Mateus 21

Bafut (BFD) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Bô ghɛ̀ɛ̀ mə̂ ŋ̀ka yweꞌe a Yerusalem ŋ̀kuu a Betfage yìi à lɛ ntswe a njiꞌì ǹtaꞌa Olive aà. Yesu a toò ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji ji baa a mbìì
1 Quando já se aproximavam de Jerusalém, Jesus e seus discípulos chegaram a Betfagé, no monte das Oliveiras. Jesus enviou na frente dois discípulos.
2 ǹswoŋ a mbo bo mə, “Nɨ̀ ghɛɛ fìi a nɨ mû àlaꞌa yì a mbìi bù, àjàŋ yìi nɨ̀ ka ghɛ̀ɛ kɨ kuu aa, ɨ yə jàkasì yìi bɨ tɨŋnə bo mu yì. Nɨ̀ yə, nɨ̀ fɛɛ̀ ǹzi nɨ ju mfa a mbo mə̀.
2 “Vão àquele povoado adiante”, disse ele. “Assim que entrarem, verão uma jumenta amarrada, com seu jumentinho ao lado. Desamarrem os animais e tragam-nos para mim.
3 Bɛɛ ŋù a betə annù a mbo bù, nɨ̀ swoŋ ghu mbo mə, ‘A lɔ̀ɔ Mmàꞌàmbî,’ boŋ à ka tɨgə ghɛ̀sə swoŋ tâ nɨ̀ lɔgə.”
3 Se alguém lhes perguntar o que estão fazendo, digam apenas: ‘O Senhor precisa deles’, e de imediato a pessoa deixará que vocês os levem.”
4 Ma yû ànnù a lɛ mfɛ̀ꞌɛ̀ aa a nlwensə̂ ànnù ya yìi mə ǹtoò Nwì à lɛ nswoŋ aa mə,
4 Isso aconteceu para cumprir o que foi dito por meio do profeta:
5 “Swoŋ a mbo bɔɔ bɨ Zion mə,
5 “Digam ao povo de Sião: ‘Vejam, seu Rei se aproxima. Ele é humilde e vem montado num jumento, num jumentinho, cria de jumenta’”.
6 Ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji jya ɨ lɛ ntɨgə ghɛɛ ŋkɨ ŋghɨrə tsiꞌì ànnù ya mə à lɛ nswoŋ mə tâ bo ghɨrə aà;
6 Os dois discípulos fizeram como Jesus havia ordenado.
7 Bo lɛ nzì nɨ jàkâsì wa bo mû yì, ǹnɔŋsə ɨtsə̀ꞌə̂ jyaa a njɨ̌m nnàà jya a tɨgə̀ ŋ̀kɔꞌɔ ntswe ghu.
7 Trouxeram a jumenta e o jumentinho e puseram seus mantos sobre o jumentinho, e Jesus montou nele.
8 Bə̀ bî ghàꞌàtə̀ wa a tɨtɨ̀ɨ nnɔ̀ɔ̀ wa lɛ nsàŋtə ɨtsə̀ꞌə̂ jyaa a mânjì, bǐ mɔꞌɔ kwyɛ̂ ǹtaa ɨti ŋkɨ saŋtə wa a mânjì.
8 Grande parte da multidão estendeu seus mantos ao longo do caminho diante de Jesus, e outros cortaram ramos das árvores e os espalharam pelo chão.
9 Ǹnɔ̀ɔ̀ yìi ɨ lɛ sɨ ghɛ̀ɛ a mbìì bo bɨ̀ yìi ɨ lɛ sɨ yòŋə a njɨ̀mə̀ aa ɨ lɛ nlɔ̀gɨ̀nə̀ ŋ̀ka ntɔŋnə mə,
9 E as pessoas, tanto as que iam à frente como as que o seguiam, gritavam: “Hosana, Bendito é o que vem em nome do Senhor! Hosana no mais alto céu!”.
