Mateus 26
KƗLӘ-MƗNDƗ KƗ SƗGƗ (BJVNT) vs VC
1 Lokɨ Jəju tɔl ta nḛ ndo je ləne ɓa, əl njé ndo je ləne ə nə:
1 — ausente —
2 «Ɨgəri kadɨ ndɔ joo par ə, ndɔ ra nay Pakɨ a asɨ, kadɨ dɨje a ɨləi-mi *NGon dəw ji dɨje tɨ kadɨ a ɓəi-mi kagɨ-dəsɨ tɨ.»
2 Ye know that after two days the passover takes place, and the Son of man is delivered up to be crucified.
3 Lo kɨn tɨ no̰o̰, njé kun dɔ njé kɨjə nḛ məsɨ kadɨ-kare je, kɨ ngatɔgɨ je lə *Jɨpɨ je, kawi-naa natɨ lo tɨ lə Kayɨpɨ kɨ e kɨ boy lə njé kɨjə nḛ məsɨ kadɨ-kare je.
3 Then the chief priests and the elders of the people were gathered together to the palace of the high priest who was called Caiaphas,
4 Nɨngə ɨndəi ndude naa tɨ kadɨ n-uwəi Jəju gɨdɨ ngə̰y n-tɔli-e.
4 and took counsel together in order that they might seize Jesus by subtlety and kill him;
5 Ɓa əli-naa əi nə: «Adɨ j-uwəi-e ndɔ ra nay tɨ al, nə tə j-ḭḭ j-osi me wongɨ tɨ lə dɨje.»
5 but they said, Not in the feast, that there be not a tumult among the people.
6 Jəju e me ɓe tɨ kɨ Bətani, me kəy tɨ lə Sɨmo̰ kɨ kəte e nje banjɨ,
6 — ausente —
7 nɨngə dəne madɨ re rɔ Jəju tɨ kɨ ku mbal kɨ ɓari-e albatɨr kɨ yɨbɨ kɨ ətɨ majɨ rosɨ. E yɨbɨ kɨ gate e ngay. Nɨngə lokɨ Jəju ɨsɨ uso nḛ ɓa, ur yɨbɨ ka kɨn dɔ Jəju tɨ.
7 a woman, having an alabaster flask of very precious ointment, came to him and poured it out upon his head as he lay at table.
8 Ə lokɨ njé ndo je ooi nḛ kɨn be ɓa, nəl-de al, adɨ əli əi nə: «Kəm tujɨ yɨbɨ kɨn kɔ be e ri ə?
8 But the disciples seeing it became indignant, saying, To what end {was} this waste?
9 Asɨ kadɨ dəw ɨyə̰ taa-n la kɨ ngay ə un ra-n kɨ njé ndoo je!»
9 for this might have been sold for much and been given to the poor.
10 Jəju oo ta kɨ ɨsɨ əli be ɓa, əl-de ə nə: «MBa ri ə ɨsɨ njɨbəi dəne kɨn ə? Nḛ kɨ ra dɔm tɨ kɨn e kɨlə kɨ majɨ.»
10 But Jesus knowing {it} said to them, Why do ye trouble the woman? for she has wrought a good work toward me.
11 NJé ndoo je kam, ɨsi səsi ne kɨ ndɔ je pətɨ, nə mi m-a m-ɨsɨ səsi kɨ no̰ tɨ al.
11 For ye have the poor always with you, but me ye have not always.
12 Yɨbɨ kɨ ətɨ majɨ kɨ ur dɔm tɨ kɨn, ur ra-n go darɔm kɨ a aw ɓada.
12 For in pouring out this ointment on my body, she has done it for my burying.
13 Nɨngə adɨ m-əl səsi ta kɨ rɔjetɨ: lo je pətɨ dɔnangɨ tɨ ne, kɨ dɨje a ɨləi mbḛ Poy Ta kɨ Majɨ kɨn tɨtɨ, a ɔri poy nḛ kɨ dəne ra kɨn kadɨ mede ole-n dɔe tɨ.
13 Verily I say to you, Wheresoever these glad tidings may be preached in the whole world, that also which this {woman} has done shall be spoken of for a memorial of her.
