Romanos 4

Bafut (BFD) vs NAA

Sair da comparação
NAA Nova Almeida Atualizada 2017
1 Bìꞌinə̀ aa swoŋ mə akə nloŋə Abraham tâ àtsə̂ yìꞌinə aa ɛ?
1 Que diremos, então, a respeito de Abraão, nosso pai segundo a carne? O que foi que ele conseguiu?
2 M̀bə a bə yìi mə Nwì à lɛ mbii mə ànnù Abraham a lɛ ntsinə a nsi miꞌi yu Nwî ǹloŋ aa ɨ̀fàꞌâ yi yìi à lɛ mfàꞌà aa boŋ mbə a tswê nɨ̂ ànnù yìi mbə a kâ ŋ̀kwɛɛ ntɨɨ̀ yi ghu; lâ kaa a waꞌǎ aa a nsi Nwì bə̂.
2 Porque, se Abraão foi justificado por obras, tem do que se orgulhar, porém não diante de Deus.
3 Àŋwàꞌànə̀ Nwî a swoŋ aa mə akə aa ɛ? A swoŋə aa mə, “Abraham à lɛ mbii Nwî, Nwì a tɨgə̀ ǹlɔgə abìintɨɨ̀ yi ya nɨ̂ ànnù yìi mə a ghɨrə ɨnnù ji ɨ tsinə̀ aà.”
3 Pois o que diz a Escritura? Ela diz: “Abraão creu em Deus, e isso lhe foi atribuído para justiça.”
4 Ŋù yìi a fàꞌà aa, a kwɛrə ŋkabə̀ àfàꞌâ yì, la kaa bɨ waꞌǎ ŋkabə̀ àfàꞌâ yì ya lɔ̀gə̀ aa tsiꞌì tsǒ mɨ̀tə̀ŋnə̀.
4 Ora, para quem trabalha, o salário não é considerado como favor, mas como dívida.
5 Lâ ŋù yìi mə kaa à sɨ fàꞌà aa, m̀baŋnə nɨŋ ntɨɨ̀ yì a nu ŋù yìi mə a ghɨ̀rə̀ nɨ mə tâ ɨ̀nnǔ bə̂ bì bɨ tâ ɨ̀ tsinə a nsi miꞌi Nwì aa, Nwì a lɔ̀gə abìintɨɨ̀ yi ya aa a nɨ̂ ɨ̀nnù ji jî tsìnə̀.
5 Mas, para quem não trabalha, porém crê naquele que justifica o ímpio, a sua fé lhe é atribuída como justiça.
6 Àâ ànnù yìi mə David à lɛ kɨ nswoŋə aà, ǹnɨŋə nɨ̂ m̀bɔɔnə a nu ŋù yìi mə Nwìŋgɔ̀ŋ a lɔ̀gə abìintɨɨ̀ yi a nɨ̂ ɨ̀nnù ji jî tsìnə̀ kaa waꞌà bə̂ ɨ̀fàꞌà bə aà:
6 E é assim também que Davi declara ser bem-aventurado aquele a quem Deus atribui justiça, independentemente de obras.
7 “M̀bɔɔnə a mbo bə̀ bìi Nwì à lìꞌìnə ɨfansənnù jyaa ŋkɨ ŋkusə ɨbɨ̂ waa laà;
7 Davi disse: “Bem-aventurados aqueles cujas transgressões são perdoadas, e cujos pecados são cobertos;
8 M̀bɔɔnə a nu ŋù yìi mə kaa Nwîŋgɔ̀ŋ à sɨ ɨnnù jì bɨ̂ ji səŋə nləə ghu atà aà.”
8 bem-aventurado aquele a quem o Senhor jamais atribuir pecado.”
