Mateus 26
bkw (BKW) vs NAA
1 Bhii Yezu nasilal mɛlyo mɛ djas ɛ, nyɛ naazɛke nɛ bɛdjekel bɛ náá:
1 Quando Jesus acabou de proferir estas palavras, disse aos seus discípulos:
2 «Bi nɛ gu náá, ye kalik ɛ́ mɛlu mɛmbá, etɛɛ náá, ɛbyoŋ ɛ Pak neesael. Sɛɛŋɛlɛ Mɔn Mot ɛ́ waaseebaa, étɛp nyɛ neekɛbemaa kɔ mɛlaaba.»
2 — Vocês sabem que, daqui a dois dias, será celebrada a Páscoa, e o Filho do Homem será entregue para ser crucificado.
3 Tin, eboo bɛghaa-Zɛɛb nɛ bɛpaa ɛ eYuda naazɛsɛɛga tɔ ndjaa mɛkoozi Kayif, mot nadi boo ghaa-Zɛɛb ɔ.
3 Então os principais sacerdotes e os anciãos do povo se reuniram no palácio do sumo sacerdote, chamado Caifás,
4 Wɔ gwaa, bɔɔ djas zokazɛgwakel náá, bɛ mɛt Yezu tɔ syaab, bhii tak, da bɛ ɛ́ gó nyɛ.
4 e deliberaram prender Jesus, à traição, e matá-lo.
5 Bɛ nadi eke ɛ́ náá: «Sa mena ààmɛtka nyɛ dwoo ɛbyoŋ ɛ Pak, é kaab náá, bot ɛ́ zɛkɛkpaa elyem, da bɛ ɛ́ sa ɛzɛm.»
5 Mas diziam: — Não durante a festa, para que não haja tumulto entre o povo.
6 Dáa Yezu nadi pɛ Bhetani tɔ ndjaŋ ɛ Simɔŋ mot na ɛbɛ́ ɛ zezam ɛ,
6 Quando Jesus estava em Betânia, na casa de Simão, o leproso,
7 wɔ gwaa, dhiiti moma zɛni tɔ ndjaa tak zeza nɛ di Yezu nadi ɛ́. Nyɛ nadi ɛ́, nɛ bɛɛb nasael nɛ ɛkok ɛ albat ɛ «tɔɔɔ» nɛ mɛnanas di nɛ boo mɛtaŋ ɛ. Moma tak zokazɛso mɛnanas menek kɔ lo ɛ Yezu é sok bɛ nadi kɔ mesa ɛ.
7 aproximou-se dele uma mulher, trazendo um frasco feito de alabastro com um perfume precioso, que ela derramou sobre a cabeça de Jesus, estando ele à mesa.
8 Dáa bɛdjekel bɛ nabee deenek ɛ́, ye nabɛ ɛ́, ye nakpaa bɛ elyem. Bɔɔ náá: «Yak ɛ́ yaa kwaambi puluk?
8 Vendo isto, os discípulos ficaram indignados e disseram: — Para que este desperdício?
9 Ɛnyɔ ɛ́ náá, bɛ bɔmsa mɛnanas mɛ tak nɛ boo mɛtaŋ, da ɛ́ nɔɔ epata e tak, djɛ nɛ bɛdjel ɛ bot!»
9 Este perfume poderia ter sido vendido por muito dinheiro, para ser dado aos pobres.
10 Ye nabɛ ɛ́ Yezu naagu sa bɛ nadi enyiŋela pak'ɔɔ ɛ. Nyɛ ɛ́ boozɛke nɛ nɔɔ náá: «Betka moma yak gwyem. Étɛp yé bi di ezɛm nyɛ? Sa nyɛ sa kɔ ɛsu ɛ lam ɛ, ye ɛ́ ɛnyɔɛpe.
10 Mas Jesus, sabendo disto, lhes disse:
11 Yɛ bɛ étɛp bɛdjel ɛ bot ɔ, bi nɛ bɛ nɔɔ ɛ́ aapaazodi mɛlu djas ɛ é di wat. Yɛ kabɛ mam ɔ, bi aanàdi sama nɛ nam mɛlu djas.
