Mateus 14

Bafut (BFD) vs NVI

Sair da comparação
NVI Nova Versão Internacional
1 A bə maa noò Herod yìi à lɛ mbə mfɔ̀, nsaꞌa nɨ̂ m̀bùꞌu Galilea aa, a yuꞌù ànnù ǹloŋ ɨkum Yesu.
1 Por aquele tempo Herodes, o tetrarca, ouviu os relatos a respeito de Jesus
2 Ǹtɨgə nswoŋ a mbo ɨ̀tsendâ jì mə, “Wa à nɨ Jɔn Ŋ̀gàŋmùrə bə̌ ŋkì mə bɨ bu nyweensə nɨ nɨ̀wô. A bə̂ ǹjiꞌì ànnù yìi mə mɨ̀dàꞌà muà mɨ fàꞌà ghu nu aà.”
2 e disse aos que o serviam: "Este é João Batista; ele ressuscitou dos mortos! Por isso estão operando nele poderes miraculosos".
3 Ǹloŋ mə à lɛ tɨ bə maa noò aa boŋ Herod à bàŋnə̀ mə̂ Jɔn ŋkwerə yi, nnɨŋ yi a ndâtsaŋ, mbɨꞌɨ ŋgaa Herodias, ŋgwɛ ndɨ̂m yì Philip.
3 Pois Herodes havia prendido e amarrado João, colocando-o na prisão por causa de Herodias, mulher de Filipe, seu irmão,
4 Ǹloŋ mə Jɔn à lɛ sɨ ghɛ̀ɛ̀ ghu mbo nswoŋə nɨ mə, “Kaa a sɨ̀ kuꞌùnə̀ a mbo wò a nyɔꞌɔ màŋgyɛ̀ ghû.”
4 porquanto João lhe dizia: "Não te é permitido viver com ela".
5 Ka mə à lɛ sɨ lɔ̀ɔ mə boŋ yu zwitə Jɔn aa, à lɛ mbɔꞌɔ miꞌi mɨ bə̂ bya nloŋ mə bɨ lɛ bii mə Jɔn à nɨ̂ ŋ̀gàŋntoò Nwì aà.
5 Herodes queria matá-lo, mas tinha medo do povo, porque este o considerava profeta.
6 Lâ nòò yìi mə ǹjwî ǹjwe Herodias ɨ̀ lɛ mbòòntə̀ aa, mu Herodias yî màŋgyɛ̀ à lɛ naŋsə nzi mben ɨkòò a nsi bə̀ bìi bɨ lɛ twoŋə waa aà. Ǹtɨɨ Herod ɨ dorɨtə̀.
6 No aniversário de Herodes, a filha de Herodias dançou diante de todos, e agradou tanto a Herodes
7 A tɨgə̀ ŋ̀kaa, ŋkaꞌa mə yu ka fa a ayoo yìi mə à bètə aà.
7 que ele prometeu sob juramento dar-lhe o que ela pedisse.
8 Ǹdè yì a tintə̀ yi, ǹswoŋ mə tâ à swoŋ a mbo Herod mə, “Fa a atu Jɔn Ŋ̀gàŋmùrə bə̌ ŋkì a mbo mə̀ a mûm àkaŋə̀.”
8 Influenciada por sua mãe, ela disse: "Dá-me aqui, num prato, a cabeça de João Batista".
9 Nû m̀fɔ̀ wa ɨ lɛ mbɨꞌɨ tsiꞌì nɨ̂ m̀bə̂ ànnù. Lâ àjàŋ mə à lɛ ŋkaa a nsi miꞌi bə̀ aa, à lɛ nswoŋ mə tâ bɨ̀ fa.
9 O rei ficou aflito, mas, por causa dos juramento e dos convidados, ordenou que lhe fosse dado o que ela pedia
10 À lɛ ntoo bə̂ bɨ ghɛɛ̀ ŋ̀kwyɛ atu Jɔn wa ndâtsaŋ,
10 e mandou decapitar João na prisão.
