Apocalipse 21
Ġaġek Mewis (BZH) vs NVT
1 Log sa halë yaġek los dob mewis neggëp. Yaġek muġinsën los dob muġinsën mala maya veröḳ yi. Geloo su neggëp ggökin rë.
1 Então vi um novo céu e uma nova terra, pois o primeiro céu e a primeira terra já não existiam, e o mar também não mais existia.
2 Gesa halë nyëġ böp vabuung sënë, og yiḳ Yerusalem mewis. Sa halë nedo ving Anutu, lob vuu yaġek beluḳ yam los vuneḳ vuneḳ nivesa nebë sën avëh nevuneḳ vu yi raḳ vuneḳ vuneḳ nivesa in jaḳ regga.
2 E vi a cidade santa, a nova Jerusalém, que descia do céu, da parte de Deus, como uma noiva belamente vestida para seu marido.
3 Log sa hanġo aye böpata ti tahi yam ggëp sëa-los-arë bë, “Ham gwenġo rë! Gwëbeng Anutu yi dub-vabuung-böp nedo ving mehönon! Log Anutu rëḳ medo geving sir bedenatu yi alam. Yönon, Anutu yö rëḳ medo geving sir benatu hir Anutu.
3 Ouvi uma forte voz que vinha do trono e dizia: “Vejam, o tabernáculo de Deus está no meio de seu povo! Deus habitará com eles, e eles serão seu povo. O próprio Deus estará com eles.
4 Rëḳ jevu sir pin malaj bël na. Galam su rëḳ denadiiḳ gökin rë, gesu rëḳ ayoj maggin gökin rë, gesu rëḳ dengu medengis sir gökin rë, genavij su rëḳ gesanġ nah rë. Gaḳ nġaa wirek hen pin maya veröḳ yi.”
4 Ele lhes enxugará dos olhos toda lágrima, e não haverá mais morte, nem tristeza, nem choro, nem dor. Todas essas coisas passaram para sempre”.
5 Lob mehö sën raḳ nedo sëa-los-arë lo nër bë, “Ham gwenġo rë! Sëḳ ġevonġ nġaa pin natu mewis jaḳ yiḳ pehiko sënë!” Log nër vu sa bë, “Kwevu ġaġek sënë, in ġaġek sënë og yönon rot, beyoh vu bë alam degevonġ geving rot.”
5 E aquele que estava sentado no trono disse: “Vejam, faço novas todas as coisas!”. Em seguida, disse: “Escreva isto, pois o que lhe digo é digno de confiança e verdadeiro”.
6 Log nër vu sa ggökin bë, “Nġaa pin sënë töḳ yam ggovek ya! Senġo ti hevonġ benġaa pin anon raḳ vu muġinsën, log saḳ semu nġaa pin vu tamusën sagi beggovek ya. Setu nġaa pin degwaseḳë los yuseḳë. Nabë mehöti ayo bev in bël, og sëḳ ġevonġ bël veyë mala-tumsën-yi benanum nyëmasën.
6 E disse ainda: “Está terminado! Eu sou o Alfa e o Ômega, o Princípio e o Fim. A quem tiver sede, darei de beber gratuitamente das fontes da água da vida.
7 Mehöti sën kesuu nġaa maggin los nġaa nipaya pin lo, og rëḳ geḳo nġaa sën senër wirek bë rëḳ geḳo lo natu yi nġaa, gesa natu yi Anutu genatu sa naluġ.
7 O vitorioso herdará todas essas bênçãos, e eu serei seu Deus, e ele será meu filho.
8 Gaḳ alam sën deneggöneng medeneggërin sir yah lo, galam sën deneruu demij vu Anutu lo, galam sën denesepa loḳ nġaa nipaya veröḳ yi medeneḳo raḳ lo, galam sën denesis mehönon medenediiḳ lo, galam sën denevonġ baggëb lo, galam sën denevonġ parahek lo, galam sën denedudeḳ vu ḳeriing lo, galam pin sën denenër ġaġek kuungsën los denelah ġaġek vun lo, og sir pin rëḳ dedoḳ na nġaggee böpata sën nengwah nivanë medo netum raḳ ġelönġ salpa* lo. Yiḳ diiḳsën netu luu lo sënë.
