Gênesis 27
Parnai Yiang Sursĩ - Kinh Thánh tiếng Bru (BRU) vs NVT
1 Toâq I-sac thâu, moat án tỡ bữn hữm raloaih noâng. Án arô Ê-sau, con clúng án, yỗn toâq pỡ án. Cớp án atỡng Ê-sau neq: “Con ơi!”
1 Certo dia, quando Isaque era velho e estava ficando cego, chamou Esaú, seu filho mais velho: “Meu filho!”. Esaú respondeu: “Aqui estou!”.
2 I-sac atỡng ễn neq: “Sanua cứq khoiq thâu chơ; cứq tỡ dáng tangái léq cứq cuchĩt.
2 Isaque disse: “Estou velho e não sei quando vou morrer.
3 Sanua, sễq mới ĩt tamĩang cớp sa-ŏ́h saráh, chơ pỡq chu ruang pán charán.
3 Pegue suas armas, o arco e as flechas, e vá ao campo caçar um animal para mim.
4 Moâm ki mới thrũan sâiq táq ễm, máh cứq mác ễ cha, chơ dững yỗn cứq. Moâm ki, cứq ễ câu yỗn mới bữn ŏ́c bốn puai chớc con clúng dốq bữn. Cứq ễ câu yỗn mới nhũang cứq cuchĩt.”
4 Depois, prepare meu prato favorito e traga-o aqui para eu comer. Então pronunciarei a bênção que pertence a você, meu filho mais velho, antes de eu morrer”.
5 Ma Rê-be-ca sâng I-sac atỡng Ê-sau con án ngkíq. Toâq Ê-sau pỡq chu ruang chuaq charán,
5 Rebeca, porém, ouviu o que Isaque tinha dito a seu filho Esaú. Quando Esaú saiu para caçar,
6 Rê-be-ca atỡng Yacốp, con án neq: “Cứq sâng mpoaq mới atỡng Ê-sau ai mới neq:
6 ela disse a seu filho Jacó: “Ouvi seu pai dizer a Esaú:
7 ‘Mới pỡq chuaq charán cruang, cớp thrũan táq cha yỗn ễm sâiq charán ki, chơ dững yỗn cứq cha. Moâm ki cứq câu sễq tễ Yiang Sursĩ yỗn mới bữn ŏ́c bốn máh chớc con clúng dốq bữn. Cứq ễ câu ngkíq nhũang cứq cuchĩt.’
7 ‘Traga-me uma carne de caça e prepare-me uma refeição saborosa. Então abençoarei você na presença do S enhor antes de eu morrer’.
8 Con ơi! Mới tamứng santoiq cứq mpiq atỡng yỗn samoât, nơ.
8 Agora, meu filho, preste atenção e faça exatamente o que lhe direi.
9 Mới pỡq ĩt bar lám mbễq tễ tỗp charán plứm o. Chơ cứq ễ táq cha yỗn ễm lứq yỗn mpoaq mới cha riang án dốq ễ cha.
9 Vá ao rebanho e traga-me dois dos melhores cabritos. Eu os usarei para preparar o prato favorito de seu pai.
10 Moâm ki, mới dững sana nâi toâq pỡ mpoaq mới yỗn án cha. Vớt ki, án ễ câu yỗn mới bữn ŏ́c bốn máh con clúng dốq bữn, nhũang án cuchĩt.”
10 Depois, leve a comida para seu pai, para que ele a coma e o abençoe antes de morrer”.
11 Yacốp ta‑ỡi Rê-be-ca, mpiq án neq: “Tỗ Ê-sau, ai cứq, bữn sóc muar sa‑ữi lứq; ma cứq bữn sóc muar bĩq sâng.
11 Jacó respondeu a Rebeca: “Mas meu irmão Esaú é peludo, enquanto eu tenho pele lisa.
12 Ngcŏh lơ mpoaq satoaq tâng tỗ cứq, chơ án chanchớm cứq phếq án. Ngkíq, án tỡ bữn câu yỗn cứq bữn ŏ́c bốn máh con clúng dốq bữn; ma lứq samoât án câu yỗn cứq bữn ŏ́c bap.”
12 E se meu pai me tocar? Perceberá que estou tentando enganá-lo e, em vez de me abençoar, me amaldiçoará!”.
13 Ma mpiq Yacốp ta‑ỡi neq: “Con ơi! Yỗn ŏ́c bap ki satooh pỡ ống cứq mpiq sâng. Sanua mới cóq trĩh parnai cứq mpiq ớn mới. Mới pỡq ĩt toâp mbễq yỗn cứq.”
13 Sua mãe, porém, respondeu: “Que caia sobre mim essa maldição, meu filho! Apenas faça o que lhe digo. Vá e traga-me os cabritos”.
