Mateus 19

Bafut (BFD) vs NAA

Sair da comparação
NAA Nova Almeida Atualizada 2017
1 Nòò yìi mə Yesu à lɛ màŋsə nswoŋ ma jû ɨ̀nnǔ tsɨ̀m aa, à lɛ màꞌàtə alaꞌa Galilea ŋghɛɛ a mbuꞌu Yudea a njii ŋ̀kǐ Jordan,
1 Quando Jesus acabou de proferir estas palavras, deixou a Galileia e foi para o território da Judeia, além do Jordão.
2 Mɨ̀nɔ̀ɔ̀ mɨ bə̂ mî ghàꞌàtə̀ lɛ nyòŋə̀ yi, a ghurə̀ mɨ̀ghɔ̀ɔ̀ a nu bo maa adɨgə.
2 Grandes multidões o seguiram, e ele as curou ali.
3 BaFarisai bî mɔꞌɔ bɨ lɛ nzì, a ŋkwàꞌànə̂ yi, mbetə yi mə, “Nɔ̀ŋsə̀ a bìi mə mbə ŋù a fiꞌi ŋgwɛ̂ yì ǹloŋ annǔ tsu mə à ghɨ̀rə aa ɛ?”
3 Alguns fariseus se aproximaram de Jesus e, testando-o, perguntaram: — É lícito ao homem repudiar a sua mulher por qualquer motivo?
4 A betə̀ waa mə, “Nɨ̀ lɛɛ̀ ŋ̀kɨꞌɨ̀ twoŋ mə, ŋù yìi à lɛ naŋsə waa nlɔgɨnə a nlɔ̀gɨ̀nə aa, à lɛ naŋsə waa aa ŋùmbâŋnə̀ bo mâŋgyɛ̀ aa ɛ?
4 Jesus respondeu:
5 Ǹtɨgə nswoŋə nɨ mə, ‘Tsǒ mə a bə laà, ŋùmbâŋnə̀ à ka kɨ màꞌàtə̀ taà yì bô ǹdè yì, ɨ zǐ bòònsə̀ bô ŋ̀gwɛ̂ yì, tâ bo bi baa tɨgə mbə njyǎnu yì m̀fùùrə̀ aa ɛ?’
5 e que disse: “Por isso o homem deixará o seu pai e a sua mãe e se unirá à sua mulher, tornando-se os dois uma só carne”?
6 Maa ajàŋ kaa tâ bo waꞌà bə̂ bi baa bù m̀bə, ntɨgə mbə njyǎnu yì m̀fùùrə̀. Àyoo yìi mə Nwìŋgɔ̀ŋ à bòònsə̀ mə̂ aa, tâ ŋù tsù à tsuu lǒ yàtə̀.”
6 De modo que já não são mais dois, porém uma só carne. Portanto, que ninguém separe o que Deus ajuntou.
7 Bo bû m̀betə yi mə, “Moses à lɛ ntɨgə nswoŋ mə mbə ŋù à tse fa aŋwàꞌànə nsàꞌa nɨ̀yɔꞌɔ a mbo ŋ̀gwɛ̂ yì, ɨ fiꞌi yi aa a ya aa ɛ?”
7 Os fariseus perguntaram: — Então por que Moisés ordenou dar uma carta de divórcio e repudiar a mulher?
8 A kwiꞌi a mbo bo mə, “Moses à lɛ mbeentə mə mbə ŋù kâ m̀fiꞌi ŋgwɛ̂ yì aa nloŋ ajàŋ mə mɨ̀ntɨɨ̀ muu tɨɨ aà. Lâ kaa a waꞌǎ aa ajàŋ mə a lɛ ntswe a nlɔ̀gɨ̀nə aa bə̂.
8 Jesus respondeu:
9 Mə̀ swǒŋ a mbo bù mə mbə ŋù a fiꞌi ŋgwɛ̂ yì a nda yu, ntsuu nloŋ aa annǔ atsùùrə̀ bə, m̀bu nyɔꞌɔ yî dàŋ, bəə boŋ à ghɨ̀rə aa annǔ mâghàbə̀.”
9 Eu, porém, lhes digo: quem repudiar a sua mulher, não sendo por causa de relações sexuais ilícitas, e casar com outra comete adultério.
10 Ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji ɨ betə̀ yi mə, “M̀bə a bə ma mùu ajàŋ a tɨtɨ̀ɨ ŋùmbâŋnə̀ bô ŋ̀gwɛ̂ yì a kɨꞌɨ̀ kùꞌùnə̀ aa bə mə tâ ŋùmbâŋnə̀ wa a tswe yi tɨ yɔꞌɔ aa ɛ?”