11 Porque os pobres estarão sempre com vocês, mas a mim vocês nem sempre terão.
12 Moma yak so mɛ mɛnanas é nyel'am ɛ́, étɛp nyɛ neekan ɛkoobal nyel'am e dwoo mɛdela mam.
12 Porque, derramando este perfume sobre o meu corpo, ela o fez para o meu sepultamento.
13 Mɛ lɛɛ bin ɛ́ etɛp e tsɛɛtsɛ náá, é edi djas Mbɛɛ Bhaadal aadi egoolaa kɔ bɔs ɛ, tseŋa moma yak sa ɛ waakaadaaa mɛdhik nɛ mɛdhik. Tin, bot ɛ waataala enɛm esa nyɛ sa kɔ ɛsu ɛ lam ɛ.»
13 Em verdade lhes digo que, onde for pregado em todo o mundo este evangelho, também será contado o que ela fez, para memória dela.
14 Tinaak, djekel ngɔt tɔ bɛdjekel kam nɛ bɛbá ɛ Yezu, nadi edjóoaa Yudas Iskaliɔt ɛ, zokazɛtɔ́ pɛ daa eboo bɛghaa-Zɛɛb.
14 Então um dos doze, chamado Judas Iscariotes, foi falar com os principais sacerdotes.
15 Nyɛ eezɛdji bɛ náá: «Mam ɛ́ ka bin Yezu ɔɔ, bi kadjɛ mɛ yé é di tak?» Tin, wɔ gwaa, bot ɛ tak zɛwyisal efalanga mɛkam-mɛlɛl e epata, nɔɔ, laa, bhii tak bɛ eezɛdjɛ nyɛ.
15 Ele disse: — Quanto me darão para que eu o entregue a vocês? E pagaram-lhe trinta moedas de prata.
16 Kana tin, Yudas nabɛ ɛ́, nyɛ moo saa mɛpek étɛp nyɛ neeka bɛ Yezu.
16 E, desse momento em diante, Judas buscava uma boa ocasião para entregar Jesus.
17 É dwoo mɛkɛn mɛ ɛbyoŋ ɛ emapa ee di ààwaaa leviid ɛ, bɛdjekel ɛ Yezu zɛdji nyɛ náá: «Wɔ kwyɛl náá, bis kɛkoobal wɔ di mena aadɛka edee e ɛbyoŋ ɛ Pak wo é?»
17 No primeiro dia da Festa dos Pães sem Fermento, os discípulos vieram a Jesus e lhe perguntaram: — Onde quer que façamos os preparativos para que o senhor possa comer a Páscoa?
18 Tin, Yezu ɛ́ boozɛke nɛ nɔɔ náá: «Tɔ́ka pɛ dɛl, pɛ daa dhiiti mot, da bi ɛ́ lɛɛ nyɛ náá: “Lyoel ke ɛ́ náá: Ɛwala ɛ lam eezekum. Mam nɛ bɛdjekel bam aadɛ ɛbyoŋ ɛ Pak'ak ɛ pɛ tɔ ndjaŋ'ɔ.”»