9 Bɨ lɛ swoŋ aa mə mbɔɔnə mà yû ɨ̀ tswe aa tsiꞌǐ a mbo bə̀ bìi bɨ ŋetə aa ɛ, kə̀ ɨ̀ kɨ ntswe a mbo bɨ̀tɨ̀ŋètə̀ aa ɛ? Bìꞌinə swoŋ aa mə bɨ lɛ nlɔ̀gə abìintɨɨ Abraham nɨ̂ ànnù yìi a ghɨrə ɨnnù ji jî tsinə̀ aà.
9 Esta bem-aventurança vem apenas sobre os circuncisos ou será que ela vem também sobre os incircuncisos? Porque dizemos: “A fé foi atribuída a Abraão para justiça.”
10 Bɨ lɛ nlɔ̀gə̀ aa a noò àkə̀ aa ɛ? A noò yìi mə bɨ ŋètə̀ mə̂ yi, kə̀ m̀bɔŋ tâ bɨ̀ ŋetə yi aa ɛ? Kaa à lɛ ŋwaꞌa aa a noò yìi bɨ lɛ ŋètə̀ yi aa bə̂. Kaa à lɛ tɨ bə aa bɨ burə̀ tɨ̀ yi ŋêtə̀.
10 Como, pois, lhe foi atribuída? Estando ele já circuncidado ou sendo ainda incircunciso? Não foi no regime da circuncisão, mas quando ele ainda não havia sido circuncidado.
11 Bɨ lɛ ŋŋètə̀ yi aa tsiꞌì tsǒ àlènsə̀ kə̀ àwen a dɨ̀ꞌɨ mə ɨnnǔ ji ɨ tsìnə̀ mə̂ a njɨ̀mə̂ àbìintɨɨ yìi à lɛ ntswe nɨ yu mbɔŋ bɨ̀ ŋetə yi aà. Ǹjiꞌì ànnù ma yû ɨ bə mə bɨ lɛ sɨ lɔ̀ɔ ŋghɨ̀rə̂ yi tâ à bə ta bɨ̀ bə̀ bìi mə bɨ bii tɨ ghə bɨ ŋetə waa, bɨ tɨgə̀ nlɔgə abìintɨɨ̀ yaa tsiꞌì tsǒ ɨnnù jyaa jî tsìnə̀ aà.
11 E Abraão recebeu o sinal da circuncisão como selo da justiça da fé que teve quando ainda não havia sido circuncidado. E isto para que ele viesse a ser o pai de todos os que creem, embora não circuncidados, a fim de que a justiça fosse atribuída também a eles.
12 Tâ à kɨ mbə ta bɨ̀ bə̀ bìi bɨ lɛ ŋètə̀ waa aa, kaa waꞌà buꞌusə̀ ŋŋetə aa tsiꞌì ŋètə̀ bə, m̀bàŋnə̀ m̀bə bə̂ bìi bɨ lɛ sɨ yòŋə̀ fɨgə̀ àbìintɨɨ ya yìi mə taà yìꞌinə̀ Abraham à lɛ ntswe nɨ yu mbɔŋ bɨ̀ ŋetə yi aà.
12 Ele é também pai da circuncisão, isto é, daqueles que não são apenas circuncisos, mas também andam nas pisadas da fé que teve Abraão, nosso pai, antes de ser circuncidado.
13 Ŋ̀kàꞌa ya yìi mə Nwì à lɛ ŋkàꞌà a mbo Abraham bo bɨ̀ ŋ̀gwɛ̀ꞌɛ̀ yì mə bo ka yǐ jɨ mbi yǔ ntsɨ̀m aa, ɨ̀ lɛ nyòŋə̀ aa a njɨ̌m ǹyùꞌùnə nɔ̀ŋsə̀ aa ɛ? Ŋ̀gaŋ, kaa ɨ̀ lɛ ŋkɨꞌɨ̀ aa a njɨ̌m nyùꞌùnə nɔ̀ŋsə̀ yoŋə̀. Ɨ̀ lɛ mbàŋnə̀ ǹyoŋə aa a njɨ̌m ajàŋə mə à lɛ nnɨŋ ntɨɨ̀ yi a nu Nwì ɨ̀nnû ji ɨ tɨgə̀ ǹtsinə aà.
