Mateus 9
Bafut (BFD) vs ARA
1 Yesu à lɛ ŋkuu a mûm àkànuꞌu ntoo ŋghɛɛ a njɔ̀ꞌɔ̀ àlaꞌa bo.
1 Entrando Jesus num barco, passou para o outro lado e foi para a sua própria cidade.
2 Bə̀ lɛ mbèꞌe a mbweŋkə yi mɔꞌɔ nɨ̂ ɨ̀kùû yi nzi nɨ ghu ghu mbo. Yesu, à yə̀ mə abìintɨɨ̀ yaa, nswoŋə a mbo m̀bwènkə̀ wa mə, “Tswa ntɨɨ̀ gho mbǎ mû ghà; wa bɨ lìꞌìnə̀ mə ɨbɨ̂ ghô.”
2 E eis que lhe trouxeram um paralítico deitado num leito. Vendo-lhes a fé, Jesus disse ao paralítico: Tem bom ânimo, filho; estão perdoados os teus pecados.
3 Ŋ̀gǎŋndɨ̀ꞌɨ nɔ̀ŋsə̀ jya ji mɔꞌɔ ɨ yuꞌu nswoŋ bo nɨ bo mə, “M̀bâ ghû a bə̀gɨ̀tə̀ aa Nwì.”
3 Mas alguns escribas diziam consigo: Este blasfema.
4 Yesu à lɛ nzi annù yìi mə bo lɛ sɨ mɔ̀ɔ̀ntə aa nswoŋ mə, “Nɨ mɔ̀ɔ̀ntə ɨjǎŋ ɨnnù jî bɨ juà a mûm mɨ̀ntɨɨ bù aa a ya aa ɛ?
4 Jesus, porém, conhecendo-lhes os pensamentos, disse: Por que cogitais o mal no vosso coração?
5 A waŋsə aa a swoŋ mə, ‘Bɨ lìꞌì mə ɨfansənnù jo,’ kə̀ a nswoŋ mə, ‘Bɨ̀ɨ̀nə ŋka ntəə ghɛ̀ɛ̀ aa ɛ?’
5 Pois qual é mais fácil? Dizer: Estão perdoados os teus pecados, ou dizer: Levanta-te e anda?
6 “Lâ mə̀ ka dɨ̀ꞌɨ a mbo bù mə Mu Ŋù à tswe nɨ̀ àdàꞌà fàa atu nsyɛ a lìꞌìnə̂ ɨ̀bɨ̂.” A tɨgə̀ m̀bu nswoŋ a mbô m̀bwènkə̀ wa mə, “Bɨ̀ɨ̀nə mbèꞌe ɨkuù gho ŋghɛ̀ɛ̀ gho a ndùgə̀.”
6 Ora, para que saibais que o Filho do Homem tem sobre a terra autoridade para perdoar pecados — disse, então, ao paralítico: Levanta-te, toma o teu leito e vai para tua casa.
7 À lɛ mbɨ̀ɨ̀nə̀ ŋ̀ghɛɛ yi a ndùgə yu.
7 E, levantando-se, partiu para sua casa.
8 Àjàŋ yìi mə nnɔ̀ɔ̀ bə̂ bya lɛ nyə laà aa, bo lɛ mbɔꞌɔ, ǹtɨgə ŋghaꞌasə nɨ̂ Nwî, nloŋ mə à fâ àjàŋə adaꞌa ma ya a mbo bə̀ aà.
8 Vendo isto, as multidões, possuídas de temor, glorificaram a Deus, que dera tal autoridade aos homens.
9 Yesu à lò mə̂ maa adɨgə ŋka ntsya, nyə Mateo, ŋù ŋkwɛrə bɨ̀tax a tswê a ndâfàꞌa yu. A swoŋ ghu mbo mə, “Ka nyòŋə̀ nàâ.” À lɛ mbɨ̀ɨ̀nə̀ ǹyoŋə yi.