18 E ele lhes respondeu:
19 Tin, bɛdjekel ɛ́ bookɛsa dáa Yezu nalɛɛ bɛ ɛ. Bɔɔ zokazɛkoobal nɛ ɛdjaab edee ɛbyoŋ ɛ Pak.
19 E eles fizeram como Jesus lhes havia ordenado e prepararam a Páscoa.
20 Dáa dwoo nakabɛ, ye moo bikoko ɛ, Yezu eezɛdisi kɔ mesa bɛ nɛ bɛdjekel bɛ kam nɛ bɛbá.
20 Ao cair da tarde, Jesus pôs-se à mesa com os doze discípulos.
21 Dáa bɛ nadi kɔ mesa edɛ ɛ, Yezu ɛ́ boozɛke náá: «Mɛ lɛɛ bin ɛ́ etɛp e tsɛɛtsɛ náá, ngɔt pak'en ɛ́ waaka mɛ.»
21 E, enquanto comiam, Jesus disse:
22 Bɛdjekel djas moo tin nɛ ghoŋ tɔ elyem, bhii tak, ngɔt-ngɔt moo tin ezɛdji nyɛ: «Ghɛŋ, ye ɛ́ mam é?»
22 E eles, muito entristecidos, começaram um por um a perguntar-lhe: — Por acaso seria eu, Senhor?
23 Yezu eezɛbɔɔza nɛ nɔɔ náá: «Ye ɛ́ mot duu mbɔ tɔ saan wat bis nɛ nɛ ɔ aapaaka mɛ.
23 Jesus respondeu:
24 Ye ɛ́ tsɛɛtsɛ, Sɛɛŋɛlɛ Mɔn Mot ɛ́ waagwyɛ dáa ekwyala di elɛɛ kɔ ɛsu ɛ lɛ ɛ. Tinaak, boo ghoŋ nɛ mot aakɛka nyɛ é mɛmbɔ mɛ mbee bot ɔ. Ye nabɛ ààgoka náá, mot'enɔk byel!»
24 O Filho do Homem vai, como está escrito a seu respeito; mas ai daquele por quem o Filho do Homem está sendo traído! Melhor seria para ele se nunca tivesse nascido!
25 Yudas, mot nadi ekɛka nyɛ gha ɔ ɛ́ boodji náá: «Lyoel, ye kabɛ ɛ́ mam é?» Yezu ɛ́ boozɛbɔɔza nɛ nɛ náá: «Ye ɛ́ wɔ ɛmet ɛ ke deenek».
25 Então Judas, que o traía, perguntou: — Por acaso sou eu, Mestre? Jesus respondeu:
26 Dáa bɛ nadi edɛ kɔ mesa ɛ, wɔ gwaa Yezu zɛnɔɔ mapa. Nyɛ eezɛghaapɛɛ Zɛɛb, bhii tak, nyɛ eezɛpyak mapa tak, nɔɔ, djɛ bɛdjekel bɛ. Nyɛy náá: «Nɔɔka yɛ, da bi ɛ́ dɛ, etɛɛ náá, yak ɛ́ nyel'am.»
26 Enquanto comiam, Jesus pegou um pão, e, abençoando-o, o partiu e deu aos discípulos, dizendo:
27 Bhii tak, nyɛ eezɛnɔɔ bɛɛlɛ nadi nɛ mɛnyok mɛ vin tɔ tak ɛ, nyɛ eezɛbaazɛghaapɛɛ Zɛɛb, nyɛ eezɛke nɛ nɔɔ náá: «Nɔɔka yɛ, da bi ɛ́ dɛ biyɔ djas,
27 A seguir, Jesus pegou um cálice e, tendo dado graças, o deu aos seus discípulos, dizendo:
28 etɛɛ náá, yak ɛ́ ghiya yam. Yɛ ɛ́ ghiya di edjɛ bot ze ɛni tɔ ɛbhɛŋ ɛ Zɛɛb ɛ, ghiya nasee kɔ ɛsu ɛ bot ɛbuɛpe étɛp mesyem mɛ bot neepelel ɛ.
28 porque isto é o meu sangue, o sangue da aliança, derramado em favor de muitos, para remissão de pecados.
29 Mɛ lɛɛ bin ɛ́ náá: kana dwoo pan mos'ak, mɛ aanàkabaadɛ mɛnyok mɛ vin, kɛkum dwoo mɛ aakabaakɛdɛ mɛnyok mɛ na bes menabɛlka tɔ Ɛyoŋ ɛ Saag'am ɛ.»
29 E digo a vocês que, desta hora em diante, nunca mais beberei deste fruto da videira, até aquele dia em que beberei com vocês o vinho novo, no Reino de meu Pai.