11 ǹlɔgə atu ya nnɨŋ wa mûm àkaŋ, mfa a mbo mûmàŋgyɛ̀ wa a ghɛɛ̀ m̀fa a mbô ǹdè yì.
11 Sua cabeça foi levada num prato e entregue à jovem, que a levou à sua mãe.
12 Ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù Jɔn ɨ lɛ nyuꞌu, ŋghɛɛ nlɔ̀gə akû yi ŋghɛɛ ntwiŋ, ntɨgə ŋghɛɛ ŋkɛ̀ꞌɛ̀nə̀ a mbo Yesu.
12 Os discípulos de João vieram, levaram o seu corpo e o sepultaram. Depois foram contar isso a Jesus.
13 Nòò yìi mə Yesu à lɛ nyuꞌu ma yû ànnù ǹloŋ Jɔn aa, à lɛ mmàꞌàtə̀ adɨgə ma ya ŋkuu a mûm àkànuꞌu ŋghɛɛ a adɨgə yi mɔꞌɔ yìi bə̀ sɨ̀ ghu tswe aa, mə yu tswe ghu tsiꞌì yùyù. Nòò yìi mə nnɔ̀ɔ̀ bə̂ wa lɛ nyuꞌu maa ajàŋ aa, bɨ lɛ mfɛ̀ꞌɛ̀kə a njɔ̀ꞌɔ ɨlaꞌa jyaa ntəə nɨ mɨ̀kòrə̀ ǹyoŋə yi ghu.
13 Ouvindo o que havia ocorrido, Jesus retirou-se de barco em particular para um lugar deserto. As multidões, ao ouvirem falar disso, saíram das cidades e o seguiram a pé.
14 Yesu à ghə̀ mə̂ mə yu kɨ fɛ̀ꞌɛ̀ wa a mûm àkànuꞌu, nyə nnɔ̀ɔ̀ bə̂ wâ. Ǹtɨɨ̀ yi ɨ luu nɨ̀ àjəŋnə̀ ǹloŋ ŋgaà yàà. A tɨgə̀ ŋ̀ghurə ŋgàŋmɨghɔ̀ɔ̀ a tɨtɨ̀ɨ bo.
14 Quando Jesus saiu do barco e viu tão grande multidão, teve compaixão deles e curou os seus doentes.
15 À bə̀ mə a ŋkwɛ̂fɔ̀ tsiꞌì maa njwi, ŋgǎŋgyəgə̂nnù ji ɨ zî ǹswoŋ ghu mbo mə, “Wa nòò à tɨgə̀ ǹtsya, àdɨ̀gə̀ yû a kɨ̂ m̀bə àfumnə adɨgə. Ghɨ̀rə tâ bə̀ bû sɛɛnə mə mbə bo ghɛɛ̀ ǹlɔɔ ayoo nɨjɨ yaa nɨ ɨlaꞌa ɨtoo ji mɔꞌɔ nyuu njɨ.”
15 Ao cair da tarde, os discípulos aproximaram-se dele e disseram: "Este é um lugar deserto, e já está ficando tarde. Manda embora a multidão para que possam ir aos povoados comprar comida".
16 Yesu a kwiꞌi a mbo bo mə, “Kaa bo sɨ̀ nɨ̂ m̀màꞌàtə tswê, bùmbɔŋ, nɨ̀ fa ayoo a mbo bo bǒ jɨ.”
16 Respondeu Jesus: "Eles não precisam ir. Dêem-lhes vocês algo para comer".
17 Bo kwiꞌi ghu mbo mə, “Àyoo yìi bìꞌì tswe nɨ yu faà, à nɨ tsiꞌì ŋkya ɨbaa ji ntaà nɨ m̀bwɛ̀ mi mbaà.”
17 Eles lhe disseram: "Tudo o que temos aqui são cinco pães e dois peixes".
18 Yesu a swoŋ mə bɨ̀ zi nɨ mu a mbo yu.
18 "Tragam-nos aqui para mim", disse ele.
