Mateus 21
Bafut (BFD) vs VC
1 Bô ghɛ̀ɛ̀ mə̂ ŋ̀ka yweꞌe a Yerusalem ŋ̀kuu a Betfage yìi à lɛ ntswe a njiꞌì ǹtaꞌa Olive aà. Yesu a toò ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji ji baa a mbìì
1 Aproximavam-se de Jerusalém. Quando chegaram a Betfagé, perto do monte das Oliveiras, Jesus enviou dois de seus discípulos,
2 ǹswoŋ a mbo bo mə, “Nɨ̀ ghɛɛ fìi a nɨ mû àlaꞌa yì a mbìi bù, àjàŋ yìi nɨ̀ ka ghɛ̀ɛ kɨ kuu aa, ɨ yə jàkasì yìi bɨ tɨŋnə bo mu yì. Nɨ̀ yə, nɨ̀ fɛɛ̀ ǹzi nɨ ju mfa a mbo mə̀.
2 dizendo-lhes: Ide à aldeia que está defronte. Encontrareis logo uma jumenta amarrada e com ela seu jumentinho. Desamarrai-os e trazei-mos.
3 Bɛɛ ŋù a betə annù a mbo bù, nɨ̀ swoŋ ghu mbo mə, ‘A lɔ̀ɔ Mmàꞌàmbî,’ boŋ à ka tɨgə ghɛ̀sə swoŋ tâ nɨ̀ lɔgə.”
3 Se alguém vos disser qualquer coisa, respondei-lhe que o Senhor necessita deles e que ele sem demora os devolverá.
4 Ma yû ànnù a lɛ mfɛ̀ꞌɛ̀ aa a nlwensə̂ ànnù ya yìi mə ǹtoò Nwì à lɛ nswoŋ aa mə,
4 Assim, neste acontecimento, cumpria-se o oráculo do profeta:
5 “Swoŋ a mbo bɔɔ bɨ Zion mə,
5 Dizei à filha de Sião: Eis que teu rei vem a ti, cheio de doçura, montado numa jumenta, num jumentinho, filho da que leva o jugo {Zc 9,9}.
6 Ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji jya ɨ lɛ ntɨgə ghɛɛ ŋkɨ ŋghɨrə tsiꞌì ànnù ya mə à lɛ nswoŋ mə tâ bo ghɨrə aà;
6 Os discípulos foram e executaram a ordem de Jesus.
7 Bo lɛ nzì nɨ jàkâsì wa bo mû yì, ǹnɔŋsə ɨtsə̀ꞌə̂ jyaa a njɨ̌m nnàà jya a tɨgə̀ ŋ̀kɔꞌɔ ntswe ghu.
7 Trouxeram a jumenta e o jumentinho, cobriram-nos com seus mantos e fizeram-no montar.
8 Bə̀ bî ghàꞌàtə̀ wa a tɨtɨ̀ɨ nnɔ̀ɔ̀ wa lɛ nsàŋtə ɨtsə̀ꞌə̂ jyaa a mânjì, bǐ mɔꞌɔ kwyɛ̂ ǹtaa ɨti ŋkɨ saŋtə wa a mânjì.
8 Então a multidão estendia os mantos pelo caminho, cortava ramos de árvores e espalhava-os pela estrada.
9 Ǹnɔ̀ɔ̀ yìi ɨ lɛ sɨ ghɛ̀ɛ a mbìì bo bɨ̀ yìi ɨ lɛ sɨ yòŋə a njɨ̀mə̀ aa ɨ lɛ nlɔ̀gɨ̀nə̀ ŋ̀ka ntɔŋnə mə,
9 E toda aquela multidão, que o precedia e que o seguia, clamava: Hosana ao filho de Davi! Bendito seja aquele que vem em nome do Senhor! Hosana no mais alto dos céus!
