Marcos 15
bkw (BKW) vs VC
1 Tɔ mɛlem kɛɛŋ, eboo bɛghaa-Zɛɛb, nɛ bɛpaa eYuda, zɛnɔɔ bɛghaŋ ɛ mɛkana mɛ etsi, naazɛboma étɛp ɛdjek tɛp tak. Ye nabɛ ɛ́ boo kwan eYuda. Bhii bɛ namɛt Yezu ɛ, bɛ ɛ́ boo zɛkɔl nyɛ mɛmbɔ. Bhii tak, bɛ eezɛtɔ́ nɛ nɛ pɛ daa Kukuma Pilat.
1 Logo pela manhã se reuniram os sumos sacerdotes com os anciãos, os escribas e com todo o conselho. E tendo amarrado Jesus, levaram-no e entregaram-no a Pilatos.
2 Kuma bɛ nakum nɛ Yezu ɛ, wɔ gwaa, Kukuma Pilat zɛdji nyɛ náá: «Ye ɛ́ wɔy ɛ́ di mɛkoozi mɛ eYuda?» Yezu zɛbɔɔza nɛ nɛ náá: «Hɛɛɛ ye ɛ́ dáa wɔy wɔ ɛmet ke'enek.»
2 Este lhe perguntou: És tu o rei dos judeus? Ele lhe respondeu: Sim.
3 Wɔ gwaa, eboo bɛghaa-Zɛɛb zɛsu nyɛ zukamwaa nɛ etɛp.
3 Os sumos sacerdotes acusavam-no de muitas coisas.
4 Tin, kukuma Pilat eebaazɛke nɛ nɛ náá: «Wɔ ààkataŋal é? Gwaka etɛp djas ee di ekeaa náá, ye ɛ́ wɔy ɛ́ di ekus ɛ.»
4 Pilatos perguntou-lhe outra vez: Nada respondes? Vê de quantos delitos te acusam!
5 Yezu ààkobɔɔza nyɛ yenek. Wɔ gwaa, Pilat djoka nyɛ.
5 Mas Jesus nada mais respondeu, de modo que Pilatos ficou admirado.
6 É ghɛŋ mɛbyoŋ mɛ ePak djas, Pilat nabebɛ ɛ́ nɛ mɛfulu mɛ ɛpel mot membok ngɔt, da nyɛ ɛ́ wyiselaa é membok. Ɛdhuu ɛ bot ɛ́ naadi esɛ́ɛ, mot Pilat aawyisal é membok ɔ.
6 Ora, costumava ele soltar-lhes em cada festa qualquer dos presos que pedissem.
7 É ghɛŋ tak, é membok, ye nabɛ ɛ́ nɛ dhiiti mot ndiila. Din ɛ lɛ nabɛ ɛ́ Bhaalabas. Nyɛ namɛtaa ɛ́ lɔɔg wat, bɛ nɛ bot ɛ nabe boo dho nagó mot ɛ.
7 Havia na prisão um, chamado Barrabás, que fora preso com seus cúmplices, o qual na sedição perpetrara um homicídio.
8 Tin, ɛdhuu ɛ bot ɛ nadi tin ɔ, zokazɛbyet, tɔ́ pɛ daa mɛkoozi étɛp ɛkɛdji nyɛ náá, nyɛ sa, dáa nyɛ bela nɛ ɛsesa sok ɛ, nyɛ bet mot membok ngɔt.
8 O povo que tinha subido começou a pedir-lhe aquilo que sempre lhes costumava conceder.
9 Dáa Kukuma Pilat nabee deenek ɛ, nyɛ eezɛbɔɔza nɛ nɔɔ náá: «Bi kwyɛl ɛ́ náá, mɛ wyisal mɛkoozi mɛ eYuda é?»
9 Pilatos respondeu-lhes: Quereis que vos solte o rei dos judeus?
10 Etɛɛ náá, Pilat nadi egu náá, Yezu nawaaa é membok ɛ étɛp mbee lyem eboo bɛghaa-Zɛɛb.
10 {Porque sabia que os sumos sacerdotes o haviam entregue por inveja.}
11 É di'enek, eboo bɛghaa-Zɛɛb nabɛ ɛ́, bɛ moo besal ɛdhuu ɛ bot bɛ lɛɛ nɛ Pilat náá, ye goka ɛ́, nyɛ wyisal bɛ Bhaalabas.
