Romanos 4
Hmooh hmëë he- ga-jmee Jesucristo; Salmos (CHZNTPS) vs BKJ
1 ¿Heeˉ leꜘ jähˊ jneˊ kihˈ Abraham dsaˉ maˉgyu̱hˉ jnänˋ, haˉ läꜙ gaꜙjä̱yꜘ kya̱a̱hˊ juuˈ laˉ?
1 O que diremos então que Abraão nosso pai, no que diz respeito a carne, encontrou?
2 Cherˊmahꜗ Abraham gaꜙla̱a̱ꜗ llu̱u̱ꜗ kya̱a̱hˊ läꜙjëꜙ heˉ lluꜗ heˉ gaꜙjmeeyꜘ, leꜘ baˊ maˊ jmä̱ä̱yˈ hñiiyꜘ jø̱ø̱hˈ chaˊnëˊ Dio, pero saꜙ laꜗ läꜙja̱ˉ.
2 Porque, se Abraão foi justificado pelas obras, ele tem de que se gloriar, mas não diante de Deus.
3 Nʉʉˉ daˊ hnähꜘ haˉ läꜙ jähꜘ jeeˊ naˉsɨɨˉ juuˈ kihꜗ Dio: “Gaꜙjmeeꜘ Abraham dsooꜘ dsëꜗ kihꜗ Dio, heˉja̱ˉ gaꜙjmeeꜘ Dio kwa̱a̱t˜ la̱a̱yꜗ ja̱a̱ˉ hi̱ˉ llu̱u̱ꜗ.”
3 Pois, o que diz a escritura? Abraão creu em Deus, e isso lhe foi atribuído como justiça.
4 Pero ja̱a̱ˉ hi̱ˉ jmeeꜙ taˊ, saꜙ laꜗ kwa̱a̱t˜ heˉ laˊ hyoyhꜙ jñeeyˈ. Kihꜗ heˉ ä̱ä̱ˉ dsaˉ kiyhꜗ, heˉja̱ˉ baˊ ja̱ˉ të̱ë̱yh˜ jñeeyˈ.
4 Ora, àquele que trabalha não lhe é imputado o salário segundo a graça, mas segundo a dívida.
5 Hiꜙ ja̱a̱ˉ hi̱ˉ saꜙ maˉjmeeꜘ taˊ lluˈ, cherˊmahꜗ gaꜙjmeeyꜘ dsooꜘ dsëyꜗ kihꜗ hi̱ˉ jmä̱ä̱˜ llu̱u̱ꜗ dsaˉ hi̱ˉ ä̱ä̱ˉ dsooˊ, Dio jmeeꜗ kwa̱a̱t˜ llu̱u̱yꜗ, kihꜗ heˉ maˉdsooꜘ dsëyꜗ.
5 Mas, àquele que não trabalha, mas crê naquele que justifica o ímpio, a sua fé é imputada como justiça.
6 Ja̱ˉbaˊ läꜙja̱ˉ gaꜙhlëëhꜘ David haˉ läꜙko̱o̱ˉ lluꜗ laꜗ kihꜗ dsaꜙ, cherˊmahꜗ Dio jähꜘ la̱a̱yꜗ llu̱u̱ꜗ maꜙkeꜙ saꜙ chaˉ taˊ lluˈ heˉ maˉjmeeyꜘ.
6 Assim também Davi declara a bem-aventurança do homem a quem Deus atribui justiça sem as obras,
7 Gaꜙjäyhꜘ:
7 dizendo: Abençoados são aqueles cujas iniquidades são perdoadas, e cujos pecados são cobertos.
8 Lluꜗ laꜗ kihꜗ dsaˉñʉʉhˉ cherˊmahꜗ saꜙ jmeeꜙ Dio kwa̱a̱t˜ dsoˊkyeˉ kiyhꜗ.
8 Abençoado é o homem a quem o Senhor não imputa o pecado.
9 Heˉ lluꜗ laˉ ¿cheˊ maꜙlaꜙ heˉ kihꜗ hi̱ˉ gaꜙwɨ̱hꜘ jmɨˉngoꜗ kihꜗ baˊ o cheˊ saꜙ laꜗ kihꜗ hi̱ˉ saꜙ gaꜙwë̱hꜘ kihꜗ kaˉlähꜘ? Nʉʉˉ daˊ haˉ läꜙ laꜗ, naꜗ heˉ maˉjähˊ jneˊ, gaꜙjmeeꜘ Dio kwa̱a̱t˜ llu̱u̱ꜗ Abraham kihꜗ heˉ gaꜙläꜙdsooꜘ dsëyꜗ.