10 Yesu à kɔ̀ꞌɔ̀ mə̂ ŋkuu a mûm ǹjɔ̀ꞌɔ̀ àlaꞌà Yerusalem aa, ɨ̀dɨ̀gə tsɨ̀m ghu ɨ tɨgə̀ tsɨgɨnə tsiꞌì ǹtsɨ̀gɨ̀nə̀, bə̀ tɨgə̀ m̀betə nɨ mə, “Àâ wòô ghûlà aa ɛ?”
10 Quando Jesus entrou em Jerusalém, toda a cidade estava em grande alvoroço. “Quem é este?”, perguntavam.
11 Ǹnɔ̀ɔ̀ wa ɨ kwiꞌi mə, “Àa Yesu, ŋ̀gàŋntoò Nwì yìi mə à lo a Nazareth a mbùꞌu Galilea aà.”
11 A multidão respondia: “É Jesus, o profeta de Nazaré, da Galileia”.
12 Yesu à lɛ ŋghɛ̀ɛ̀ ŋ̀kuu a mûm ǹdâmàꞌanwì, m̀furə bə̂ bɨ̀tsɨ̀m bìi bɨ lɛ ntswe ghu mfee nɨ̂ ǹjoo ŋkɨɨ nyuu aà. À lɛ ntii ɨtɛtə̌ bə̂ bìi mə bɨ lɛ sɨ kwensə nɨ̂ ŋ̀kabə bo bɨ̀ ɨ̀lə̀ŋ bə̀ bìi mə bɨ lɛ sɨ fèè nɨ̂ bɨ̀ bugɨrəmɨ̀kuu aa mmàꞌànə̀ a nsyɛ̂.
12 Então Jesus entrou no templo e começou a expulsar todos que ali estavam comprando e vendendo animais para os sacrifícios. Derrubou as mesas dos cambistas e as cadeiras dos que vendiam pombas,
13 Ǹswoŋ a mbo bo mə, “Bɨ ŋwaꞌanə a mûm àŋwàꞌànə Nwì mə,
13 dizendo: “As Escrituras declaram: ‘Meu templo será chamado casa de oração’, mas vocês o transformaram num esconderijo de ladrões!”.
14 Bɨ̀fə̀ꞌə̀nə̀ bo bɨ̀ bɨ̀bwènkə̀ lɛ nzì ǹtsiꞌi yi wa ndâmàꞌanwì, a ghurə̀ waa.
14 Os cegos e os coxos vieram a Jesus no templo, e ele os curou.
15 Bɨ̀lɨɨ bɨ ŋgǎŋmàꞌanwì bo bɨ̀ ŋ̀gǎŋndɨꞌɨ nɔ̀ŋsə̀ yə̀ mə ɨnnǔtsyâmbo jya jìi mə à lɛ ghɨ̀rə̀ aa, ŋkɨ nyə bɔɔ bya mə bɨ lɛ ntswe wa ndâmàꞌanwì ǹtɔŋnə nɨ mə, “Hosiana a mbo Mu David!” aa mɨ̀tɔ̀ŋə̂ myaa bâŋnə̀ ǹlwi lwì,
15 Quando os principais sacerdotes e mestres da lei viram esses milagres maravilhosos e ouviram até as crianças no templo gritar “Hosana, Filho de Davi”, ficaram indignados.
16 bo swoŋ a mbo Yesu mə, “Ò yùꞌû ànnù yû mə bɔɔ bù swoŋə aa ɛ?”
16 “Está ouvindo o que as crianças estão dizendo?”, perguntaram a Jesus. “Sim”, respondeu ele. “Vocês nunca leram as Escrituras? Elas dizem: ‘Ensinaste crianças e bebês a te dar louvor’.”
17 Yesu à lɛ ntɨgə mmaꞌatə waa, m̀fɛꞌɛ ŋghɛ̀ɛ a alaꞌa Bethany, ǹlɛ ghu.
17 Então ele voltou a Betânia, onde passou a noite.
18 À bə̀ mə a tɨ̀tugə a noò yìi mə à lɛ mbù ŋ̀ka ŋkuu ŋghɛɛ a Yerusalem aa, ǹjì ɨ yaŋə̀ yi.
