Tiago 3
Hmooh hmëë he- ga-jmee Jesucristo; Salmos (CHZNTPS) vs NTLH
1 Saꜙ waˊ cha̱a̱ˉ jwë̱ë̱ꜘ taˉjwohꜗ jeeˊ tä̱ä̱hˊ hnähꜘ ø̱ø̱hnꜗ. Maˉñehˊ baˊ hnähꜘ, hwehˉ gaˊ miihˉ ngɨɨhꜗ Dio kwa̱a̱t˜ jnänˋ hi̱ˉ la̱a̱ꜗ taˉjwohꜗ.
1 Meus irmãos, somente poucos de vocês deveriam se tornar mestres na Igreja, pois vocês sabem que nós, os que ensinamos, seremos julgados com mais rigor do que os outros.
2 Läꜙjë̱ë̱ꜙ baˊ jneˊ, johꜘ ji̱i̱h˜ saꜙ dsaˉhlä̱ä̱hꜙ jneˊ. Pero ja̱a̱ˉ hi̱ˉ saꜙ dsaˉhlä̱ä̱hꜙ kya̱a̱hˊ juuˈ heˉ hlëëyhꜙ, hi̱ˉ heꜘ la̱a̱ꜗ ja̱a̱ˉ dsaˉñʉʉhˉ llu̱u̱ꜗ goˉte˜. Liyhꜙ hä̱ä̱yꜗ hñiiyꜘ kihꜗ läꜙjëꜙ baˊ, saꜙ kwayꜙ jwëˈ jøøꜗ heˉ hlɨɨhˈ kiyhꜗ.
2 Todos nós sempre cometemos erros. Quem não comete nenhum erro no que diz é uma pessoa madura, capaz de controlar todo o seu corpo.
3 Waˊraˉ gaꜙtøøhˊ jneˊ fren˜ hooˊ kyaˊjɨɨhˊ, hwa̱a̱ˊ bihꜗ kya̱a̱hˊ jneˊ. Maꜙkeꜙ jø̱ø̱yhˈ, kya̱a̱hˊ ko̱o̱ˉ heˉ pihˈ baˊ tä̱ä̱ꜙ jä̱ä̱ˊ jneˊ haˉ taꜙ jeeˊ hnøøˉ jneˊ.
3 Até na boca dos cavalos colocamos um freio para que nos obedeçam e assim fazemos com que vão aonde queremos.
4 Läꜙja̱ˉ laꜗ kaˉlähꜘ kya̱a̱hˊ barco. Maꜙkeꜙ heˉ gaˊ jʉʉhˉ ngëëˈ barco hiꜙ maꜙkeꜙ sëëh˜ lleꜘ täꜘ kihꜗ, pero kya̱a̱hˊ ko̱o̱ˉ jwɨˊ hmaˉ pihˈ baˊ kooh˜ dsaˉ, leꜘ dsaˉnääyꜗ haˉ taꜙ jeeˊ hnøøyˈ.
4 Pensem no navio: grande como é, empurrado por ventos fortes, ele é guiado por um pequeno leme e vai aonde o piloto quer.
5 Hiꜙ läꜙja̱ˉ laꜗ kaˉlähꜘ kya̱a̱hˊ läˊsɨɨhˊ jneˊ. Ko̱o̱ˉ heˉ pihˈ baˊ, pero haˉ ko̱hꜘ dsooˊ saꜙ hnooˉ. Kya̱a̱hˊ ko̱o̱ˉ jeˉ pihˈ baˊ le̱e̱ꜙ so̱o̱hꜗ läꜙji̱i̱hˈ kooꜙ ko̱o̱ˉ mohꜘ jʉʉhˉ.
5 É isto o que acontece com a língua: mesmo pequena, ela se gaba de grandes coisas. Vejam como uma grande floresta pode ser incendiada por uma pequena chama!
6 Hiꜙ läˊsɨɨhˊ jneˊ laꜗ läꜙko̱o̱ˉ jeˉ. Johꜘ nëëˈ heˉ hlɨɨhˈ saꜙ gwaꜘ kihꜗ. Heˉ naˉ he̱e̱˜ läꜙka̱a̱ˉ jmɨˉngoꜗ jnänˋ läꜙjëꜙ jmɨɨˊ baˊ. Läˊsɨɨhˊ jneˊ naˉ, të̱ë̱ˉ beꜘ kihꜗ chaˊjeˉ.