9 Vem, então, esta bem-aventurança só para a circuncisão, ou também sobre a incircuncisão? Pois dizemos que a fé foi imputada a Abraão como justiça.
10 ¿Haˉ läꜙ maˊ la̱a̱ˈ Abraham läꜙ maˊ gaꜙjmeeꜘ Dio kwa̱a̱t˜ llu̱u̱yꜗ? ¿Cheˊ maˉnaˉwɨ̱hˊ jmɨˉngoꜗ kiyhꜗ o saꜙ maˉnaˉwɨ̱hˊ? Saꜙ maˊ naˉwɨ̱hˊ jmɨˉngoꜗ kiyhꜗ ji̱i̱ˉ ja̱ˉ.
10 Como lhe foi, então, imputada? Quando ele estava na circuncisão ou na incircuncisão? Não na circuncisão, mas na incircuncisão.
11 Gaꜙhe̱e̱hˉ baˊ Abraham heˉ gaꜙwɨ̱hꜘ jmɨˉngoꜗ kiyhꜗ, madaꜚ kihꜗ Dio. Heˉ ja̱ˉ laꜗ läꜙko̱o̱ˉ heˉ ta̱a̱yꜙ ñeˈ mahꜗ lii˜ llu̱u̱yꜗ kya̱a̱hˊ heˉ maˉdsooꜘ dsëyꜗ kihꜗ Dio. Pero maˉdsooꜘ baˊ dsëyˈ jä̱ä̱ꜗ ja̱ˉgaˊ ʉ̱ʉ̱hꜙ jmɨˉngoꜗ kiyhꜗ. Hiꜙ läꜙja̱ˉ gaꜙla̱a̱yꜗ jmiiˉ läꜙjë̱ë̱ꜙ dsaˉ hi̱ˉ maˉdsooꜘ dsëꜗ kihꜗ Dio maꜙkeꜙ saꜙ naˉwɨ̱hˊ jmɨˉngoꜗ kiyhꜗ. Läꜙja̱ˉ jmeeꜗ Dio kwa̱a̱t˜ llu̱u̱yꜗ kaˉlähꜘ läꜙjë̱ë̱ꜙ dsaˉ heꜘ, kya̱a̱hˊ heˉ maˉdsooꜘ dsëyꜗ.
11 E ele recebeu o sinal da circuncisão, um selo da justiça da fé quando ainda estava na incircuncisão, para que ele pudesse ser o pai de todos os que creem, embora eles não sejam circuncidados; para que a justiça lhes seja atribuída também;
12 Hiꜙ la̱a̱yꜗ jmiiˉ hi̱ˉ gaꜙwɨ̱hꜘ jmɨˉngoꜗ kihꜗ kaˉlähꜘ, pero ja̱ꜙ maꜙlaꜙ kihꜗ heˉ gaꜙwɨ̱hꜘ kihꜗ ja̱ˉ, kihꜗ heˉ maˉdsooꜘ dsëyꜗ läꜙko̱o̱ˉ gaꜙjmeeꜘ dsooꜘ dsëꜗ tääˋ jnänˋ Abraham, jä̱ä̱ꜗ ja̱ˉgaˊ ʉ̱ʉ̱hꜙ jmɨˉngoꜗ kiyhꜗ.
12 e fosse o pai da circuncisão, daqueles que não somente são da circuncisão, mas também para os que andam nos passos daquela fé do nosso pai Abraão, que tivera ainda na incircuncisão.
13 Ja̱ꜙ taꜙlaꜙ kihꜗ heˉ maˊ høøꜙ Abraham ley kihꜗ Moisé, laꜗ kwa̱a̱t˜ hyoyhꜙ kya̱a̱hˊ jo̱o̱ꜘsɨɨyhˊ läꜙ gaꜙdsaꜗ jmɨˉgyʉʉꜙ. Dio gaꜙbä̱ä̱hˉ hñiiꜘ kwëëyhꜗ Abraham, kihꜗ heˉ gaꜙla̱a̱yꜗ llu̱u̱ꜗ, läꜙlluꜗ heˉ gaꜙläꜙdsooꜘ dsëyꜗ baˊ.
13 Porque a promessa de que havia de ser herdeiro do mundo não foi feita pela lei a Abraão, ou à sua semente, mas pela justiça da fé.
