Lucas 14
Dios Cʉ̃ Cauetibʉjʉ Cũrĩcã Tuti (CBCNT) vs NTLH
1 Ape rʉ̃mʉ tunu judío majã na cayerijãrĩ rʉ̃mʉ caãno Jesús ʉgaʉ ásupʉ jĩcãʉ̃ fariseo majã quetiupaʉ ya wiipʉ. Bairo topʉ cʉ̃ caãno, ti wii macããna fariseo majã pʉame qũĩñaʉsayuparã, “Dope bairo cʉ̃ caáto,” ĩrã.
1 Num sábado, Jesus entrou na casa de certo líder fariseu para tomar uma refeição. E as pessoas que estavam ali olhavam para Jesus com muita atenção.
2 Mai, Jesús riapere ãñupʉ̃ cariayecʉcʉ cʉ̃ã. Cʉ̃ pʉame oco riayere cacʉ̃goʉ ãñupʉ̃.
2 Um homem, com as pernas e os braços inchados, chegou perto dele.
3 Bairo cʉ̃ cabairo ĩña, atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús to macããnarẽ, Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cajʉ̃gobuerãrẽ, bairi fariseo majã cʉ̃ãrẽ:
3 E Jesus perguntou aos mestres da Lei e aos fariseus:
4 Bairo narẽ cʉ̃ caĩjẽniñamiatacʉ̃ãrẽ, bʉsʉesuparã. Bairo na cabʉsʉeto ĩña, cariaʉre cʉ̃ pãñarĩ cʉ̃ catioyupʉ yua. Cʉ̃ catio yaparo, cʉ̃ árotiyupʉ.
4 Mas eles não responderam nada. Então Jesus pegou o homem, curou-o e o mandou embora.
5 Bairo áticõã, tunu na ĩnemoñupʉ̃ Jesús fariseojããrẽ:
5 Aí disse:
6 Bairo narẽ cʉ̃ caĩjẽniñamiatacʉ̃ãrẽ, dope bairo cʉ̃ yʉmasĩẽsuparã.
6 E eles não puderam responder.
7 Cabero aperã ti wii upaʉ cʉ̃ capiiatana na caetarore ĩñañupʉ̃ Jesús. Na pʉame caroapaʉre ruigayuparã bʉtioro, “Cabʉgoro macããna na caruiparore marĩ ruietiroa,” ĩrã. Bairo na cabairo ĩña, atore bairo na ĩ beyoyupʉ:
7 Certa vez Jesus estava reparando como os convidados escolhiam os melhores lugares à mesa. Então fez esta comparação:
8 —Ni jĩcãʉ̃ mʉjãã mena macããcʉ̃rẽ wãmo jiyarica bose rʉ̃mʉrẽ cʉ̃rẽ cʉ̃ capiiata, ‘Caãnimajũrã na caruiparopʉ cʉ̃ ruigaeticõãto,’ ñiña. Topʉ cʉ̃ caruiata, cabero bobooro netõbujioʉmi. Apei ti bose rʉ̃mʉ upaʉ cʉ̃ capiimajũatacʉ etabujioʉmi.
8 — Quando alguém convidá-lo para uma festa de casamento, não sente no melhor lugar. Porque pode ser que alguém mais importante tenha sido convidado.
9 Bairi ti bose rʉ̃mʉ upaʉ pʉame cʉ̃ caetaro ĩña, atore bairo qũĩbujioʉmi: ‘Jõpʉ catʉsaropʉ ruija. Ãni pʉame cabero caetaʉ atore ruigʉmi,’ qũĩbujioʉmi. Bairo cʉ̃ caĩrõĩ, mʉjãã ũcʉ̃ bobotʉ̃goñabujiogʉmi.
9 Então quem convidou você e o outro poderá dizer a você: “Dê esse lugar para este aqui.” Aí você ficará envergonhado e terá de sentar-se no último lugar.
10 Bairi mʉjããrẽ na capiiata, catʉsari cũmurõ roquere ruiya. Cabero bose rʉ̃mʉ upaʉ pʉame topʉ mʉjãã caruiro ĩña: ‘Ato pʉame caãnimajũrã mena ruirasá,’ mʉjãã ĩgʉmi. Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, aperã ti mesa macããna mʉjããrẽ cʉ̃ caĩroarore ĩñagarãma yua.
10 Pelo contrário, quando você for convidado, sente-se no último lugar. Assim quem o convidou vai dizer a você: “Meu amigo, venha sentar-se aqui num lugar melhor.” E isso será uma grande honra para você diante de todos os convidados.