13 A promessa de que seria herdeiro do mundo não veio a Abraão ou à sua descendência por meio da lei, e sim por meio da justiça da fé.
14 M̀bə a bə mə bɨ̀jɨbɨndâ bi ka bə aa bə̀ bìi bɨ lə̀ə̀ nɔ̂ŋsə̀ aa, bəə boŋ àbìintɨɨ a tsyâ àdàŋə̀ dàŋə̀, ŋ̀kàꞌa Nwì ya ɨ kɨ̂ ǹtsya adàŋə̀ dàŋə̀.
14 Pois, se os da lei é que são os herdeiros, anula-se a fé e cancela-se a promessa.
15 Ǹloŋ mə, nɔ̀ŋsə̀ a zì aa nɨ̀ àlwintɔŋə Nwî, lâ nɔ̀ŋsə̀ à bə tuu bə, boŋ kaa bə̀ sɨ nɔ̂ŋsə̀ kɨɨ ŋwo.
15 Porque a lei suscita a ira; mas onde não há lei, também não há transgressão.
16 Ŋ̀kàꞌa ya ɨ̀ lɛ ntswe nloŋə aà àbìintɨɨ̀, tǎ tâ à naŋsə nlaa mə ŋ̀kàꞌa mà yû à nɨ mɨ̀tə̀ŋnə̀ mə Nwì, ǹyoŋə a njɨ̌m ɨ̀bɔ̌ŋ yi, à fa a mbo Abraham, bo bɨ̀ àtsə̂ yi, kaa waꞌǎ aa tsiꞌì a mbo bə̀ bìi mə bɨ lə̀ə̀ nɔ̂ŋsə̀ aa fâ, ŋ̀kɨ fa aa a mbo bə̀ bìi mə bɨ kɨ ntswe nɨ̂ àbìintɨɨ tsiꞌì tsǒ Abraham aà. Ǹloŋ mə Abraham à laa mbə taà yìꞌinə̀ bɨtsɨ̀mə̀,
16 Essa é a razão por que provém da fé, para que seja segundo a graça, a fim de que a promessa seja garantida para toda a descendência, não somente à descendência que está no regime da lei, mas também à descendência que tem a fé que Abraão teve — porque Abraão é pai de todos nós,
17 a ajàŋ yìi mə bɨ ŋwaꞌanə a mûm àŋwàꞌànə̀ Nwî mə, “Mə̀ ghɨ̀rə̀ mə̂ gho ò tɨgə̀ m̀bə ta bɨ̀ ɨtoo jì ghàꞌà ŋ̀ghaꞌa aà.” La a bə mə ŋkàꞌa mà yû ɨ̀ lɛ mbɔ̀ŋ a nsi miꞌi Nwìŋgɔ̀ŋ wa yìi mə Abraham à lɛ mbii aa, m̀bə Nwîŋgɔ̀ŋ wa mə a yweensə bɨku bɨ bə̂ aa, ŋ̀kɨ mbə Nwîŋgɔ̀ŋ wa mə a swoŋə ǹjoo ɨ fɛꞌɛ̀ a nɨ̂ àbwenə adàŋə̀ dàŋə aà.
17 como está escrito: “Eu o constituí por pai de muitas nações” — diante daquele em quem Abraão creu, o Deus que vivifica os mortos e chama à existência as coisas que não existem.
18 Abraham à lɛ mbii ŋkɨɨ mbɛ nɨ mə yu ka yǐ bə ta bɨ̀ ɨtoo jì ghàꞌà ŋghaꞌa ka mə kaa à lɛ ŋwaꞌà nɨ̂ ǹjiꞌì ànnù a ŋka mbɛ tswê aà. M̀bii tsiꞌǐ ajàŋ mə àŋwàꞌànə̀ Nwî a lɛ nswoŋ aa mə, “Ŋ̀gwɛ̀ꞌɛ̀ yò ɨ̀ ka yǐ ghaꞌa ɨ bə tsiꞌì tsǒ mɨ̀njɔ̀ŋ aburə.”