18 De manhã, enquanto voltava para Jerusalém, Jesus teve fome.
19 A yə̂ àtì figə̀ yî mɔꞌɔ a mbɛ̀ɛ̀ mânjì, ŋ̀ghɛɛ ghu, kaa waꞌà fɨ̂ntà ghu yə a njɨ̂, a bâŋnə̀ ǹluu tsiꞌì ɨ̀yə̀ŋ ghu. A swoŋ a mbô àtì ya mə, “Tâ ò yǐ ntsùù fɨ̂ntà ɨ lǒ bǔ koonə!” Àtì ya lɛ kɨ mburə ŋghɛnsə nyoo ŋkwo.
19 Encontrando uma figueira à beira do caminho, foi ver se havia figos, mas só encontrou folhas. Então, disse à figueira: “Nunca mais dê frutos!”. E, no mesmo instante, a figueira secou.
20 Ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji ɨ lɛ nyə ma yaà ànnù, ǹyɛrə, ǹswoŋ mə, “A ghɨ̀rə̂ àkə̀ àtì yû a burə̀ ŋ̀ghɛsə ŋkwo tsiꞌì lâ aa ɛ?”
20 Quando os discípulos viram isso, ficaram admirados e perguntaram: “Como a figueira secou tão depressa?”.
21 Yesu a kwiꞌi a mbo bò mə, “Mə̀ swoŋ tsiꞌì ànnù nɨ̂ŋkoŋ a mbo bù mə, nɨ̀ bə tswe nɨ̂ àbìintɨɨ ɨ tsuu kɨ jɨ̀ŋkə̀ bəə boŋ mbə nɨ̀ ghɨrə̀ ànnù yù mə mə̀ ghɨ̀rə a nû àtì figə̀ yû aà. Kaa waꞌǎ aa tsiꞌì ma yû ghɨrə̀ bə̂, boŋ m̀bə nɨ̀ tɛꞌɛ̀ ǹswoŋ bə a mbô ǹtaꞌa ghû mə, ‘Tsɔꞌɔnə nlò faà ŋ̀ghɛɛ nnàŋə a mûm ŋ̀kì mɨyaa,’ boŋ wa ɨ ka kɨɨ lǒ ghɛ̀ɛ nnàŋ ghu.
21 Jesus respondeu: “Eu lhes digo a verdade: se vocês tiverem fé e não duvidarem, poderão fazer o mesmo que fiz com esta figueira, e muito mais. Poderão até dizer a este monte: ‘Levante-se e atire-se no mar’, e isso acontecerá.
22 Nɨ̀ bə tswe nɨ̂ àbìintɨɨ boŋ nɨ ka kɨ kwɛrə nɨ̂ ŋ̀gɔ̌ŋ ɨnnǔ tsɨ̀m jìi mə nɨ betə nɨ a mûm àtsàꞌàtə̀ Nwî aà.”
22 Se crerem, receberão qualquer coisa que pedirem em oração”.
23 Yesu à ghɛ̀ɛ̀ mə̂ ŋ̀kuu a ndâmàꞌanwì bɨ̀lɨ̀ɨ bɨ ŋgǎŋmàꞌanwì bo bɨ̀ bɨ̀tà bɨ alaꞌa zî ǹtsiꞌi yi ghu a noò yìi à lɛ sɨ dɨ̀ꞌɨ annù Nwî aà, m̀betə yi mə, “O ghɨ̀rə ɨnnù juà jìi mə o ghɨ̀rə̀ aa nɨ̂ àdaꞌa wo aa ɛ? A adàꞌà ma yû a mbo wò aa, a fa wò aa ɛ?”
23 Quando Jesus voltou ao templo e começou a ensinar, os principais sacerdotes e líderes do povo vieram até ele e perguntaram: “Com que autoridade você faz essas coisas? Quem lhe deu esse direito?”.
