Mateus 9

Bafut (BFD) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Yesu à lɛ ŋkuu a mûm àkànuꞌu ntoo ŋghɛɛ a njɔ̀ꞌɔ̀ àlaꞌa bo.
1 Jesus entrou num barco, voltou para o lado oeste do lago e chegou à sua cidade .
2 Bə̀ lɛ mbèꞌe a mbweŋkə yi mɔꞌɔ nɨ̂ ɨ̀kùû yi nzi nɨ ghu ghu mbo. Yesu, à yə̀ mə abìintɨɨ̀ yaa, nswoŋə a mbo m̀bwènkə̀ wa mə, “Tswa ntɨɨ̀ gho mbǎ mû ghà; wa bɨ lìꞌìnə̀ mə ɨbɨ̂ ghô.”
2 Então algumas pessoas trouxeram um paralítico deitado numa cama. Jesus viu que eles tinham fé e disse ao paralítico:
3 Ŋ̀gǎŋndɨ̀ꞌɨ nɔ̀ŋsə̀ jya ji mɔꞌɔ ɨ yuꞌu nswoŋ bo nɨ bo mə, “M̀bâ ghû a bə̀gɨ̀tə̀ aa Nwì.”
3 Aí alguns mestres da Lei começaram a pensar: — Este homem está
4 Yesu à lɛ nzi annù yìi mə bo lɛ sɨ mɔ̀ɔ̀ntə aa nswoŋ mə, “Nɨ mɔ̀ɔ̀ntə ɨjǎŋ ɨnnù jî bɨ juà a mûm mɨ̀ntɨɨ bù aa a ya aa ɛ?
4 Porém Jesus sabia o que eles estavam pensando e disse:
5 A waŋsə aa a swoŋ mə, ‘Bɨ lìꞌì mə ɨfansənnù jo,’ kə̀ a nswoŋ mə, ‘Bɨ̀ɨ̀nə ŋka ntəə ghɛ̀ɛ̀ aa ɛ?’
5 O que é mais fácil dizer ao paralítico: “Os seus pecados estão perdoados” ou “Levante-se e ande”?
6 “Lâ mə̀ ka dɨ̀ꞌɨ a mbo bù mə Mu Ŋù à tswe nɨ̀ àdàꞌà fàa atu nsyɛ a lìꞌìnə̂ ɨ̀bɨ̂.” A tɨgə̀ m̀bu nswoŋ a mbô m̀bwènkə̀ wa mə, “Bɨ̀ɨ̀nə mbèꞌe ɨkuù gho ŋghɛ̀ɛ̀ gho a ndùgə̀.”
6 Pois vou mostrar a vocês que eu, o Então disse ao paralítico:
7 À lɛ mbɨ̀ɨ̀nə̀ ŋ̀ghɛɛ yi a ndùgə yu.
7 O homem se levantou e foi para casa.
8 Àjàŋ yìi mə nnɔ̀ɔ̀ bə̂ bya lɛ nyə laà aa, bo lɛ mbɔꞌɔ, ǹtɨgə ŋghaꞌasə nɨ̂ Nwî, nloŋ mə à fâ àjàŋə adaꞌa ma ya a mbo bə̀ aà.
8 Quando o povo viu isso, ficou com medo e louvou a Deus por dar esse poder a seres humanos.
9 Yesu à lò mə̂ maa adɨgə ŋka ntsya, nyə Mateo, ŋù ŋkwɛrə bɨ̀tax a tswê a ndâfàꞌa yu. A swoŋ ghu mbo mə, “Ka nyòŋə̀ nàâ.” À lɛ mbɨ̀ɨ̀nə̀ ǹyoŋə yi.
9 Jesus saiu dali e, no caminho, viu um cobrador de impostos, chamado Mateus, sentado no lugar onde os impostos eram pagos. Jesus lhe disse: Mateus se levantou e foi com ele.
10 Yesu à ghɛ̀ɛ̀ mə̂ ǹtswe ŋka njɨ a nda Mateo, ŋ̀gǎŋkwɛrə bɨ̀tax jÎ ghàꞌàtə̀ bo bɨ̀ ŋ̀gǎŋghɨ̀rə ɨnnù jî bɨ ɨ zî ǹtswe bo bɨ̀ Yesu nɨ̂ ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji wa atu atɛtə̀.
10 Mais tarde, enquanto Jesus estava jantando na casa de Mateus, muitos cobradores de impostos e outras pessoas de má fama chegaram e sentaram-se à mesa com Jesus e os seus discípulos.
11 Bafarɨsai yə̀ mə̂ aa, mbetə ŋgǎŋyəgə̂nnù ji mə, “Ǹdɨ̀ꞌɨ̀nnù ghùù a jɨ bo bɨ̀ ŋ̀gǎŋkwɛrə bɨ̀tax nɨ bə̀ bî bɨ aa a ya?”
11 Alguns fariseus viram isso e perguntaram aos discípulos: — Por que é que o mestre de vocês come com os cobradores de impostos e com outras pessoas de má fama?
