Marcos 7

Bafut (BFD) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 BaFarisai bo bɨ̀ ŋ̀gǎŋndɨ̀ꞌɨ nɔ̀ŋsə̀ jǐ mɔꞌɔ jìi mə ɨ lɛ nlo a Yerusalem nzi aa, lɛ nzì ŋ̀ghotə a mbɛ̀ɛ Yesu.
1 Os fariseus e alguns dos escribas vindos de Jerusalém tinham sereunido em torno dele.
2 Bo bo tswè mə̂, bo yə̂ ŋ̀gǎŋyəgə̂nnǔ Yesu jî mɔꞌɔ ɨ jɨ̂ nɨ̂ m̀bo mìi mɨ lɛ ŋwaꞌà laà, ma la a bə mə kaa bo lɛ ŋwaꞌǎ mbô myaa siꞌì ǹyoŋə a ajàŋ yìi mə baFarɨsai lɛ sɨ lɔ̀ɔ̀ mə bɨ̀ ka nsiꞌi aà.
2 E perceberam que alguns dos seus discípulos comiam o pão com as mãos impuras, isto é, sem as lavar.
3 Ǹloŋ mə kaa mbə baFarɨsai, bo bɨ̀ baYuda bɨtsɨ̀m kaa mbə bo waꞌà jɨ tɨ ghə̂ mə bo siꞌì m̀bô myaa, ǹyoŋə aa nɨ nɔ̀ŋsə̀ bɨ̀tà bɨ bɨtaà byaa.
3 {Com efeito, os fariseus e todos os judeus, apegando-se à tradição dos antigos, não comem sem lavar cuidadosamente as mãos;
4 Bɛɛ mə bo yi ŋkɨ mbɨɨ a mɨtaa, kaa bo waꞌà lò m̀bii njɨ tɨ ghə̂ mə bo siꞌi nû jyaa mə tâ ɨ̀ laa. Bɨ̀nɔ̀ŋsə̀ bî ghàꞌàtə̀ bî mɔꞌɔ bɨ kɨ mbu tswe ghu mə bo lɛ sɨ yòŋə̀, tsiꞌì tsǒ ǹnàŋsə nsìꞌî ǹdɔŋ jì nò ghu, nɨ bàntɔ̀ɔ̀ bo bɨ̀ ǹjoo nnɨ̂ŋ ǹjoo jìi bɨ naŋsə nɨ̂ atɨ̀ɨ bronze aà.
4 e, quando voltam do mercado, não comem sem ter feito abluções. E há muitos outros costumes que observam por tradição, como lavar os copos, os jarros e os pratos de metal.}
5 BaFarɨsai bya bo bɨ ŋ̀gǎŋdɨ̀ꞌɨ nɔ̀ŋsə̀ jya bô yə̀ mə̂ laà aa, mbetə Yesu mə, “A ghɨ̀rə̂ àkə̀ kaa ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù jô waꞌà nɨ̂ nɔ̀ŋsə̀ bɨ̀tà bɨ bɨ̂taà biꞌi lə̀ə̀, m̀baŋnə njɨ tsiꞌì tɨ̀ sìꞌì nɨ̂ m̀bô myaa mɨ laa aa ɛ?”
5 Os fariseus e os escribas perguntaram-lhe: Por que não andam os teus discípulos conforme a tradição dos antigos, mas comem o pão com as mãos impuras?
6 A kwiꞌi mə, “Ŋ̀gàŋntoò Nwì Yesaiah à lɛ nyə aa tsiꞌì sɨgɨ̀nə̀ ŋ̀ŋwàꞌànə annù yìi mə Nwî à lɛ nswoŋ nloŋ ŋgaà yùù aa, bǔ ŋgǎŋabagɨlə̀, mə,
6 Jesus disse-lhes: Isaías com muita razão profetizou de vós, hipócritas, quando escreveu: Este povo honra-me com os lábios, mas o seu coração está longe de mim.
