Lucas 20

bkw (BKW) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Dhiiti dwoo, Yezu nadi djɛ bot mɛlyo tɔ kok Ndjaa-ebuwa. Nyɛ nadi lɛɛ bɛ Mbɛɛ Bhaadal ɛ Zɛɛb. Eboo bɛghaa-Zɛɛb, nɛ bɛghaŋ ɛ mɛkana mɛ etsi, zɛnɔɔ bɛpaa ɛ eYuda, zokazɛtuula é di'enek.
1 Certo dia, Jesus estava no pátio do Templo ensinando o povo e anunciando o evangelho . Então chegaram ali alguns chefes dos sacerdotes e alguns mestres da Lei, junto com alguns líderes do povo,
2 Bɛ eezɛdji Yezu náá: «Kɔ eghɛŋ zɛ wɔ di esa etɛp binek? Ɛzɛ djɛ wɔ ghwyil ɛsa deenek?»
2 e perguntaram: — Diga para nós: com que autoridade você faz essas coisas? Quem lhe deu essa autoridade?
3 Yezu eezɛbɔɔza nɛ nɔɔ náá: «Mɛ pookodji bin kiya wat. Bi ɛ bɔɔza mɛ ɔ, ye ɛ́ mɛ ka lɛɛ bin étɛp yé mɛ di nɛ ghwyil ɛsa esesɛɛ bak.
3 Jesus respondeu:
4 Ɛzɛ nadhis Zaŋ, nyɛ zɛduu bot Zɛɛb? Ye nabɛ ɛ́ Zɛɛb ohoo ye nabɛ ɛ́ mot?»
4 Quem deu autoridade a João para batizar? Foi Deus ou foram pessoas?
5 É di'enek, bɛ moo tin ɛ́, é sɔs pak'ɔɔ. Bɔɔ náá: «Mena ɛ ke nenak náá: “Ye ɛ́ Zɛɛb” ɔ, nyɛ ɛ́ waadji mena náá: “Étɛp yé bi nadi ààmyaal Zaŋ?”
5 Aí eles começaram a dizer uns aos outros: — O que é que vamos dizer? Se dissermos que foi Deus, ele vai perguntar: “Então por que vocês não creram em João?”
6 Mena ɛ ka keka náá: “Ye ɛ́ bot ɛ nadhis nyɔ” ɔ, mɛdhuu mɛ bot bak djas ɛ́ waasaa ɛgó mena nɛ mɛkok. Etɛɛ náá, bɔɔ djas nɛ myaal náá, Zaŋ nabɛ ɛ́ ngoolel-mɛkpa ɛ Zɛɛb.»
6 Mas, se dissermos que foram pessoas, esta multidão vai nos apedrejar, pois eles acham que João era profeta .
7 Bɛ ɛ́ boozɛbɔɔza nɛ Yezu náá: «Bisɔ ààgu mot nalwom nyɛ náá, nyɛ zɛduu bot Zɛɛb ɔ.»
7 Por isso responderam: — Nós não sabemos quem deu autoridade a João para batizar.
8 Tin, Yezu ɛ́ boozɛbɔɔza nɛ nɔɔ náá: «Dɔɔ nɛ mam pe mam aanàkwaalɛɛ bin kɔ eghɛŋ e zɛ mɛ di esa esesɛɛ bak ɔ.»
8 Jesus disse:
9 Bhii tak, Yezu zɛlii nɛ ɛdhuu ɛ bot binɔk tɔ kana náá: «Dhiiti mot ngɔt naabɛ pyeeb ekel e di djɛ bhum vin ɛ. Bhii tak, nyɛ eezɛkola yɛ nɛ bot ɛ di gu mɛsa mɛ vin ɔ étɛp bɛ neesa mɛsa tɔ tak. Nyɛ eezɛnɔɔ nyel, tɔ́ mɛdjoŋ, kɛbɔya pɛ dhiiti dɛl.