14 Ngkíq, Yacốp pỡq ĩt mbễq, cớp dững achu yỗn mpiq án. Chơ mpiq án táq cha sâiq ki yỗn ễm lứq, riang I-sac dốq ễ cha.
14 Jacó foi e trouxe os cabritos para sua mãe. Rebeca os usou para preparar uma refeição saborosa, do jeito que Isaque gostava.
15 Moâm ki Rê-be-ca ĩt tampâc o khong Ê-sau con clúng án, ca Ê-sau dŏq tâng dống mpiq án. Chơ án yỗn Yacốp con ralŏ́h án ễn tâc.
15 Em seguida, pegou as roupas prediletas de Esaú que estavam na casa dela e as entregou a Jacó, seu filho mais novo.
16 Cớp án ĩt ngcâr mbễq chóq tâng atĩ cớp tâng tacong Yacốp.
16 Com a pele dos cabritos, cobriu-lhe os braços e a parte lisa do pescoço.
17 Moâm ki, án chiau yỗn Yacốp sana ễm lứq cớp bễng án khoiq thrũan yỗn.
17 Depois, entregou-lhe a refeição saborosa, acompanhada do pão que havia acabado de assar.
18 Yacốp dững toâp pỡ mpoaq án, cớp pai neq: “Mpoaq cứq ơi!”
18 Jacó levou a comida para o pai e disse: “Meu pai?”. “Sim, meu filho”, respondeu Isaque. “Quem é você, Esaú ou Jacó?”
19 Yacốp ta‑ỡi mpoaq án neq: “Cứq la Ê-sau, con clúng mpoaq. Cứq táq ĩn mpoaq ớn cứq táq. Sễq mơi mpoaq yuor cha sâiq charán cứq con chuaq bữn, dŏq mpoaq câu yỗn cứq con bữn ŏ́c bốn máh chớc con clúng dốq bữn.”
19 Jacó disse: “Sou Esaú, seu filho mais velho. Fiz o que o senhor mandou. Aqui está a carne de caça. Sente-se e coma, para que me dê sua bênção”.
20 Ma I-sac blớh loah án neq: “Con ơi! Nŏ́q mới pỡq pupán, ma chái lứq mới ramóh charán?”
20 Isaque perguntou: “Como encontrou a caça tão depressa, meu filho?”. Jacó respondeu: “O S
21 Chơ I-sac táq ntỡng cớp Yacốp neq: “Con ơi! Sễq mới toâq cheq cứq mpoaq. Cứq ễ pupơr tỗ mới, yoc ễ dáng lứq, mới la Ê-sau con cứq ma tỡ bữn.”
21 Então Isaque disse a Jacó: “Chegue mais perto, para que eu possa tocá-lo e ter certeza de que você é mesmo Esaú”.
22 Chơ Yacốp toâq cheq I-sac, mpoaq án. I-sac pupơr tâng tỗ án, cớp pai: “Sưong mới ariang sưong Yacốp, ma bar lám atĩ mới ariang atĩ Ê-sau.”
22 Jacó se aproximou do pai, e Isaque o tocou e disse: “A voz é de Jacó, mas as mãos são de Esaú”.
23 Ngkíq I-sac tỡ bữn dáng pai Yacốp, yuaq bar lám atĩ án bữn sóc muar ariang atĩ Ê-sau, ai án, tê. Ngkíq, I-sac ễ câu yỗn Yacốp bữn ŏ́c bốn máh con clúng dốq bữn.
23 Não o reconheceu, porém, pois as mãos de Jacó estavam peludas, como as de Esaú. Assim, Isaque se preparou para abençoar Jacó.
24 Ma I-sac blớh sĩa Yacốp neq: “Lứq samoât, mới la Ê-sau con cứq tỡ?”
24 “Mas você é mesmo meu filho Esaú?”, perguntou ele. “Sim, eu sou”, respondeu Jacó.
25 I-sac pai neq: “Sễq mới dững sana yỗn cứq mpoaq; cứq ễ cha sâiq charán mới chuaq bữn, chơ cứq câu yỗn mới bữn ŏ́c bốn máh con clúng dốq bữn.”
25 Então Isaque disse: “Agora, meu filho, traga-me a carne de caça. Depois que comer, eu lhe darei a minha bênção”. Jacó trouxe a comida para o pai, e Isaque comeu. Também bebeu o vinho que Jacó lhe serviu.