18 Abraão, esperando contra a esperança, creu, para vir a ser pai de muitas nações, segundo lhe havia sido dito: “Assim será a sua descendência.”
19 À lɛ tɨ bə maà noò aa boŋ à bə̀ mə̂ tsiꞌì tsǒ ɨ̀lòo ŋkhɨ̀ yî fùùrə̀, lâ kaa àbìintɨɨ̀ yi kaa kɨꞌɨ̀ bɔrə ka mə à lɛ nlèntə mbɨ̀ɨ̀nû yì ǹyə mə yu tɨgə̀ ŋ̀ku, kə̀ ǹyə mə kaa mbə ŋgwɛ̂ yì Sarah a waꞌǎ mu bù njwe aà.
19 E, sem enfraquecer na fé, levou em conta o seu próprio corpo já amortecido, tendo ele quase cem anos, e a esterilidade do ventre de Sara.
20 Kaa à lɛ waꞌǎ abìintɨɨ̀ yi maꞌàtə̀, kaa ŋkɨꞌɨ̀ nɨ̀ ŋ̀kàꞌâ Nwì ya kɨɨ njɨŋkə. Àbìintɨɨ̀ yi a lɛ mbàŋnə̀ ǹlwensə yi nɨ mɨ̀dàꞌà, a ghaꞌasə̀ nɨ̀ Nwî.
20 Não duvidou, por incredulidade, da promessa de Deus; mas, pela fé, se fortaleceu, dando glória a Deus,
21 À lɛ naŋsə nzi a laa mə mbə Nwìŋgɔ̀ŋ a ghɨrə̀ ànnù ya mə à lɛ ŋkàꞌà aà.
21 estando plenamente convicto de que Deus era poderoso para cumprir o que havia prometido.
22 A bə̂ ǹjiꞌì ànnù yìi mə Nwìŋgɔ̀ŋ à lɛ lɔ̀gə abìintɨɨ Abraham ya nɨ̂ ànnù yìi a ghɨrə ɨnnù ji ɨ tsinə̀ a nsi miꞌi yu aà.
22 Assim, também isso lhe foi atribuído para justiça.
23 Kaa bɨ lɛ ŋwaꞌà ŋwàꞌànə̀ nɨghàà nûlà mə, “Nwìŋgɔ̀ŋ à lɛ mbeentə yi tsiꞌì tsǒ ŋù yìi mə ɨ̀nnù ji ɨ tsinə aa,” ǹloŋ aa tsiꞌì ŋ̀gàâ yì.
23 E as palavras “lhe foi atribuído” foram escritas não somente por causa dele,
24 Bɨ lɛ ŋkɨ ŋwaꞌanə aa nloŋ aà ŋ̀gàâ yìꞌinə̀, bìi mə Nwì à ka yi kɨɨ beentə mə ɨnnǔ jìꞌinə̀ ɨ tsinə nloŋə aa ajàŋ mə bìꞌinə̀ bii yu wa yìi mə à lɛ nyweensə Mmàꞌàmbî yìꞌinə̀ Yesu nɨ nɨ̀wo aà.
24 mas também por nossa causa, visto que a nós igualmente nos será atribuído, a saber, a nós que cremos naquele que ressuscitou dentre os mortos a Jesus, nosso Senhor,
25 Yìi mə bɨ lɛ nzwitə yi nloŋ ɨnnù jî bɨ̂ jiꞌinə̀, m̀bǔ nyweensə nɨ nɨ̀wo mə bɨ ghɨ̀rə tâ ɨ̀nnù jiꞌinə̀ tsinə a nsi miꞌi Nwì.
25 o qual foi entregue por causa das nossas transgressões e ressuscitou para a nossa justificação.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.