6 A língua é um fogo. Ela é um mundo de maldade, ocupa o seu lugar no nosso corpo e espalha o mal em todo o nosso ser. Com o fogo que vem do próprio inferno, ela põe toda a nossa vida em chamas.
7 Lihꜙ baˊ dsaˉ miˉhwa̱a̱ꜘ läꜙjë̱ë̱ꜙ nëëˈ jahꜘ la̱a̱ˋ hi̱ˉ cha̱a̱ˉ hwaꜗ laˉ, liyhꜙ miˉhwa̱a̱yꜘ ta̱ˈ, mɨɨhˉ, hiꜙ jahꜘ hi̱ˉ cha̱a̱ˉ jmɨˉñeehꜚ kaˉlähꜘ.
7 O ser humano é capaz de dominar todas as criaturas e tem dominado os animais selvagens, os pássaros, os animais que se arrastam pelo chão e os peixes.
8 Pero saꜙ cha̱a̱ˉ niꜙ ja̱a̱ˉ hi̱ˉ lihꜙ haꜗ kihꜗ läˊsɨɨhˊ jneˊ. Saꜙ chaˉ heˉ llaˉdsëëˋ kihˈ heˉ hlɨɨhˈ naˉ. Läꜙko̱o̱ˉ heˉ naˉka̱hˈ venen heˉ jngɨɨhꜙ kihꜗ dsaꜙ baˊ laˈ läˊsɨɨhˊ jneˊ.
8 Mas ninguém ainda foi capaz de dominar a língua. Ela é má, cheia de veneno mortal, e ninguém a pode controlar.
9 Kya̱a̱hˊ läˊsɨɨhˊ jneˊ hlëëhˊ jneˊ lluˈ kihꜗ Dio hi̱ˉ la̱a̱ꜗ Tääˋ jnänˋ, hiꜙ ja̱ˉbaˊ kya̱a̱hˊ läˊsɨɨhˊ jneˊ, jwäˊ jneˊ dsoˊjwɨɨꜘ kihꜗ dsaꜙ, hi̱ˉ la̱a̱ꜗ läꜙko̱o̱ˉ he̱e̱hꜚ kihꜗ Dio.
9 Usamos a língua tanto para agradecer ao Senhor e Pai como para amaldiçoar as pessoas, que foram criadas parecidas com Deus.
10 Ko̱o̱ˉ baˊ hooˊ jneˊ jeeˊ hwëëˉ juuˈ lluꜗ hiꜙ jeeˊ hwëëˉ juuˈ hlɨɨhꜗ. Niꜙ miihˉ saꜙ so̱o̱h˜ läꜙnaˉ, ø̱ø̱hnꜗ.
10 Da mesma boca saem palavras tanto de agradecimento como de maldição. Meus irmãos, isso não deve ser assim.
11 Haˉ läꜙja̱ˉ, ko̱o̱ˉ jmɨˉtooˉ hyaꜙ jmɨɨˉ øøꜘ hiꜙ ja̱ˉbaˊ heˉ ja̱ˉ hyaꜙ jmɨɨˉ llihꜗ kaˉlähꜘ.
11 Por acaso pode a mesma fonte jorrar água doce e água amarga?
12 Ø̱ø̱hnꜗ, haˉ läꜙja̱ˉ ko̱o̱ˉ chaahˈ higo hɨɨꜗ mɨˈolivo o wɨ̱ɨ̱ˉ jëhˈ hɨɨꜗ mɨˈhigo. Ja̱ˉbaˊ läꜙja̱ˉ laꜗ kihꜗ jeeˊ hyaˉ jmɨɨˉ, saꜙ hwëëꜙ jmɨɨˉ ñiiˋ ko̱ˉjø̱hꜘ kya̱a̱hˊ jmɨɨˉ øøꜘ.
12 Meus irmãos, por acaso pode uma figueira dar azeitonas ou um pé de uva dar figos? Assim, também, uma fonte de água salgada não pode dar água doce.