14 Waˊraˉ jähꜘ kihꜗ hi̱ˉ høøꜙ ley hyoyhꜙ he̱e̱yꜚ ja̱ˉbaˊ heˉ hyohꜙ dsaˉ kya̱a̱ꜗ Abraham, moꜙsoꜙ jmääꜗ taˊ heˉ maˉdsooꜘ dsëꜗ dsaˉ hiꜙ jä̱ꜗ taꜙ kooꜘ heˉ gaꜙbä̱ä̱hˉ Dio hñiiꜘ kya̱a̱hˊ Abraham, cherˊmahꜗ läꜙja̱ˉ laꜗ.
14 Porque, se os que são da lei são herdeiros, logo a fé é vã e anulada a promessa.
15 Kihꜗ heˉ chaˉ ley, heˉja̱ˉ gwaꜘ yaˉjë̱ë̱ˈ dsëꜗ Dio kya̱a̱hˊ jneˊ hi̱ˉ saꜙ miˉteꜗ ley. Pero jeeˊ saꜙ chaˉ ley, saꜙ cha̱a̱ˉ hi̱ˉ dsaˉhlä̱ä̱hꜙ kihꜗ.
15 Porque a lei opera a ira; pois onde não há lei, não há transgressão.
16 Heˉ gaꜙbä̱ä̱hˉ Dio hñiiꜘ kya̱a̱hˊ Abraham, laꜗ kya̱a̱hˊ heˉ maˉdsooꜘ dsëyꜗ mahꜗ hyoyhꜙ heˉ laˊ hyoyhꜙ baˊ. Läꜙjwëꜘ ja̱ˉ jä̱ꜗ ko̱o̱ˉ hwehˉ hmoohˊ heˉ gaꜙjmeeꜘ Dio kya̱a̱yhˊ, läꜙ maˊ gaꜙjäyhꜘ jmeeyꜗ lluꜗ kihꜗ läꜙjë̱ë̱ꜙ saˊju̱ˉ kiyhꜗ. Hiꜙ ja̱ꜙ maꜙlaꜙ kihꜗ hi̱ˉ høøꜙ ley gaꜙjäyhꜘ läꜙja̱ˉ. Laꜗ kihꜗ läꜙjë̱ë̱ꜙ hi̱ˉ maˉdsooꜘ dsëꜗ baˊ ja̱ˉ, läꜙko̱o̱ˉ gaꜙläꜙdsooꜘ dsëꜗ hñiiꜘ Abraham hi̱ˉ la̱a̱ꜗ tääˋ kihˈ läꜙjë̱ë̱ꜙ jneˊ.
16 Portanto, é pela fé, para que seja por graça, a fim de que a promessa seja assegurada a toda a semente, não só à que é da lei, mas também à que é da fé de Abraão, que é o pai de todos nós,
17 Läꜙlaˉ naˉsɨɨˉ kiyhꜗ: “Gaꜙlla̱a̱nꜙ hneˉ mahꜗ le̱e̱hꜘ tääˋ kya̱a̱ˈ jwë̱ë̱ꜘ dsaˉ”, gaꜙjähꜘ Dio. Heˉja̱ˉ la̱a̱yꜗ tääˋ jnänˋ chaˊnëˊ Dio. Jëëhꜘ, gaꜙjmeeyꜘ dsooꜘ dsëyꜗ kihꜗ Dio hi̱ˉ miˉji̱i̱hˋ hi̱ˉ maˉnaˉju̱u̱ˊ, heꜘ baˊ Dio hi̱ˉ hlëëhꜙ kihꜗ heˉ saꜙ gaˊ maˉchaˉ, läꜙko̱o̱ˉ heˉ maˉchaˉ baˊ.
17 (como está escrito: Eu tenho feito de ti um pai de muitas nações) diante de Deus, em quem creu, que vivifica os mortos, e chama as coisas que não são como se elas fossem.
18 Heˉ moꜙsoꜙ kye̱ˉ dsaˉ oˉjø̱hꜙ dsëˉ leꜘ, pero Abraham gaꜙka̱ꜗ baˊ oˉjø̱hꜙ dsëˉ, gaꜙläꜙdsooꜘ dsëyꜗ heˉ gaꜙjähꜘ Dio, heˉja̱ˉ gaꜙla̱a̱yꜗ tääˋ kihˈ jwë̱ë̱ꜘ dsaˉ läꜙko̱o̱ˉ gaꜙjähꜘ Dio sɨɨyhꜙ: “Läꜙlaˉ läˉjwë̱ë̱ꜘ dsaˉ kya̱a̱hꜗ.”