11 Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ cʉ̃ majũã, ‘Caãnimajũʉ̃ yʉ ãniña,’ caĩ pʉamerẽ, cabʉgoro macããcʉ̃rẽ bairo cʉ̃ ãnio joroque cʉ̃ átigʉmi Dios. Apei, ‘Caãnimajũʉ̃ mee yʉ ãninã,’ caĩ pʉame roquere, cabero cabʉgoro macããcʉ̃rẽ bairo mee cʉ̃ ãnio joroque cʉ̃ átigʉmi Dios —na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús ti wii macããna, fariseo cʉ̃rẽ capiiatacʉre.
11 Porque quem se engrandece será humilhado, mas quem se humilha será engrandecido.
12 Bairo na ĩ quetibʉjʉ yaparo, atore bairo qũĩnemoñupʉ̃:
12 Depois Jesus disse ao homem que o havia convidado:
13 Bairo bairi bose rʉ̃mʉrẽ mʉ caqũẽnonemoata, cabopacarãrẽ na piiya. Tunu bairoa caámasĩẽnarẽ, bairi jĩcã rʉpo, o jĩcã ricá caroyetuaricarãrẽ, bairi caĩñamasĩẽna cʉ̃ãrẽ, na ũnarẽ na piiya.
13 Mas, quando você der uma festa, convide os pobres, os aleijados, os coxos e os cegos
14 Bairo ácʉ, ʉseanirĩ mʉ ãnigʉ. Cabopacarã pʉame mʉ átiãme masĩẽtĩgarãma, ñe ũnie cacʉ̃goena ãnirĩ. Bairo na caátiãme masĩẽtĩmiatacʉ̃ãrẽ, cariacoatana tunu na cacatiri rʉ̃mʉ caãno Dios pʉame caroare mʉ jogʉmi, caroaro na mʉ caátie wapa yua —qũĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús fariseo, cʉ̃rẽ capiiatacʉre.
14 e você será abençoado. Pois eles não poderão pagar o que você fez, mas Deus lhe pagará no dia em que as pessoas que fazem o bem ressuscitarem.
15 Bairo cʉ̃ caĩquetibʉjʉro tʉ̃go, jĩcãʉ̃ na mena mesapʉ carui pʉame atore bairo qũĩñupʉ̃ Jesure:
15 Um dos que estavam à mesa ouviu isso e disse para Jesus: — Felizes os que irão sentar-se à mesa no
16 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, ape wãmerẽ ĩcõñarĩ atore bairo qũĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús:
16 Então Jesus lhe disse:
17 Ʉgaricapaʉ caetaro ĩña, cʉ̃ capiiatanarẽ cʉ̃ ʉ̃mʉrẽ na piirotijoyupʉ. ‘Merẽ marĩ caʉgaparo etaya. Ñe ũnie rʉsaetiya. Bairi, “Tãmurĩ mʉjãã apá,” na ĩ quetibʉjʉʉja,’ qũĩñupʉ̃.
17 Quando chegou a hora, mandou o seu empregado dizer aos convidados: “Venham, que tudo já está pronto!”
18 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, cʉ̃ ʉ̃mʉ cʉ̃ quetiupaʉ cʉ̃ caĩrõrẽã bairo ásupʉ. Bairo narẽ cʉ̃ caĩquetibʉjʉ netõmiatacʉ̃ãrẽ, nipetirã ricaati jeto qũĩ yʉyuparã. Jĩcãʉ̃ na mena macããcʉ̃ atore bairo qũĩñupʉ̃: ‘Meepʉ jĩcã yepa, oterica yepare yʉ wapatiapʉ. Bairi ãme ti yepare ĩñaʉ ágʉ yʉ baiya. “Bairi yʉ ámasĩẽtĩña, ĩãmi,” cʉ̃ miwã mʉ quetiupaʉre,’ qũĩñupʉ̃ jĩcãʉ̃.
18 — Mas eles, um por um, começaram a dar desculpas. O primeiro disse ao empregado: “Comprei um sítio e tenho de dar uma olhada nele. Peço que me desculpe.”
19 Apei cʉ̃ã atore bairo qũĩñupʉ̃: ‘Wecʉa jĩcã wãmo cãnacã bapa majũ yʉ wapatiapʉ. Bairi ãme narẽ ĩñaʉ ágʉ yʉ baiya. “¿Caroaro na paayati?” ĩ, ñiñaʉ ágaya. “Bairi yʉ ámasĩẽtĩña, ĩãmi,” cʉ̃ miwã mʉ quetiupaʉre,’ qũĩñupʉ̃.