24 Yesu a kwiꞌi mə, “Mə̀ ka kɨɨ betə ghuu nɨ̂ àbetə̀, bɛɛ mə nɨ̀ fa akwiꞌi a mbo mə̀ bəə boŋ mə̀ ka kɨɨ swoŋə a adɨgə yìi mə mə̀ lɔ̀gə adaꞌa ya mə mə̀ tswe nɨ yu a ŋka ŋghɨ̀rə̂ ɨ̀nnù jû ghu aà.
24 Jesus respondeu: “Eu lhes direi com que autoridade faço essas coisas se vocês responderem a uma pergunta:
25 “Jɔn à lɛ nlɔ̀gə adaꞌa aa fə a ŋka mmurə bə̌ ŋkì aa ɛ? A lɛ nlò aa a mbo Nwì kə̀ a mbo bə̀ aa ɛ?”
25 A autoridade de João para batizar vinha do céu ou era apenas humana?”. Eles discutiram a questão entre si: “Se dissermos que vinha do céu, ele perguntará por que não cremos em João.
26 Kə̀ m̀bə̂ bìꞌinə̀ swoŋ mə ‘A lɛ nlò aa a mbo bə̀,’ boŋ bìꞌinə̀ aa kɨ bɔꞌɔ nnɔ̀ɔ̀ bə̂ bù; ǹloŋ mə bə̀ bɨ̀tsɨ̀m bii mə Jɔn à lɛ mbə aa ŋ̀gàŋntoò Nwì.”
26 Mas, se dissermos que era apenas humana, seremos atacados pela multidão, pois todos pensam que João era profeta”.
27 Maa ajàŋ bo lɛ ntɨgə ŋkwiꞌi mə, “Kaa bìꞌì sɨ̀ zî.”
27 Por fim, responderam a Jesus: “Não sabemos”. E Jesus replicou: “Então eu também não direi com que autoridade faço essas coisas.”
28 “Nɨ̀ mɔ̀ɔ̀ntə mə akə aa ɛ? Ŋù yì mɔ̀ꞌɔ à lɛ ntswe nɨ bɔɔ mbâŋnə̀ bi baa, ŋ̀ghɛɛ nswoŋ a mbo yì ǹtsyàmbìì mə, ‘Mû ghà, ghɛ̀ɛ mfàꞌà wa mûm àkò mɨlùlù siì.’
28 “O que acham disto? Um homem que tinha dois filhos disse ao mais velho: ‘Filho, vá trabalhar no vinhedo hoje’.
29 Mu wa a kwiꞌi mə, ‘Kaa mə̀ ka waꞌà ghɛ̀ɛ̀.’ Lâ m̀bu ŋkwàꞌàtə̀ atû yi ŋghɛɛ.
29 O filho respondeu: ‘Não vou’, mas depois mudou de ideia e foi.
30 À lɛ mbù ŋ̀ghɛɛ ntoo mu yì yìi à yweꞌe bi baa tsiꞌì maa ajàŋ; a kwiꞌi mə, ‘Wa mə̀ ka ghɛ̀ɛ̀, taà,’ la kaa waꞌà yi bâŋnə̀ ŋ̀ghɛɛ.
30 Então o pai disse ao outro filho: ‘Vá você’, e ele respondeu: ‘Sim senhor, eu vou’, mas não foi.
31 Àa ghuu mu a tɨtɨ̀ɨ bɔɔ bya bi baa mə à lɛ ŋghɨ̀rə annù yìi mə taà yì à lɛ sɨ lɔ̀ɔ̀ aa ɛ?”
31 “Qual dos dois obedeceu ao pai?” Eles responderam: “O primeiro”. Então Jesus explicou: “Eu lhes digo a verdade: cobradores de impostos e prostitutas entrarão no reino de Deus antes de vocês.