30 Tin, wɔ gwaa bɛ zɛduwal Zɛɛb tɔ mɛdjeeb. Bhii tak, bɛ eezɛnɔɔ mɛnyel, tɔ́ pɛ ɛtsok ɛ pyeeb oliv.
30 E, tendo cantado um hino, saíram para o monte das Oliveiras.
31 Tin, Yezu zokake nɛ bɛdjekel bɛ náá: «É pum'ak mos, biyɔ djas ɛ́ waadhuugal mɛ, etɛɛ náá, ekwyala lɛɛ náá: “Mɛ waagó mbaalel ebhata. Tin, ɛsaa djas ɛ́ waawyɛɛza na gwyiiŋ.”»
31 Então Jesus disse aos discípulos:
32 Yezu eebaazɛbil ɛkpa náá: «Bhii ɛgom ɛ lam, mɛ waatɔ́, kɛbwood bin pɛ Ghalile.»
32 Mas, depois da minha ressurreição, irei adiante de vocês para a Galileia.
33 Pyɛɛd zokake nɛ nɛ náá: «Yɛ bɛ náá, bot djas ɛ́ waakaab wɔ ɔɔ, mam aanàkwaakaab wɔ.»
33 Mas Pedro, tomando a palavra, disse a Jesus: — Ainda que o senhor venha a ser um tropeço para todos, nunca o será para mim.
34 Tinaak, Yezu kabɔɔza nɛ nɛ ɛ́ náá: «Gwaka, mɛ lɛɛ bin ɛ́ etɛp e tsɛɛtsɛ náá, é pum'ak mos, ɛsok nɛ kuu nɛ kɔk, yɛ aabela ɛ́, wɔ eezelɛɛ nɛ bot esok elɛl náá, wɔ ààgu mɛ.»
34 Mas Jesus lhe disse:
35 Pyɛɛd eezɛbɔɔza nɛ Yezu náá: «Mɛ tok nɛ ghwyil ɛke nɛ bot náá, mɛ ààgu wɔ, ye nakoozobɛ ɛsyee, mɛ ɛpemyaal náá, menabɛl bɛbá gwyɛ.» É di'enek, ye nabɛ tin ɛ́, bɛdjekel djas moo ɛkpa wat.
35 Pedro insistiu: — Ainda que me seja necessário morrer com o senhor, de modo nenhum o negarei. E todos os discípulos disseram o mesmo.
36 Bhis yenek, Yezu bɛ nɛ bɛdjekel bɛ naazɛkum pɛ di di edjóoaa Ghɛtɛsemani ɛ. É di tak, nyɛ ɛ́ boozɛke nɛ nɔɔ náá: «Likeka wak. Mɛ pookotiila poon, kɛdjaala Zɛɛb.»
36 Em seguida, Jesus foi com eles a um lugar chamado Getsêmani. E disse aos discípulos:
37 Tin, nyɛ kanɔŋ ɛ́ Pyɛɛd, nɛ bɔn Zɛbɛdɛ bɛbá, tɔ́ nɛ nɔɔ. É di'enek, ye nabɛ ɛ́, keŋ nɛ ghoŋ moo sa nyɛ ɛbuɛpe tɔ lyem.
37 E, levando consigo Pedro e os dois filhos de Zebedeu, começou a sentir-se tomado de tristeza e de angústia.
38 Nyɛ eezɛke nɛ nɔɔ náá: «Sisim'am ɛ́ tɔ ghoŋ saa-saŋak náá mɛ gwyɛ. Likeka wak dika ndjem sama nɛ nam. Nàdjaka egɔ́, djaalaka Zɛɛb.»
38 Então lhes disse:
39 Bhii tak, nyɛ eezɛtiila batsa pɛ sok, zɛkwyit mɛboŋ bhwoob si na «ghɔkɔ», nyɛ moo tin edjaala nɛ Zɛɛb náá: «Saag'am, wɔ kwyɛl ɔɔ, wɔ ɛ́ nɛ ghwyil ɛdis bɛɛlɛ mezuk mak sok bhwoob'am. Ye goka ɛ́ djas sael tɔ ɛkwosak ɛ lɔ, ààkabɛ yam ɛkwosak.»
