꞌmua jɨmeꞌ ɨ Cɨríistuꞌ jimi, aꞌɨ́jna ɨ Jesús tɨ ajta tavástaraꞌ puéꞌeen.
31 Irmãos, eu enfrento a morte todos os dias. Se afirmo isso, é pelo orgulho que tenho de vocês, pois estamos todos unidos com Cristo Jesus, o nosso Senhor.
32 Tɨpuaꞌaj mequee huatájuurej ɨ maj meríj huácuij, ¿jiꞌnye tyiꞌtɨ́j jɨn tyinyetyáhuɨꞌrii nyatɨꞌɨj huatyéenyoꞌsej aꞌɨ́ɨjma jimi ɨ tyiꞌtyán aꞌájna a Éfeso? Aꞌyaa mu séecan tyíꞌxaj tɨjɨn: “Tyicheꞌ tyúꞌcuaꞌnyij, tyajta huayeꞌen, jiꞌnye ariáꞌpuaꞌaj tu cuiꞌnyij.”
32 Aqui em Éfeso eu lutei contra inimigos como se lutasse contra animais selvagens. E, se fiz isso somente por interesses humanos, o que foi que eu consegui com isso? Se é verdade que os mortos não são ressuscitados, façamos o que diz o ditado: “Comamos e bebamos porque amanhã morreremos.”
33 Caxu tóoaꞌcareꞌen maj jáꞌmuacuanamuaj tyiꞌtɨ́j jɨmeꞌ. Tɨꞌɨj ɨ aꞌtɨ́j tyuꞌtaxájtacaꞌ: “Aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj jeꞌej puaꞌaj tyityetyúuchaꞌɨɨj, aꞌɨ́ɨ mu jeꞌej puaꞌaj tyihuojóꞌjɨpuaj ɨ maj tyámuaꞌ tyityetyúuchaꞌɨɨj mej mij majta jeꞌej puaꞌaj huárɨnyij.”
33 Não se enganem: “As más companhias estragam os bons costumes.”
34 Siataꞌaj tyámuaꞌ huárɨnyij, caxu cheꞌ juxanaꞌcɨriaꞌaj, jiꞌnye jeꞌcáj xu muaꞌaj quee jamuaꞌtyej ɨ Dios. Aꞌyaa nu tyajáꞌmuaꞌixaatyeꞌ siataꞌaj sij huatóotyeviꞌraꞌastaj.
34 Comecem de novo a viver uma vida séria e direita e parem de pecar. Para fazer com que vocês fiquem envergonhados, eu digo o seguinte: alguns de vocês não conhecem a Deus.
35 Tyij quee sɨ́ɨj aꞌyan tyuꞌtaꞌíhuoꞌsij tɨjɨn: “¿Jiꞌnye metyityaatájuurij ɨ muɨꞌchítyee? ¿Tyiꞌtanyí tyéviraꞌ jɨn maj séeriaꞌaj muáꞌjuꞌun?”
35 Mas alguém perguntará: “Como é que os mortos são ressuscitados? Que tipo de corpo eles vão ter?”
36 Mu paj quee maꞌúumuaꞌrej, aꞌɨ́jna ɨ jatzíj ɨ siaj jaahuástej, capu ajnyésij tɨpuaꞌaj quee anaquéej acáanyej.
36 Seu tolo! Quando você semeia uma semente na terra, ela só brota se morrer.
37 Patɨꞌɨj tyíꞌhuasteꞌej capáj aꞌɨ́j atyáhuasteꞌej ɨ cɨyéj tɨꞌij ajnyéj, sulu aꞌɨ́j paj atyáhuasteꞌej ɨ jatzíj tɨpuaꞌaj tyeríicuj jatzeꞌ nusu tyiꞌtɨ́j séecan.
37 E o que foi semeado é apenas uma semente, talvez um grão de trigo ou outra semente qualquer e não o corpo já formado da planta que vai crescer.
38 Ajta jeꞌen ɨ Dios jaatáꞌsij ɨ cɨyáaraꞌ jeꞌej tɨ arí tyaaxáꞌpuɨꞌɨntariꞌriꞌ séej ajta séej ɨ jatzíj.
38 Deus dá a essa semente o corpo que ele quer e dá a cada semente um corpo próprio.
39 Capu juxaꞌaj naꞌaj een ɨ huaꞌ tyéviraꞌ, sɨ́ɨj pu aꞌɨ́ɨn puéꞌeen ɨ tyévij tɨ jatyáhueꞌraꞌ, ajta seequéj mu eenyeꞌ tyáhueꞌraꞌ ɨ yaꞌmuáatyee, majta seequéj ɨ pínaꞌsee, majta seequéj eenyeꞌ tyáhueꞌraꞌ ɨ hueꞌtyée.