11 Mas os pontífices instigaram o povo para que pedissem de preferência que lhes soltasse Barrabás.
12 Pilat eebaazɛke nɛ nɔɔ náá: «Bi kwyɛl náá, mɛ sa mot bi di edjóo mɛkoozi mɛ eYuda ɔ, dáa?»
12 Pilatos falou-lhes outra vez: E que quereis que eu faça daquele a quem chamais o rei dos judeus?
13 Ɛdhuu ɛ bot eebaazɛtsim: «Bemka nyɛ é mɛlaaba!»
13 Eles tornaram a gritar: Crucifica-o!
14 Pilat eezɛdji bɛ náá: «Yaa esesɛɛ ɛbiyo nyɛ sa?» Wɔ gwaa, bɛ baazɛtsim ɛlyelɛpe: «Bemka nyɛ é mɛlaaba!»
14 Pilatos replicou: Mas que mal fez ele? Eles clamavam mais ainda: Crucifica-o!
15 Dáa ye nabɛ náá, Pilat nadi ekwyɛl ɛdjɛ bɛ sa elyem bɔɔ nadi ekwyɛl ɛ, nyɛ ɛ́ boowyisal bɛ Bhaalabas. Tin, bhii nyɛ nalwom náá, Yezu nyuŋaa nɛ eghwyɛs ɛ, nyɛ ɛ́ boodjɛ bɛ nya, étɛp bɛ neekɛbem nyɛ é mɛlaaba.
15 Querendo Pilatos satisfazer o povo, soltou-lhes Barrabás e entregou Jesus, depois de açoitado, para que fosse crucificado.
16 Esodja zokazɛtɔ́ nɛ Yezu kɔ ɛbɛsɛɛ ɛ bil ɛ kukuma Pilat. Bhii tak, bɛ eezɛdjóo ɛdhuu ɛ esodja djas, zɛsɛɛg bɛ.
16 Os soldados conduziram-no ao interior do pátio, isto é, ao pretório, onde convocaram toda a coorte.
17 Bɛ eezɛbet Yezu ndjookuwa na tɔɔbelaa. Bɛ eezɛpyeed nyɛ kel mɛgɔk, sɔm nyɛ yɛ ɛ é lo dáa kɔtɔ mɛkoozi.
17 Vestiram Jesus de púrpura, teceram uma coroa de espinhos e a colocaram na sua cabeça.
18 Bɛ moo tin eswos nyɛ mɛswosel mɛ mɛduka: «Mɛ eeswos wɔ, mɛkoozi mɛ eYuda!»
18 E começaram a saudá-lo: Salve, rei dos judeus!
19 Bhii tak, bɛ moo nyuu nyɛ é lo nɛ le ghwaazok, esɛɛ nyɛ mɛtel é mis, ekwyit mɛboŋ nɛ ɛmalal sok bhwoob'ɛ.
19 Davam-lhe na cabeça com uma vara, cuspiam nele e punham-se de joelhos como para homenageá-lo.
20 Bhii bɛ nazeduk nyɛ deenek ɛ, bɔɔ zokazɛdis nyɛ ndjookuwa na tɔɔbelaa bɛ nabet nyɛ ɛ, bɛ eezɛbulal nyɛ ndjookuwa nyɛ nadi nɛ yɛ sok ɛ. Bhii tak, bɛ eezɛwyis nɛ nɛ, étɛp bɛ neekɛbem nyɛ é mɛlaaba.
20 Depois de terem escarnecido dele, tiraram-lhe a púrpura, deram-lhe de novo as vestes e conduziram-no fora para o crucificar.
21 Wɔ gwaa, bɛ zɛdjɛ dhiiti mot nadi edus yɛ pɛ pyeeb ɔ, nyɛ kwyee Yezu é ɛbɛp ɛ mɛlaaba nyɛ aakɛbemaa é tak ɛ, nɛ bhel. Din ɛ mot tak nabɛ ɛ́ Simɔŋ, mot dɛl ɛ di djóoaa Silɛn ɛ. Nyɛ nabɛ ɛ́ sɛɛg ɛ Alɛkzandɛlɛ nɛ Lufus.
