Lucas 14
Ġaġek Mewis (BZH) vs ARC
1 Lob Buk-sewahsën-yi* ti, lom Yesu ya medo negga nos ving Parisai* hir ggev ti, lob alam medo malaj nesepa yi.
1 Aconteceu, num sábado, que, entrando ele em casa de um dos principais dos fariseus para comer pão, eles o estavam observando.
2 In mehö vuuḳsën ti nedo, lob nedo loḳ mala.
2 E eis que estava ali diante dele um certo homem hidrópico.
3 Yesu lë, lob loḳ tepëḳ vu alam-horek-yi los alam Parisai* bë, “Yoh vu bë hil ġevonġ balam nijraḳsën nijvesa jaḳ doḳ Buk-sewahsën-yi*, ma su yoh vu rë?”
3 E Jesus, tomando a palavra, falou aos doutores da lei e aos fariseus, dizendo: É lícito curar no sábado?
4 Rëḳ ayej ma rot, lom ḳo mehö saga bevonġ benivesa raḳ, log vonġ yah meya
4 Eles, porém, calaram-se. E tomando- o, o curou e despediu.
5 genër vu sir bë, “Bë ham ti nalu ma yi burmakau ti bës duḳ asoreng-bël-yi doḳ Buk-sewahsën-yi* ti, og maḳ ham su rëḳ dadii jaḳ nom doḳ buk saga rë? Gaḳ ham rëḳ gwevonġ!”
5 E disse-lhes: Qual será de vós o que, caindo-lhe num poço, em dia de sábado, o jumento ou o boi, o não tire logo?
6 Rëḳ su kwaj töḳ raḳ ġaġek ti medenër loḳ yah rë.
6 E nada lhe podiam replicar sobre isso.
7 Yesu lë vatëveḳ sën deyam in bë dega nos lo ya denedo raḳ sëa sën los arë lo. Lob nër ġaġek raḳ sir betateḳin bë,
7 E disse aos convidados uma parábola, reparando como escolhiam os primeiros assentos, dizendo-lhes:
8 “Nabë mehöti gevonġ dik nam vu honġ nabë ġena nos böp sën maluh ti lu venë denejom nemaj lo, og su gweto ġemedo jaḳ sëa sën los arë lo. In tum mehö sënë, maḳ rëḳ gevonġ dik in mehö ngwë sën los arë kesuu honġ lo nam geving.
8 Quando por alguém fores convidado às bodas, não te assentes no primeiro lugar, para que não aconteça que esteja convidado outro mais digno do que tu,
9 Bë ġevonġ nabë sënë, og mehö sën vonġ dik in meluu lo rëḳ nam nanër vu honġ nabë, ‘Ġebo sëa-los-arë saga vu mehö sënë.’ Lob rëḳ nim namum böpata rot beġenah ġemedo lël hus.
9 e, vindo o que te convidou a ti e a ele, te diga: Dá o lugar a este; e então, com vergonha, tenhas de tomar o derradeiro lugar.
10 Om nabë mehöti gevonġ dik in honġ nabë ġena nos böp geving yi, og ġena ġeberup ġemedo lël hus. Gwevonġ nabë sënë in lob mehö sën vonġ dik in honġ lo nam gelë honġ lob nanër nabë, ‘Sa mehö, ġenam lël mala.’ Nabë nanër nabë sënë, og mëm alam pin sën ham los newa nos lo rëḳ degelë nabë ḳo honġ raḳ.
10 Mas, quando fores convidado, vai e assenta-te no derradeiro lugar, para que, quando vier o que te convidou, te diga: Amigo, assenta-te mais para cima. Então, terás honra diante dos que estiverem contigo à mesa.
11 In mehöti bë yö geḳo arë jaḳ, og Anutu rëḳ dahun yi. Gaḳ mehöti sën nabë dahun yi lo, og Anutu rëḳ geḳo arë jaḳ na vavunë.”
11 Porquanto, qualquer que a si mesmo se exaltar será humilhado, e aquele que a si mesmo se humilhar será exaltado.
12 Log nër vu mehö sën vonġ dik ya in yi lo bë, “Nabë gwevonġ nos böp ti, og su gwevonġ dik na in nim papu lo, arim lo, galam sën ham degwa ti lo. In maḳ rëḳ degevonġ dik nom in honġ beġena ġegwa nos doḳ nah honġ nos saga gëp hir begganġ buk ngwë.