39 E a carne dos seres vivos não é toda do mesmo tipo. Os seres humanos têm um tipo de carne; os animais, outro; os pássaros, outro; e os peixes, ainda outro.
40 Ajta jútyeꞌ tɨ tyíꞌsejreꞌ, ajta ɨ tɨ aꞌyan tyíꞌsejreꞌ ɨ cháanacaj japua, capu juxaꞌaj naꞌaj tyíꞌeen, sɨ́ɨj pu aꞌɨ́ɨn puéꞌeen ɨ tɨ naa tyihuáꞌsejratyeꞌ ɨ jútyeꞌ tɨ tyíꞌsejreꞌ, ajta sɨ́ɨj pu ajta aꞌɨ́ɨn puéꞌeen ɨ tɨ naa tyihuáꞌsejratyeꞌ íiyan tɨ tyíꞌsejreꞌ ɨ cháanacaj japua.
40 Há também corpos do céu e corpos da terra. Existe um tipo de beleza que pertence aos corpos celestes, e há outro que pertence aos corpos terrestres.
41 Aꞌɨ́jna ɨ xɨcáj, aꞌɨ́ɨ pu sɨ́ɨj aꞌɨ́ɨn puéꞌeen ɨ tɨ naa tyihuáꞌsejratyeꞌ, ajta ɨ máxcɨrɨeꞌ, seequéj pu tyihuáꞌsejratyeꞌ, majta ɨ xúꞌraꞌvetyee, camu majta juxaꞌaj manaꞌaj een.
41 O sol tem o seu próprio brilho; a lua, outro brilho; e as estrelas têm um brilho diferente. E mesmo as estrelas têm diferentes tipos de brilho.
42 Aꞌyaa pu chaꞌtaj naꞌaj tyíꞌrɨnyacaa aꞌɨ́ɨjma jimi ɨ muɨꞌchítyee. Aꞌɨ́jna ɨ tyéviraꞌ tɨ huanɨeꞌhuacaꞌ, aꞌɨ́ɨ pu áꞌpuaꞌren, ajta ɨ Dios tɨ jaꞌajriásij, capu cheꞌ aꞌnáj áꞌpuaꞌren.
42 Pois será assim quando os mortos ressuscitarem. Quando o corpo é sepultado, é um corpo mortal; mas, quando for ressuscitado, será imortal .
43 Aꞌɨ́jna ɨ tyéviraꞌ ɨ tɨ avaꞌnamiꞌhuaj, capu tyiꞌtɨ́j huɨɨreꞌ, ajta ɨ tɨ huatájuuritaj Dios pu tyámuaꞌ tyaataꞌsij. Ɨ tɨ avaꞌnamiꞌhuaj capu jucaꞌnyej, ajta ɨ Dios tɨ jaatájuurityeꞌsij, aꞌɨ́ɨ pu uhuájcaꞌnyej.
43 Quando ele é sepultado, é feio e fraco; mas, quando for ressuscitado, será bonito e forte.
44 Aꞌɨ́jna ɨ tɨ avaꞌnamiꞌhuaj aꞌyan pu maꞌcan ɨ cháanacaj japua, ajta ɨ tɨ huatájuuritaj aꞌɨ́j pu jitze aróocaꞌnyej ɨ júuricamaꞌraꞌ ɨ Dios. Tɨpuaꞌaj séjreꞌej ɨ tyéviraꞌ íiyan tɨ maꞌcan ɨ cháanacaj japua, aꞌyaa pu chaꞌtaj naꞌaj tyíꞌsejreꞌ ɨ tyéviraꞌ tɨ jitzán aróocaꞌnyej ɨ júuricamaꞌraꞌ ɨ Dios.
44 Quando é sepultado, é um corpo material; mas, quando for ressuscitado, será um corpo espiritual. É claro que, se existe um corpo material, então tem de haver também um corpo espiritual.
45 Aꞌyaa pu tyéꞌyuꞌsiꞌ tɨjɨn: “Aꞌɨ́jna ɨ Adán ɨ tɨ anaquéej huaséjre, aꞌɨ́ɨ pu júurij huatyáꞌɨtzee”, ajta aꞌɨ́jna ɨ tɨ ajta Adán puɨ́rɨcɨj ɨ tuꞌvéꞌtyajtɨj, aꞌyaa pu júuricamej tyuꞌtyóotaahuacaꞌ tɨꞌij ajta huoꞌtáꞌan maj júurij muáꞌraꞌnyij.