9 Partindo Jesus dali, viu um homem chamado Mateus sentado na coletoria e disse-lhe: Segue-me! Ele se levantou e o seguiu.
10 Yesu à ghɛ̀ɛ̀ mə̂ ǹtswe ŋka njɨ a nda Mateo, ŋ̀gǎŋkwɛrə bɨ̀tax jÎ ghàꞌàtə̀ bo bɨ̀ ŋ̀gǎŋghɨ̀rə ɨnnù jî bɨ ɨ zî ǹtswe bo bɨ̀ Yesu nɨ̂ ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji wa atu atɛtə̀.
10 E sucedeu que, estando ele em casa, à mesa, muitos publicanos e pecadores vieram e tomaram lugares com Jesus e seus discípulos.
11 Bafarɨsai yə̀ mə̂ aa, mbetə ŋgǎŋyəgə̂nnù ji mə, “Ǹdɨ̀ꞌɨ̀nnù ghùù a jɨ bo bɨ̀ ŋ̀gǎŋkwɛrə bɨ̀tax nɨ bə̀ bî bɨ aa a ya?”
11 Ora, vendo isto, os fariseus perguntavam aos discípulos: Por que come o vosso Mestre com os publicanos e pecadores?
12 Yesu a yuꞌu, ǹswoŋ a mbo bo mə, “Kaa bə̀ bìi mə bɨ tswe bɨtɨ̀ɨ̀ aa sɨ dokta lɔɔ, lâ a lɔ̀ɔ ŋgàŋmɨghɔ̀ɔ̀.
12 Mas Jesus, ouvindo, disse: Os sãos não precisam de médico, e sim os doentes.
13 “Lâ nɨ̀ ghɛɛ nlɔ̀ɔ̀ ǹjiꞌì nɨ̀ghàà nɨ Nwî nya mə nɨ swoŋ mə: ‘Mə lɔ̀ɔ̀ aa annǔ ŋko mɨ̀lɨ̀ŋnə̀, kaa mə̀ sɨ aa njoo mmàꞌanwì lɔɔ.’ Kaa mə̀ lɛ ŋwaꞌà zì aa a ntwoŋ bə̀ bìi mə mɨ̀nnû myaa mɨ tsinə aà, mə̀ lɛ nzì aa a ntwoŋ bə̀ bìi bɨ ghɨ̀rə ɨnnù jì bɨ aà.”
13 Ide, porém, e aprendei o que significa:
14 Ŋ̀gǎŋyəgə̂nnǔ Jɔn ɨ lɛ nzì m̀betə Yesu mə, “Bìꞌi bɨ̀ baFarɨsai siꞌisə mɨbɨ̀ɨ̀ mɨ nû miꞌi tɨ jɨ̂, kaa ŋgǎŋyəgə̂nnù jo waꞌà siꞌisə̀ aa a ya lɛ?”
14 Vieram, depois, os discípulos de João e lhe perguntaram: Por que jejuamos nós, e os fariseus [muitas vezes], e teus discípulos não jejuam?
15 Yesu a kwiꞌi mə, “M̀bə bə̀ bìi bɨ twoŋə waa a adɨgə nɨyɔꞌɔ kâ ǹjəŋə wâ noò mə ǹdoo mûŋgèn à tswe bo bo aa ɛ? Ŋ̀gaŋ! Lâ nòò à ka yǐ zǐ yìi mə bɨ ka yǐ lɔ̀gə ndoo mûŋgèn wa ɨ lɔ̀ꞌɔ̀sə̀ a mbɛ̀ɛ bo aa, tâ bo bɨmbɔŋ tɨgə kɨ siꞌisə mɨbɨ̀ɨ̀ mɨ nû myaa tɨ jɨ̂.
15 Respondeu-lhes Jesus: Podem, acaso, estar tristes os convidados para o casamento, enquanto o noivo está com eles? Dias virão, contudo, em que lhes será tirado o noivo, e nesses dias hão de jejuar.