39 E, adiantando-se um pouco, prostrou-se sobre o seu rosto, orando e dizendo:
40 Bhii tak, nyɛ eezɛsik, tɔ́ pɛ nyɛ lik bɛdjekel bɛ bɛlɛl binɔk ɛ, nyɛ kazɛbela bɛ ɛ́ é gɔ́. Nyɛ ɛ́ boozɛke nɛ Pyɛɛd náá: «Deenek, bi eedja gɔ́! Bi ààpakodi-diak mis membek sama nɛ nam é ɛwala wat é?
40 E, voltando para os discípulos, achou-os dormindo. E disse a Pedro:
41 Dika ndjem, djaalaka Zɛɛb, etɛɛ náá, bi ɛ́ zɛkɛkwyɛ tɔ mɛbhowal. Sisim ɛ́ ghiŋ, tin, epuud nɛ bu elɛtɛ.»
41 Vigiem e orem, para que não caiam em tentação; o espírito, na verdade, está pronto, mas a carne é fraca.
42 Yak kɔkɔ, nyɛ eebaazɛsik pɛ pak nyɛ nadi sok ɛ, nyɛ kadjaala é sok tak ɛ́ dáak: «Saag'am, yɛ kosael náá, bɛɛlɛ mezuk mak dhaa mam ààdɛ yɛ ɔɔ, ye goka ɛ́ náá, ɛkwosak ɛ lɔ sael.»
42 Retirando-se pela segunda vez, orou de novo, dizendo:
43 Yezu eebaazɛbula pɛ nyɛ nalik bɛdjekel bɛ ɛ, nyɛ kabaazobela bɛ é egɔ́, etɛɛ náá, mis mɔɔ nadi ɛ́ ɛdilɛpe.
43 E, voltando, achou-os outra vez dormindo; porque os olhos deles estavam pesados.
44 Yak sok, Yezu eebaazɛlik bɛ, zɛbaasik, nyɛ eezɛtseta nɛ nɔɔ. Ye nabɛ ɛ́, ɛtɔ́ ɛ lɛ tyee esok elɛl nyɛ nadi etetɔ́ kɛdjaala dáa nyɛ nadjedjaala sok ɛ.
44 Deixando-os novamente, foi orar pela terceira vez, repetindo as mesmas palavras.
45 Tin, Yezu eezɛbula pɛ bɛdjekel bɛ nadi ɛ́, nyɛy nɛ nɔɔ náá: «Bi dinaa é gɔ́? Bi ɛpewala? Guka náá, ɛwala Sɛɛŋɛlɛ Mɔn Mot aaseebaa é mɛmbɔ mɛ bot ɛ mesyem ɛ eezedjala.
45 Então voltou para os discípulos e lhes disse:
46 Wyɛlka, ghɛɛka mɛnyel, mena tɔ́ka, etɛɛ náá, mot ka mɛ é mɛmbɔ mɛ bot binɔk ɔ, moo ɛ́ ɛkunaaɛpe nɛ nena.»
46 Levantem-se, vamos embora! Eis que o traidor se aproxima.
47 Yezu dinaa ààpaakosilal ɛlii deenek, Yudas, ngɔt tɔ bɛdjekel bɛ eezɛtuula nɛ boo ɛdhuu ɛ bot nɛ epɛl nɛ ebhil e ele é mɛmbɔ. Eboo bɛghaa-Zɛɛb, nɛ bɛpaa ɛ eYuda ɛ́ nalwom bɛ.
47 E enquanto Jesus ainda falava, eis que chegou Judas, um dos doze, e, com ele, grande multidão com espadas e porretes, vinda da parte dos principais sacerdotes e dos anciãos do povo.
48 Kabela tin ɛ́, Yudas, mot naka bɛ Yezu gha ɔ naazelyaal bɛ geka, bɛ aagwyak Yezu nɛ yɛ ɛ: «Mot mɛ aakɛbeedal ɔ, ye ɛ́ nyɛy, mɛtka nyɛ.»
48 Ora, o traidor tinha dado a eles um sinal: “Aquele que eu beijar, é esse; prendam-no.”
49 Batsa deenek, Yudas eezɛtuula, nyɛ eezɛtiila pɛ daa Yezu, nyɛ eezɛke nɛ nɛ náá: «Mɛ eeswos wɔ, Lyoel!» Bhii tak, nyɛ eezɛbeedal nyɛ.