7 Bo mii nɨ̂ gha laa tsiꞌì àdàŋə̀ àdàŋə̀
7 Em vão, pois, me cultuam, porque ensinam doutrinas e preceitos humanos {29,13}.
8 Nɨ̀ màꞌàtə̂ ǹdɨ̀ꞌɨ̂ Nwî, m̀baŋnə ntswa nɔ̂ŋsə̀ bə̀ a tɨɨ̀nsə̀.”
8 Deixando o mandamento de Deus, vos apegais à tradição dos homens.
9 Yesu a bû ǹswoŋə a mbo bo mə, “Wâ nɨ̀ nàŋsə nzi a ntuu ǹlə̀ə̂ ǹdɨ̀ꞌɨ̂ Nwì tǎ bàŋnə kɨ lə̀ə̀ nɨ̂ nɔ̂ŋsə̀ ghùù!
9 E Jesus acrescentou: Na realidade, invalidais o mandamento de Deus para estabelecer a vossa tradição.
10 Moses à lɛ nswoŋə mə, ‘Ka yuꞌunə taà ghò bo maà gho.’ Ŋ̀kɨ mbu nswoŋ mə, ‘Ŋù yìi mə à bə̀gɨ̀tə taà yi kə̌ ndè yi aa, a kuꞌunə mə tâ bɨ̀ zwitə yi.’
10 Pois Moisés disse: Honra teu pai e tua mãe; e: Todo aquele que amaldiçoar pai ou mãe seja morto.
11 Lâ nɨ̀ bâŋnə̀ ǹswoŋə nɨ̂ yùu ŋgaa mə m̀bə ŋù a swoŋə a mbo taà yì kə̀ ǹdè yì mə, ‘Wa àyoo yìi mə boŋ mə̀ fa ŋkwɛ̀tə gho ghu aa a nɨ Corban,’ (mala a bə mə mə̀ fà mə̂ a mbo Nwì)
11 Vós, porém, dizeis: Se alguém disser ao pai ou à mãe: Qualquer coisa que de minha parte te pudesse ser útil é corban, isto é, oferta,
12 bəə boŋ kaa à sɨ̀ nɨ̂ ŋ̀kwɛtə taà yì, kə̌ ndè yi bû ǹtswe.
12 e já não lhe deixais fazer coisa alguma a favor de seu pai ou de sua mãe,
13 Ma mùu ajàŋ, nɨ̀ bwɛsə aa nɨ̀ghàà nɨ Nwî, ǹloŋə nɔ̂ŋsə̀ ghùù yìi mə nɨ dɨ̀ꞌɨ̀ nɨ a mbo bə̀ aà. Ŋ̀kɨɨ ŋghɨrə nɨ̂ ɨ̀nnù ji ghàꞌàtə̀ jî mɔꞌɔ jìi mə ɨ bə tsǒ ma jû aà.”
13 anulando a palavra de Deus por vossa tradição que vós vos transmitistes. E fazeis ainda muitas coisas semelhantes.
14 Yesu a bû ǹtwoŋ bə̂ bya nswoŋ a mbo bo mə, “Bù bɨtsɨ̀m nɨ̀ yuꞌutə nɨ̌ annù yìi mə mə swoŋ aa, tâ à laa a atu bù.
14 Tendo chamado de novo a turba, dizia-lhes: Ouvi-me todos, e entendei.
15 Kaa àyoo yì tsu kaa a sɨ̀ a abɛɛ tswê mə m̀bə ŋù a jɨ a kuu ŋghɨ̀rə̀ mə tâ à tsuu laa; lâ a ŋû aa a bàŋnə̀ ŋ̀ghɨrə nɨ̂ ɨ̀nnù ji bɨ̂ jìi mə ɨ lò ghu atoꞌo mfɛꞌɛ aa mə̂ à tsuu laa. [
15 Nada há fora do homem que, entrando nele, o possa manchar; mas o que sai do homem, isso é que mancha o homem.
16 Ŋù yìi mə à tswe nɨ̂ ɨ̂tôŋnə̀ a nyuꞌu annù aa, tâ à yuꞌu annù yìi mə mə swoŋə aà.”]