21 Passava por ali certo homem de Cirene, chamado Simão, que vinha do campo, pai de Alexandre e de Rufo, e obrigaram-no a que lhe levasse a cruz.
22 Tin, bɛ eezɛtɔ́ nɛ Yezu pɛ dhiiti di bɛ nadi edjóo Ghologhota ɛ. Din ɛ tak kwyɛl ɛlɛɛ «Di Bhoobo Lo».
22 Conduziram Jesus ao lugar chamado Gólgota, que quer dizer lugar do crânio.
23 Tin, bɛ eezɛkwyɛl ɛdjɛ Yezu mɛnyok puuza nɛ dhiiti ngwyɛl bɛ di djóo miid ɛ, Yezu eezɛpɛɛ ɛdɛ.
23 Deram-lhe de beber vinho misturado com mirra, mas ele não o aceitou.
24 Bhii tak, bɛ eezɛbem nyɛ é mɛlaaba. Bot ɛ nadi tin ɔ, zokazɛkaa ekaad bɛ, bhii bɛ nazesa ɛgwyeeg étɛp bɛ neesɛ́ɛ mot aanɔɔ kaad tak ɔ.
24 Depois de o terem crucificado, repartiram as suas vestes, tirando a sorte sobre elas, para ver o que tocaria a cada um.
25 Bɛ nabem nyɛ é mɛlaaba ɛ́, é ɛwala etɛn nɛ ená yii mɛlem.
25 Era a hora terceira quando o crucificaram.
26 Ekwyala ee nadi elɛɛ ɛsuk ɛ bɛ nabem nyɛ é mɛlaaba ɛ, nakwyɛl ɛlɛɛ náá: «Nyɛ ɛ́ mɛkoozi mɛ eyuda.»
26 A inscrição que motivava a sua condenação dizia: O rei dos judeus.
27 Bɛ nabem nyɛ é mɛlaaba ɛ́, nɛ bot ɛ djii bɛbá: ngɔt pɛ mbɔ e ghɛŋ; nwyak ngɔt pɛ mbɔ ɛmyɛl. [
27 Crucificaram com ele dois bandidos: um à sua direita e outro à esquerda.
28 Deenek ɛ́ esesɛɛ djas nadi kwyala ɛ, nabela ɛsuk: «Bɛ nabee nyɛ ɛ́ tyɛ ngɔt nɛ bɛmbee e bot».]
28 {Cumpriu-se assim a passagem da Escritura que diz: Ele foi contado entre os malfeitores {Is 53,12}.}
29 Bot ɛ nadi edhaa tin ɔ, nadi egɔ nyɛ, bɔɔ esesyaal elo, edji náá: «Hee! Wɔy mot di náá, wɔ ɛ́ nɛ ghwyil ɛwaaz kok Ndjaa-ebuwa, da wɔ ɛ́ baasum tɔ mɛlu mɛlɛl ɔ,
29 Os que iam passando injuriavam-no e abanavam a cabeça, dizendo: Olá! Tu que destróis o templo e o reedificas em três dias,
30 tsika nyel'ɔ wɔy wɔ ɛmet. Sula kɔ mɛlaaba mɛ wɔ di bema kɔ tak'enek!»
30 salva-te a ti mesmo! Desce da cruz!
31 Tyɛ wat nɛ eboo bɛghaa-Zɛɛb nɛ bɛghaŋ ɛ mɛkana mɛ etsi moo tin ekwyii nyɛ náá: «Nyɛ ɛpetsik bot, nyɛ tok nɛ ghwyil ɛtsik nyel'ɛ nyɛ ɛmet!
31 Desta maneira, escarneciam dele também os sumos sacerdotes e os escribas, dizendo uns para os outros: Salvou a outros e a si mesmo não pode salvar!