10 Yesu à kɔ̀ꞌɔ̀ mə̂ ŋkuu a mûm ǹjɔ̀ꞌɔ̀ àlaꞌà Yerusalem aa, ɨ̀dɨ̀gə tsɨ̀m ghu ɨ tɨgə̀ tsɨgɨnə tsiꞌì ǹtsɨ̀gɨ̀nə̀, bə̀ tɨgə̀ m̀betə nɨ mə, “Àâ wòô ghûlà aa ɛ?”
10 Quando ele entrou em Jerusalém, alvoroçou-se toda a cidade, perguntando: Quem é este?
11 Ǹnɔ̀ɔ̀ wa ɨ kwiꞌi mə, “Àa Yesu, ŋ̀gàŋntoò Nwì yìi mə à lo a Nazareth a mbùꞌu Galilea aà.”
11 A multidão respondia: É Jesus, o profeta de Nazaré da Galiléia.
12 Yesu à lɛ ŋghɛ̀ɛ̀ ŋ̀kuu a mûm ǹdâmàꞌanwì, m̀furə bə̂ bɨ̀tsɨ̀m bìi bɨ lɛ ntswe ghu mfee nɨ̂ ǹjoo ŋkɨɨ nyuu aà. À lɛ ntii ɨtɛtə̌ bə̂ bìi mə bɨ lɛ sɨ kwensə nɨ̂ ŋ̀kabə bo bɨ̀ ɨ̀lə̀ŋ bə̀ bìi mə bɨ lɛ sɨ fèè nɨ̂ bɨ̀ bugɨrəmɨ̀kuu aa mmàꞌànə̀ a nsyɛ̂.
12 Jesus entrou no templo e expulsou dali todos aqueles que se entregavam ao comércio. Derrubou as mesas dos cambistas e os bancos dos negociantes de pombas,
13 Ǹswoŋ a mbo bo mə, “Bɨ ŋwaꞌanə a mûm àŋwàꞌànə Nwì mə,
13 e disse-lhes: Está escrito: Minha casa é uma casa de oração {Is 56,7}, mas vós fizestes dela um covil de ladrões {Jr 7,11}!
14 Bɨ̀fə̀ꞌə̀nə̀ bo bɨ̀ bɨ̀bwènkə̀ lɛ nzì ǹtsiꞌi yi wa ndâmàꞌanwì, a ghurə̀ waa.
14 Os cegos e os coxos vieram a ele no templo e ele os curou,
15 Bɨ̀lɨɨ bɨ ŋgǎŋmàꞌanwì bo bɨ̀ ŋ̀gǎŋndɨꞌɨ nɔ̀ŋsə̀ yə̀ mə ɨnnǔtsyâmbo jya jìi mə à lɛ ghɨ̀rə̀ aa, ŋkɨ nyə bɔɔ bya mə bɨ lɛ ntswe wa ndâmàꞌanwì ǹtɔŋnə nɨ mə, “Hosiana a mbo Mu David!” aa mɨ̀tɔ̀ŋə̂ myaa bâŋnə̀ ǹlwi lwì,
15 com grande indignação dos príncipes dos sacerdotes e dos escribas que assistiam a seus milagres e ouviam os meninos gritar no templo: Hosana ao filho de Davi!
16 bo swoŋ a mbo Yesu mə, “Ò yùꞌû ànnù yû mə bɔɔ bù swoŋə aa ɛ?”
16 Disseram-lhe eles: Ouves o que dizem eles? Perfeitamente, respondeu-lhes Jesus. Nunca lestes estas palavras: Da boca dos meninos e das crianças de peito tirastes o vosso louvor {Sl 8,3}?
17 Yesu à lɛ ntɨgə mmaꞌatə waa, m̀fɛꞌɛ ŋghɛ̀ɛ a alaꞌa Bethany, ǹlɛ ghu.
17 Depois os deixou e saiu da cidade para hospedar-se em Betânia.
18 À bə̀ mə a tɨ̀tugə a noò yìi mə à lɛ mbù ŋ̀ka ŋkuu ŋghɛɛ a Yerusalem aa, ǹjì ɨ yaŋə̀ yi.