19 — Outro disse: “Comprei cinco juntas de bois e preciso ver se trabalham bem. Peço que me desculpe.”
20 Apei cʉ̃ã atore bairo qũĩñupʉ̃: ‘Mepʉ yʉ wãmoyiyaapʉ. “Bairi yʉ ámasĩẽtĩña, ĩãmi,” cʉ̃ miwã mʉ quetiupaʉre,’ qũĩñupʉ̃ apei.
20 — E outro disse: “Acabei de casar e por isso não posso ir.”
21 Bairo jeto na caĩrõ tʉ̃go, narẽ capiiámiatacʉ pʉame tunucoásúpʉ cʉ̃ quetiupaʉ tʉpʉ. Eta yua, na caĩatajere cʉ̃ quetibʉjʉnetõñupʉ̃. Bairo tiere tʉ̃go, cʉ̃ quetiupaʉ pʉame na mena asiajãñuñupʉ̃, cʉ̃ capiijomiatana mena. Asia yua, atore bairo qũĩñupʉ̃ tunu cʉ̃ ʉ̃mʉrẽ: ‘Tãmurĩ ácʉ́ja tunu macãpʉ. Cabopacarã maapʉ caãnarẽ, “Ʉgarasá,” na miwã. Tunu bairoa caámasĩẽnarẽ, bairi jĩcã rʉpo, o jĩcã ricá caroyetuaricarãrẽ, bairi caĩñamasĩẽna cʉ̃ãrẽ nipetirã na ũnarẽ na jee asá yʉ ya wiipʉ,’ qũĩñupʉ̃ ti bose rʉ̃mʉ upaʉ cʉ̃ ʉ̃mʉrẽ.
21 — O empregado voltou e contou tudo ao patrão. Ele ficou com muita raiva e disse: “Vá depressa pelas ruas e pelos becos da cidade e traga os pobres, os aleijados, os cegos e os coxos.”
22 Cabero cʉ̃ ʉ̃mʉ pʉame bairo áti yaparo, cʉ̃ quetiupaʉre atore bairo qũĩñupʉ̃ tunu: ‘Yʉre caroti, mʉ caĩrõrẽã bairo yʉ áti yaparoya merẽ. Bairopʉa, mʉ ya wii pʉame jiraetiya mai,’ qũĩñupʉ̃.
22 — Mais tarde o empregado disse: “Patrão, já fiz o que o senhor mandou, mas ainda está sobrando lugar.”
23 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, ti wii upaʉ pʉame: ‘Ácʉ́ja tunu macãpʉ. Maa cañesẽãrĩ majãrẽ, wii tʉ̃ni macããna cʉ̃ãrẽ na piija. Tutuaro mena, “Ʉgarasá,” na miwã. Yʉ ya wii to jiraáto ĩ, bairi mʉrẽ yʉ jonemoña,’ qũĩñupʉ̃ ti bose rʉ̃mʉ upaʉ cʉ̃ ʉ̃mʉrẽ.
23 — Aí o patrão respondeu: “Então vá pelas estradas e pelos caminhos e obrigue os que você encontrar ali a virem, a fim de que a minha casa fique cheia.
24 Caãnorẽ bairo mʉjããrẽ ñiña: Noa ũna yʉ capiijʉ̃gomiatana caápérã yʉ mena ʉgaetigarãma —na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús.
24 Pois eu afirmo a vocês que nenhum dos que foram convidados provará o meu jantar!”
25 Bairo ti watoare camasã capããrã Jesús berore ʉsayuparã. Bairo na cabairo ĩña, cʉ̃ pʉame ãmejorenʉcãrĩ atore bairo na ĩñupʉ̃:
25 Certa vez uma grande multidão estava acompanhando Jesus. Ele virou-se para eles e disse:
26 “Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃, yʉ mena caágaʉ nipetirã netõõrõ yʉre cʉ̃ camairõ ñuña. Cʉ̃ pacʉ, cʉ̃ paco, cʉ̃ nʉmo, cʉ̃ pũnaa, cʉ̃ jʉ̃gocʉjãã, cʉ̃ jʉ̃gocõjãã, cʉ̃ bairã nipetirã netõõrõ yʉre cʉ̃ camairõ ñuña. Cʉ̃ rupaʉ netõõrõ yʉre cʉ̃ camairõ ñuña. Tore bairo yʉre cʉ̃ camaieticõãta, yʉ cabueire bairo ãnimasĩẽtĩñami.
26 — Quem quiser me acompanhar não pode ser meu seguidor se não me amar mais do que ama o seu pai, a sua mãe, a sua esposa, os seus filhos, os seus irmãos, as suas irmãs e até a si mesmo.