12 Yesu a yuꞌu, ǹswoŋ a mbo bo mə, “Kaa bə̀ bìi mə bɨ tswe bɨtɨ̀ɨ̀ aa sɨ dokta lɔɔ, lâ a lɔ̀ɔ ŋgàŋmɨghɔ̀ɔ̀.
12 Jesus ouviu a pergunta e respondeu:
13 “Lâ nɨ̀ ghɛɛ nlɔ̀ɔ̀ ǹjiꞌì nɨ̀ghàà nɨ Nwî nya mə nɨ swoŋ mə: ‘Mə lɔ̀ɔ̀ aa annǔ ŋko mɨ̀lɨ̀ŋnə̀, kaa mə̀ sɨ aa njoo mmàꞌanwì lɔɔ.’ Kaa mə̀ lɛ ŋwaꞌà zì aa a ntwoŋ bə̀ bìi mə mɨ̀nnû myaa mɨ tsinə aà, mə̀ lɛ nzì aa a ntwoŋ bə̀ bìi bɨ ghɨ̀rə ɨnnù jì bɨ aà.”
13 Vão e procurem entender o que quer dizer este trecho das
14 Ŋ̀gǎŋyəgə̂nnǔ Jɔn ɨ lɛ nzì m̀betə Yesu mə, “Bìꞌi bɨ̀ baFarɨsai siꞌisə mɨbɨ̀ɨ̀ mɨ nû miꞌi tɨ jɨ̂, kaa ŋgǎŋyəgə̂nnù jo waꞌà siꞌisə̀ aa a ya lɛ?”
14 Então os discípulos de João Batista chegaram perto de Jesus e perguntaram: — Por que é que nós e os
15 Yesu a kwiꞌi mə, “M̀bə bə̀ bìi bɨ twoŋə waa a adɨgə nɨyɔꞌɔ kâ ǹjəŋə wâ noò mə ǹdoo mûŋgèn à tswe bo bo aa ɛ? Ŋ̀gaŋ! Lâ nòò à ka yǐ zǐ yìi mə bɨ ka yǐ lɔ̀gə ndoo mûŋgèn wa ɨ lɔ̀ꞌɔ̀sə̀ a mbɛ̀ɛ bo aa, tâ bo bɨmbɔŋ tɨgə kɨ siꞌisə mɨbɨ̀ɨ̀ mɨ nû myaa tɨ jɨ̂.
15 Jesus respondeu:
16 “Kaa ŋù laa waꞌà lɔ̀gə̀ nɨ̂ àsàꞌa atsə̀ꞌə̀ yî fii a nnɨŋə nɨ̂ àbùꞌu àtsə̀ꞌə̀ yî lwèn ǹtatə; à bə ghɨ̀rə̀ ma mùu ajàŋ boŋ a satə atsə̀ꞌə̀ yî fii ya a ka swùŋə̀ yî lwèn ya ɨ sàꞌàtə abùꞌù yâ tâ à ghaꞌatə.
16 — Ninguém usa um retalho de pano novo para remendar uma roupa velha; pois o remendo novo encolhe e rasga a roupa velha, aumentando o buraco.
17 Kaa bɨ sɨ kɨɨ nlɔgə nɨ mɨ̀lùꞌù mî fii nnɨ̀ŋə nɨ̂ ŋ̀gùu mɨlùꞌu jî lwèènə̀; bɨ bə nɨŋ, bəə boŋ ŋ̀gùù jya ɨ ka bwiꞌikə, tâ mɨ̀lùꞌù mya saa, tâ bɨ̀ kɨ nta ŋgɨꞌɨ nɨ̂ ŋ̀gùù jyâ. Lâ bɨ bə nɨŋ mɨlùꞌù mî fii a nɨ̂ ŋ̀gùù jî fii, bəə boŋ ŋgùù jya ka tswe sɨgɨ̀nə̀ tâ mɨ̀lùꞌù mya kɨ ntswe ghu.”
17 Ninguém põe vinho novo em
18 Nòò yìi mə Yesu à lɛ sɨ swoŋə ma ya ànnù aa, ǹtsyàsə̀ baYuda yî mɔ̀ꞌɔ a zî ghu mbô, ǹswɛtə mɨkuꞌutə̂ mi ghu nsi, nswoŋ mə, “Mû ghà yî màŋgyɛ̀ à ghɛ̀nsə ŋkwo; lâ zǐ nnɔ̀ŋsə abô yo ghu nu ta tâ à bu ntswe ntɨ̀ɨ̀.”