26 Moâm ki, I-sac atỡng Yacốp neq: “Con ơi! Sanua mới sĩc cheq cứq, cớp hũn cứq.”
26 Por fim, Isaque disse a Jacó: “Aproxime-se, por favor, e dê-me um beijo, meu filho”.
27 Yacốp sĩc amut cheq I-sac cớp hũn án. Tữ I-sac sâng phuom tễ tampâc Yacốp, án chớm pai Ê-sau con án, ngkíq án câu ŏ́c bốn neq: “Hỡi phuom tễ tỗ con cứq cỡt ariang hỡi phuom tễ ntốq tâng ruang ca Yiang Sursĩ yỗn sa‑ữi palâi aluang aloai dáh.
27 Jacó se aproximou e o beijou. Quando Isaque sentiu o cheiro das roupas, finalmente abençoou o filho. Disse: “Ah! O cheiro de meu filho é como o cheiro do campo que o S enhor abençoou!
28 Sễq Yiang Sursĩ yỗn dỡq latac tễ paloŏng sễng thớm nheq cutễq mới, dŏq amia máh saro, dếh bữn moang blŏ́ng chong tễ palâi nho hỡ.
28 “Do orvalho do céu e da riqueza da terra, Deus lhe conceda fartas colheitas de cereais e vinho novo de sobra.
29 Sễq yỗn máh tỗp cũai táq ranáq yỗn mới, cớp máh cruang cũai yám noap mới. Mới lứq cỡt sốt nheq sễm ai mới, cớp máh tŏ́ng toiq mpiq mới cucốh cucũoi mới tê. Khân cũai aléq pupap mới, ki sễq Yiang Sursĩ táq yỗn ŏ́c bap ki toâp toâq loah pỡ cũai ki. Khân cũai aléq pai ŏ́c bốn yỗn mới, ki sễq Yiang Sursĩ satốh ŏ́c bốn yỗn cũai ki tê.”
29 Que muitas nações o sirvam e se curvem à sua frente. Que você seja senhor de seus irmãos e os filhos de sua mãe se curvem à sua frente. Todos que o amaldiçoarem serão amaldiçoados, e todos que o abençoarem serão abençoados”.
30 Moâm I-sac câu yỗn Yacốp, chơ Yacốp loŏh tễ I-sac; ngkíq Ê-sau, ai án mbỡiq chu tễ pupán.
30 Assim que Isaque terminou de abençoar Jacó, e logo depois de Jacó ter saído da presença de seu pai, Esaú voltou da caçada.
31 Án táq cha crơng sana yỗn ễm, chơ án dững pỡ mpoaq án, cớp atỡng mpoaq án neq: “Mpoaq ơi! Mới yuor tacu cha sâiq charán cứq con chuaq bữn! Chơ mpoaq câu yỗn cứq con bữn ŏ́c bốn máh con clúng dốq bữn.”
31 Preparou uma refeição saborosa, levou-a para seu pai e disse: “Sente-se, meu pai, e coma da minha caça, para me abençoar”.
32 Ma I-sac blớh án neq: “Mới la noau?”
32 Isaque lhe perguntou: “Quem é você?”. Ele respondeu: “Sou Esaú, seu filho mais velho”.
33 Toâq I-sac sâng ngkíq, tỗ chác án cỡt cangcoaih nheq, cớp án blớh neq: “Khân ngkíq, noau ca pỡq pupán charán, chơ aloŏh yỗn cứq mpoaq cha tễ adớh? Cứq khoiq cha moâm, cớp khoiq câu moâm chơ yỗn án bữn ŏ́c bốn máh con clúng dốq bữn. Ranáq ki khoiq moâm nheq chơ; án ki toâp lứq bữn roap ŏ́c bốn ki.”
33 Isaque começou a tremer incontrolavelmente e disse: “Então quem me serviu a carne de caça? Acabei de comê-la, pouco antes de você chegar, e abençoei quem a trouxe. Essa bênção deve permanecer!”.
34 Tữ Ê-sau sâng santoiq mpoaq án pai ngkíq, án u‑ỗi casang lứq, cớp sễq mpoaq án neq: “Mpoaq ơi! Sễq mpoaq câu ŏ́c bốn yỗn cứq con tê.”
34 Quando Esaú ouviu as palavras do pai, soltou um forte grito amargurado e suplicou: “Ah, meu pai, e eu? Abençoe-me também!”.
35 Ma mpoaq án ta‑ỡi neq: “A‑ễm mới toâq phếq cứq, cớp tuoiq ĩt chơ ŏ́c bốn mới.”
35 Mas Isaque disse: “Seu irmão esteve aqui e me enganou. Levou embora a bênção que pertencia a você!”.
36 Ê-sau pai ễn neq: “Pĩeiq chơ noau dŏq ramứh án la Yacốp; yuaq bar trỗ tâng nâi chơ án phếq cứq. Án khoiq cheng ĩt chớc cứq, ca con clúng dốq bữn. Ma sanua, án ĩt ễn ŏ́c bốn mpoaq yoc ễ yỗn cứq.”