18 De manhã, voltando à cidade, teve fome.
19 A yə̂ àtì figə̀ yî mɔꞌɔ a mbɛ̀ɛ̀ mânjì, ŋ̀ghɛɛ ghu, kaa waꞌà fɨ̂ntà ghu yə a njɨ̂, a bâŋnə̀ ǹluu tsiꞌì ɨ̀yə̀ŋ ghu. A swoŋ a mbô àtì ya mə, “Tâ ò yǐ ntsùù fɨ̂ntà ɨ lǒ bǔ koonə!” Àtì ya lɛ kɨ mburə ŋghɛnsə nyoo ŋkwo.
19 Vendo uma figueira à beira do caminho, aproximou-se dela, mas só achou nela folhas; e disse-lhe: Jamais nasça fruto de ti!
20 Ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji ɨ lɛ nyə ma yaà ànnù, ǹyɛrə, ǹswoŋ mə, “A ghɨ̀rə̂ àkə̀ àtì yû a burə̀ ŋ̀ghɛsə ŋkwo tsiꞌì lâ aa ɛ?”
20 E imediatamente a figueira secou. À vista disto, os discípulos ficaram estupefatos e disseram: Como ficou seca num instante a figueira?!
21 Yesu a kwiꞌi a mbo bò mə, “Mə̀ swoŋ tsiꞌì ànnù nɨ̂ŋkoŋ a mbo bù mə, nɨ̀ bə tswe nɨ̂ àbìintɨɨ ɨ tsuu kɨ jɨ̀ŋkə̀ bəə boŋ mbə nɨ̀ ghɨrə̀ ànnù yù mə mə̀ ghɨ̀rə a nû àtì figə̀ yû aà. Kaa waꞌǎ aa tsiꞌì ma yû ghɨrə̀ bə̂, boŋ m̀bə nɨ̀ tɛꞌɛ̀ ǹswoŋ bə a mbô ǹtaꞌa ghû mə, ‘Tsɔꞌɔnə nlò faà ŋ̀ghɛɛ nnàŋə a mûm ŋ̀kì mɨyaa,’ boŋ wa ɨ ka kɨɨ lǒ ghɛ̀ɛ nnàŋ ghu.
21 Respondeu-lhes Jesus: Em verdade vos declaro que, se tiverdes fé e não hesitardes, não só fareis o que foi feito a esta figueira, mas ainda se disserdes a esta montanha: Levanta-te daí e atira-te ao mar, isso se fará...
22 Nɨ̀ bə tswe nɨ̂ àbìintɨɨ boŋ nɨ ka kɨ kwɛrə nɨ̂ ŋ̀gɔ̌ŋ ɨnnǔ tsɨ̀m jìi mə nɨ betə nɨ a mûm àtsàꞌàtə̀ Nwî aà.”
22 Tudo o que pedirdes com fé na oração, vós o alcançareis.
23 Yesu à ghɛ̀ɛ̀ mə̂ ŋ̀kuu a ndâmàꞌanwì bɨ̀lɨ̀ɨ bɨ ŋgǎŋmàꞌanwì bo bɨ̀ bɨ̀tà bɨ alaꞌa zî ǹtsiꞌi yi ghu a noò yìi à lɛ sɨ dɨ̀ꞌɨ annù Nwî aà, m̀betə yi mə, “O ghɨ̀rə ɨnnù juà jìi mə o ghɨ̀rə̀ aa nɨ̂ àdaꞌa wo aa ɛ? A adàꞌà ma yû a mbo wò aa, a fa wò aa ɛ?”
23 Dirigiu-se Jesus ao templo. E, enquanto ensinava, os príncipes dos sacerdotes e os anciãos do povo aproximaram-se e perguntaram-lhe: Com que direito fazes isso? Quem te deu esta autoridade?
