Lucas 14
Ġaġek Mewis (BZH) vs NVT
1 Lob Buk-sewahsën-yi* ti, lom Yesu ya medo negga nos ving Parisai* hir ggev ti, lob alam medo malaj nesepa yi.
1 Certo sábado, Jesus foi comer na casa de um líder fariseu, onde o observavam atentamente.
2 In mehö vuuḳsën ti nedo, lob nedo loḳ mala.
2 Estava ali um homem com o corpo muito inchado.
3 Yesu lë, lob loḳ tepëḳ vu alam-horek-yi los alam Parisai* bë, “Yoh vu bë hil ġevonġ balam nijraḳsën nijvesa jaḳ doḳ Buk-sewahsën-yi*, ma su yoh vu rë?”
3 Jesus perguntou aos fariseus e aos especialistas da lei: “A lei permite ou não curar no sábado?”.
4 Rëḳ ayej ma rot, lom ḳo mehö saga bevonġ benivesa raḳ, log vonġ yah meya
4 Eles nada responderam, e Jesus tocou no homem enfermo, o curou e o mandou embora.
5 genër vu sir bë, “Bë ham ti nalu ma yi burmakau ti bës duḳ asoreng-bël-yi doḳ Buk-sewahsën-yi* ti, og maḳ ham su rëḳ dadii jaḳ nom doḳ buk saga rë? Gaḳ ham rëḳ gwevonġ!”
5 Depois, perguntou a eles: “Qual de vocês, se seu filho ou seu boi cair num buraco, não se apressará em tirá-lo de lá, mesmo que seja sábado?”.
6 Rëḳ su kwaj töḳ raḳ ġaġek ti medenër loḳ yah rë.
6 Mais uma vez, não puderam responder.
7 Yesu lë vatëveḳ sën deyam in bë dega nos lo ya denedo raḳ sëa sën los arë lo. Lob nër ġaġek raḳ sir betateḳin bë,
7 Quando Jesus observou que os convidados para o jantar procuravam ocupar os lugares de honra à mesa, deu-lhes este conselho:
8 “Nabë mehöti gevonġ dik nam vu honġ nabë ġena nos böp sën maluh ti lu venë denejom nemaj lo, og su gweto ġemedo jaḳ sëa sën los arë lo. In tum mehö sënë, maḳ rëḳ gevonġ dik in mehö ngwë sën los arë kesuu honġ lo nam geving.
8 “Quando você for convidado para um banquete de casamento, não ocupe o lugar de honra. E se chegar algum convidado mais importante que você?
9 Bë ġevonġ nabë sënë, og mehö sën vonġ dik in meluu lo rëḳ nam nanër vu honġ nabë, ‘Ġebo sëa-los-arë saga vu mehö sënë.’ Lob rëḳ nim namum böpata rot beġenah ġemedo lël hus.
9 O anfitrião virá e dirá: ‘Dê o seu lugar a esta pessoa’, e você, envergonhado, terá de sentar-se no último lugar da mesa.
10 Om nabë mehöti gevonġ dik in honġ nabë ġena nos böp geving yi, og ġena ġeberup ġemedo lël hus. Gwevonġ nabë sënë in lob mehö sën vonġ dik in honġ lo nam gelë honġ lob nanër nabë, ‘Sa mehö, ġenam lël mala.’ Nabë nanër nabë sënë, og mëm alam pin sën ham los newa nos lo rëḳ degelë nabë ḳo honġ raḳ.
10 “Em vez disso, ocupe o lugar menos importante à mesa. Assim, quando o anfitrião o vir, dirá: ‘Amigo, temos um lugar melhor para você!’. Então você será honrado diante de todos os convidados.
11 In mehöti bë yö geḳo arë jaḳ, og Anutu rëḳ dahun yi. Gaḳ mehöti sën nabë dahun yi lo, og Anutu rëḳ geḳo arë jaḳ na vavunë.”
11 Pois os que se exaltam serão humilhados, e os que se humilham serão exaltados”.
12 Log nër vu mehö sën vonġ dik ya in yi lo bë, “Nabë gwevonġ nos böp ti, og su gwevonġ dik na in nim papu lo, arim lo, galam sën ham degwa ti lo. In maḳ rëḳ degevonġ dik nom in honġ beġena ġegwa nos doḳ nah honġ nos saga gëp hir begganġ buk ngwë.