10 Os discípulos de Jesus disseram: — Se essa é a situação do homem em relação à sua mulher, não convém casar.
11 Lâ a kwiꞌi a mbo bo mə, “Ànnù ma yû mə mə dɨ̀ꞌɨ̀ aa, kaa mbə a kɨꞌɨ a mbo ŋù ǹtsɨ̀m ghɛɛ̀. M̀bə a kɨ̂ ŋ̀ghɛɛ aa tsiꞌǐ a mbo bə̀ bìi mə Nwìŋgɔ̀ŋ à tsɔ̀ꞌɔ mfa a mbo bo aà.
11 Jesus, porém, lhes respondeu:
12 Ǹloŋ mə bə̀ bǐ mɔꞌɔ à nɨ bɨ̀sɔ̀ŋ aa a njwê, bǐ mɔꞌɔ, bɨ ghɨrə̀ nɨ̂ m̀bô, bǐ mɔꞌɔ bɨ ghɨrə̀ ɨ̀bɨ̀ɨnû waa maa ajàŋ mbɨꞌɨ aa annù nɨfɔ̌ aburə. Ŋù yìi mə mbə kwɛrə̌ annù ma yû mə mə dɨ̀ꞌɨ̀ aa, tâ à kwɛrə.”
12 Porque há eunucos de nascença; há outros a quem os homens fizeram tais; e há outros que se fizeram eunucos, por causa do Reino dos Céus. Quem é apto para aceitar isto, que aceite.
13 Bə̀ bî mɔꞌɔ lɛ nzì nɨ bôŋkhə ghu mbo mə tâ à nɔŋsə mbô mi a atu bo ntsaꞌatə Nwî. Ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji ɨ wenə̀ bə̂ byâ.
13 Então trouxeram algumas crianças a Jesus para que ele lhes impusesse as mãos e orasse, mas os discípulos os repreendiam.
14 Lâ Yesu a swoŋ mə, “Nɨ̀ maꞌatə bɔɔ bya tâ bɨ̀ zi a mbo mə̀, ǹtsuu waa kɨ kɨ̀ŋə̀ bə̂; ǹloŋ mə annù nɨfɔ̌ aburə a tswe aa a mbo bə̀ tsǒ bo.”
14 Jesus, porém, disse:
15 À swòŋ mə̂ laà aa ntɨgə nnɔŋsə mbô mi a atu bo, ŋghɛɛ yi.
15 E, tendo-lhes imposto as mãos, retirou-se dali.
16 Ŋù yî mɔ̀ꞌɔ à lɛ nzì ghu mbo mbetə yi mə, “Ǹdɨ̀ꞌɨ̀nnù, ànnù yî sɨgɨ̀nə̀ yìi mbə mə̀ kâ ŋ̀ghɨrə nyi ŋkuu a mûm ǹtswêntɨ̀ɨ̀ yìi ɨ̀ lwìꞌi nɨ̂ŋkoŋ aa à nɨ yu aa ɛ?”
16 E eis que alguém, aproximando-se de Jesus, lhe perguntou: — Mestre, que farei de bom para alcançar a vida eterna?
17 Yesu a betə yi mə, “Ò bètə gha nloŋ annù yî sɨgɨ̀nə̀ aa a ya aa ɛ? Wa ŋù yìi à bɔ̀ŋ aa, à nɨ tsiꞌì ŋù yî m̀fùùrə̀. M̀bə ò ka ŋkɔŋ mə o kuu a mûm ǹtswêntɨ̀ɨ̀, ò kâ ǹləə ndɨꞌɨ Nwî jyâ.”
17 Jesus respondeu:
18 A betə Yesu mə, “Ɨ juu aa ɛ?” Yesu a kwiꞌi ghu mbo mə, “Tsèe ŋû zwitə. Tsèe annǔ mâghàbə ghɨ̀rə̀. Tsèe yə̀rə̀. Tsèe abàŋnənnù tswɛɛ.
18 E ele lhe perguntou: — Quais? Jesus respondeu:
19 Ka nyuꞌunə taà ghò bô ǹdè ghò. Ka ŋkɔ̀ŋə̀ nɨ ndɨm ghò tsǒ ɨ̀bɨɨ nû ghô.”
19 honre o seu pai e a sua mãe e ame o seu próximo como você ama a si mesmo.”
20 Mûŋgwàꞌà wa a kwiꞌi ghu mbo mə, “Mə̀ lə̀ə̀ mə ndɨꞌɨ ma jû tsiꞌì tsɨ̀mə̀, a tɨ̀gə mboŋ akə a mbo mə̀ aa ɛ?”
20 O jovem disse: — Tudo isso tenho observado. O que me falta ainda?
21 Yesu a kwiꞌi ghu mbo mə, “M̀bə ò ka ŋkɔŋ mə òo bɔ̌ŋ màŋsə̀, ò ghɛɛ̀ m̀fee ŋgɔ̀ŋ ǹjoò tsɨ̀m jìi ò tswe nɨ ju aa, mfa a mbo ŋgàŋə̂fumə, nzi ŋka yoŋə naa, boŋ ò ka tswe nɨ̂ àfùꞌù a aburə.”