9 Depois Jesus contou esta parábola para o povo:
10 Tin, yɛ wum ɔ, da nyɛ ɛ́ lwom dhiiti mot-mɛsa mɛ étɛp bɛ djɛ nyɛ yɛ bim tɔ yii bɛ aabela ɛ. Mbu epyeeb e tak di wum ɛ, eezɛkum. Wɔ gwaa nakuma pyeeb zokazɛlwom mot ngɔt di sa mɛsa daa lɛ ɔ pɛ dáa bot ɛ nyɛ nalik nɛ pyeebɛ ɔ, étɛp bɛ needjɛ nyɛ yɛ pak vin bɛ bela ɛ. É di'enek, wɔ gwaa bot ɛ nalik nɛ pyeeb ɔ mɛt mot tak, duma nyɛ e nyel nɛ mɛbin, bhii tak swaal nyɛ mɛmbɔ toto.
10 Quando chegou o tempo da colheita, ele mandou um empregado para receber a sua parte. Mas os lavradores bateram nele e o mandaram de volta sem nada.
11 Bhis mot sok, nakuma pyeeb baazɛlwom dhiiti mot di esa mɛsa pɛ daa lɛ ɔ, nyɛ eezɛtɔ́ pɛ daa lɔɔ tɔ pyeeb, bɛ eezɛnyuu nyɛ, zɛnyek nyɛ ɛbiyoɛpe.
11 O dono mandou outro empregado, mas eles também bateram nele, depois o trataram de modo vergonhoso e o mandaram de volta sem nada.
12 Yak kɔkɔ tyee esok elɛl, nakuma pyeeb eebaazɛlwom nwyak mot, bɔɔ duma nyɛ e nyel nɛ mɛbin, wus nyɛ pɛ kel.
12 Então ele enviou um terceiro empregado, mas os lavradores também bateram nele e o expulsaram.
13 Nakuma pyeeb eezɛdji náá: “Mɛ sa dáa? Mɛ aaka kyeed ɛ́, sim mɔn'am ngɔt mɛ dyeebakwyɛl ɔ. Tin, mɛ bee ɛ náá, bɛ waakaab nyɛ.”
13 Aí o dono da plantação pensou: “O que vou fazer? Já sei: vou mandar o meu filho querido. Tenho certeza de que vão respeitá-lo.”
14 Dáa bot ɛ di sa mɛsa tɔ pyeebɛ nabee mɔn'enɔk ɛ, bɔɔ náá: “Yawee! Beeka mot aalik nɛ mɛvu mak djas ɔ! Dhaaka, mena góka nyɛ. Tin, mɛvu mak aadi ɛ́, yenabɛlka.”
14 — Mas, quando os lavradores viram o filho, disseram: “Este é o filho do dono; ele vai herdar a plantação. Vamos matá-lo, e a plantação será nossa.”
15 Wɔ gwaa bɛ zɛmɛt nyɛ, mwas nyɛ bhis pyeeb vin, gó nyɛ.»
15 — Então eles jogaram o filho para fora da plantação e o mataram. Aí Jesus perguntou:
16 Nyɛ waazyɛ, da nyɛ ɛ́ gó bot ɛ nadi sa mɛsa tɔ pyeebɛ ɔ. Bhii tak da nyɛ ɛ́ nɔɔ pyeeb, djɛ nɛ bot ɛsis.» Bhis bot nagwak deenek ɛ, bɛ ɛ́ boozɛke náá: «Ààbɛ! Yenek aanàkwaasael.»
16 Ele virá, matará aqueles homens e dará a plantação a outros lavradores. Então as pessoas que estavam ouvindo disseram: — Que Deus não permita que isso aconteça!
17 Bhii tak Yezu eezɛliig mis, gwyák bɛ. Nyɛy nɛ nɔɔ náá: «Mɛkpa mɛ di kwyala tɔ mɛkana'aak kwyɛl ɛlɛɛ yé
17 Mas Jesus olhou bem para eles e disse:
18 Mot aaduma kɔ ɛkok ɛ tak ɔ, nyɛ waabik ekyes ekyes. Yɛ kabɛ náá, ɛkok ɛ ka kwyit kɔ mot ɔ, yenɔk mot aatwaalel ɛ́ twaalela.»