8 “Mas os covardes, os incrédulos, os corruptos, os assassinos, os sexualmente impuros, os que praticam feitiçaria, os adoradores de ídolos e todos os mentirosos estão destinados ao lago de fogo que arde com enxofre. Esta é a segunda morte”.
9 Lob angër nemadvahi-bevidek-luu sën deḳo nġaa maggin nemadvahi-bevidek-luu loḳ ġabum nemadvahi-bevidek-luu in bë dekevoh mehönon jaḳ lo ti yam vengwënġ vu sa benër bë, “Ġenam rëḳ sëḳ tato avëh sën Sipsip Nalu rëḳ geḳo natu venë lo vu honġ.”
9 Então um dos sete anjos que seguravam as sete taças com as últimas sete pragas se aproximou e me disse: “Venha comigo, e eu lhe mostrarei a noiva, a esposa do Cordeiro”.
10 Log angër ḳo sa ḳenug meya ḳedu böp adingseḳë ti, betato nyëġ böp vabuung Yerusalem sënë vu sa. Nedo ving Anutu, lob vuu yaġek geluḳ yam.
10 Ele me levou no Espírito até um grande e alto monte e me mostrou a cidade santa, Jerusalém, que descia do céu da parte de Deus.
11 Anutu niḳapiik jëh niwëëk raḳ nyëġ böp sënë. Niḳapiik yö agga ti nebë ġelönġ sën denebaġo raḳ monë böp lo. Kë! Nebë ġelönġ malanġeri jaspa, gemala ranġah rot nebë garas.
11 Brilhava com a glória de Deus e cintilava como uma pedra preciosa, como jaspe, transparente como cristal.
12 Log ḳatum og vaha adingseḳë rot, geyi veluung avi nemadluho-bevidek-luu neggëp loḳ, bangër nemadluho-bevidek-luu denare yoh vu pin. Log alam Israel degwaj nemadluho-bevidek-luu arëj ti ti neggëp raḳ veluung avi ti ti pin.
12 O muro da cidade era grande e alto, com doze portas guardadas por doze anjos, e nelas estavam escritos os nomes das doze tribos de Israel.
13 Veluung avi löö neggëp loḳ ḳatum nenga sën neya los hes mala neverup lo, gelöö neggëp ya los sën ayööng neyam lo. Gelöö neggëp ya los sën sanġ neverup lo, gelöö neggëp ya los sën hes mala nemasuseḳ ya.
13 Havia três portas de cada lado: leste, norte, sul e oeste.
14 Nyëġ böp sënë yi ḳatum ahë degwa, og ġelönġ sën bo niwëëk vu lo nemadluho-bevidek-luu neggëp loḳ, lob Sipsip Nalu yi sinarë nyëdahis nemadluho-bevidek-luu sën lo arëj raḳ neggëp ġelönġ sënë.
14 O muro da cidade tinha doze pedras de alicerce, e nelas estavam escritos os nomes dos doze apóstolos do Cordeiro.
15 Log angër sën vengwënġ vu sa lo, jom atohenġ goor ti in bë tahöö nyëġ böp sënë los yi veluung avi geyi ḳatum jaḳ.
15 O anjo que falava comigo tinha na mão uma vara de ouro para medir a cidade, suas portas e seu muro.
16 Nyëġ böp sënë yi ḳatum nenga vahi vahi pin neggëp ti, nyë los kweben neggëp ti. Angër tahöö nyëġ böp sënë nenga telësen raḳ yi atohenġ, lob ading yoh vu 2,400 kilomita. Nyëġ böp nenga vahi vahi pin ading nebë sënë, geraḳ raḳ yi bepin neggëp ti.
16 A cidade tinha o formato de um quadrado, de comprimento e largura iguais. De fato, tinha 2.200 quilômetros de comprimento, de largura e de altura.