12 Então Jesus se voltou para o anfitrião e disse: “Quando oferecer um banquete ou jantar, não convide amigos, irmãos, parentes e vizinhos ricos. Eles poderão retribuir o convite, e essa será sua única recompensa.
13 Gaḳ nabë gwevonġ nos böp, og mëm gwevonġ dik na in alam bengöj masën, galam vahaj paya los vahaj ḳasöm, galam malaj ḳenod.
13 Em vez disso, convide os pobres, os aleijados, os mancos e os cegos.
14 In alam nebë sënë su deyoh vu bë debo doḳ nah honġ nos nyëvewen vu honġ rë. Gwevonġ nabë sënë, lob kwam vesa. In Anutu rëḳ bo doḳ nah honġ nos vu honġ vu Buk-tamusën doḳ buk sën alam yohvu dekedi jaḳ nah gëp bedub lo.”
14 Assim, na ressurreição dos justos, você será recompensado por ter convidado aqueles que não podiam lhe retribuir”.
15 Alam sën losho Yesu medo denegga nos agi ti nġo ġaġek sënë, lob nër vu Yesu bë, “Mehöti sën rëḳ medo mega nos doḳ Anutu-yi-nyëġ lo og kwa vesa.”
15 Ao ouvir isso, um homem que estava à mesa com Jesus exclamou: “Feliz será aquele que participar do banquete no reino de Deus!”.
16 Rëḳ Yesu nër yah vu yi bë, “Mehöti vonġin bë gevonġ nos böpata, lob vonġ dik ya vorot vu alam nġahi in bë nam dega nos böp sënë.
16 Jesus respondeu com a seguinte parábola: “Certo homem preparou um grande banquete e enviou muitos convites.
17 Lob mëm ya verup loḳ buk sën dega nos böp doḳ lo, lob vonġ yi hur ya denër vu alam sën vonġ dik ya in sir wirek lo bë, ‘Ham nam jaḳ in sa hero nġaa pin ggovek ya menedo.’
17 Quando estava tudo pronto, mandou seu servo dizer aos convidados: ‘Venham, o banquete está pronto’.
18 Rëḳ alam saga sir pin ti ti yö kwaj nevo hir ġaġek medenenër yah vu bë su deyoh vu bë dena rë. Sir ti nër bë, ‘Sa baġo huk bengö ti, om sa naya in ġalë kesii. Om wöp-o, sa su yoh vu bë nök rë.’
18 Mas todos eles deram desculpas. Um disse: ‘Acabei de comprar um campo e preciso inspecioná-lo. Peço que me desculpe’.
19 Log ngwë nër vu bë, ‘Sa baġo burmakau-huk-yi nemadluho, om sa naya in tahu sir doḳ huk, om wöp-o, sa su yoh vu bë nök rë.’
19 Outro disse: ‘Acabei de comprar cinco juntas de bois e quero experimentá-las. Sinto muito’.
20 Log ti nër bë, ‘Yiḳ sa nahën nehaḳo avëh gwëbengko, om sa su yoh vu bë nök rë.’
20 Ainda outro disse: ‘Acabei de me casar e não posso ir’.
21 Lob hur sën lo yah meya demi meris menër vu ala. Lob begganġ ala ahë sengën rot, lob nër vu yi hur bë, ‘Ġena pevis meġenoh vu aggata böp pin los mahen pin vu nyëġ sënë, begweḳo alam bengöj masën, galam vahaj paya, galam malaj ḳenod, galam vahaj ḳasöm lo megweḳo sir doḳ nam sa begganġ.’
21 “O servo voltou e informou a seu senhor o que tinham dito. Ele ficou furioso e ordenou: ‘Vá depressa pelas ruas e becos da cidade e convide os pobres, os aleijados, os cegos e os mancos’.
22 Lob yi hur yah geyom verup, lom nër bë, ‘Sa hevonġ yoh vu ayem, rëḳ mu len la nahën neggëp meris.’
22 Depois de cumprir essa ordem, o servo informou: ‘Ainda há lugar para mais gente’.
23 Lob ala nër yah vu bë, ‘Om ġena ġenoh vu aggata böp pin, geġena ġesepa doḳ heek degwa geving, beġedadii alam denam. In sa hevonġin bë sa begganġ yö napup.
23 Então o senhor disse: ‘Vá pelas estradas do campo e junto às cercas entre as videiras e insista com todos que encontrar para que venham, de modo que minha casa fique cheia.