27 Tunu bairoa ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ yʉ mena caágaʉ, popiye cʉ̃ cabaigaeticõãta, yʉ cabueire bairo ãnimasĩẽtĩñami.
27 Não pode ser meu seguidor quem não estiver pronto para morrer como eu vou morrer e me acompanhar.
28 Tunu ni jĩcãʉ̃ mʉjãã mena macããcʉ̃ caʉ̃mʉarĩ wiire cʉ̃ caqũẽnorotiparo jʉ̃goye cʉ̃ dinerore cõñajʉ̃go masĩñami mai, ‘¿Yʉ dinero yʉ cacʉ̃gorije to etaroati?’ ĩ.
28 Se um de vocês quer construir uma torre , primeiro senta e calcula quanto vai custar, para ver se o dinheiro dá.
29 Bairo cʉ̃ cacõñaeticõãta, cabero ti wiire qũẽnopeyo masĩẽtĩbujioʉmi. Ʉ̃tãpãĩrĩ, na cacũjʉ̃goripãĩrĩrẽ na cacũyaparoro bero, cʉ̃ dinero cʉ̃ cacʉ̃gomirĩjẽ pʉame peticoabujioro. Bairi yua, nipetiro camasã cʉ̃ paariquere ĩñarĩ, cʉ̃ boyeti epebujiorãma.
29 Se não fizer isso, ele consegue colocar os alicerces, mas não pode terminar a construção. Aí todos os que virem o que aconteceu vão caçoar dele, dizendo:
30 Bairo qũĩbujiorãma: ‘Ãni, cʉ̃ ya wiire paajʉ̃gomicʉ̃ã, paapeyo masĩẽtĩñami,’ qũĩbujiorãma camasã, cʉ̃ capaapeyoetoi.
30 “Este homem começou a construir, mas não pôde terminar!”
31 Torea bairo jĩcãʉ̃ quetiupaʉ apei mena cʉ̃ ʉ̃mʉarẽ cʉ̃ caãmeo qũẽrotijoparo jʉ̃goye, atore bairo ĩ tʉ̃goña jʉ̃gobujioʉmi: ‘Yʉ ʉ̃mʉa, pʉga wãmo cãnacã mil majũ soldaua niñama. Yʉ wapana pʉame veinte mil majũ niñama. Bairo na cabairoi, ¿narẽ yʉ netõomasĩcʉti?’ ĩ tʉ̃goña jʉ̃gobujioʉmi.
31 — Se um rei que tem dez mil soldados vai partir para combater outro que vem contra ele com vinte mil, ele senta primeiro e vê se está bastante forte para enfrentar o outro.
32 ‘Yʉ netõõmasĩẽcʉ̃,’ cʉ̃ caĩtʉ̃goñaata, cʉ̃ wapana cayoaropʉa na caãno mai, cʉ̃ caquetibʉjʉnetõrotire na tʉpʉ cʉ̃ jobujioʉmi. ‘Marĩ ãmeo qũẽẽtĩcõãto. Ñugaro,’ na ĩjã qũĩ rotijobujioʉmi.
32 Se não fizer isso, acabará precisando mandar mensageiros ao outro rei, enquanto este ainda estiver longe, para combinar condições de paz. Jesus terminou, dizendo:
33 Bairo bairi ni ũcʉ̃ mʉjãã mena macããcʉ̃ cʉ̃ yaye cʉ̃ camairĩjẽrẽ cʉ̃ cajãnaeticõãta, yʉ cabueire bairo ãnimasĩẽtĩñami.
33 — Assim nenhum de vocês pode ser meu discípulo se não deixar tudo o que tem.
34 “Tunu bairoa moa caocarije ñujãñuña. Moa caocaetie roque ñerẽ átimasĩẽtĩña camasãrẽ.
34 — O sal é uma coisa útil; mas, se perde o gosto, deixa de ser sal.
35 Bairi moa caocarije capeticõã ʉsapata, ñe ũnie pʉamerẽ ñuẽtĩña. Yepa ũnorẽ, o abono ũno cʉ̃ãrẽ ñuẽtĩña. Rerique niña. Mʉjãã, caãmoocʉna mʉjãã ãniña. Bairi moa cabairijere mʉjããrẽ ĩcõñarĩ yʉ caquetibʉjʉrijere tʉ̃goãmewiyoya mʉjãã yeripʉ,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús.
35 É jogado fora, pois não serve mais nem para a terra nem para o monte de esterco. Se vocês têm ouvidos para ouvirem, então ouçam.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.