32 Ǹloŋ mə Jɔn à lɛ nzì a mbo bù ǹdɨꞌɨ nɨ mânjì yìi à tsìnə̀ aa kaa nɨ̀ waꞌǎ annǔ yi biì. Lâ ŋ̀gǎŋkwɛrə bɨ̀tax bo bɨ̀ ɨ̀kwàrə̀ ɨ bâŋnə m̀bii. Ka mə nɨ̀ lɛ nyə annù ma yû aa, kaa nɨ̀ lɛ ŋwaꞌà mɨ̂ntɨɨ̀ muu kɨ mbəŋkə mbii annû yi.
32 Pois João veio e mostrou o caminho da justiça, mas vocês não creram nele, enquanto cobradores de impostos e prostitutas creram. E, mesmo depois de verem isso, vocês se recusaram a mudar de ideia e crer nele.”
33 “Nɨ̀ yuꞌutə nɨghàà nî nanaa nî mɔꞌɔ. Ŋù yî mɔ̀ꞌɔ à lɛ mbě akò mɨlùꞌû yi, ǹjiꞌi ŋkya ŋ̀karɨsə ghu, ŋkɨ toŋ nɨgho nɨ nɨ̌ŋ mɨ̀lùꞌù wa mûm ŋ̀kyâ, m̀bɔɔ ndânɨ̀kàŋ yìi bɨ ka kɨ tswe ghu ɨ bɛ nɨ̂ àkò ya aà. À lɛ ntɨgə nlɛnsə akò ya a mbo bə̀, m̀fɛꞌɛ ŋghɛ̀ɛ̀ yi a atoo dàŋ.
33 “Agora, ouçam outra parábola. O dono de uma propriedade plantou um vinhedo. Construiu uma cerca ao redor, um tanque de prensar e uma torre para o guarda. Depois, arrendou o vinhedo a alguns lavradores e partiu para um lugar distante.
34 Nòò ŋ̀kya mɨ̀ntà mɨ ati mɨ̀luꞌu mya à kùꞌù mə̂ a toò ŋ̀gàŋəfàꞌâ ji mə tâ bɨ̀ ghɛɛ ŋkwɛrə mɨ̂ntà mɨ ati mɨlùꞌù mya mi mɔꞌɔ a mbo bɨ̀lɛnsə bɨ akò byâ.
34 No tempo da colheita da uva, enviou seus servos a fim de receber sua parte da colheita.
35 Bɨ̀lɛnsə bɨ akò bya lɛ ntswa ŋgàŋəfàꞌâ ji jya, ŋ̀ghɔɔ yî mɔ̀ꞌɔ, ǹzwitə yî mɔ̀ꞌɔ, ŋkɨ ntumntə yî mɔ̀ꞌɔ nɨ̀ ŋ̀gɔ̀ꞌɔ̀.
35 Os lavradores agarraram os servos, espancaram um deles, mataram outro e apedrejaram o terceiro.
36 À lɛ mbù ǹtoo ŋgàŋəfàꞌà jìi ɨ lɛ ŋghaꞌatə ntsya ji mbìì jya. Bo bû ŋ̀ghɨrə tsiꞌì ŋgɨ̌ŋgɨ̀ŋ a nu bo.
36 Então o dono da propriedade enviou um grupo maior de servos para receber a parte dele, mas o resultado foi o mesmo.
37 A nlwìꞌìsə, a tɨgə̀ ǹtoo a mû yì m̀bâŋnə̀, ǹswoŋə nɨ mə, ‘Bo ka bɔꞌɔtə mû ghà ghû.’
37 “Por fim, o dono enviou seu filho, pois pensou: ‘Certamente respeitarão meu filho’.
38 Lâ bə̀ byâ yə̀ mə mu wa, nswoŋ bo nɨ bo mə, ‘Àâ ǹjɨ̂ndâ yì à ghûlà mə, nɨ̀ zi bìꞌinə̀ zwitə yi tǎ tɨgə jɨ njoò ji jû.’