12 E dizia também ao que o tinha convidado: Quando deres um jantar ou uma ceia, não chames os teus amigos, nem os teus irmãos, nem os teus parentes, nem vizinhos ricos, para que não suceda que também eles te tornem a convidar, e te seja isso recompensado.
13 Gaḳ nabë gwevonġ nos böp, og mëm gwevonġ dik na in alam bengöj masën, galam vahaj paya los vahaj ḳasöm, galam malaj ḳenod.
13 Mas, quando fizeres convite, chama os pobres, aleijados, mancos
14 In alam nebë sënë su deyoh vu bë debo doḳ nah honġ nos nyëvewen vu honġ rë. Gwevonġ nabë sënë, lob kwam vesa. In Anutu rëḳ bo doḳ nah honġ nos vu honġ vu Buk-tamusën doḳ buk sën alam yohvu dekedi jaḳ nah gëp bedub lo.”
14 e serás bem-aventurado; porque eles não têm com que to recompensar; mas recompensado serás na ressurreição dos justos.
15 Alam sën losho Yesu medo denegga nos agi ti nġo ġaġek sënë, lob nër vu Yesu bë, “Mehöti sën rëḳ medo mega nos doḳ Anutu-yi-nyëġ lo og kwa vesa.”
15 E, ouvindo isso um dos que estavam com ele à mesa, disse-lhe: Bem-aventurado o que comer pão no Reino de Deus!
16 Rëḳ Yesu nër yah vu yi bë, “Mehöti vonġin bë gevonġ nos böpata, lob vonġ dik ya vorot vu alam nġahi in bë nam dega nos böp sënë.
16 Porém ele lhe disse: Um certo homem fez uma grande ceia e convidou a muitos.
17 Lob mëm ya verup loḳ buk sën dega nos böp doḳ lo, lob vonġ yi hur ya denër vu alam sën vonġ dik ya in sir wirek lo bë, ‘Ham nam jaḳ in sa hero nġaa pin ggovek ya menedo.’
17 E, à hora da ceia, mandou o seu servo dizer aos convidados: Vinde, que já tudo está preparado.
18 Rëḳ alam saga sir pin ti ti yö kwaj nevo hir ġaġek medenenër yah vu bë su deyoh vu bë dena rë. Sir ti nër bë, ‘Sa baġo huk bengö ti, om sa naya in ġalë kesii. Om wöp-o, sa su yoh vu bë nök rë.’
18 E todos à uma começaram a escusar-se. Disse-lhe o primeiro: Comprei um campo e preciso ir vê-lo; rogo-te que me hajas por escusado.
19 Log ngwë nër vu bë, ‘Sa baġo burmakau-huk-yi nemadluho, om sa naya in tahu sir doḳ huk, om wöp-o, sa su yoh vu bë nök rë.’
19 E outro disse: Comprei cinco juntas de bois e vou experimentá-los; rogo-te que me hajas por escusado.
20 Log ti nër bë, ‘Yiḳ sa nahën nehaḳo avëh gwëbengko, om sa su yoh vu bë nök rë.’
20 E outro disse: Casei e, portanto, não posso ir.
21 Lob hur sën lo yah meya demi meris menër vu ala. Lob begganġ ala ahë sengën rot, lob nër vu yi hur bë, ‘Ġena pevis meġenoh vu aggata böp pin los mahen pin vu nyëġ sënë, begweḳo alam bengöj masën, galam vahaj paya, galam malaj ḳenod, galam vahaj ḳasöm lo megweḳo sir doḳ nam sa begganġ.’
21 E, voltando aquele servo, anunciou essas
22 Lob yi hur yah geyom verup, lom nër bë, ‘Sa hevonġ yoh vu ayem, rëḳ mu len la nahën neggëp meris.’
22 E disse o servo: Senhor, feito está como mandaste, e ainda há lugar.
23 Lob ala nër yah vu bë, ‘Om ġena ġenoh vu aggata böp pin, geġena ġesepa doḳ heek degwa geving, beġedadii alam denam. In sa hevonġin bë sa begganġ yö napup.