45 Porque as Escrituras Sagradas dizem: “Adão, o primeiro homem, foi criado como ser vivo.” Mas o último Adão, Jesus Cristo, é o Espírito que dá vida.
46 Capu anaquéej huataséjre ɨ júuricamaꞌraꞌ ɨ Dios, sulu aꞌɨ́jna ɨ tɨ íiyan tyíꞌmaꞌcan ɨ cháanacaj japua, tɨꞌɨj ij téꞌej ɨ júuricamaꞌraꞌ ɨ Dios.
46 Não é o espiritual que vem primeiro, mas sim o material; depois é que vem o espiritual.
47 Ɨ tyáatɨꞌ tɨ anaquéej huaséjre, chuéj pu jɨn huatyátaavijhuacaꞌ, aꞌɨ́j pu jɨn íiyan chuéj japua maꞌcan, ajta ɨ tyáatɨꞌ ɨ tɨ jeꞌtyáaꞌsej, aꞌɨ́ɨ pu jútyeꞌ jáꞌmaꞌcan.
47 O primeiro homem foi feito do pó da terra; o segundo veio do céu.
48 Aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj aꞌyan huacháatɨmee íiyan ɨ cháanacaj japua, aꞌyaa mu een tɨꞌɨj ajta een ɨ tyévij tɨ chuéj japua maꞌcan, majta aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj aꞌɨ́j jitze ajtyámaꞌcan ɨ tɨ jútyeꞌ jáꞌmaꞌcan, aꞌyaa mu majta een tɨꞌɨj een aꞌɨ́jna ɨ tajapuá tɨ jáꞌmaꞌcan.
48 Os que pertencem à terra são como aquele que foi feito do pó da terra; os que pertencem ao céu são como aquele que veio do céu.
49 Aꞌyájna tyatɨꞌɨj huaséꞌrin tɨꞌɨj aꞌɨ́jna ɨ tyévij chuéj japua tɨ maꞌcan, aꞌyaa tu chaꞌtaj tyanaꞌaj huaséꞌrihuaꞌaj táꞌjuꞌun tɨꞌɨj aꞌɨ́jna ɨ tyévij jútyeꞌ tɨ jáꞌmaꞌcan.
49 Assim como somos parecidos com o homem feito do pó da terra, assim também seremos parecidos com o Homem do céu.
50 Aꞌyaa nu tyajáꞌmuaꞌixaatyeꞌ nyeꞌihuáamuaꞌ, capu ɨꞌríj tɨ aꞌáa joꞌtyájrutyej joꞌtɨj Dios tyejéꞌijtaj aꞌtɨ́j tɨ ooj aꞌyan huaséꞌrin tɨꞌɨj ɨ tyévij chuéj japua tɨ maꞌcan, ajta aꞌɨ́jna ɨ aꞌtɨ́j tɨ áꞌpuaꞌren, capu ɨꞌríj tɨ aꞌyan tyáacɨꞌtyij aꞌɨ́jna ɨ tɨquee aꞌnáj áꞌpuaꞌren.
50 Meus irmãos, o que eu quero dizer é isto: o que é feito de carne e de sangue não pode ter parte no Reino de Deus , e o que é mortal não pode ter a imortalidade.
51 Aꞌyaa nu tyáꞌxɨeꞌveꞌ siaj jáamuaꞌtyij aꞌɨ́jna ɨ tɨ juꞌavaatacaꞌaj ɨ Dios jimi. Catu néijmiꞌi cuiꞌnyij, sulu Dios pu néijmiꞌcaa seequéj taꞌuurej,
51 Escutem bem este segredo: nem todos vamos morrer , mas todos nós vamos ser transformados, num instante,
52 aꞌyaa pu tyeꞌmej aꞌájna xɨcáaraꞌ tɨꞌɨj huatánamuajreꞌen ɨ cɨꞌsítyeꞌrij, tɨꞌɨj néijmiꞌi tyeꞌentyipuáꞌrij. Tɨꞌɨj ɨ tɨ tajapuá tyíꞌhuɨɨreꞌ tyuꞌtácɨꞌsityeꞌen, aꞌyaa pu huataséjreꞌej tɨꞌɨj maj huatyóonaꞌaxcavaꞌxɨꞌɨn jiyeꞌtzín jɨmeꞌ, aj puꞌij ɨ Dios huoꞌtájuurityeꞌsij aꞌɨ́ɨjma ɨ maj meríj huácuij, mej mij quee cheꞌ aꞌnáj áꞌpuaꞌrej. Tyajta ityáj seequéj tu huataséjreꞌsij.