14 Dəw kare kɨ mbo̰ njé ndo je tɨ lə Jəju kɨ dɔgɨ gɨde joo, kɨ tɔe nə Judasɨ Isɨkarɨyotɨ aw ɨngə njé kun dɔ njé kɨjə nḛ məsɨ kadɨ-kare je,
14 — ausente —
15 əl-de ə nə: «Kɨn ə m-ɨlə Jəju jisi tɨ ə a adi-mi ri ə?» Ɓa əi je tɨdəi la sɨlə kutɨ mɨtə adi-e.
15 and said, What are ye willing to give me, and *I* will deliver him up to you? And they appointed to him thirty pieces of silver.
16 Ɨlə ngɨre loe tɨ kɨn no̰o̰, Judasɨ ɨsɨ sangɨ dɔkagɨlo kɨ to kadɨ ɨlə-n Jəju jide tɨ.
16 And from that time he sought a good opportunity that he might deliver him up.
17 NDɔ kɨ dɔsa̰y lə ra nay kuso mapa kɨ əm ɔde al, njé ndo je lə Jəju rəi dəji-e əi nə: «Lo kɨ ra be ə ɨndɨgɨ kadɨ j-aw jɨ ra nḛ kuso Pakɨ tɨtɨ j-adi ə?»
17 — ausente —
18 Ə Jəju əl-de ə nə: «Awi me ɓe bo tɨ kam, ɓe lə dəw kɨ be, ə əli-e əi nə: “NJe ndo dɨje ə nə: ‹Dɔkagɨlo ləm e ɓasi, nɨngə e ɓe ləi ə m-a m-ra pakɨ tɨ kɨ njé ndo je ləm›.”»
18 And he said, Go into the city unto such a one, and say to him, The Teacher says, My time is near, I will keep the passover in thy house with my disciples.
19 *NJé ndo je awi rai təkɨ Jəju əl-n-de, adɨ rai nḛ kuso Pakɨ.
19 And the disciples did as Jesus had directed them, and they prepared the passover.
20 Lokɨ kadɨ ur, Jəju ɨsɨ ta nḛ kuso tɨ kɨ njé ndo je ləne kɨ dɔgɨ gɨde e joo.
20 And when the evening was come he lay down at table with the twelve.
21 Lokɨ ɨsɨ usoi nḛ, Jəju əl-de ə nə: «Təkɨ rɔjetɨ, adɨ m-əl səsi, dəw kare dansi tɨ ne a ɨlə-m ji dɨje tɨ.»
21 And as they were eating he said, Verily I say to you, that one of you shall deliver me up.
22 Lo kɨn tɨ, me njé ndo je tɔsɨ-de, adɨ dəji ta Jəju kare kare əi nə: «E mi ɓe, Ɓaɓe?»
22 And being exceedingly grieved they began to say to him, each of them, Is it *I*, Lord?
23 Ə Jəju ɨlə-de tɨ ə nə: «Dəw kɨ ɨlə jine səm naa tɨ me ka tɨ kɨn ə, dəwe a ɨlə-m ji dɨje tɨ.
23 But he answering said, He that dips his hand with me in the dish, *he* it is who shall deliver me up.
24 Mi *NGon dəw m-a m-oy təkɨ ndangi me makɨtɨbɨ tɨ lə Luwə, nə kəm-to-ndoo e lə dəw kɨ a ɨlə-m mi NGon dəw ji dɨje tɨ. Dəwe kɨn, koje al wa ka e sotɨ ngay.»
24 The Son of man goes indeed, according as it is written concerning him, but woe to that man by whom the Son of man is delivered up; it were good for that man if he had not been born.
25 Judasɨ kɨ a ɨlə Jəju ji dɨje tɨ ka kɨn, dəjɨ Jəju ə nə: «E mi ɓe, NJe ndo dɨje?» Ə Jəju ɨle tɨ ə nə: «Tḛḛ tai tɨ.»
25 And Judas, who delivered him up, answering said, Is it *I*, Rabbi? He says to him, *Thou* hast said.
26 Lokɨ ɨsi ta nḛ kuso tɨ, Jəju un mapa, ra oyo Luwə dɔ tɨ, uwə tətɨ naa tɨ, təl-n adɨ njé ndo je, nɨngə əl-de ə nə: «Ɨtaai usoi, e kɨn e darɔm.»