49 E logo, aproximando-se de Jesus, Judas disse: — Salve, Mestre! E o beijou.
50 É di tak, Yezu ɛ́ boozɛke nɛ nɛ náá: «Wɛn sɔ'am! Lela ɛsa sa wɔ zyɛ zɛsa ɛ.» Bhii tak, bot ɛ nazyɛ bɛ nɛ Yudas ɔ ɛ́ boozɛmɛt Yezu.
50 Jesus, porém, lhe disse: Nisto, aproximando-se eles, agarraram Jesus e o prenderam.
51 Tin, wɔ gwaa, ngɔt pak bot ɛ nadi bɛ nɛ Yezu ɔ, zokawaal pɛl, tsaal dhiiti mot-mɛsa mɛ boo ghaa-Zɛɛb ɛlɔ.
51 E eis que um dos que estavam com Jesus, estendendo a mão, sacou da espada e, golpeando o servo do sumo sacerdote, cortou-lhe a orelha.
52 Yezu eezɛke nɛ mot'enɔk náá: «Nɔŋa pɛl'ɔ, da wɔ ɛ́ bulal tɔ pɛp, etɛɛ náá, bot ɛ di egó bɛsɔ bɔɔ bot nɛ epɛl ɔ, bɛ aabaazogwyɛ ɛ́ nɛ pɛl.
52 Então Jesus lhe disse:
53 Wɔ ààgu náá, mɛ ɛ́ nɛ ghwyil ɛdjóo Saag'am, nyɛ zɛkwyee mɛ? É di tak wat, nyɛ ɛ́ nɛ ghwyil ɛdhis mɛ ɛdhuu ɛ esodja efofop ɛbuɛpe kum-kumak mɛdhuu kam nɛ bɛbá.
53 Ou você acha que não posso pedir a meu Pai, e ele me mandaria neste momento mais de doze legiões de anjos?
54 Mɛ sa deenek ɔɔ, etɛp ee di tɔ ekwyala aakasael dáa? Etɛɛ náá, ekwyala lɛɛ náá, ye goka ɛ́ etɛp binek sael deenek.»
54 Mas como, então, se cumpririam as Escrituras, que dizem que assim deve acontecer?
55 Bhii tak, Yezu eezɛke nɛ ɛdhuu ɛ bot náá: «Ye goka nɛ nen ɛ́ náá, bi zyɛ nɛ epɛl nɛ ebhil e ele étɛp bi neezɛmɛt mɛ tyee náá, mɛ ɛ́ mot ɛzɛm é? Dhi mɛlu djas mɛ di ndiindil tɔ kok Ndjaa-ebuwa é lelyo, biyɔ ààmɛt mɛ.
55 Naquele momento, Jesus disse às multidões:
56 Esesɛɛ binek sael ɛ́, etɛɛ náá, etɛp ee nakwyalaa tɔ mɛkana mɛ Zɛɛb dum nɛ nam ɛ́ neebela ɛsuk.» Tinaak, bɛdjekel djas ɛ́ boo zɛghuma nɛ ekaab tɔ́ yɔɔ.
56 Tudo isto, porém, aconteceu para que se cumprissem as Escrituras dos profetas. Então todos os discípulos o deixaram e fugiram.
57 Bot ɛ namɛt Yezu ɔ eezɛtɔ́ nɛ nɛ pɛ daa Kayif, mot nadi kɔ elo e bɛghaa-Zɛɛb ɔ, é di bɛghaŋ ɛ mɛkana mɛ etsi, nɛ bɛpaa ɛ eYuda nakɛsɛɛga ɛ.
57 E os que prenderam Jesus o levaram à casa de Caifás, o sumo sacerdote, onde se haviam reunido os escribas e os anciãos.
58 Pyɛɛd nadi edu bɛ, nyɛy ɛtsetaɛpe nɛ nɔɔ, batakɛni tɔ ɛbɛsɛɛ ɛ ndjaŋ ɛ boo ghaa-Zɛɛb. Nyɛy zokani tɔ ɛbɛsɛɛ, nɔɔ nyel, disi bɛ nɛ bot ɛ di ebaal ndjaa tak ɔ, étɛp nyɛ neebee dáa tɛp tak aakɛ sik ɛ.