17 Log tahöö ḳatum ving, rëḳ adingseḳë beraḳ ya vavunë rot yoh vu 66 mita. Yiḳ angër tahöö ḳatum nebë sën yiḳ hil netahöö lo.
17 Então ele mediu o muro e descobriu que tinha quase 65 metros de espessura (de acordo com a medida humana usada pelo anjo).
18 Anutu semu ḳatum sënë raḳ ġelönġ malanġeri jaspa. Log semu nyëġ böp sënë raḳ goor yö meris bemedo netum nebë garas.
18 O muro era feito de jaspe, e a cidade era de ouro puro, transparente como vidro.
19 Anutu vuneḳ vu nyëġ böp yi ḳatum ahë degwa raḳ ġelönġ malanġeri aggagga sën yi monë böpata lo.
19 O muro da cidade era construído sobre alicerces ornamentados com doze pedras preciosas: a primeira com jaspe, a segunda com safira, a terceira com ágata, a quarta com esmeralda,
20 Log ġelönġ sardoniks sën ḳöḳ los veroo nesala yi lo netu nemadvahi.
20 a quinta com ônix, a sexta com cornalina, a sétima com crisólito, a oitava com berilo, a nona com topázio, a décima com crisópraso, a décima primeira com jacinto, e a décima segunda com ametista.
21 Log vonġ repinġ nemadluho-bevidek-luu sën lo raḳ ḳumḳum veroo (perl) sën yi monë böp lo nemadluho-bevidek-luu. Deḳo ḳumḳum böp böp medesemu repinġ pin raḳ, gedesemu aggata pin vu nyëġ saga raḳ goor yö meris bemala ranġah rot nebë garas.
21 As doze portas eram feitas de pérolas, cada porta de uma única pérola. E a rua principal era de ouro puro, transparente como vidro.
22 Log sa su halë dub-vabuung nedo loḳ nyëġ böp sënë rë. Gaḳ Mehöböp Anutu, mehö los niwëëk, luho Sipsip Nalu, yiḳ detu nyëġ böp sënë yi dub-vabuung.
22 Não vi templo algum na cidade, pois o Senhor Deus, o Todo-poderoso, e o Cordeiro são seu templo.
23 Lob alam nyëġ saga su rëḳ dejaḳ vu in hes los kwev nabë natum vu sir rë. Gaḳ Anutu niḳapiik netum raḳ nyëġ saga, geSipsip Nalu tu nyëġ sënë yi ram.
23 A cidade não precisa de sol nem de lua, pois a glória de Deus a ilumina, e o Cordeiro é sua lâmpada.
24 Om alam pin rëḳ dena jaḳ nyëġ böp sënë yi ranġah. Galam-los-bengöj vu dob rëḳ dengupin hir ḳupeḳ nivesa vesa medegeḳo mededoḳ na.
24 As nações andarão em sua luz, e os reis, em toda a sua glória, entrarão na cidade.
25 Su rëḳ debehii ḳatum yi veluung avi ranġah rë, gesu rëḳ nabuk doḳ doḳ nyëġ sënë rë.
25 Suas portas nunca se fecharão, pois ali não haverá noite.
26 Alam pin rëḳ dengupin hir nġaa nivesa vesa los hir ḳupeḳ malanġeri mededoḳ na nyëġ sënë.
26 E todas as nações trarão sua glória e honra à cidade.
27 Gaḳ nġaa ningöhek, gemehönon sën denevonġ nġaa nipaya aggagga lo, gemehönon sën denenër ġaġek kuungsën lo, og su rëḳ dedoḳ na nyëġ sënë rë. Gaḳ alam sën arëj neggëp loḳ Sipsip Nalu yi ḳapiya-mala-tumsën-yi bë demedo malaj-tumsën degwata lo mu mëm sën rëḳ dedoḳ na.
27 Nenhum mal terá permissão de entrar, nem pessoa alguma que pratique o que é vergonhoso ou enganoso, mas somente aqueles cujos nomes estão escritos no Livro da Vida do Cordeiro.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Apocalipse 21, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.