18 Quem cair em cima dessa pedra ficará em pedaços. E, se a pedra cair sobre alguém, essa pessoa vai virar pó.
19 Tin, bɛghaŋ ɛ mɛkana mɛ etsi, nɛ eboo bɛghaa-Zɛɛb nadi esaa mɛpek étɛp bɛ neemɛt Yezu e di tak wat. Etɛɛ náá, bɛ nabɛ ɛ́, é gu náá, Yezu nalɛɛ kana tak ɛ́, kɔ ɛsu ɛ lɔɔ. Tin, bɛ nadi kaab ɛ́ ɛdhuu ɛ bot ɛ nadi tin ɔ.
19 Os mestres da Lei e os chefes dos sacerdotes sabiam que era contra eles que Jesus havia contado essa parábola e queriam prendê-lo ali mesmo, porém tinham medo do povo.
20 Bɛ moo tin ebɔŋal Yezu. É di'enek, wɔ gwaa, bɛ zɛdhis bɛdhiiti bot ɛ nadi sa mɛpek náá, bɛ ɛ́ bɛdhil ɛ bot ɔ. Bot ɛ tak nazyɛ ɛ́ étɛp ɛzɛ lóo Yezu pɛ ɛko, da ɛ́ bwood nyɛ pɛ kyɛ nɛ dhiiti vaŋ kiya, étɛp bɛ neebela lo mɛsɔ mɛ di kwyesal nyɛ ndjɛ sɔs e mis mɛ kukuma dɛl ɔ.
20 Então começaram a vigiar Jesus. Pagaram alguns homens para fazerem perguntas a ele. Eles deviam fingir que eram sinceros e procurar conseguir alguma prova contra Jesus. Assim os mestres da Lei e os chefes dos sacerdotes teriam uma desculpa para o prender e entregar nas mãos do Governador romano.
21 Bɛ ɛ́ boozɛke nɛ nɛ náá: «Lyoel, bis nɛ gu náá, etɛp ee wɔ di lɛɛ ɛ, ye ɛ́ tsɛɛtsɛ. Wɔy ààpɛ́ɛ tɛp mot djhak. Wɔy lyo ɛ, sa Zɛɛb kwyɛl ɛ, nɛ lyem epiki.
21 Esses homens perguntaram: — Mestre, sabemos que aquilo que o senhor diz e ensina é certo. Sabemos também que o senhor não julga pela aparência e ensina a verdade sobre a maneira de viver que Deus exige.
22 Tinaak, lɛɛa bis, etsi lɛɛ ɛ́ náá, epata e lapo tuudaa ɛ́ nɛ Sezaad ee?»
22 Diga: é ou não é contra a nossa Lei pagar impostos ao Imperador romano?
23 Tin, Yezu eezɛgu mɛpek mɔɔ. Bhii tak nyɛ ɛ́ booke nɛ nɔɔ náá:
23 Mas Jesus percebeu a má intenção deles e disse:
24 «Dhaaka mɛ nɛ falanga wat, étɛp mɛ neebee. Bɛ eezɛzyɛ nyɛ nɛ falanga wat. Yezu eezɛdji bɛ náá: bhwoob di sɔna kɔ falanga yak ɛ wak bhwoob zɛ? Ye ɛ́ ekwyala din ɛ ɛzɛ di kɔ tak?» Bot binɔk eezɛbɔɔza nɛ nɛ náá: «Ye ɛ́ bhwoob nɛ din ɛ Sezaad.»
24 — Tragam aqui uma moeda. De quem são o nome e a cara que estão gravados nela? — São do Imperador! — responderam eles.
25 Bhii tak, Yezu eebaazɛbɔɔza nɛ nɔɔ náá: «Djɛka Sezaad sa di yɛ Sezaad ɛ; da bi ɛ́ djɛ Zɛɛb sa di yɛ Zɛɛb ɛ.»
25 Então Jesus disse:
26 Kɔkɔ ɛyala ɛ Yezu nayala ɛ, nabɛ ɛ́, ye naalyel nɛ nɔɔ náá, bɛ bela mɛsɔ̌ mɛ nyɛ aabela ndjɛ e tak ɛ. Etɛɛ náá, gwaka bɛ nagwak deenek ɛ, ye nabɛ ɛ́ bɛ nadiaa djoka nyɛ ɛlyelɛpe, tin, bɛ eezɛdi gwyem.