21 Jesus respondeu:
22 Mûŋgwàꞌà wa à yùꞌù mə̂ ma yû ànnù aa, ǹlo ŋghɛ̀ɛ̀ yi nɨ̂ àjəŋnə̀ ǹloŋ mə ǹjoò ji ɨ lɛ ŋghaꞌa.
22 Mas o jovem, ouvindo esta palavra, retirou-se triste, porque era dono de muitas propriedades.
23 Yesu a tɨgə̀ ǹswoŋ a mbô ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji mə, “Mə̀ swǒŋ tsiꞌǐ annù nɨ̂koŋ a mbo bù mə a tsyanə a mbo ŋ̀gàŋkabə a ŋkuu a mûm ànnù nɨfɔ̌ aburə.
23 Então Jesus disse aos seus discípulos:
24 Mə̀ bu ŋkùꞌùsə̀ ǹswoŋ a mbo bù tsiꞌǐ annù nɨ̂ŋkoŋ mə, a fwaatə a mbo kamɛl a ntsurə a nɨliꞌi nɨ nsaꞌa, ntsyatə a mbô ŋ̀gàŋkabə a ŋkuu a mûm ànnù nɨfɔ̀ Nwî.”
24 E ainda lhes digo que é mais fácil um camelo passar pelo fundo de uma agulha do que um rico entrar no Reino de Deus.
25 Ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji yùꞌù mə̂ ma yû ànnù aa, ànnù a tsyâ waa tsiꞌǐ mbə̂nnù. Bo tɨgə̀ m̀betə yi mə, “Ŋù yìi mbə a yweenə̀ aa a tɨgə̀ m̀bə aa wò aa ɛ?”
25 Ouvindo isto, os discípulos ficaram muito admirados e perguntaram: — Sendo assim, quem pode ser salvo?
26 Yesu a liì ǹsî waa nswoŋ a mbo bo mə, “A tsyà aa ŋùmɨ̀sɔ̀ŋ, lâ a ghɛ̀ɛ nɨ Nwì, mbə à tse ghɨ̀rə ɨnnù tsɨ̀mə̀.”
26 Jesus, olhando para eles, disse:
27 Peta à kwiꞌi nswoŋ mə, “Yə̂, bìꞌì bìi bìꞌì màꞌàtə̀ mə ŋgɔ̀ŋ ǹjoò tsɨ̀m ǹyoŋə gho aa, bìꞌì ka yǐ tɨgə nnaŋsə tswe aa nɨ̀ àkə̀ aa ɛ?”
27 Então Pedro, tomando a palavra, disse: — Eis que nós deixamos tudo e seguimos o senhor; que será, pois, de nós?
28 Yesu a swoŋ a mbo bo mə, “Mə̀ swòŋə a mbo bù tsiꞌǐ annù nɨ̂koŋ mə wa a mûm m̀bi yì m̀fii, wa a noò yìi mə Mu Ŋù à ka yǐ ŋaŋnə a nɨ̂ àbə̀rə̀ nɨghaꞌa yu aa, bù bya bìi mə nɨ̀ lɛ ŋka nyoŋə nàa aa, nɨ̀ ka yǐ kɨɨ ŋaŋnə nɨ̂ ɨ̀bə̀rə̀ nɨghûm ǹtsò baa, ɨ tɨgə saꞌa ɨtsə baIsrael jya nɨ̀ghûm ǹtsò baà.
28 Jesus lhes respondeu:
29 Ŋù ǹtsɨ̀m yìi à màꞌàtə mɨlaꞌà mi, kə̀ bɨ̀lɨ̂m bi, kə̀ bɨ̀jààntə̂ bi, kə̌ taà yì, kə̌ ndè yì kə̀ bɔɔ̀ bi, kə̌ ɨbwɛ̀nə nsyɛ̂ ji, nloŋ ɨkûm gha aa, à ka yǐ bǔ tswe nɨ̂ ǹjoo mà jya ŋ̀gàa ŋkhɨ̀; ɨ kɨ bǔ tswe nɨ̂ ǹtswêntɨ̀ɨ̀ yìi ɨ̀ lwìꞌi nɨ̂ŋkoŋ aà.
29 E todo aquele que tiver deixado casas, irmãos, irmãs, pai, mãe, filhos ou campos, por causa do meu nome, receberá muitas vezes mais e herdará a vida eterna.
30 Lâ bə̀ bî ghàꞌàtə̀ bìi mə à nɨ bɨ̂tsyà bɨ mbìì tsɨ̂tsɔ̀ŋ aa, bɨ ka yǐ tɨgə bə bɨtsɨrə bɨ njɨ̀mə̀, tâ bɨ̀tsɨrə bɨ njɨ̀m tɨgə mbə bɨtsyà bɨ mbìì.”
30 Porém muitos primeiros serão últimos; e os últimos serão primeiros.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 19, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.