24 Yesu a kwiꞌi mə, “Mə̀ ka kɨɨ betə ghuu nɨ̂ àbetə̀, bɛɛ mə nɨ̀ fa akwiꞌi a mbo mə̀ bəə boŋ mə̀ ka kɨɨ swoŋə a adɨgə yìi mə mə̀ lɔ̀gə adaꞌa ya mə mə̀ tswe nɨ yu a ŋka ŋghɨ̀rə̂ ɨ̀nnù jû ghu aà.
24 Respondeu-lhes Jesus: Eu vos proporei também uma questão. Se responderdes, eu vos direi com que direito o faço.
25 “Jɔn à lɛ nlɔ̀gə adaꞌa aa fə a ŋka mmurə bə̌ ŋkì aa ɛ? A lɛ nlò aa a mbo Nwì kə̀ a mbo bə̀ aa ɛ?”
25 Donde procedia o batismo de João: do céu ou dos homens? Ora, eles raciocinavam entre si: Se respondermos: Do céu, ele nos dirá: Por que não crestes nele?
26 Kə̀ m̀bə̂ bìꞌinə̀ swoŋ mə ‘A lɛ nlò aa a mbo bə̀,’ boŋ bìꞌinə̀ aa kɨ bɔꞌɔ nnɔ̀ɔ̀ bə̂ bù; ǹloŋ mə bə̀ bɨ̀tsɨ̀m bii mə Jɔn à lɛ mbə aa ŋ̀gàŋntoò Nwì.”
26 E se dissermos: Dos homens, é de temer-se a multidão, porque todo o mundo considera João como profeta.
27 Maa ajàŋ bo lɛ ntɨgə ŋkwiꞌi mə, “Kaa bìꞌì sɨ̀ zî.”
27 Responderam a Jesus: Não sabemos. Pois eu tampouco vos digo, retorquiu Jesus, com que direito faço estas coisas.
28 “Nɨ̀ mɔ̀ɔ̀ntə mə akə aa ɛ? Ŋù yì mɔ̀ꞌɔ à lɛ ntswe nɨ bɔɔ mbâŋnə̀ bi baa, ŋ̀ghɛɛ nswoŋ a mbo yì ǹtsyàmbìì mə, ‘Mû ghà, ghɛ̀ɛ mfàꞌà wa mûm àkò mɨlùlù siì.’
28 Que vos parece? Um homem tinha dois filhos. Dirigindo-se ao primeiro, disse-lhe: - Meu filho, vai trabalhar hoje na vinha.
29 Mu wa a kwiꞌi mə, ‘Kaa mə̀ ka waꞌà ghɛ̀ɛ̀.’ Lâ m̀bu ŋkwàꞌàtə̀ atû yi ŋghɛɛ.
29 Respondeu ele: - Não quero. Mas, em seguida, tocado de arrependimento, foi.
30 À lɛ mbù ŋ̀ghɛɛ ntoo mu yì yìi à yweꞌe bi baa tsiꞌì maa ajàŋ; a kwiꞌi mə, ‘Wa mə̀ ka ghɛ̀ɛ̀, taà,’ la kaa waꞌà yi bâŋnə̀ ŋ̀ghɛɛ.
30 Dirigindo-se depois ao outro, disse-lhe a mesma coisa. O filho respondeu: - Sim, pai! Mas não foi.
31 Àa ghuu mu a tɨtɨ̀ɨ bɔɔ bya bi baa mə à lɛ ŋghɨ̀rə annù yìi mə taà yì à lɛ sɨ lɔ̀ɔ̀ aa ɛ?”
31 Qual dos dois fez a vontade do pai? O primeiro, responderam-lhe. E Jesus disse-lhes: Em verdade vos digo: os publicanos e as meretrizes vos precedem no Reino de Deus!