18 Enquanto Jesus estava falando ao povo, um chefe religioso chegou perto dele, ajoelhou-se e disse: — A minha filha morreu agora mesmo! Venha e ponha as mãos sobre ela para que viva de novo.
19 Yesu à lɛ mbɨ̀ɨ̀nə̀ bo bɨ̀ ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji, ŋghɛɛ bo bo.
19 Então Jesus foi com ele, e os seus discípulos também foram.
20 Màŋgyɛ̀ yî mɔ̀ꞌɔ yìi mə à lɛ ŋghɔ̀ɔ̀ nɨghɔ̀ɔ̀ nɨ bâŋgyɛ̀ nɨ ɨ̀lòò nɨghûm ǹtsò baa, nɨ zî tsiꞌì nɨ̀tɨ̀ɨ̀ kaa waꞌà kɛntə̀ aa, à lɛ nyòŋ m̀mɔɔntə atsəŋə atsə̀ꞌə̀ Yesu;
20 Certa mulher, que fazia doze anos que estava com uma hemorragia, veio por trás de Jesus e tocou na barra da capa dele.
21 ǹloŋ mə à lɛ nswoŋə a mûm ǹtɨɨ yu mə, “Mə̀ bə tɛꞌɛ mɔ̀ɔ̀ntə̀ tsiꞌǐ atsə̀ꞌə̂ yi boŋ mə̀ ka tɨ̀ɨ̀.”
21 Pois ela pensava assim: “Se eu apenas tocar na capa dele, ficarei curada.”
22 Yesu à lɛ ŋkarɨkə, ǹyə yi, nswoŋ mə, “Tswa ntɨɨ̀ ghô m̀ba mû ghà yî màŋgyɛ̀; wa àbìintɨɨ̀ yo a ghɨ̀rə̀ mə̂ ò tɨɨ̀.” Màŋgyɛ̀ wa à lɛ mburə ŋkɨ ntɨɨ tsiꞌì maa noò.
22 Jesus virou, viu a mulher e disse: E naquele momento a mulher ficou curada.
23 Yesu a ghɛɛ̀ ŋ̀kuu wa ndâ ǹtsyàsə̀ baYuda wa, ǹyə ŋgǎŋmbuꞌu mɨ̀kòò bo bɨ̀ ǹnɔ̀ɔ ŋgǎŋyəꞌə nɨ̀wo wa ɨ tsɨgə̀ nɨ̀ ɨ̀dɨ̀gə̀,
23 Depois Jesus foi para a casa do chefe religioso. Quando viu os que tocavam música fúnebre e viu a multidão numa confusão geral,
24 ǹswoŋ mə, “Bə̀ bɨ̀tsɨ̀m lòkə̂ nɨ̀! Wa mumàŋgyɛ̀ ghû kaa à sɨ̀ aa kwò kwô; a bwii aà bwìì.” À swòŋ mə̂ laa aa bo kâ ŋ̀wyɛ yi.
24 disse: Então começaram a caçoar dele.
25 Lâ bɨ ghɨ̀rə̀ mə̂ ǹnɔ̀ɔ̀ wa ɨ fɛꞌɛ̀ ŋ̀ghɛɛ a abɛɛ, a kuu ntswa abo mu wa, a bɨɨ̀nə̀.
25 Logo que a multidão saiu, Jesus entrou no quarto em que a menina estava, pegou-a pela mão, e ela se levantou.
26 Ŋ̀gàn ǹloŋ ma yaà ànnù ɨ̀ lɛ nsɛ̀ɛ̀nə̀ ŋ̀ghɛɛ ɨdɨgə tsɨ̀m wa alaꞌà.
26 E a notícia a respeito disso se espalhou por toda aquela região.
27 Yesu à màꞌàtə̀ mə adɨgə ma ya ŋka ŋghɛɛ, bɨ̀fə̀ꞌə̀nə̀ bi baa kâ ǹyoŋə nii, ǹtɔŋnə nswoŋə nɨ mə, “Ko mɨlə̀ŋnə̀ yìꞌì m̀bâ mu David.”
27 Jesus saiu daquele lugar, e no caminho dois cegos começaram a segui-lo, gritando: —
28 Yesu à ghɛ̀ɛ̀ mə̂ ŋ̀kuu a mûm ǹda aa, bɨ̀ fə̀ꞌə̀nə̀ bya bi baa bɨ zǐ ntsiꞌi yi. Yesu a betə̀ waa mə, “Nɨ̀ bii mə mbə mə̀ ghurə̀ ghuu aa ɛ?” Bo kwiꞌi mə, “Ɨ̀ɨ̀ŋə, Mmàꞌàmbî.”
28 Assim que Jesus entrou em casa, os cegos chegaram perto dele. Então ele perguntou: — Sim, senhor! Nós cremos! — responderam eles.