16 “Kaa ŋù laa waꞌà lɔ̀gə̀ nɨ̂ àsàꞌa atsə̀ꞌə̀ yî fii a nnɨŋə nɨ̂ àbùꞌu àtsə̀ꞌə̀ yî lwèn ǹtatə; à bə ghɨ̀rə̀ ma mùu ajàŋ boŋ a satə atsə̀ꞌə̀ yî fii ya a ka swùŋə̀ yî lwèn ya ɨ sàꞌàtə abùꞌù yâ tâ à ghaꞌatə.
16 Ninguém põe remendo de pano novo em veste velha; porque o remendo tira parte da veste, e fica maior a rotura.
17 Kaa bɨ sɨ kɨɨ nlɔgə nɨ mɨ̀lùꞌù mî fii nnɨ̀ŋə nɨ̂ ŋ̀gùu mɨlùꞌu jî lwèènə̀; bɨ bə nɨŋ, bəə boŋ ŋ̀gùù jya ɨ ka bwiꞌikə, tâ mɨ̀lùꞌù mya saa, tâ bɨ̀ kɨ nta ŋgɨꞌɨ nɨ̂ ŋ̀gùù jyâ. Lâ bɨ bə nɨŋ mɨlùꞌù mî fii a nɨ̂ ŋ̀gùù jî fii, bəə boŋ ŋgùù jya ka tswe sɨgɨ̀nə̀ tâ mɨ̀lùꞌù mya kɨ ntswe ghu.”
17 Nem se põe vinho novo em odres velhos; do contrário, rompem-se os odres, derrama-se o vinho, e os odres se perdem. Mas põe-se vinho novo em odres novos, e ambos se conservam.
18 Nòò yìi mə Yesu à lɛ sɨ swoŋə ma ya ànnù aa, ǹtsyàsə̀ baYuda yî mɔ̀ꞌɔ a zî ghu mbô, ǹswɛtə mɨkuꞌutə̂ mi ghu nsi, nswoŋ mə, “Mû ghà yî màŋgyɛ̀ à ghɛ̀nsə ŋkwo; lâ zǐ nnɔ̀ŋsə abô yo ghu nu ta tâ à bu ntswe ntɨ̀ɨ̀.”
18 Enquanto estas coisas lhes dizia, eis que um chefe, aproximando-se, o adorou e disse: Minha filha faleceu agora mesmo; mas vem, impõe a mão sobre ela, e viverá.
19 Yesu à lɛ mbɨ̀ɨ̀nə̀ bo bɨ̀ ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji, ŋghɛɛ bo bo.
19 E Jesus, levantando-se, o seguia, e também os seus discípulos.
20 Màŋgyɛ̀ yî mɔ̀ꞌɔ yìi mə à lɛ ŋghɔ̀ɔ̀ nɨghɔ̀ɔ̀ nɨ bâŋgyɛ̀ nɨ ɨ̀lòò nɨghûm ǹtsò baa, nɨ zî tsiꞌì nɨ̀tɨ̀ɨ̀ kaa waꞌà kɛntə̀ aa, à lɛ nyòŋ m̀mɔɔntə atsəŋə atsə̀ꞌə̀ Yesu;
20 E eis que uma mulher, que durante doze anos vinha padecendo de uma hemorragia, veio por trás dele e lhe tocou na orla da veste;
21 ǹloŋ mə à lɛ nswoŋə a mûm ǹtɨɨ yu mə, “Mə̀ bə tɛꞌɛ mɔ̀ɔ̀ntə̀ tsiꞌǐ atsə̀ꞌə̂ yi boŋ mə̀ ka tɨ̀ɨ̀.”
21 porque dizia consigo mesma: Se eu apenas lhe tocar a veste, ficarei curada.
22 Yesu à lɛ ŋkarɨkə, ǹyə yi, nswoŋ mə, “Tswa ntɨɨ̀ ghô m̀ba mû ghà yî màŋgyɛ̀; wa àbìintɨɨ̀ yo a ghɨ̀rə̀ mə̂ ò tɨɨ̀.” Màŋgyɛ̀ wa à lɛ mburə ŋkɨ ntɨɨ tsiꞌì maa noò.