58 Pedro o seguia de longe até o pátio do sumo sacerdote. E, tendo entrado, assentou-se entre os servos, para ver como aquilo ia terminar.
59 Eboo bɛghaa-Zɛɛb, nɛ bɛdhiiti bot ɛ boo kwan eYuda nadi esaa dhiiti esua-esua étɛp bɛ needjɛ Yezu epɛ́ɛ e ɛsyee.
59 E os principais sacerdotes e todo o Sinédrio procuravam algum testemunho falso contra Jesus, a fim de o condenarem à morte.
60 Ye nakoozodi náá, bot ɛbuɛpe naazezyɛ zɛpit nyɛ nɛ etɛp esua-esua, tin, bɛ nakadi ɛ́, ààbela sonok. É di tak, wɔ gwaa, bot ɛbá zokazyɛ zɛpit nyɛ.
60 E não acharam, apesar de terem sido apresentadas muitas testemunhas falsas. Mas, afinal, compareceram duas, afirmando:
61 Bɔɔ náá: «Mot tak naake náá: “Mɛ waabwak kok Ndjaa-ebuwa e Zɛɛb, da mɛ ɛ́ sum yɛ tɔ mɛlu mɛlɛl.”»
61 — Este disse: “Posso destruir o santuário de Deus e reconstruí-lo em três dias.”
62 Tin, boo ghaa-Zɛɛb eezɛwyɛl, zɛdji Yezu náá: «Tɔ mɛpita mɛ bot bak zɛpit wɔ'aak, wɔ ààkataŋal yɔ é?»
62 E, levantando-se o sumo sacerdote, perguntou a Jesus: — Você não diz nada em resposta ao que estes depõem contra você?
63 Yezu nabɛ ɛ́ ààbɔɔza nyɛ. Boo ghaa-Zɛɛb baazɛdji nyɛ náá: «Tuwala myoŋ nɛ mɛsoŋ mɔ nɛ din ɛ Zɛɛb. Lɛɛa bis tsɛɛtsɛ tyee mwaado: Lɛɛa bis nɛghu wɔy ɛ́ di Mɛsia Mɔn Zɛɛb!»
63 Jesus, porém, guardou silêncio. E o sumo sacerdote lhe disse: — Eu exijo que nos diga, tendo o Deus vivo por testemunha, se você é o Cristo, o Filho de Deus.
64 Tin, Yezu eezɛbɔɔza náá: «Ye ɛ́ wɔy, wɔ ɛmet ɛ́ ke deenek! Mɛ lɛɛ bin ɛ́ náá, kana ɛwala mena dika'aak, bi ɛ́ waabee Sɛɛŋɛlɛ Mɔn Mot ndiindil pɛ kyee mbɔ eghɛŋ ɛ Zɛɛb mɛbwala. Bi ɛ́ waabee nyɛ ezyɛ kɔ eguud tɔ gwoo.»
64 Jesus respondeu:
65 É di'enek, wɔ gwaa, boo ghaa-Zɛɛb zɛnyaa ekaad bɛ, nyɛ ɛ́ boozɛke náá: «Nyɛ eelee Zɛɛb! Mena tokapɛ nɛ gwyes náá, mot zɛlɛɛ mena sa nyɛ di esa ɛ! Bi eegwak ebyas ee nyɛ byasal Zɛɛb ɛ.
65 Então o sumo sacerdote rasgou as suas vestes e disse: — Blasfemou! Por que ainda precisamos de testemunhas? Eis que agora mesmo vocês ouviram a blasfêmia!