16 {bom entendedor meia palavra basta.}
17 À màꞌàtə̀ mə̂ bə̂ bya nlò ŋ̀kuu ŋghɛɛ a mûm ǹda, ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji ɨ betə̀ ǹjiꞌì nɨ̀ghàà nî nǎnaa ma nû ghu mbô.
17 Quando deixou o povo e entrou em casa, os seus discípulos perguntaram-lhe acerca da parábola.
18 Bô bètə̀ mə̂ aa, a swoŋ a mbo bo mə, “Ma la a bə mə kaa nɨ̀ sɨ̌ yùu ŋgaa kɨ nyuꞌu aa ɛ! Nɨ̀ sɨ̀ zi mə ayoo yìi mə a lò bə a abɛɛ ŋkuu nɨ a nu ŋù aa, kaa mbə a waꞌà yi ghɨrə̀ mə̂ à tsuu laa aa ɛ?
18 Respondeu-lhes: Sois também vós assim ignorantes? Não compreendeis que tudo o que de fora entra no homem não o pode tornar impuro,
19 Ǹloŋ mə kaa a sɨ̀ aa ghu ntɨɨ kuu; a bàŋnə̀ ŋ̀kuu aa ghu atoꞌo, ɨ kɨɨ bǔ tsyǎ mfɛ̀ꞌɛ fu.” (Ma mùu ajàŋ à lɛ nswoŋ mə wa mɨ̀jɨ mɨ̀tsɨ̀m mɨ laà, ŋ̀kuꞌunə a njɨ̂.)
19 porque não lhe entra no coração, mas vai ao ventre e dali segue sua lei natural? Assim ele declarava puros todos os alimentos. E acrescentava:
20 A bû ǹswoŋ mə, “A ŋû aa a sɨ̌ŋ njoo jìi mə ɨ fɛ̀ꞌɛ̀ ghu nû aà, ŋ̀ghɨrə nɨ mə tâ à tsuu laa.
20 Ora, o que sai do homem, isso é que mancha o homem.
21 Ǹloŋ mə ɨ̀nnù jî bɨ tsɨ̀m ɨ lò aa a mûm ǹtɨɨ ŋù m̀fɛ̀ꞌɛ̀: Ŋ̀wàꞌàtə̂ ɨ̀nnù jî bɨ, ànnǔ ajɨrə̀, ɨ̀yə̀rə̂, ǹzwìtə bə̀, ànnǔ mâghàbə̀,
21 Porque é do interior do coração dos homens que procedem os maus pensamentos: devassidões, roubos, assassinatos,
22 ǹyə̀ꞌə̀tə̂ ǹjoo bə̂; àbɨ̀ꞌɨntɨɨ, m̀bwèꞌèsə bə̀, ɨ̀buurənnù, àghə̀ꞌə̀nə̀, ǹswòŋə̂ ɨ̀nnu jî bɨ a atu bə̀; ŋ̀ŋee nû, nɨ̂ ɨ̀jɨ̀ŋtə ɨnnù.
22 adultérios, cobiças, perversidades, fraudes, desonestidade, inveja, difamação, orgulho e insensatez.
23 Ɨ̀nnù jî bɨ mà jû tsiꞌì tsɨ̀m ɨ lò aa a nu ŋù, a mûm ǹtɨɨ yu, m̀fɛꞌɛ nsɨ̀ŋə̀ nɨ̂ ŋû, ŋ̀ghɨrə nɨ mə tâ à tsuu laa.”