32 Ǹloŋ mə Jɔn à lɛ nzì a mbo bù ǹdɨꞌɨ nɨ mânjì yìi à tsìnə̀ aa kaa nɨ̀ waꞌǎ annǔ yi biì. Lâ ŋ̀gǎŋkwɛrə bɨ̀tax bo bɨ̀ ɨ̀kwàrə̀ ɨ bâŋnə m̀bii. Ka mə nɨ̀ lɛ nyə annù ma yû aa, kaa nɨ̀ lɛ ŋwaꞌà mɨ̂ntɨɨ̀ muu kɨ mbəŋkə mbii annû yi.
32 João veio a vós no caminho da justiça e não crestes nele. Os publicanos, porém, e as prostitutas creram nele. E vós, vendo isto, nem fostes tocados de arrependimento para crerdes nele.
33 “Nɨ̀ yuꞌutə nɨghàà nî nanaa nî mɔꞌɔ. Ŋù yî mɔ̀ꞌɔ à lɛ mbě akò mɨlùꞌû yi, ǹjiꞌi ŋkya ŋ̀karɨsə ghu, ŋkɨ toŋ nɨgho nɨ nɨ̌ŋ mɨ̀lùꞌù wa mûm ŋ̀kyâ, m̀bɔɔ ndânɨ̀kàŋ yìi bɨ ka kɨ tswe ghu ɨ bɛ nɨ̂ àkò ya aà. À lɛ ntɨgə nlɛnsə akò ya a mbo bə̀, m̀fɛꞌɛ ŋghɛ̀ɛ̀ yi a atoo dàŋ.
33 Ouvi outra parábola: havia um pai de família que plantou uma vinha. Cercou-a com uma sebe, cavou um lagar e edificou uma torre. E, tendo-a arrendado a lavradores, deixou o país.
34 Nòò ŋ̀kya mɨ̀ntà mɨ ati mɨ̀luꞌu mya à kùꞌù mə̂ a toò ŋ̀gàŋəfàꞌâ ji mə tâ bɨ̀ ghɛɛ ŋkwɛrə mɨ̂ntà mɨ ati mɨlùꞌù mya mi mɔꞌɔ a mbo bɨ̀lɛnsə bɨ akò byâ.
34 Vindo o tempo da colheita, enviou seus servos aos lavradores para recolher o produto de sua vinha.
35 Bɨ̀lɛnsə bɨ akò bya lɛ ntswa ŋgàŋəfàꞌâ ji jya, ŋ̀ghɔɔ yî mɔ̀ꞌɔ, ǹzwitə yî mɔ̀ꞌɔ, ŋkɨ ntumntə yî mɔ̀ꞌɔ nɨ̀ ŋ̀gɔ̀ꞌɔ̀.
35 Mas os lavradores agarraram os servos, feriram um, mataram outro e apedrejaram o terceiro.
36 À lɛ mbù ǹtoo ŋgàŋəfàꞌà jìi ɨ lɛ ŋghaꞌatə ntsya ji mbìì jya. Bo bû ŋ̀ghɨrə tsiꞌì ŋgɨ̌ŋgɨ̀ŋ a nu bo.
36 Enviou outros servos em maior número que os primeiros, e fizeram-lhes o mesmo.
37 A nlwìꞌìsə, a tɨgə̀ ǹtoo a mû yì m̀bâŋnə̀, ǹswoŋə nɨ mə, ‘Bo ka bɔꞌɔtə mû ghà ghû.’
37 Enfim, enviou seu próprio filho, dizendo: Hão de respeitar meu filho.
38 Lâ bə̀ byâ yə̀ mə mu wa, nswoŋ bo nɨ bo mə, ‘Àâ ǹjɨ̂ndâ yì à ghûlà mə, nɨ̀ zi bìꞌinə̀ zwitə yi tǎ tɨgə jɨ njoò ji jû.’