19 A swoŋ a mbo nnɔ̀ɔ̀ bə̂ wa mə tâ bo tswetə a nyɛ nɨ̂ ŋ̀gɛ̀ɛ̀ yâ. Bɨ tswè mə̂ aa, a lɔgə̀ ŋ̀kya ɨbaa jya ji ntaà bo bɨ̀ m̀bwɛ̀ mya mi mbaa, ŋ̀ŋɛntə miꞌì mi a ndəŋ, mfa mbɨꞌɨkə a mbo Nwì, m̀batə abaa ya mfa a mbo ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji mə tâ bo fa a mbo bə̀ byâ.
19 E ordenou que a multidão se assentasse na grama. Tomando os cinco pães e os dois peixes e, olhando para o céu, deu graças e partiu os pães. Em seguida, deu-os aos discípulos, e estes à multidão.
20 Ŋù ǹtsɨ̀m à lɛ njɨ nyurə, ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji jya ɨ bû ǹtɨgə nsyɛ abùgə̀ mɨjɨ jya a luu a nɨ̂ ŋ̀kyɛ̀ nɨghûm ǹtsò baà.
20 Todos comeram e ficaram satisfeitos, e os discípulos recolheram doze cestos cheios de pedaços que sobraram.
21 Ǹdùu mbâŋnə̀ yìi ɨ lɛ njɨ mɨjɨ myaa, ɨ lɛ mbə tsǒ ntsùꞌù ji ntaà; kaa bɨ lɛ ŋwaꞌà bâŋgyɛ̀ bo bôŋkhə səŋə̀.
21 Os que comeram foram cerca de cinco mil homens, sem contar mulheres e crianças.
22 Yesu à lɛ swoŋ ŋgǎŋyəgə̂nnù ji ɨ kuu a mûm àkànuꞌu mbu ntoo ŋghɛɛ fu a njii yî mɔ̀ꞌɔ̂. Yu mbɔŋ a tɨgə̀ m̀baŋnə ntswe a njɨ̀m ǹswoŋ nnɔ̀ɔ̀ bə̂ wa ɨ sɛɛnə.
22 Logo em seguida, Jesus insistiu com os discípulos para que entrassem no barco e fossem adiante dele para o outro lado, enquanto ele despedia a multidão.
23 Ǹnɔ̀ɔ̀ bə̂ wa ɨ sɛ̀ɛ̀nə̀ mə̂, a kɔꞌɔ ŋghɛ̀ɛ̀ wa atu ntaꞌa tsiꞌì yù yù a ntsàꞌàtə Nwì. Nòò ŋ̀kwɛ̂fɔ̀ à lɛ ŋkùꞌù a tswê ghu tsiꞌì yù yù,
23 Tendo despedido a multidão, subiu sozinho a um monte para orar. Ao anoitecer, ele estava ali sozinho,
24 lɛ boŋ àkànuꞌu ya a bùrə̀ mə̂ ŋ̀ghɛɛ a mûm ŋ̀kì àghaꞌa a saꞌà. Ɨ̀kàŋnə ŋkì ɨ tumə̀ ŋ̀ghɛɛ, ntumə mbɨɨ nloŋ mə àfìsə̀ a lɛ ŋghaꞌa a mûm ŋ̀kì.
24 mas o barco já estava a considerável distância da terra, fustigado pelas ondas, porque o vento soprava contra ele.
25 À bə̀ mə̂ a nɨ nòò ǹjwi a zî a mbo bo, ǹtəə nɨ a atu ŋkì.
25 Alta madrugada, Jesus dirigiu-se a eles, andando sobre o mar.
26 Nòò yìi ŋgǎŋyəgə̂nnù ji ɨ lɛ nyə yi a təə̀ wa atu ŋkì aa, nɨ̀bɔꞌɔ nì wè tswâ waa, bo tɨgə̀ ǹtɔŋnə nswoŋə nɨ mə, “À nɨ̂ ŋ̀kû!”