23 E disse o senhor ao servo: Sai pelos caminhos e atalhos e força-
24 Gaḳ sa nanër vu honġ nabë: Alam pin sën sa hevonġ dik ya in sir wirek lo, og su rëḳ dega sa nos rë.’”
24 Porque eu vos digo que nenhum daqueles varões que foram convidados provará a minha ceia.
25 Alam yu böpata denetamuin Yesu medeneya, lob Yesu ggërin yom menër vu sir bë,
25 Ora, ia com ele uma grande multidão; e, voltando-se, disse-lhe:
26 “Nabë mehöti nam vu sa rëḳ ahë neving ama lu ata gevenë losho nalu lo gari lo avëhnö lo kesuu sa, genabë yö kwa nevo yi kesuu sa, og mehö sënë su yoh vu bë natu sa hur rë.
26 Se alguém vier a mim e não aborrecer a seu pai, e mãe, e mulher, e filhos, e irmãos, e irmãs, e ainda também a sua própria vida, não pode ser meu discípulo.
27 Gemehöti sën su kerë yi ḳelepeḳo* metamuin sa rë lo, og su yoh vu bë rëḳ natu sa hur rë.
27 E qualquer que não levar a sua cruz e não vier após mim não pode ser meu discípulo.
28 Gaḳ bë ham ti kwa nevo bë dev begganġ ading ti jaḳ na vavunë, og nedo bekwa neḳo nġaa-begganġ-yi yi monë muġin loḳ mëm.
28 Pois qual de vós, querendo edificar uma torre, não se assenta primeiro a fazer as contas dos gastos,
29 Nabë su gevonġ nabë sënë rë geyö barah mudeng mu doḳ na meris, log su yoh vu bë gevonġ besemu na rë, og alam pin rëḳ degelë bedenanër pelë jaḳ mehö sënë, gedenanöp jaḳ nabë,
29 Para que não aconteça que, depois de haver posto os alicerces e não
30 ‘Mehö sënë nelev begganġ, rëḳ mu su yoh vu bë rëḳ dev mesemu na rë.’
30 dizendo: Este homem começou a edificar e não pôde acabar.
31 Log bë mehö-los-bengö ti na beġö vu mehö-los-bengö ngwë, og medo mekwa neḳo aggata pin muġin loḳ mëm neya. In maḳ yiḳ hen alam-beġö-yi 10,000 mu, log mehö-los-bengö ngwë yi alam-beġö-yi 20,000 kesuu hen. Om rëḳ kwa bo namuġin megero rë nabë: Maḳ rëḳ ngis beġö vu mehö-los-bengö ngwë sënë begetii na, ma maḳ su yoh vu rë?
31 Ou qual é o rei que, indo à guerra a pelejar contra outro rei, não se assenta primeiro a tomar conselho sobre se com dez mil pode sair ao encontro do que vem contra ele com vinte mil?
32 Rëḳ nabë raḳ ni bë su yoh vu rë, og alam nyëġ ngwë sën lo yö nahën denedo ading, log nevonġ mehö la ya denenër ġaġek ya bë desemu ġaġek menadiiḳ gebeġö gëp.
32 De outra maneira, estando o outro ainda longe, manda embaixadores e pede condições de paz.
33 Nebë saga, om ham kwamin bo rë. Bë ham ti gelë yi nġaa mu nabë nġaanon, og su yoh vu bë natu sa hur rë.”
33 Assim, pois, qualquer de vós que não renuncia a tudo quanto tem não pode ser meu discípulo.
34 “Mamireng og nġaa nivesa. Rëḳ mu nabë mamireng sënë nengën nama na, og rëḳ hil ġevonġ benengën jaḳ nah nabë va?
34 Bom é o sal, mas, se ele degenerar, com que se adubará?
35 Mamireng nebë sënë og su yoh vu bë hil rëḳ sarömin los dob rë, in rëḳ gevonġ paya vu nos vë, log hil su ayoh vu bë ḳeseh doḳ na geving reggu ahëj sën hil neḳetëḳin loḳ huk lo rë, in su rëḳ bo tebeḳ doḳ nos rë. Gaḳ hen huk maya veröḳ yi behil nehetë ya meris. Mehöti bë nenga neggëp, og genġo ġaġek sënë.”
35 Nem presta para a terra, nem para o monturo; lançam-no fora. Quem tem ouvidos para ouvir, que ouça.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.