52 num abrir e fechar de olhos, quando tocar a última trombeta. Ela tocará, os mortos serão ressuscitados como seres imortais, e todos nós seremos transformados.
53 Jiꞌnye aꞌyaa pu tyúuxɨeꞌveꞌ tɨ ɨ tɨ áꞌpuaꞌren seequéj huóoꞌuurej tɨꞌij quee cheꞌ áꞌpuaꞌrej, ajta aꞌyan tyúuxɨeꞌveꞌ tɨ ɨ tɨ muɨꞌnyij, ajta seequéj huóoꞌuurej tɨꞌij quee cheꞌ aꞌnáj muɨꞌɨjcaj.
53 Pois este corpo mortal precisa se vestir com o que é imortal; este corpo que vai morrer precisa se vestir com o que não pode morrer.
54 Tɨꞌɨj seequéj huóoꞌuurej aꞌɨ́jna ɨ tɨ áꞌpuaꞌren tɨꞌij quee cheꞌ áꞌpuaꞌrej, ajta tɨꞌɨj arí seequéj huóoꞌuurej aꞌɨ́jna ɨ tɨ muɨꞌnyíicheꞌ tɨꞌij quee cheꞌ muɨꞌɨjcaj, aj pu xaa ij ajtyojoꞌréꞌnyesij jeꞌej tɨ anaquéej tyéꞌyuꞌsiꞌhuacaꞌaj, aꞌɨ́jna ɨ nyúucarij tɨ aꞌyan tyáꞌxaj yee: “Néijmiꞌi pu jɨn huamuéꞌtɨchej aꞌɨ́jna ɨ tɨ huáꞌcuiꞌcaa.
54 Assim, quando este corpo mortal se vestir com o que é imortal, quando este corpo que morre se vestir com o que não pode morrer, então acontecerá o que as Escrituras Sagradas dizem: “A morte está destruída! A vitória é completa!”
55 Mu paj huáꞌcuiꞌcaa, ¿joꞌnyij jeꞌen ɨ paj jɨn huoꞌtyáamueꞌtɨj? Ajta mu paj jɨn tyihuoꞌpuéj, ¿joꞌnyij jeꞌen?”
55 “Onde está, ó morte, a sua vitória? Onde está, ó morte, o seu poder de ferir?”
56 Ajta aꞌɨ́jna ɨ tɨ tyihuáꞌpuejtyeꞌ ajta ɨ tɨ huáꞌcuiꞌcaa, aꞌɨ́ɨ pu aꞌɨ́ɨn puéꞌeen ɨ xánaꞌcɨraꞌaj, ajta aꞌɨ́jna jitze aróocaꞌnyej ɨ nyúucarij ɨ maj jɨn tyíꞌijta.
56 O que dá à morte o poder de ferir é o pecado, e o que dá ao pecado o poder de ferir é a lei .
57 Ajta tyicheꞌ tyaatatyójtziꞌreꞌen ɨ Dios tɨ tatáꞌcaa tyaj tyuꞌtyámueꞌtɨj aꞌɨ́jna jitze maꞌcan ɨ tavástaraꞌ Jesús tɨ ajta Cɨríistuꞌ puéꞌeen.
57 Mas agradeçamos a Deus, que nos dá a vitória por meio do nosso Senhor Jesus Cristo!
58 Aꞌɨ́j pu jɨn nyeꞌihuáamuaꞌ mu nyaj huápuɨꞌɨj jáꞌmuaxɨeꞌveꞌ, siataꞌaj tyámuaꞌ tyíꞌtyesejreꞌej siajta aꞌnáj tɨnaꞌaj aꞌyan rɨjcaj, setyiꞌmuárɨeꞌej ɨ tavástaraꞌ jimi, jiꞌnye xuꞌríj jamuaꞌreej siaj quee huáapuaꞌaj tyíꞌmuarɨeꞌ ɨ tavástaraꞌ jitze maꞌcan.
58 Portanto, queridos irmãos, continuem fortes e firmes. Continuem ocupados no trabalho do Senhor, pois vocês sabem que todo o seu esforço nesse trabalho sempre traz proveito.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 1 Coríntios 15, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.