23 Todos estes vícios procedem de dentro e tornam impuro o homem.
24 Yesu a lɛ nlò ŋ̀ghɛɛ a mbɨ̌ Tai bo Sidon. À ghɛ̀ɛ̀ mə̂ ghu, ŋ̀kuu ntswe a mûm ǹda yi mɔ̀ꞌɔ, kaa waꞌà lɔ̀ɔ̀ mə tâ bə̀ zi; lâ a bâŋnə̀ ǹtsyanə a ŋghɨ̀rə mə tâ bɨ̀ tsuu lǒ zi.
24 Em seguida, deixando aquele lugar, foi para a terra de Tiro e de Sidônia. E tendo entrado numa casa, não quis que ninguém o soubesse. Mas não pôde ficar oculto,
25 Màŋgyɛ̀ yî mɔ̀ꞌɔ yìi mə mû yi yî màŋgyɛ̀ à lɛ ntswe nɨ̂ àzwì yî bɨ a atoꞌo yu aa, à lɛ nyuꞌu mə Yesu à tswe wa ndâ. À yùꞌù mə̂, m̀burə mfɛꞌɛ nzì a mbɛ̀ɛ Yesu, ŋ̀wo ghu mɨkòrə̀.
25 pois uma mulher, cuja filha possuía um espírito imundo, logo que soube que ele estava ali, entrou e caiu a seus pés.
26 Màŋgyɛ̀ ma ghû à lɛ mbə mâŋgyɛ Grikia, yìi mə bɨ lɛ njwe aa a alaꞌa Sirofonisia. À wò mə̂ a mɨ̀kòrə Yesu aa, m̀buꞌu mbo ghu mbo mə tâ à fiꞌi azwì yî bɨ ya a atoꞌo mû yì wâ.
26 {Essa mulher era pagã, de origem siro-fenícia.} Ora, ela suplicava-lhe que expelisse de sua filha o demônio.
27 Yesu a swoŋ ghu mbo mə, “Lə̀ə tâ bɨ̀ foo njɛꞌɛ bɔɔ yaꞌa, ǹloŋ mə kaa a sɨ̀ kuꞌunə̀ a nlɔ̀gə̂ àbaa bɔɔ mbàŋnə̀ m̀maꞌa a mbô m̀bû.”
27 Disse-lhe Jesus: Deixa primeiro que se fartem os filhos, porque não fica bem tomar o pão dos filhos e lançá-lo aos cães.
28 Lâ Màŋgyɛ̀ wa a kwiꞌi ghu mbo mə, “Ɨ̀ɨ̀ŋə, Mmàꞌàmbî, lâ tsiꞌì m̀bu jìi mə ɨ nɔ̀ŋə̀ a njiꞌì àtɛtə̀ aa, ɨ kɨɨ mbwɛɛ nɨ̂ ɨ̀nùgə abaa bɔɔ bya njɨ.”
28 Mas ela respondeu: É verdade, Senhor; mas também os cachorrinhos debaixo da mesa comem das migalhas dos filhos.
29 Yesu a tɨgə̀ ǹswoŋ ghu mbo mə, “Nloŋ mə ò nàŋsə ŋghàà ma mùu ajàŋ aa, tɨgə nlǒ ŋghɛ̀ɛ̀ gho mbà. Wâ demon wa a màꞌàtə̀ mə mu ghò wâ.”
29 Jesus respondeu-lhe: Por causa desta palavra, vai-te, que saiu o demônio de tua filha.
30 À yùꞌù mə̂ laà aa ntɨgə nlo mbɨ̀ɨ̀ yi a ndùgə yu. À bɨ̀ɨ̀ mə̂ ŋ̀kuu a nda, nyə mu wa a nɔ̂ŋ a ɨkuu, lɛ boŋ demon wa a fɛ̀ꞌɛ̀ mə̂ ghu atoꞌo.