24 Gaḳ sa nanër vu honġ nabë: Alam pin sën sa hevonġ dik ya in sir wirek lo, og su rëḳ dega sa nos rë.’”
24 Pois nenhum dos que antes foram convidados provará do meu banquete’”.
25 Alam yu böpata denetamuin Yesu medeneya, lob Yesu ggërin yom menër vu sir bë,
25 Uma grande multidão seguia Jesus, que se voltou para ela e disse:
26 “Nabë mehöti nam vu sa rëḳ ahë neving ama lu ata gevenë losho nalu lo gari lo avëhnö lo kesuu sa, genabë yö kwa nevo yi kesuu sa, og mehö sënë su yoh vu bë natu sa hur rë.
26 “Se alguém que me segue amar pai e mãe, esposa e filhos, irmãos e irmãs, e até mesmo a própria vida, mais que a mim, não pode ser meu discípulo.
27 Gemehöti sën su kerë yi ḳelepeḳo* metamuin sa rë lo, og su yoh vu bë rëḳ natu sa hur rë.
27 E, se não tomar sua cruz e me seguir, não pode ser meu discípulo.
28 Gaḳ bë ham ti kwa nevo bë dev begganġ ading ti jaḳ na vavunë, og nedo bekwa neḳo nġaa-begganġ-yi yi monë muġin loḳ mëm.
28 “Quem começa a construir uma torre sem antes calcular o custo e ver se possui dinheiro suficiente para terminá-la?
29 Nabë su gevonġ nabë sënë rë geyö barah mudeng mu doḳ na meris, log su yoh vu bë gevonġ besemu na rë, og alam pin rëḳ degelë bedenanër pelë jaḳ mehö sënë, gedenanöp jaḳ nabë,
29 Pois, se completar apenas os alicerces e ficar sem dinheiro, todos rirão dele,
30 ‘Mehö sënë nelev begganġ, rëḳ mu su yoh vu bë rëḳ dev mesemu na rë.’
30 dizendo: ‘Esse aí começou a construir, mas não conseguiu terminar!’.
31 Log bë mehö-los-bengö ti na beġö vu mehö-los-bengö ngwë, og medo mekwa neḳo aggata pin muġin loḳ mëm neya. In maḳ yiḳ hen alam-beġö-yi 10,000 mu, log mehö-los-bengö ngwë yi alam-beġö-yi 20,000 kesuu hen. Om rëḳ kwa bo namuġin megero rë nabë: Maḳ rëḳ ngis beġö vu mehö-los-bengö ngwë sënë begetii na, ma maḳ su yoh vu rë?
31 “Ou que rei iria à guerra sem antes avaliar se seu exército de dez mil poderia derrotar os vinte mil que vêm contra ele?
32 Rëḳ nabë raḳ ni bë su yoh vu rë, og alam nyëġ ngwë sën lo yö nahën denedo ading, log nevonġ mehö la ya denenër ġaġek ya bë desemu ġaġek menadiiḳ gebeġö gëp.
32 E, se concluir que não, o rei enviará uma delegação para negociar um acordo de paz enquanto o inimigo está longe.
33 Nebë saga, om ham kwamin bo rë. Bë ham ti gelë yi nġaa mu nabë nġaanon, og su yoh vu bë natu sa hur rë.”
33 Da mesma forma, ninguém pode se tornar meu discípulo sem abrir mão de tudo que possui.
34 “Mamireng og nġaa nivesa. Rëḳ mu nabë mamireng sënë nengën nama na, og rëḳ hil ġevonġ benengën jaḳ nah nabë va?
34 “O sal é bom para temperar, mas, se perder o sabor, como torná-lo salgado outra vez?
35 Mamireng nebë sënë og su yoh vu bë hil rëḳ sarömin los dob rë, in rëḳ gevonġ paya vu nos vë, log hil su ayoh vu bë ḳeseh doḳ na geving reggu ahëj sën hil neḳetëḳin loḳ huk lo rë, in su rëḳ bo tebeḳ doḳ nos rë. Gaḳ hen huk maya veröḳ yi behil nehetë ya meris. Mehöti bë nenga neggëp, og genġo ġaġek sënë.”
35 O sal sem sabor não serve nem para o solo nem para adubo; é jogado fora. Quem é capaz de ouvir, ouça com atenção!”.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.