26 — ausente —
27 Go mapa tɨ, Jəju un kɔpɨ kasɨ kandɨ nju, ra oyo Luwə dɔ tɨ, nɨngə təl-n adɨ njé ndo je ə nə: «Ɨtaai, a̰yḭ-naa pətɨ.
27 And having taken {the} cup and given thanks, he gave {it} to them, saying, Drink ye all of it.
28 E kɨn e məsɨm, məsɨ kun mɨndɨ kɨ sɨgɨ kɨ a a̰y mbata kosɨ dɨje, mba kɨyə̰ go majal je ləde kɔ.
28 For this is my blood, that of the {new} covenant, that shed for many for remission of sins.
29 Nɨngə adɨ m-əl səsi, m-a m-a̰y kasɨ kandɨ nju kɨ rangɨ al, bɨtɨ kadɨ m-a m-a̰y səsi kɨ sɨgɨ me ɓeko̰ tɨ lə Bai.»
29 But I say to you, that I will not at all drink henceforth of this fruit of the vine, until that day when I drink it new with you in the kingdom of my Father.
30 Lokɨ osi pa kɨlə tɔjɨ dɔ Luwə tɨ gɨne gangɨ, tḛḛi awi dɔ mbal kagɨ bɨni je tɨ.
30 Depois do canto dos Salmos, dirigiram-se eles para o monte das Oliveiras.
31 Nɨngə Jəju əl njé ndo je ləne ə nə: «Kondɔ ne wa kɨn, a ɨmbati-mi pətɨ, tadɔ ndangi me makɨtɨbɨ tɨ lə Luwə əi nə: “M-a m-tɔl ɓa batɨ je, nɨngə kosɨ batɨ je a sanəi-naa kɨ lo lo.”
31 Disse-lhes então Jesus: Esta noite serei para todos vós uma ocasião de queda; porque está escrito: Ferirei o pastor, e as ovelhas do rebanho serão dispersadas {Zc 13,7}.
32 Nə lokɨ m-a m-ḭ lo koy tɨ, m-a m-aw kəte no̰si tɨ, tə ngəm səsi Galile tɨ.»
32 Mas, depois da minha Ressurreição, eu vos precederei na Galiléia.
33 Lo kɨn tɨ, Pɨyər un ta əl Jəju ə nə: «Re dɨje pətɨ ə ɨyə̰i-ni kɔ ka, mi m-a m-ɨyə̰i kɔ al jagɨ.»
33 Pedro interveio: Mesmo que sejas para todos uma ocasião de queda, para mim jamais o serás.
34 Ə Jəju təl əl-e ə nə: «Təkɨ rɔjetɨ, adɨ m-əli, me kondɔ tɨ ne wa kɨn, kəte ɓəy taa kadɨ kunə kɨnjə no̰, a najɨ ta nja mɨtə ə nə ɨgər-m al.»
34 Disse-lhe Jesus: Em verdade te digo: nesta noite mesma, antes que o galo cante, três vezes me negarás.
35 Nə Pɨyər əl-e ə nə: «Re e-n koy ka m-a m-oy səi, ɓɨ m-a najɨ ta gəri, al ratata.» Nɨngə ndəgɨ njé ndo je pətɨ əli ko ta wa kɨ Pɨyər əl ka kɨn tɔ.
35 Respondeu-lhe Pedro: Mesmo que seja necessário morrer contigo, jamais te negarei! E todos os outros discípulos diziam-lhe o mesmo.
36 Go tɨ, Jəju əi kɨ njé ndo je ləne ɔti rəi lo tɨ madɨ kɨ ɓari-e nə Jətɨsəmane. Jəju əl-de ə nə: «Ɨsi lo kɨn tɨ ne be ɨngəmi-mi, dɔkagɨlo tɨ kɨ m-a m-aw nu kadɨ m-əl ta kɨ Luwə.»
36 Retirou-se Jesus com eles para um lugar chamado Getsêmani e disse-lhes: Assentai-vos aqui, enquanto eu vou ali orar.
37 Jəju adɨ Pɨyər əi kɨ ngan lə Jəbəde kɨ joo awi sie. Lo kɨn tɨ, me-ko̰ kɨ ɓəl kɨ me ndɨl tɨ ɨlə ngɨrə ra Jəju,
37 E, tomando consigo Pedro e os dois filhos de Zebedeu, começou a entristecer-se e a angustiar-se.
38 adɨ əl-de ə nə: «Me-ko̰ rosɨ mem rosɨ kɨ asɨ koy. Ɨsi lo kɨn ne be, ɨsi səm kəm ɓɨ ɨtoi ɓi al.»