38 “No entanto, quando os lavradores viram o filho, disseram uns aos outros: ‘Aí vem o herdeiro da propriedade. Vamos matá-lo e tomar posse desta terra!’.
39 Bɨ lɛ ntɨgə nlɔgə mu wa mmaꞌa a abɛɛ wa njɨ̀m ŋ̀kya mɨlùꞌù ǹzwitə yi.
39 Então o agarraram, o arrastaram para fora do vinhedo e o mataram.
40 “Ma mùu ajàŋ nɨ̀ mɔɔ̀ntə̀ mə nòò yìi mə mbɔ̂ŋ àkò mɨlùꞌù wa à ka yǐ bɨ̀ɨ̀ aa, àa yǐ ghɨ̀rə mə akə nɨ bɨ̀lɛnsə bɨ akò bya aa ɛ?”
40 “Quando o dono da terra voltar, o que vocês acham que ele fará com aqueles lavradores?”, perguntou Jesus.
41 Bo kwiꞌi mə, “Tsiꞌǐ annù nɨ̂ŋkoŋə̀, à ka yǐ naŋsə zwitə bɨ̂ku bɨ kweꞌèfɔ̀ ma bya, ɨ tɨgə lɛnsə akò mɨlùꞌù ya a mbo bǎdàŋ bìi mə bɨ ka kɨ fa mii mɨ̂ntà mɨ ati mɨlùꞌù mya a nɨ nòò yìi à kùꞌùnə aà.”
41 Os líderes religiosos responderam: “Ele os matará cruelmente e arrendará o vinhedo para outros, que lhe darão sua parte depois de cada colheita”.
42 Yesu a bû ǹswoŋ a mbo bo mə, “Nɨ̀ lɛɛ̀ waꞌǎ nɨghàà nɨ Nwî nya twoŋ mə nɨ swoŋə mə:
42 Então Jesus disse: “Vocês nunca leram nas Escrituras: ‘A pedra que os construtores rejeitaram se tornou a pedra angular. Isso é obra do Senhor e é maravilhosa de ver’?
43 “Ma mùu ajàŋ mə̀ tɨgə̀ ǹswoŋ a mbo bù mə, ‘Bɨ ka yǐ kwɛrə annǔ nɨfɔ̀ Nwî a mbo bù, ɨ fa a mbo bə̀ bɨ atoo dàŋ bìi bɨ ka kɨ koonə mɨ̂ntà mìi mɨ kuꞌunə a mûm ànnù nɨfɔ̀ aà.’ [
43 Eu lhes digo que o reino de Deus lhes será tirado e entregue a um povo que produzirá os devidos frutos.
44 Ŋù yìi à ka wǒ a nɨ̂ ŋ̀gɔ̀ꞌɔ̀ ma yû aa, à ka bəgɨkə; kə̀ bɛɛ mə ɨ wo a nu ŋù bəə boŋ ɨ̀ ka ghɔ̀ꞌɔ̀ yi.”]
44 Quem tropeçar nesta pedra será despedaçado, e aquele sobre quem ela cair será reduzido a pó”.
45 Bɨ̀lɨɨ bɨ ŋgǎŋmàꞌanwì bo bɨ̀ baFarɨsai lɛ nyuꞌu mɨghàà mî nàà mû aa, ǹzi mə Yesu à lɛ sɨ ŋghàà ǹloŋ aà ŋ̀gaà yàà.
45 Quando os principais sacerdotes e fariseus ouviram essa parábola, perceberam que eles eram os lavradores maus a que Jesus se referia.
46 Bo lɛ ntɨgə ŋka nlɔɔ a ntswâ yi, lâ m̀bɔꞌɔ nnɔ̀ɔ̀ wa, nloŋ mə nnɔ̀ɔ wa ɨ lɛ mbii mə Yesu à bə aa ǹtoò Nwì.
46 Queriam prendê-lo, mas tinham medo das multidões, pois elas o consideravam um profeta.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 21, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.