26 Quando o viram andando sobre o mar, ficaram aterrorizados e disseram: "É um fantasma! " E gritaram de medo.
27 Yesu a waŋsə̀ ŋ̀ghaa a mbo bo nswoŋ mə, “Tswa nɨ ntɨɨ̀ ghuu, à wa nɨ mə̀. Nɨ̀ tsuu bɔꞌɔ.”
27 Mas Jesus imediatamente lhes disse: "Coragem! Sou eu. Não tenham medo! "
28 Peta a swoŋ ghu mbo mə, “M̀màꞌàmbî, m̀bə a bə wô, ò swoŋ mə̀ zî a mbɛ̀ɛ wò fya mûm ŋ̀kì.”
28 "Senhor", disse Pedro, "se és tu, manda-me ir ao teu encontro por sobre as águas".
29 Yesu a swoŋ ghu mbo mə, “Zǐ!” Peta à lɛ mfɛ̀ꞌɛ̀ wa mûm àkànuꞌu, ntəə wa atu ŋkì ŋ̀ghɛɛ a mbɛ̀ɛ Yesu.
29 "Venha", respondeu ele. Então Pedro saiu do barco, andou sobre a água e foi na direção de Jesus.
30 Lâ, àjàŋ mə à lɛ nyə afìsə̀ ya aa, nlɔ̀gɨ̀nə̀ ŋ̀ka mbɔꞌɔ, ntɨgə mbwɛ nsɨgə ŋghɛɛ wa mûm ŋ̀kì. Ǹtɔŋnə nyəꞌə mə, “M̀màꞌàmbî, yweensə ghâ.”
30 Mas, quando reparou no vento, ficou com medo e, começando a afundar, gritou: "Senhor, salva-me! "
31 Yesu a wâŋsə̀ ǹnasə abô yi ǹtswa yi ghu, nswoŋ mə, “Àbìintɨɨ̀ yo a kəꞌə bə laà aa a ya aa ɛ? O ghɨ̀rə̀ ǹjɨŋkə aa a ya?”
31 Imediatamente Jesus estendeu a mão e o segurou. E disse: "Homem de pequena fé, porque você duvidou? "
32 Nòò yìi bo lɛ ŋkɔꞌɔ ŋkuu wa mûm àkànuꞌu aa, àfìsə̀ ya a kɛntə̀.
32 Quando entraram no barco, o vento cessou.
33 Bə̀ bìi bɨ lɛ ntswe wa mûm àkànuꞌu aa, bɨ miì yi nswoŋ mə, “Àâ ànnù nɨ̂koŋə̀, ò nɨ Mu Nwìŋgɔ̀ŋə̀.”
33 Então os que estavam no barco o adoraram, dizendo: "Verdadeiramente tu és o Filho de Deus".
34 Bo tòò mə̂ ŋ̀ghɛɛ a alaꞌa Gennesaret.
34 Depois de atravessarem o mar, chegaram a Genesaré.
35 Badɨgə bya lɛ nyə yi nzi, ǹtsyasə ŋ̀kɨ̀ɨ̀ tsiꞌǐ a ɨdɨgə ɨdɨgə maa mbɛ̀ɛ̀ àlaꞌa mə bɨ̀ ghotə ŋgàŋmɨghɔ̀ɔ̀ ǹzi nɨ ju ghu mbô.
35 Quando os homens daquele lugar reconheceram Jesus, espalharam a notícia em toda aquela região e lhe trouxeram os seus doentes.
36 Bo lɛ mbuꞌu mbo ghu mbo mə tâ à maꞌatə tâ ŋ̀gàŋmɨ̀ghɔ̀ɔ̀ jyâ bɔɔ mɔɔntə tsiꞌì àtsəŋ atsə̀ꞌə̂ yi. Bə̀ bɨtsɨ̀m bìi bɨ lɛ mmɔ̀ɔ̀ntə̀ aa, bɨ lɛ ntɨ̀ɨ̀ nɨghɔ̀ɔ̀.
36 Suplicavam-lhe que apenas pudessem tocar na borda do seu manto; e todos os que nele tocaram foram curados.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.