38 Disse-lhes, então: Minha alma está triste até a morte. Ficai aqui e vigiai comigo.
39 Jəju ɔtɨ kɨ kəte ndə̰y nɨngə, osɨ kɨ ta kəmne nangɨ, əl ta Luwə ə nə: «Bai, re to ban ə, ɔsɨ ko̰ kɨn adɨ də ngərəngɨ rɔm tɨ! Nə ke ə kadɨ e kɨ go ndɨgɨ tɨ ləm al, nə kɨ go ndɨgɨ tɨ ləi yo taa.»
39 Adiantou-se um pouco e, prostrando-se com a face por terra, assim rezou: Meu Pai, se é possível, afasta de mim este cálice! Todavia não se faça o que eu quero, mas sim o que tu queres.
40 Jəju təl re rɔ njé ndo je tɨ nɨngə ɨngə-de, ɨsɨ toi ɓi, adɨ əl Pɨyər ə nə: «Kɨn ka asi kadɨ ɨsi səm kəm dɔ kadɨ kɨ kare be al bɨtɨ a?
40 Foi ter então com os discípulos e os encontrou dormindo. E disse a Pedro: Então não pudestes vigiar uma hora comigo...
41 Ɨsi kəm ba, əli ta kɨ Luwə, kadɨ osi me nḛ na tɨ al. NDɨl ndɨgɨ ra nḛ kɨ majɨ, nə darɔ e kɨ to̰.»
41 Vigiai e orai para que não entreis em tentação. O espírito está pronto, mas a carne é fraca.
42 Təl ɔr nda̰ne səde kɨ ko̰ joo, ɓa əl ta kɨ Luwə ə nə: «Bai, kɨn ə re ko̰ kɨn, sɔbɨ kadɨ m-ɨngə ɓɨ lo kɔse ngərəngɨ rɔm tɨ goto ɓa, kadɨ ɨra ndɨgɨ ləi.»
42 Afastou-se pela segunda vez e orou, dizendo: Meu Pai, se não é possível que este cálice passe sem que eu o beba, faça-se a tua vontade!
43 Lokɨ təl re rɔ njé ndo je tɨ nɨngə, ɨngə-de ɨsɨ toi ɓi ɓəy, kəmde ɔy dɨrɨri.
43 Voltou ainda e os encontrou novamente dormindo, porque seus olhos estavam pesados.
44 Jəju ɨyə̰-de ə təl ɔr nda̰ne ɓəy, əl ta kɨ Luwə kɨ ko̰ mɨtə, un go mɨndɨne kɨ kəte ka kɨn ɓəy.
44 Deixou-os e foi orar pela terceira vez, dizendo as mesmas palavras.
45 Go tɨ, təl re rɔde tɨ əl-de ə nə: «Ɨtoi ta ɓi tɨ ne, ɨsɨ ɔri kə̰ə̰ ɓəy a? Dɔ kadɨ kɨlə-m mi *NGon dəw ji njé ra majal je tɨ asɨ ngata.
45 Voltou então para os seus discípulos e disse-lhes: Dormi agora e repousai! Chegou a hora: o Filho do Homem vai ser entregue nas mãos dos pecadores...
46 ḬḬ taai adɨ j-awi, nje kɨlə-m ji dɨje tɨ ə re am!»
46 Levantai-vos, vamos! Aquele que me trai está perto daqui.
47 Lokɨ ta nay kɨ ta Jəju tɨ ba ɓəy nɨngə, Judasɨ, kɨ e kɨ kare dan njé ndo je tɨ kɨ dɔgɨ gɨde e joo ɨsɨ re. Re kɨ kosɨ dɨje ngay gone tɨ. Dɨje kɨ njé kuwə kɨyə kasɨgar je, njé kuwə gɔl jide tɨ je. Kosɨ je kɨn, e njé kun dɔ njé kɨjə nḛ məsɨ kadɨ-kare je, kɨ ngatɔgɨ je lə *Jɨpɨ je ə ɨləi-de.
47 Jesus ainda falava, quando veio Judas, um dos Doze, e com ele uma multidão de gente armada de espadas e cacetes, enviada pelos príncipes dos sacerdotes e pelos anciãos do povo.