32 Mɛsia, mɛkoozi mɛ bot ɛ mbyak Yisalaɛl, kasul kɔ mɛlaaba bɛ bem wɔ é tak ɛ, étɛp bis neebee, bhii tak, da bis ɛ́ dum koŋ nɛ nɔ!» Dɔɔ nɛ bot ɛ nabemaa bɛ nɛ bɛ nɔɔ ɔ, nabaadi ɛ́, elee nyɛ.
32 Que o Cristo, rei de Israel, desça agora da cruz, para que vejamos e creiamos! Também os que haviam sido crucificados com ele o insultavam.
33 Dáa ye nadhaa mɛwala mɛlɛl bhii kuku mwos ɛ, wɔ gwaa, ɛgwyitok zɛgwyiidela kɔ ɛko ɛ bɔs djas, ɛgwyitok ɛlenek naabɔya, kɛkum ɛwala elɛl yii bikoko.
33 Desde a hora sexta até a hora nona, houve trevas por toda a terra.
34 Tin, é ɛwala ɛ tak wat, wɔ gwaa Yezu zɛbo tsim: Eloyi, Eloyi, lama sabatani? Ye kwyɛl ɛlɛɛ ɛ́ náá: «Zɛɛb saag'am, Zɛɛb Saag'am! Étɛp yé wɔ bet mɛ mam mɛ ɛmet deenek?»
34 E à hora nona Jesus bradou em alta voz: Elói, Elói, lammá sabactáni?, que quer dizer: Meu Deus, meu Deus, por que me abandonaste?
35 Dhiiti mot tɔ bot ɛ nadi tin ɔ, zokagwak dáa Yezu nalii ɛ. Nyɛy nɛ bɛsɔ náá: «Gwakeka! Nyɛ ɛpedjóo Eli!»
35 Ouvindo isto, alguns dos circunstantes diziam: Ele chama por Elias!
36 Mot ngɔt pak'ɔɔ eezɛwyis kaab, kɛnɔɔ pes kaad, kɔl e le ghwaazok, duu yɛ tɔ mɛnyok mɛ na bwaaz-bwaaz. Bhii tak, nyɛ eezɛsɛɛb Yezu yɛ ɛ, nyɛ needɛ. Wɔ gwaa nyɛ baake nɛ nɔɔ náá: «Betka, djhooka beeka nɛghu Eli ɛ́ waazyɛ, zɛdis nyɛ é mɛlaaba!»
36 Um deles correu e ensopou uma esponja em vinagre e, pondo-a na ponta de uma vara, deu-lho para beber, dizendo: Deixai, vejamos se Elias vem tirá-lo.
37 Tin, bhii Yezu bo boo tsim ɛ, nyɛ naazɛsil eswos.
37 Jesus deu um grande brado e expirou.
38 É di'enek wat, wɔ gwaa boo lɛmbɛ na pip-pip nadi tɔ Di na Dɛɛ, di ebɛk dhɛŋ nɛ koo tɔ Ndjaa-ebuwa ɔ, zokanyɛɛ kuku tak, kan pɛ ɛko, kɛkum pɛ si.
38 O véu do templo rasgou-se então de alto a baixo em duas partes.
39 Dáa mot di kɔ lo esodja nadi pɛ sok bhwoob ɛ Yezu, nabee dáa Yezu nasil eswos deenek ɛ, nyɛ eezɛke náá: «Nɛ tsɛɛtsɛ, mot'ak nabɛ ɛ́ Mɔn ɛ Zɛɛb.»
39 O centurião que estava diante de Jesus, ao ver que ele tinha expirado assim, disse: Este homem era realmente o Filho de Deus.
40 Ye nabaabɛ pe ɛ́, nɛ boa nadi ebee etɛp binek ɛtsetaɛpe ɔ. Boa ɛ tak nabɛ ɛ́: Maali, moma dɛl ɛ Makdala, nɛ Maali, nyɛɛg ɛ Zak yii mɔɔ dhyeeb bɛ nɛ Yosɛs, zɛnɔɔ Salome.