66 Biyɔ kake dáa?» Bɔɔ djas eezɛbɔɔza náá: «Nyɛ ɛ́ nɛ ndjɛ, nyɛ goka ɛ́ nɛ ɛsyee.»
66 O que vocês acham? E eles responderam: — É réu de morte.
67 Bhii tak, bɛ eezɛsɛɛ nyɛ mɛtel é bhwoob, bɛ moo tu nyɛ nɛ ekutupo. Bɛdhiiti bot moo tin epak nyɛ mɛbhɛɛz.
67 Então alguns cuspiram no rosto de Jesus e bateram nele. E outros o esbofeteavam, dizendo:
68 Bɔɔ nɛ nɛ náá: «Naŋa! Wɔy Mɛsia, yɛ ɛ́ zɛmyak wɔ?»
68 — Profetize para nós, ó Cristo! Quem foi que bateu em você?
69 Pyɛɛd nadi ɛ́ ndiindil pɛ kel tɔ ɛbɛsɛɛ. Dhiiti moma nadi esa mɛsa tɔ ndjaa boo ghaa-Zɛɛb ɔ, zɛtiila pɛ daa lɛ. Nyɛ ɛ́ boozɛke nɛ nɛ náá: «Wɔy pe, wɔ nadi ɛ́, bi nɛ Yezu, mot Ghalile yenɔk.»
69 Pedro estava sentado fora no pátio. Uma empregada se aproximou e lhe disse: — Você também estava com Jesus, o galileu.
70 Wɔ gwaa, Pyɛɛd zɛswonal. Nyɛy náá: «Mɛ ààgu sa wɔ di kwyɛl ɛlii'enek.»
70 Mas ele negou diante de todos e disse: — Não sei o que você está dizendo.
71 Bhii tak, Pyɛɛd eezɛswoola di tɔ peeb ɛbɛsɛɛ, tɔ́ kɛtyaa pɛ ɛniel. Tin, wɔ gwaa, dhiiti moma mɛsa baazɛgwyak nyɛ. Moma tak eezɛlɛɛ nɛ bot ɛ nadi tin ɔ náá: «Mot'ak nadi ɛ́, bɛ nɛ Yezu, mot Nazalɛt.»
71 Quando se dirigia para a porta, Pedro foi visto por outra empregada, que disse aos que estavam ali: — Este também estava com Jesus, o Nazareno.
72 Tin, wɔ gwaa, Pyɛɛd baazɛkɛla Yezu kɛla sis, nyɛ eetuwal myoŋ nɛ mɛsoŋ nɛ din ɛ Zɛɛb náá: «Mɛ lɛɛ bin ɛ́ tsɛɛtsɛ náá, mɛ ààgu mot'enɔk.»
72 E ele negou outra vez, com juramento: — Não conheço esse homem.
73 Bhii tak, bot ɛ nadi é di'enek bɛ nɛ bɛ nɔɔ eezɛtiila pɛ Pyɛɛd nadi ɛ́, bɛ eezɛke nɛ nɛ náá: «Ye ɛ́ tsɛɛtsɛ! Wɔ ɛ́ mot'ɔɔ, etɛɛ náá, ɛlii ɛ lɔ ɛpelyaal pɛ kyee dɛl wɔ dus ɛ.»
73 Pouco depois, aproximando-se os que estavam ali, disseram a Pedro: — Com certeza você também é um deles, porque o seu modo de falar o denuncia.
74 É di'enek, Pyɛɛd eezɛben gwood, kɛla. Nyɛ ɛ́ bookalal: «Zɛɛb Mɛkaake! Mam ààgu mot bi di eke'enɔk!» Batsa deenek, kuu ɛsok eezɛkɔk.
74 Então ele começou a praguejar e a jurar: — Não conheço esse homem! E no mesmo instante o galo cantou.
75 Tin, Pyɛɛd eezɛtaala sa Yezu nalɛɛ nyɛ ɛ: «Ɛsok nɛ kuu nɛ kɔk, yɛ aabela ɛ́, wɔ eezeswonal mɛ esok elɛl». É di'enek, Pyɛɛd eezɛwyis, tɔ́, nyɛ moo tin edje ɛbuɛpe.
75 Então Pedro se lembrou da palavra que Jesus lhe tinha dito: “Antes que o galo cante, você me negará três vezes.” E Pedro, saindo dali, chorou amargamente.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 26, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.