26 Eles não puderam conseguir nenhuma prova contra Jesus diante do povo. Por isso ficaram calados, admirados com a resposta dele.
27 Bɛdhiiti bot tɔ lɔɔg eSaduseɛ zokazyɛ pɛ dáa Yezu zɛdji nyɛ dhiiti kiya. ESaduseɛ, bot ɛ nadi eke náá, bhis ɛsyee, mot aanàkwaabaagom ɔ,
27 Alguns saduceus , os quais afirmam que ninguém ressuscita, chegaram perto de Jesus
28 bɔɔ nɛ Yezu náá: «Lyoel, mɛkana mɛ Moiiz lɛɛ náá: “Yɛ bɛ náá, mɔn nyɛɛg dhiiti mot ɛ gwyɛ, ààlik mɔn ɔ, ye goka ɛ́ náá, mɔn nyɛɛg lik ɔ, ba kus myɛl étɛp nyɛ neekwyiida mɔn nyɛɛg gwyɛ ààlik bɔn ɔ.”
28 e disseram: — Mestre, Moisés escreveu para nós a seguinte
29 Ghuna tɔ mɔ bot binɔk, bɛ nabɛ ɛ́ bɛtɛn nɛ bɛbá. Mɔn mɛgwyak zɛba, nyɛ eezɛkpaa nɛ mɛsyee, gwyɛ, nyɛ ààpakalik mɔn.
29 Acontece que havia sete irmãos. O mais velho casou e morreu sem deixar filhos.
30 Mot nabɔɔba mɔn mɛgwyak ɔ, nyɛ eeba kus.
30 Então o segundo casou com a viúva,
31 Tin, nyɛ eebaakpaa nɛ mɛsyee, gwyɛ, ààlik bɔn. Bhii tak, nwyak tak eebaazɛnɔɔ moma tak, ye zokabaasael ɛ́ tyee wat nɛ bot ɛ naba moma tak sok ɔ, zɛnɔɔ zwaabel lɔɔg. É di'enek, bɔɔ djas bɛtɛn nɛ bɛbá kadi ɛ́, ààbya nɛ moma yenɔk.
31 e depois, o terceiro. E assim a mesma coisa aconteceu com os sete irmãos, isto é, todos morreram sem deixar filhos.
32 Bhis bɔɔ djas, moma eezɛbaagwyɛ yɛ pe.
32 Depois a mulher também morreu.
33 Esok bot aagom bhis ɛsyee ɛ, moma yenɔk aakadi mwaa zɛ tɔ bɔɔ bɛtɛn nɛ bɛbá? Etɛɛ náá, bɔɔ djas nabɛ ɛ́ botom bɛ.»
33 Portanto, no dia da ressurreição, de qual dos sete a mulher vai ser esposa? Pois todos eles casaram com ela!
34 Yezu eezɛbɔɔza nɛ nɔɔ náá: «Mɛba ɛ́, étɛp botom nɛ boa di kɔ bɔs'ak mos'aak.
34 Jesus respondeu:
35 Tin, guka náá: Botom nɛ boa aabela mbyok ɛgom bhis ɛsyee, da bɛ ɛ́ kɛdi pɛ kyee dik na bes ɔ, bɛ aakadi ɛ́, botom nɛ boa di ààbael ɔ.
35 Mas as pessoas que merecem alcançar a ressurreição e a vida futura não vão casar lá,
36 Bɛ aanàkwaakabaagwyɛ, bɛ aakadi ɛ́ dáa efofop. Bɛ ɛ́ bɔɔ Zɛɛb, etɛɛ náá, bɛ eezedhaa ɛsyee, kɛbela tsik.
36 pois serão como os anjos e não poderão morrer. Serão filhos de Deus porque ressuscitaram.