36 Esaú exclamou: “Não é de admirar que ele se chame Jacó, pois é a segunda vez que me engana. Primeiro, tomou meus direitos de filho mais velho e, agora, roubou minha bênção. O senhor não guardou uma bênção sequer para mim?”.
37 I-sac ta‑ỡi án neq: “Cứq khoiq yỗn a‑ễm mới cỡt ncháu mới, dếh cứq yỗn nheq máh sễm ai án táq ranáq yỗn án. Cứq yỗn án bữn saro cớp blŏ́ng chong tễ palâi nho sa‑ữi. Sanua ntrớu ễn cứq mpoaq têq táq yỗn mới?”
37 Isaque disse a Esaú: “Fiz de Jacó o seu senhor e declarei que todos os irmãos dele o servirão. Garanti a ele fartura de cereais e vinho. O que me resta para dar a você, meu filho?”.
38 Ma Ê-sau sễq tễ mpoaq án neq: “Mpoaq ơi! Mới bữn ống máh ki toâp tỡ ŏ́c bốn? Sễq mpoaq pai ŏ́c bốn yỗn cứq con nứng.”
38 Esaú suplicou: “Por acaso o senhor tem apenas uma bênção? Ah, meu pai, abençoe-me também!”. Então Esaú chorou em alta voz.
39 Ngkíq I-sac, mpoaq án ta‑ỡi án neq: “Nỡ‑ra ntốq mới ỡt la ŏ́q cutễq thớm, tỡ têq amia saro sa‑ữi, cớp ŏ́q dỡq latac hỡ.
39 Por fim, seu pai, Isaque, lhe disse: “Você viverá longe das riquezas da terra e longe do orvalho do alto céu.
40 Ma mới bữn tamoong na dau, cớp mới táq ranáq yỗn a‑ễm mới, yỗn toau mới têq pũot aloŏh chíq raluang tễ tacong mới ca Yacốp cluang.”
40 Viverá por sua espada e servirá a seu irmão. Quando, porém, conseguir se libertar, sacudirá do pescoço esse jugo”.
41 Ngkíq, Ê-sau sâng ũan lứq Yacốp, cỗ tian mpoaq án khoiq câu yỗn Yacốp bữn ŏ́c bốn máh con clúng dốq bữn. Án chanchớm neq: “Tangái tanúh mpoaq cuchĩt cheq ễ toâq; moâm ki cứq ễ cachĩt chíq Yacốp.”
41 Daquele momento em diante, Esaú passou a odiar Jacó porque seu pai o havia abençoado. Começou a tramar: “Em breve meu pai morrerá. Então, matarei meu irmão Jacó”.
42 Ma tữ Rê-be-ca dáng Ê-sau con clúng án chanchớm ngkíq, án arô Yacốp con ralŏ́h án, cớp atỡng neq: “Nâi! Ê-sau ai mới, chanchớm ễ cachĩt chíq mới.
42 Quando Rebeca soube das intenções de Esaú, mandou chamar Jacó e lhe disse: “Ouça, Esaú se consola com planos para matar você.
43 Con ơi! Cóq mới táq ĩn parnai cứq mpiq atỡng. Cóq mới lúh chíq pỡ dống Laban, cũq mới ca ỡt pỡ ntốq Haran.
43 Portanto, preste atenção, meu filho. Apronte-se e fuja para a casa de meu irmão Labão, em Harã.
44 Ỡt cớp án yỗn toau ai mới tỡ bữn ũan mới noâng.
44 Fique lá até que diminua a fúria de seu irmão.
45 Toâq án tỡ bữn sanhữ noâng ranáq mới khoiq táq, ki cứq mpiq ớn cũai pỡq atỡng yỗn mới chu loah. Cứq tỡ ễq anhia bar náq ma pứt muoi tangái.”
45 Quando ele se acalmar e se esquecer do que você lhe fez, mandarei buscá-lo. Por que eu perderia meus dois filhos no mesmo dia?”.
46 Rê-be-ca pai cớp I-sac neq: “Cứq sâng panguang tháng Ê-sau ĩt mansễm tễ tỗp Hêt táq lacuoi. Khân Yacốp ễn ĩt cũai tễ tỗp Hêt táq lacuoi, ki cứq tỡ rơi tamoong mŏ.”
46 Depois, Rebeca disse a Isaque: “Estou cansada dessas mulheres hititas que vivem aqui! Prefiro morrer a ver Jacó se casar com uma delas!”.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Gênesis 27, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.