40 Achavam-se ali também umas mulheres, observando de longe, entre as quais Maria Madalena, Maria, mãe de Tiago, o Menor, e de José, e Salomé,
41 Ye nabɛ ɛ́, boa nadi egyee e lɔɔg ɛ Yezu ɔ, ye ɛ́ bɔɔ ɛ́ nadi edjedjaabal Yezu é ghɛŋ bɛ nadi pɛ kyee dik Ghalile ɔ, zɛnɔɔ bɛdhiiti bɛtɛ nɛ boa natɔ́ pɛ Yeluzalɛm bɛ nɛ bɛ nɔɔ lɔɔg wat étɛp bɛ neekwyi-kwyee nyɛ nɛ mɛsa ɔ.
41 que o tinham seguido e o haviam assistido, quando ele estava na Galiléia; e muitas outras que haviam subido juntamente com ele a Jerusalém.
42 Dáa ye nabɛ náá, dwoo moo ɛ́ bikoko ɛ, ye nagoka ɛ́ náá, mot nɛ mot kɛ ɛkoobal yɛ esesɛɛ etɛɛ náá, mɛlem mɛ nadi du dwoo tak ɛ, nabɛ ɛ́ mɛlem mɛ dwoo saba.
42 Quando já era tarde - era a Preparação, isto é‚ é a véspera do sábado -,
43 Tin, wɔ gwaa dhiiti mot, din ɛ lɛ nabɛ ɛ́ Zozɛf, nyɛ nadi ɛ́ mot dɛl Alimate. Nyɛ nadi ɛ́, ngɔt tɔ bɛdhil ɛ bot ɛ boo kwan eYuda. Yɛ mɛfulu nabɛ ɛ́ ààdjala nɛ yii bɛsɔ. Nyɛ nabɛ ɛ́ nɛ ɛbwaalel ɛ ɛbee ɛ Ɛyoŋ ɛ Zɛɛb. Wɔ gwaa nyɛ zɛtɔ́, kɛwaab muu ɛ Yezu pɛ daa Kukuma Pilat.
43 veio José de Arimatéia, ilustre membro do conselho, que também esperava o Reino de Deus; ele foi resoluto à presença de Pilatos e pediu o corpo de Jesus.
44 Tin, Pilat eezɛdjoka dáa Yezu naleegwyɛ kaab deenek ɛ. Bhii tak, nyɛ eezɛdjóo mot nadi kɔ elo e esodja bɛ ɔ, nyɛ ɛ́ boozɛdji nyɛ náá: «Yezu eeloogwyɛ mos é?»
44 Pilatos admirou-se de que ele tivesse morrido tão depressa. E, chamando o centurião, perguntou se já havia muito tempo que Jesus tinha morrido.
45 Bhii nyɛ nagwak bɔɔza mot nadi kɔ elo e esodja náá, bɛ nalɛɛ nyɛ tsɛɛtsɛ náá, ye nabɛ ɛ́ Yezu naazegwyɛ ɛ́, nyɛ ɛ́ boozɛdjɛ Zozɛf mot Alimate muu ɛ Yezu.
45 Obtida a resposta afirmativa do centurião, mandou dar-lhe o corpo.
46 Bhis Zozɛf nakabɔm bheeza na puu ɛ, nyɛ ɛ́ boozɛsil muu ɛ Yezu é mɛlaaba. Bhii tak, nyɛ eezɛpil muu'ɛ tɔ bheeza tak. Tin, nyɛ eezɛnɔɔ yɛ, kɛwa tɔ ɛvit ɛ bɛ nabwak tɔ ɛkok ɛ. Bhii tak, bɛ ɛ́ boozɛdiyal ɛbɛ ɛ ɛvit ɛ tak nɛ boo ɛkok ɛ bɛ nakpak étɛp tak ɛ.
46 Depois de ter comprado um pano de linho, José tirou-o da cruz, envolveu-o no pano e depositou-o num sepulcro escavado na rocha, rolando uma pedra para fechar a entrada.
47 Ghuna Maali, moma dɛl ɛ Makdala, nɛ Maali, nyɛɛg ɛ Yosɛs, nadi ebee di bɛ nawa muu ɛ Yezu ɛ.
47 Maria Madalena e Maria, mãe de José, observavam onde o depositavam.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 15, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.