37 Moiiz naalɛɛ popoopwon náá: Bot ɛ nazegwyɛ ɔ waagom. Nyɛ nalɛɛ deenek ɛ́ tɔ ekwyala ee di kaada tɛp ɛkpak nadi é gel ààdyak ɛ. Nyɛ nadjóo Ghɛŋ ɛ́: “Zɛɛb ɛ Abalaam, yɛ Izak, nɛ yɛ Zakɔɔb.”»
37 E Moisés mostra claramente que os mortos serão ressuscitados. Quando fala do espinheiro que estava em fogo, ele escreve que o Senhor é “o Deus de Abraão, o Deus de Isaque e o Deus de Jacó.”
38 Yezu naabil náá: «Zɛɛb tok Zɛɛb bot ɛ zegwyɛ ɔ. Nyɛ ɛ́ Zɛɛb bot ɛ di nɛ tsik ɔ, etɛɛ náá, ye ɛ́, étɛp'ɛ ɛ, bot djas di nɛ tsik.»
38 Isso mostra que Deus é Deus dos vivos e não dos mortos, pois para ele todos estão vivos.
39 Wɔ gwaa bɛdhiiti bɛghaa mɛkana mɛ etsi nadi tin ɔ zokake nɛ Yezu náá: «Lyoel, wɔ eedyeebalii ɛnyɔɛpe.»
39 Aí alguns mestres da Lei disseram: — Boa resposta, Mestre!
40 Deenek, bɛ nabɛ ɛ́ ààbɛ nɛ ghwyil ɛdji nyɛ bɛdhiiti mɛkiya.
40 E não tinham coragem de lhe fazer mais perguntas.
41 Tin, Yezu eezɛke nɛ nɔɔ náá: «Dum nɛ yé bot di ke náá, Mɛsia ɛ́ dha ɛ Dhavid?
41 Em seguida Jesus perguntou a eles:
42 Etɛɛ náá, ye ɛ́ Dhavid nyɛ ɛmet ɛ nalɛɛ tɔ Mɛkana mɛ Mɛdjeeb náá:
42 Pois o próprio Davi diz assim no livro de Salmos:
43 Mɛ waanɛɛg bot ɛ mɛbhuka mɔ
43 até que eu ponha os seus inimigos
44 Yɛ bɛ náá, Dhavid nyɛ ɛmet naadjóo nyɛ “Ghɛŋ” ɔ, ha e yaa tyɛ Mɛsia aakabaadi dha ɛ Dhavid?»
44 Se Davi chama o Messias de Senhor, como é que o Messias pode ser descendente de Davi?
45 Dáa zukamwaa nɛ mot nadi tin ɛ nadi é gwak nyɛ ɛ́, Yezu eezɛke nɛ bɛdjekel bɛ náá:
45 O povo todo estava escutando, e Jesus disse aos discípulos:
46 «Kyeeka bɛghaŋ ɛ mɛkana mɛ etsi, bot ɛ di kwyɛl ɛ kɛ tɔ bot nɛ ewolo ekaad naboo mɛtaŋ é ɛlyaala mɛnyel étɛp bɛ needuwalaa nɛ swosaa é edi ee bot di sɛɛga ɛbuɛpe ɔ. Bɛ dyeebakwyɛl ɛdi ɛ́ kɔ mɛbhóó mɛ di pɛ ɛsok ɛ tɔ mendjaa mɛ mendjaala mɛ eYuda nɛ tɔ e di e mɛbyoŋ.
46 — Cuidado com os
47 Bɔɔ dyeebadi é dɛk bɛkus ɛ boa esa tɔ mendjaa mɔɔ. Tɔ mɛkɔŋ mɔɔ, bɛ nɛ kwyɛl ɛdul ɛ mendjaala na kpɔkɔlɔm. Epɛ́ɛ bɔɔ aadi ɛ́, ɛlyelɛpe.»
47 Exploram as viúvas e roubam os seus bens; e, para disfarçar, fazem orações compridas. Portanto, o castigo que eles vão sofrer será pior ainda!

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 20, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.