48 Judasɨ kɨ nje kun dɔ Jəju, əl-de nḛ kɨ n-a n-ra kadɨ tə gəri Jəju ə nə: «Dəw kɨ m-a m-uwe rɔm tɨ rututu kɨn ɓa, e darɔe ə wa ən ə, uwəi-e.»
48 O traidor combinara com eles este sinal: Aquele que eu beijar, é ele. Prendei-o!
49 E be ə, re tḛḛ taa par ə, sɔbɨ Jəju əl-e ə nə: «M-uwə ji, NJe ndo dɨje!» Nɨngə, uwe rututu kɨ rɔne tɨ.
49 Aproximou-se imediatamente de Jesus e disse: Salve, Mestre. E beijou-o.
50 Ə Jəju əl-e ə nə: «Madɨm, ɨra nḛ kɨ ɨre kadɨ ɨra.» Ɓa loe tɨ no̰o̰, dɨje ɨndəi jide dɔ Jəju tɨ uwəi-e.
50 Disse-lhe Jesus: É, então, para isso que vens aqui? Em seguida, adiantaram-se eles e lançaram mão em Jesus para prendê-lo.
51 Nɨngə yə, kɨ kare dan njé kɨ əi naa tɨ kɨ Jəju, ɨndə jine dɔ kɨyə kasɨgar ləne, ɔr tɨgə-n paja lə kɨ bo lə njé kɨjə nḛ məsɨ kadɨ-kare je, ɓa tɨgə mbie latɨ gangɨ.
51 Mas um dos companheiros de Jesus desembainhou a espada e feriu um servo do sumo sacerdote, decepando-lhe a orelha.
52 Nə Jəju əl-e ə nə: «Ɨlə kɨyə kasɨgar ləi toe tɨ gogɨ, mbata dɨje kɨ njé rɔ kɨ kɨyə kasɨgar a tuji-de kɨ kɨyə kasɨgar tɔ.
52 Jesus, no entanto, lhe disse: Embainha tua espada, porque todos aqueles que usarem da espada, pela espada morrerão.
53 Se o kadɨ m-asɨ kadɨ m-dəjɨ tɔgɨ Bai, ə a ɨlə kɨ kosɨ malayka je dɨbɨ kutɨ ba̰y ba̰y kadɨ rəi rɔ ləm al wa?
53 Crês tu que não posso invocar meu Pai e ele não me enviaria imediatamente mais de doze legiões de anjos?
54 Nə kɨn ə re e be ə, lo kadɨ makɨtɨbɨ lə Luwə kɨ əl ə nə nḛ je a rai nḛ be kɨn tɔl ta nḛ goto.»
54 Mas como se cumpririam então as Escrituras, segundo as quais é preciso que seja assim?
55 Go tɨ, Jəju əl kosɨ je ə nə: «To tə nḛ kɨ mi nje ɓogɨ, ə ɨrəi kɨ kɨyə kasɨgar je, kɨ gɔl je taa kadɨ uwəi-mi be? NDɔ je pətɨ, mi səsi naa tɨ gɨn kəy tɨ lə Luwə, m-ndo dɨje nḛ, ka uwəi-mi al.
55 Depois, voltando-se para a turba, falou: Saístes armados de espadas e porretes para prender-me, como se eu fosse um malfeitor. Entretanto, todos os dias estava eu sentado entre vós ensinando no templo e não me prendestes.
56 Nə nḛ je kɨn pətɨ rai nḛ be ɓone mba kadɨ ta lə njé kəl ta kɨ ta Luwə tɨ kɨ ndangi, tɔli tade.» Lo kɨn tɨ, njé ndo je lie pətɨ a̰yḭ-naa ə ɨyə̰i-e.
56 Mas tudo isto aconteceu porque era necessário que se cumprissem os oráculos dos profetas. Então os discípulos o abandonaram e fugiram.
57 NJé kuwə Jəju je, awi sie no̰ kɨ bo tɨ lə njé kɨjə nḛ məsɨ kadɨ-kare je kɨ tɔe nə Kayɨpɨ. E lo kɨ njé ndo ndu-kun je, kɨ ngatɔgɨ je lə *Jɨpɨ je kawi-naa tɨ.
57 Os que haviam prendido Jesus levaram-no à casa do sumo sacerdote Caifás, onde estavam reunidos os escribas e os anciãos do povo.