13 Cherˊmahꜗ cha̱a̱ˉ ja̱a̱ˉ hnähꜘ hi̱ˉ chaˉ hʉʉˊdsëˉ lluꜗ kihꜗ, hi̱ˉ kyʉʉh˜ chaˉmiihˉ, hi̱ˉ heꜘ hnøøꜗ miˉjnääꜙ heˉ kyʉʉyh˜ ja̱ˉ, kya̱a̱hˊ taˊ lluˈ heˉ jmeeyꜙ. Hiꜙ hnøøꜗ jmä̱ä̱yꜗ hñiiꜘ ja̱a̱ˉ hi̱ˉ hwa̱a̱ˊ, läꜙlleˋ kihˈ ja̱a̱ˉ hi̱ˉ kyʉʉh˜.
13 Existe entre vocês alguém que seja sábio e inteligente? Pois então que prove isso pelo seu bom comportamento e pelas suas ações, praticadas com humildade e sabedoria.
14 Pero cherˊmahꜗ wɨɨꜘ hohꜘ hnähꜘ hiꜙ jmeehˉ hnähꜘ läꜙ tɨh˜ hohꜘ hnähꜘ hñaahꜗ, saꜙ chaˉ heˉ kihꜗ heˉ jmä̱ä̱ꜙ hnähꜘ hñaahꜗ ka̱a̱hˊ. Heˉ taˉju̱u̱ˈ baˊ hnähꜘ ja̱ˉ.
14 Mas, se no coração de vocês existe inveja, amargura e egoísmo, então não mintam contra a verdade, gabando-se de serem sábios.
15 Ja̱ꜙ heˉ jaꜗ gyʉʉhˈ hʉʉˊdsëˉ naˉ. Hʉʉˊdsëˉ chaˉ hwaꜗ laˉ baˊ naˉ, heˉ gwaꜘ kya̱a̱hˊ jmɨˉngoꜗ kyahꜗ hnähꜘ baˊ naˉ. Laꜗ kihꜗ hi̱ˉsaꜙllu̱ꜗ baˊ hʉʉˊdsëˉ naˉ.
15 Essa espécie de sabedoria não vem do céu; ela é deste mundo, é da nossa natureza humana e é diabólica.
16 Jëëhꜘ, heˉ wɨɨꜘ hohꜘ hnähꜘ kya̱a̱hˊ dsaˉkya̱a̱hˊ hnähꜘ hiꜙ hnoohˉ hnähꜘ heˉ tɨh˜ hohꜘ hnähꜘ hñaahꜗ, heˉ ja̱ˉ jmeeꜙ, heˉ tä̱ä̱hˊ hnähꜘ waˊ laˈ chaˉ laˉ, jmeehˉ hnähꜘ läꜙjëꜙ nëëˈ heˉ hlɨɨhˈ.
16 Pois, onde há inveja e egoísmo, há também confusão e todo tipo de coisas más.
17 Pero hʉʉˊdsëˉ heˉ jaꜗ gyʉʉhˈ, heˉ ja̱ˉ baˊ naˉjngɨɨˈ. Heˉ ja̱ˉ baˊ jmeeꜙ hiiꜘ tiiˊ kihˈ dsaꜙ, jmeeꜙ hwa̱a̱ˊ dsaˉ, nʉʉhˊ dsaˉ, dsaˉläˉñihꜘ dsëyꜗ chaˉmiihˉ hiꜙ jmeeyꜙ heˉ lluꜗ jmahꜗ baˊ. Kya̱a̱hˊ hʉʉˊdsëˉ lluꜗ ja̱ˉ, jmeeꜙ dsaˉ kweeˉ läꜙhiiꜘ nëˊ kya̱a̱hˊ dsaˉ hiꜙ ja̱ꜙ ko̱o̱ˉ taˉju̱u̱yˈ.
17 A sabedoria que vem do céu é antes de tudo pura; e é também pacífica, bondosa e amigável. Ela é cheia de misericórdia, produz uma colheita de boas ações, não trata os outros pela sua aparência e é livre de fingimento.
18 Dsaˉ hi̱ˉ gaꜙnääˊ ko̱o̱ˉ nëëˈ baˊ, jmeeyꜙ hiiꜘ tiiˊ kihˈ dsaꜙ, hiꜙ läꜙja̱ˉ läꜙjwë̱ë̱ꜘ dsaˉ hi̱ˉ jmeeꜙ heˉ lluꜗ jmahꜗ baˊ.
18 Pois a bondade é a colheita produzida pelas sementes que foram plantadas pelos que trabalham em favor da paz.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Tiago 3, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.