22 E Jesus, voltando-se e vendo-a, disse: Tem bom ânimo, filha, a tua fé te salvou. E, desde aquele instante, a mulher ficou sã.
23 Yesu a ghɛɛ̀ ŋ̀kuu wa ndâ ǹtsyàsə̀ baYuda wa, ǹyə ŋgǎŋmbuꞌu mɨ̀kòò bo bɨ̀ ǹnɔ̀ɔ ŋgǎŋyəꞌə nɨ̀wo wa ɨ tsɨgə̀ nɨ̀ ɨ̀dɨ̀gə̀,
23 Tendo Jesus chegado à casa do chefe e vendo os tocadores de flauta e o povo em alvoroço, disse:
24 ǹswoŋ mə, “Bə̀ bɨ̀tsɨ̀m lòkə̂ nɨ̀! Wa mumàŋgyɛ̀ ghû kaa à sɨ̀ aa kwò kwô; a bwii aà bwìì.” À swòŋ mə̂ laa aa bo kâ ŋ̀wyɛ yi.
24 Retirai-vos, porque não está morta a menina, mas dorme. E riam-se dele.
25 Lâ bɨ ghɨ̀rə̀ mə̂ ǹnɔ̀ɔ̀ wa ɨ fɛꞌɛ̀ ŋ̀ghɛɛ a abɛɛ, a kuu ntswa abo mu wa, a bɨɨ̀nə̀.
25 Mas, afastado o povo, entrou Jesus, tomou a menina pela mão, e ela se levantou.
26 Ŋ̀gàn ǹloŋ ma yaà ànnù ɨ̀ lɛ nsɛ̀ɛ̀nə̀ ŋ̀ghɛɛ ɨdɨgə tsɨ̀m wa alaꞌà.
26 E a fama deste acontecimento correu por toda aquela terra.
27 Yesu à màꞌàtə̀ mə adɨgə ma ya ŋka ŋghɛɛ, bɨ̀fə̀ꞌə̀nə̀ bi baa kâ ǹyoŋə nii, ǹtɔŋnə nswoŋə nɨ mə, “Ko mɨlə̀ŋnə̀ yìꞌì m̀bâ mu David.”
27 Partindo Jesus dali, seguiram-no dois cegos, clamando: Tem compaixão de nós, Filho de Davi!
28 Yesu à ghɛ̀ɛ̀ mə̂ ŋ̀kuu a mûm ǹda aa, bɨ̀ fə̀ꞌə̀nə̀ bya bi baa bɨ zǐ ntsiꞌi yi. Yesu a betə̀ waa mə, “Nɨ̀ bii mə mbə mə̀ ghurə̀ ghuu aa ɛ?” Bo kwiꞌi mə, “Ɨ̀ɨ̀ŋə, Mmàꞌàmbî.”
28 Tendo ele entrado em casa, aproximaram-se os cegos, e Jesus lhes perguntou: Credes que eu posso fazer isso? Responderam-lhe: Sim, Senhor!
29 Yesu a tɨgə̀ m̀mɔɔntə miꞌì myaa nswoŋ mə, “Ànnù ya mə nɨ̀ bìi aa, tâ à ghɨrə ghuu.”
29 Então, lhes tocou os olhos, dizendo: Faça-se-vos conforme a vossa fé.
30 Miꞌì myaa mya lɛ nlaa, bo kâ ǹyə ɨdɨgə. Yesu a waꞌàsə̀ waa tsiꞌì nɨ̀tɨ̀ɨ̀ ǹswoŋ mə, “Nɨ̀ tsee annù yû a mbo ŋù swoŋə.”