18 O qual contra a esperança, creu em esperança, para que pudesse se tornar o pai de muitas nações, conforme o que lhe fora dito: Assim será a tua semente.
19 Läꜙko̱o̱ˉ maˊ gaꜙläꜙdsooꜘ dsëyꜗ, saꜙ gaꜙhwa̱a̱yꜘ. Saꜙ gaꜙka̱yꜗ niꜙ miihˉ hʉʉˊdsëˉ kihꜗ heˉ maˉgyu̱yhˉ. Moꜙsoꜙ cha̱a̱yˉ chaˉmiihˉ jmɨɨˊ läꜙko̱o̱ˉ maˊ la̱a̱yˈ. Ji̱i̱ˉ ja̱ˉ, miihˉ gaˊ saꜙ maˊ hä̱ä̱yˊ hñaˉlooꜘ ji̱ˉñeˉ. Hiꜙ saꜙ gaꜙka̱yꜗ chaˉmiihˉ hʉʉˊdsëˉ kihꜗ Sara dsaˉmëꜘ kya̱a̱yꜗ, hi̱ˉ saꜙ maˊ leꜘ maˊ ka̱a̱ˈ gyʉ̱ʉ̱ˉ.
19 E não enfraquecendo na fé, ele não considerou seu próprio corpo praticamente morto quando tinha já quase cem anos, nem ainda a morte do ventre de Sara.
20 Niꜙ saꜙ gaꜙjehꜗ dsëyꜗ, saꜙ jaꜗ hʉʉˊdsëˉ kiyhꜗ maˊ jäyhꜙ saꜙ leꜘ. Maꜙraꜙ heˉ jmeeꜗ baˊ Dio heˉ jäyhꜘ jmeeyꜗ, maˊ la̱a̱yꜘ. Chaˉgaˊmiihˉ gaꜙläꜙdsooꜘ dsëyꜗ hiꜙ gaꜙkwayꜘ tiˊhmaahˊ kihˈ Dio.
20 E não vacilou da promessa de Deus por incredulidade, mas foi forte na fé, dando glória a Deus.
21 Maꜙraꜙ heˉ gaꜙjmeeꜘ bihꜗ dsooꜘ dsëyꜗ heˉ läꜙkë̱hˊ Dio jmɨɨˊ jmeeˈ heˉ gaꜙbä̱ä̱yhˉ hñiiyꜘ.
21 E, estando plenamente convencido de que o que ele tinha prometido também era capaz de cumprir.
22 Heˉ gaꜙläꜙdsooꜘ dsëꜗ Abraham läꜙja̱ˉ, gaꜙjmeeꜘ Dio kwa̱a̱t˜ la̱a̱yꜗ llu̱u̱ꜗ.
22 E assim isso lhe foi imputado como justiça.
23 Saꜙ hlëëhꜙ maꜙlaꜙ kihꜗ Abraham jeeˊ naˉsɨɨˉ juuˈ kihꜗ Dio, heˉ jähꜘ: “Gaꜙla̱a̱yꜗ kwa̱a̱t˜”.
23 Ora, foi escrito não somente por causa dele, que isso lhe foi imputado,
24 Läꜙkye̱ˉ jneˊ la̱a̱ˈ jneˊ kwa̱a̱t˜, kihꜗ heˉ maˉdsooꜘ dsëˉ jneˊ kihˈ Dio, hi̱ˉ gaꜙmiꜙji̱i̱hˋ Jesús Dsaˉjø̱ø̱hˈ jnänˋ jeeˊ kihˈ hi̱ˉ naˉju̱u̱ˊ.
24 mas também por nós, a quem será atribuída, aos que creem naquele que ressuscitou a Jesus nosso Senhor dentre os mortos.
25 Dio gaꜙngëëyꜗ Jesús mahꜗ gaꜙju̱u̱yꜗ kihꜗ läꜙjëꜙ heˉ naˉbä̱ä̱hˋ jneˊ hiꜙ gaꜙmiꜙji̱i̱yhˋ kaˉlähꜘ mahꜗ le̱e̱ꜘ jneˊ llu̱u̱ˈ chaˊnëˊ Dio.
25 O qual foi entregue por nossas ofensas, e foi ressuscitado para nossa justificação.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.