30 Voltou ela para casa e achou a menina deitada na cama. O demônio havia saído.
31 Yesu a lɛ ntɨgə nlo wa mbùꞌù àlaꞌa Tai ŋ̀ghɛɛ ntsya a alaꞌa Sidon, ŋ̀ghɛɛ a ŋkì mɨyaa Galilea, ǹlo ghu ŋghɛɛ ntsya a mbùꞌù àlaꞌa Dekapolis.
31 Ele deixou de novo as fronteiras de Tiro e foi por Sidônia ao mar da Galiléia, no meio do território da Decápole.
32 À kà mə̂ aa ntsya ghu, bɨ zî nɨ ŋù yî mɔ̀ꞌɔ mə àtû yi a lɛ ŋkwo, a kɨɨ̀ m̀mii nɨ̂ ŋ̀ghàa kɨ kaŋ, m̀buꞌu mbo a mbo Yesu mə tâ à nɔŋsə mbô mi ghu nu ŋghùrə̀ yi.
32 Ora, apresentaram-lhe um surdo-mudo, rogando-lhe que lhe impusesse a mão.
33 Bɨ swòŋ mə̂ laà aa, Yesu a lɔgə̀ ŋû wa bo yu maꞌàtə̀ àkùrə̀ bə̂ ya ŋghɛ̀ɛ̀ a adɨgə dàŋ, bo yu ghɛ̀ɛ̀ mə̂ aa, a nɨŋ bɨ̀swɛbɨbo bi ghu ɨtôŋnə̀, ǹtwutə mɨtwyɛ a abo yu, m̀mɔɔntə aləə ŋû wa ghu;
33 Jesus tomou-o à parte dentre o povo, pôs-lhe os dedos nos ouvidos e tocou-lhe a língua com saliva.
34 ŋ̀ŋɛntə miꞌì mi ŋka lii aburə, ǹtsaa nû yì, ǹswoŋ a mbo ŋù wa mə, “Efata”, ǹswoŋ aa mə, “ŋaꞌanə̂!”
34 E levantou os olhos ao céu, deu um suspiro e disse-lhe: Éfeta!, que quer dizer abre-te!
35 À swòŋə̀ mə̂ laà aa, ɨtôŋnə̀ ŋû wa ɨ burə̀ ŋ̀ŋaꞌanə, àləə̀ yi a kɨ̂ m̀burə mfɛɛŋkə, a ghaà tsiꞌì sɨgɨ̀nə̀.
35 No mesmo instante os ouvidos se lhe abriram, a prisão da língua se lhe desfez e ele falava perfeitamente.
36 Yesu a swoŋ a mbo bə̀ bya mə tâ bo tsuu a mbo ŋù tsù lǒ swoŋə. Lâ a yi nswoŋ mə tâ bo tsuu kɨ swoŋə aa, bo bâŋnə̀ ŋ̀kuꞌusə ŋghɛ̀ɛ̀ bə nɨ̀ m̀bìì a kɛ̀ꞌɛ̀nə a mbo bə bî mɔꞌɔ.
36 Proibiu-lhes que o dissessem a alguém. Mas quanto mais lhes proibia, tanto mais o publicavam.
37 Ànnù a lɛ mburə ntsya bə̂ bɨ̀tsɨm bìi mə bɨ lɛ nyuꞌu aa, bo tɨgə̀ ǹswoŋə nɨ mə, “À fàꞌà mə̂ m̀buu ɨnnù tsiꞌì tsɨ̀m, ŋ̀kɨ nnaŋsə mfaꞌa; ŋ̀kɨɨ ghɨrə nɨ mə tâ ɨ̀kwotu ɨ̀ tɨgə nyuꞌu nɨ̂ ɨ̀nnù, ŋ̀ghɨə nɨ mə tâ bɨ̀tɨ̀ghàà bɨ̀ ghaa!”
37 E tanto mais se admiravam, dizendo: Ele fez bem todas as coisas. Fez ouvir os surdos e falar os mudos!

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.