38 Os lavradores, porém, vendo o filho, disseram uns aos outros: Eis o herdeiro! Matemo-lo e teremos a sua herança!
39 Bɨ lɛ ntɨgə nlɔgə mu wa mmaꞌa a abɛɛ wa njɨ̀m ŋ̀kya mɨlùꞌù ǹzwitə yi.
39 Lançaram-lhe as mãos, conduziram-no para fora da vinha e o assassinaram.
40 “Ma mùu ajàŋ nɨ̀ mɔɔ̀ntə̀ mə nòò yìi mə mbɔ̂ŋ àkò mɨlùꞌù wa à ka yǐ bɨ̀ɨ̀ aa, àa yǐ ghɨ̀rə mə akə nɨ bɨ̀lɛnsə bɨ akò bya aa ɛ?”
40 Pois bem: quando voltar o senhor da vinha, que fará ele àqueles lavradores?
41 Bo kwiꞌi mə, “Tsiꞌǐ annù nɨ̂ŋkoŋə̀, à ka yǐ naŋsə zwitə bɨ̂ku bɨ kweꞌèfɔ̀ ma bya, ɨ tɨgə lɛnsə akò mɨlùꞌù ya a mbo bǎdàŋ bìi mə bɨ ka kɨ fa mii mɨ̂ntà mɨ ati mɨlùꞌù mya a nɨ nòò yìi à kùꞌùnə aà.”
41 Responderam-lhe: Mandará matar sem piedade aqueles miseráveis e arrendará sua vinha a outros lavradores que lhe pagarão o produto em seu tempo.
42 Yesu a bû ǹswoŋ a mbo bo mə, “Nɨ̀ lɛɛ̀ waꞌǎ nɨghàà nɨ Nwî nya twoŋ mə nɨ swoŋə mə:
42 Jesus acrescentou: Nunca lestes nas Escrituras: A pedra rejeitada pelos construtores tornou-se a pedra angular; isto é obra do Senhor, e é admirável aos nossos olhos {Sl 117,22}?
43 “Ma mùu ajàŋ mə̀ tɨgə̀ ǹswoŋ a mbo bù mə, ‘Bɨ ka yǐ kwɛrə annǔ nɨfɔ̀ Nwî a mbo bù, ɨ fa a mbo bə̀ bɨ atoo dàŋ bìi bɨ ka kɨ koonə mɨ̂ntà mìi mɨ kuꞌunə a mûm ànnù nɨfɔ̀ aà.’ [
43 Por isso vos digo: ser-vos-á tirado o Reino de Deus, e será dado a um povo que produzirá os frutos dele.
44 Ŋù yìi à ka wǒ a nɨ̂ ŋ̀gɔ̀ꞌɔ̀ ma yû aa, à ka bəgɨkə; kə̀ bɛɛ mə ɨ wo a nu ŋù bəə boŋ ɨ̀ ka ghɔ̀ꞌɔ̀ yi.”]
44 {Aquele que tropeçar nesta pedra, far-se-á em pedaços; e aquele sobre quem ela cair será esmagado.}
45 Bɨ̀lɨɨ bɨ ŋgǎŋmàꞌanwì bo bɨ̀ baFarɨsai lɛ nyuꞌu mɨghàà mî nàà mû aa, ǹzi mə Yesu à lɛ sɨ ŋghàà ǹloŋ aà ŋ̀gaà yàà.
45 Ouvindo isto, os príncipes dos sacerdotes e os fariseus compreenderam que era deles que Jesus falava.
46 Bo lɛ ntɨgə ŋka nlɔɔ a ntswâ yi, lâ m̀bɔꞌɔ nnɔ̀ɔ̀ wa, nloŋ mə nnɔ̀ɔ wa ɨ lɛ mbii mə Yesu à bə aa ǹtoò Nwì.
46 E procuravam prendê-lo; mas temeram o povo, que o tinha por um profeta.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 21, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.