58 Pɨyər ə yə adɨ nda̰e ngal, ɓa njɨyə-n go Jəju tɨ, ndə̰y, ndə̰y, bɨtɨ re ur-n gode tɨ, natɨ lo tɨ lə kɨ bo lə njé kɨjə nḛ məsɨ kadɨ-kare je ka kɨn. Re ɨsɨ naa tɨ kɨ paja je kadɨ n-oo se ne kɨn a tɔl tane ban wa.
58 Pedro seguia-o de longe, até o pátio do sumo sacerdote. Entrou e sentou-se junto aos criados para ver como terminaria aquilo.
59 NJé kun dɔ njé kɨjə nḛ məsɨ kadɨ-kare je, kɨ njé gangɨ ta je lə Jɨpɨ je ba pətɨ, sangi rəbɨ kadɨ n-ɨngəi dɨje kɨ njé tətɨ ta kɨ ngom dɔ Jəju tɨ, kadɨ n-gangii ta koy dɔe tɨ,
59 Enquanto isso, os príncipes dos sacerdotes e todo o conselho procuravam um falso testemunho contra Jesus, a fim de o levarem à morte.
60 nə ɨngəi-de al. Dɨje ngay kɨ njé tətɨ ta rəi əli ta kɨ ngom dɔe tɨ kɨn ka, asɨ-naa tɨ al. Ta tɔl tae tɨ, dɨje joo rəi əli əi nə:
60 Mas não o conseguiram, embora se apresentassem muitas falsas testemunhas.
61 «Dɨngəm kɨn əl ə nə: “M-asɨ kadɨ m-tujɨ kəy lə Luwə kɔ, ə m-təl m-ɨndə gogɨ me ndɔ tɨ kɨ mɨtə.”»
61 Por fim, apresentaram-se duas testemunhas, que disseram: Este homem disse: Posso destruir o templo de Deus e reedificá-lo em três dias.
62 Ə kɨ bo lə njé kɨjə nḛ məsɨ kadɨ-kare je ḭ taa əl Jəju ə nə: «Ta madɨ kɨ kadɨ əl dɔ ta tɨ kɨ dɨje a əli dɔi tɨ kam goto a?»
62 Levantou-se o sumo sacerdote e lhe perguntou: Nada tens a responder ao que essa gente depõe contra ti?
63 Nə Jəju a tane mbə. Ə kɨ bo lə njé kɨjə nḛ məsɨ kadɨ-kare je əl Jəju ə nə: «Kɨ tɔ Luwə kɨ nje kɨsɨ kəm ba, m-dəji kadɨ əl-je se ḭ, ə ḭ Kɨrɨsɨ kɨ Luwə mbəte, kɨ e NGon lə Luwə wa?»
63 Jesus, no entanto, permanecia calado. Disse-lhe o sumo sacerdote: Por Deus vivo, conjuro-te que nos digas se és o Cristo, o Filho de Deus?
64 Ə Jəju əl-e ə nə: «Tḛḛ tai tɨ! NGa nɨngə m-əl səsi taga wangɨ m-adɨ oi təkɨ kaw kɨ kəte no̰o̰, a oi-mi *NGon dəw m-ɨsɨ dɔ ji ko̰ Luwə tɨ kɨ nje tɔgɨ, m-a m-ḭ dɔra̰ tɨ m-re me kɨl ndi tɨ.»
64 Jesus respondeu: Sim. Além disso, eu vos declaro que vereis doravante o Filho do Homem sentar-se à direita do Todo-poderoso, e voltar sobre as nuvens do céu.
65 Lo kɨn tɨ, kɨ bo lə njé kɨjə nḛ məsɨ kadɨ-kare je tɨl kɨbɨ je kɨ rɔne tɨ, ɓa əl ə nə: «Əl ta kɨ mal dɔ Luwə tɨ. E kɨn, jɨ sangi kadɨ dəw madɨ kɨ rangɨ taa əl ta dɔe tɨ ɓəy a? Səi je wa oi ndue kɨ əl-n ta kɨ mal dɔ Luwə tɨ adɨ oi kɨ mbisi ne.
65 A estas palavras, o sumo sacerdote rasgou suas vestes, exclamando: Que necessidade temos ainda de testemunhas? Acabastes de ouvir a blasfêmia!