30 E abriram-se-lhes os olhos. Jesus, porém, os advertiu severamente, dizendo: Acautelai-vos de que ninguém o saiba.
31 Lâ bo lɛ nlò ŋ̀ghɛɛ ntɨgə nsɛɛnsə annù ǹloŋ Yesu wa mbùꞌà àlaꞌà ǹtsɨ̀mə̀.
31 Saindo eles, porém, divulgaram-lhe a fama por toda aquela terra.
32 Nòò wa yìi mə bɨ fə̀ꞌə̀nə̀ bya lɛ mfɛ̀ꞌɛ̀ ŋ̀ka ŋghɛɛ aa, bə̀ bî mɔꞌɔ lɛ nzì nɨ ŋù yìi mə àzwì yî bɨ a lɛ ŋghɨ̀rə̀ kaa a waꞌà ghàà aa a mbo Yesu.
32 Ao retirarem-se eles, foi-lhe trazido um mudo endemoninhado.
33 Yesu à fìꞌì mə azwì yî bɨ ya, ŋù wa a lɔgɨ̀nə̀ ŋ̀ka ŋghaa; ǹnɔ̀ɔ̀ bə̂ wa ɨ lɛ nyɛrə mbuꞌu nɨ̂ ŋ̀gòò mə, “Kaa bìꞌì lɛɛ̀ ŋ̀waꞌǎ mbuu annù yulà a alaꞌa Israel yə̂.”
33 E, expelido o demônio, falou o mudo; e as multidões se admiravam, dizendo: Jamais se viu tal coisa em Israel!
34 BaFarɨsai bâŋnə̀ ǹswoŋ mə, “A fiꞌi bɨdemon aa nɨ̀ m̀fɔ̀ bɨ̀demon wa mə à tswe nɨ ghu aà.”
34 Mas os fariseus murmuravam: Pelo maioral dos demônios é que expele os demônios.
35 Yesu à lɛ sɨ tɨgə ŋkarə a mûm ǹjɔ̀ꞌɔ alaꞌa bo bɨ̀ bɔɔ bɨ alaꞌa, ǹdɨꞌɨ nɨ̂ nɨ̀ghàà nɨ Nwî a mûm ǹdaŋghotə nswoŋə nɨ̂ ǹtoo yì ǹsɨgɨ̀nə̀ ya nloŋə annù nɨfɔ̌ aburə, ŋ̀kɨɨ ŋghurə nɨ mɨ̀ghɔ̀ɔ̀ mɨtsɨ̀m bo bɨ̀ ɨ̀lɔ̀ꞌɔ tsɨ̀m jìi ɨ lɛ ntswe a nu bə̀ aà.
35 E percorria Jesus todas as cidades e povoados, ensinando nas sinagogas, pregando o evangelho do reino e curando toda sorte de doenças e enfermidades.
36 Nòò yìi à lɛ nyə mɨnɔ̀ɔ̀ myaa, à lɛ ko mɨlɨ̀ŋnə̀ wàà ǹloŋ mə bo lɛ sɨ tsɨŋə nkarə nɨ̂ ŋ̀gɨꞌɨ kaa waꞌà nɨ̂ àkwɛtə̀ tswê tsǒ m̀binjèrə̀ jìi mə kaa ɨ sɨ̀ nɨ̂ ǹtsèè tswe aà.
36 Vendo ele as multidões, compadeceu-se delas, porque estavam aflitas e exaustas como ovelhas que não têm pastor.
37 Yesu a tɨgə̀ ǹswoŋə a mbô ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji mə, “Mɨjɨ mɨ bè mə̂ a nsoo ghaꞌa lâ bɨ̀fùꞌù bâŋnə̀ ŋ̀kəꞌətə;
37 E, então, se dirigiu a seus discípulos: A seara, na verdade, é grande, mas os trabalhadores são poucos.
38 nɨ̀ ka ntsaꞌatə Nwî mə tâ M̀màꞌàmbî m̀bɔ̂ŋ ǹsòò à too ŋgǎŋfàꞌà tâ ɨ̀ ghɛɛ mfùꞌù mɨjɨ̂ mi myâ.”
38 Rogai, pois, ao Senhor da seara que mande trabalhadores para a sua seara.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 9, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.