29 Yesu a tɨgə̀ m̀mɔɔntə miꞌì myaa nswoŋ mə, “Ànnù ya mə nɨ̀ bìi aa, tâ à ghɨrə ghuu.”
29 Jesus tocou nos olhos deles e disse:
30 Miꞌì myaa mya lɛ nlaa, bo kâ ǹyə ɨdɨgə. Yesu a waꞌàsə̀ waa tsiꞌì nɨ̀tɨ̀ɨ̀ ǹswoŋ mə, “Nɨ̀ tsee annù yû a mbo ŋù swoŋə.”
30 E os olhos deles ficaram curados. Aí Jesus ordenou com severidade:
31 Lâ bo lɛ nlò ŋ̀ghɛɛ ntɨgə nsɛɛnsə annù ǹloŋ Yesu wa mbùꞌà àlaꞌà ǹtsɨ̀mə̀.
31 Porém eles foram embora e espalharam as notícias a respeito de Jesus por toda aquela região.
32 Nòò wa yìi mə bɨ fə̀ꞌə̀nə̀ bya lɛ mfɛ̀ꞌɛ̀ ŋ̀ka ŋghɛɛ aa, bə̀ bî mɔꞌɔ lɛ nzì nɨ ŋù yìi mə àzwì yî bɨ a lɛ ŋghɨ̀rə̀ kaa a waꞌà ghàà aa a mbo Yesu.
32 Quando eles foram embora, algumas pessoas levaram a Jesus um homem que não podia falar porque estava dominado por um demônio.
33 Yesu à fìꞌì mə azwì yî bɨ ya, ŋù wa a lɔgɨ̀nə̀ ŋ̀ka ŋghaa; ǹnɔ̀ɔ̀ bə̂ wa ɨ lɛ nyɛrə mbuꞌu nɨ̂ ŋ̀gòò mə, “Kaa bìꞌì lɛɛ̀ ŋ̀waꞌǎ mbuu annù yulà a alaꞌa Israel yə̂.”
33 Logo que o demônio foi expulso, o homem começou a falar. Todos ficaram admirados e afirmavam: — Nunca vimos em Israel uma coisa assim!
34 BaFarɨsai bâŋnə̀ ǹswoŋ mə, “A fiꞌi bɨdemon aa nɨ̀ m̀fɔ̀ bɨ̀demon wa mə à tswe nɨ ghu aà.”
34 Mas os fariseus diziam: — O chefe dos demônios é quem dá a esse homem poder para expulsar demônios.
35 Yesu à lɛ sɨ tɨgə ŋkarə a mûm ǹjɔ̀ꞌɔ alaꞌa bo bɨ̀ bɔɔ bɨ alaꞌa, ǹdɨꞌɨ nɨ̂ nɨ̀ghàà nɨ Nwî a mûm ǹdaŋghotə nswoŋə nɨ̂ ǹtoo yì ǹsɨgɨ̀nə̀ ya nloŋə annù nɨfɔ̌ aburə, ŋ̀kɨɨ ŋghurə nɨ mɨ̀ghɔ̀ɔ̀ mɨtsɨ̀m bo bɨ̀ ɨ̀lɔ̀ꞌɔ tsɨ̀m jìi ɨ lɛ ntswe a nu bə̀ aà.
35 Jesus andava visitando todas as cidades e povoados. Ele ensinava nas sinagogas , anunciava a boa notícia sobre o Reino e curava todo tipo de enfermidades e doenças graves das pessoas.
36 Nòò yìi à lɛ nyə mɨnɔ̀ɔ̀ myaa, à lɛ ko mɨlɨ̀ŋnə̀ wàà ǹloŋ mə bo lɛ sɨ tsɨŋə nkarə nɨ̂ ŋ̀gɨꞌɨ kaa waꞌà nɨ̂ àkwɛtə̀ tswê tsǒ m̀binjèrə̀ jìi mə kaa ɨ sɨ̀ nɨ̂ ǹtsèè tswe aà.
36 Quando Jesus viu a multidão, ficou com muita pena daquela gente porque eles estavam aflitos e abandonados, como ovelhas sem pastor.
37 Yesu a tɨgə̀ ǹswoŋə a mbô ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji mə, “Mɨjɨ mɨ bè mə̂ a nsoo ghaꞌa lâ bɨ̀fùꞌù bâŋnə̀ ŋ̀kəꞌətə;
37 Então disse aos discípulos:
38 nɨ̀ ka ntsaꞌatə Nwî mə tâ M̀màꞌàmbî m̀bɔ̂ŋ ǹsòò à too ŋgǎŋfàꞌà tâ ɨ̀ ghɛɛ mfùꞌù mɨjɨ̂ mi myâ.”
38 Peçam ao dono da plantação que mande mais trabalhadores para fazerem a colheita.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 9, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.