66 Ta ləsi kɨ dɔe tɨ e ri ə?» Ɓa dɨje ɨləi-e tɨ əi nə: «E dəw kɨ sɔbɨ koy.»
66 Qual o vosso parecer? Eles responderam: Merece a morte!
67 Nɨngə tɨbi man tade kəme tɨ je, ɓɨri jide ɔsi-e-n je. Taa njé kɨ na̰ je tɨndəi mbɔe je tɔ,
67 Cuspiram-lhe então na face, bateram-lhe com os punhos e deram-lhe tapas,
68 ɓa əli-e əi nə: «Je ɓa, jɨ dəji, ḭ Kɨrɨsɨ kɨ Luwə mbəte, kadɨ ɨra nje ndo̰ ndɨl, ə ɨɓa tɔ dəw kɨ ɨndəi adɨ j-o.»
68 dizendo: Adivinha, ó Cristo: quem te bateu?
69 Lokɨ Pɨyər ɨsɨ nangɨ ta mbalo tɨ, tagane nɨngə, dəne kare kɨ dan dəne je tɨ kɨ njé ra kɨlə me kəy tɨ lə kɨ bo lə njé kɨjə nḛ məsɨ kadɨ-kare je re rɔ Pɨyər tɨ əl-e ə nə: «Ḭ ka, ḭ kɨ Jəju, dɨngəm kɨ Galile tɨ kɨn tɔ.»
69 Enquanto isso, Pedro estava sentado no pátio. Aproximou-se dele uma das servas, dizendo: Também tu estavas com Jesus, o Galileu.
70 Nə Pɨyər najɨ ta kəm dɨje pətɨ ə nə: «Jagɨ, m-gər me ta ləi kɨ ɨge kəl kɨn al.»
70 Mas ele negou publicamente, nestes termos: Não sei o que dizes.
71 Go tɨ, Pɨyər ɔtɨ ɨsɨ aw kɨ ta ndogɨ tɨ be, nɨngə dəne kɨ rangɨ kare, kɨ nje ra kɨlə me kəy tɨ lə kɨ bo lə njé kɨjə nḛ məsɨ kadɨ-kare je oo-e, ɓa əl njé kɨ ai loe tɨ no̰o̰ ə nə: «Dəw kam e kɨ Jəju kɨ Najarətɨ tɨ tɔ.»
71 Dirigia-se ele para a porta, a fim de sair, quando outra criada o viu e disse aos que lá estavam: Este homem também estava com Jesus de Nazaré.
72 Ə nja kare ɓəy Pɨyər najɨ ə nə: «Jagɨ, təkɨ rɔjetɨ, m-gər dɨngəm kɨn al!»
72 Pedro, pela segunda vez, negou com juramento: Eu nem conheço tal homem.
73 Ɓa njaba go tɨ ə, dɨje kɨ ai səde no̰o̰, ɔti kɨ rɔ Pɨyər tɨ əli əi nə: «Təkɨ rɔjetɨ, ḭ ka, ḭ kɨ kare dan dɨje tɨ lie tɔ, taa ndui kɨ ɨsɨ əl-n ta wa kɨn ka tɔjɨ kadɨ ḭ dəw lie.»
73 Pouco depois, os que ali estavam aproximaram-se de Pedro e disseram: Sim, tu és daqueles; teu modo de falar te dá a conhecer.
74 Ə lo kɨn tɨ, Pɨyər ɨbɨ rɔne kɨ ta kɨ nga̰ ngay ə nə: «M-ɨbɨ rɔm kadɨ Luwə ra səm nḛ kɨ nga̰, re m-əl ta kɨ ngom. M-gər dɨngəm kɨn al.» Ɓa ta naa tɨ no̰o̰, kunə kɨnjə no̰.
74 Pedro então começou a fazer imprecações, jurando que nem sequer conhecia tal homem. E, neste momento, cantou o galo.
75 NGa nɨngə me Pɨyər ole dɔ ta tɨ kɨ Jəju əl-e ə nə: «Kəte taa kadɨ kunə kɨnjə no̰, a najɨ ta nja mɨtə ə nə ɨgər-m al,» ka kɨn, adɨ Pɨyər ɨndə lo tḛḛ taga, no̰ kɨ man kəmne.
75 Pedro recordou-se do que Jesus lhe dissera: Antes que o galo cante, negar-me-ás três vezes. E saindo, chorou amargamente.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 26, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.