Marcos 7
Bafut (BFD) vs NTLH
1 BaFarisai bo bɨ̀ ŋ̀gǎŋndɨ̀ꞌɨ nɔ̀ŋsə̀ jǐ mɔꞌɔ jìi mə ɨ lɛ nlo a Yerusalem nzi aa, lɛ nzì ŋ̀ghotə a mbɛ̀ɛ Yesu.
1 Alguns fariseus e alguns mestres da Lei que tinham vindo de Jerusalém reuniram-se em volta de Jesus.
2 Bo bo tswè mə̂, bo yə̂ ŋ̀gǎŋyəgə̂nnǔ Yesu jî mɔꞌɔ ɨ jɨ̂ nɨ̂ m̀bo mìi mɨ lɛ ŋwaꞌà laà, ma la a bə mə kaa bo lɛ ŋwaꞌǎ mbô myaa siꞌì ǹyoŋə a ajàŋ yìi mə baFarɨsai lɛ sɨ lɔ̀ɔ̀ mə bɨ̀ ka nsiꞌi aà.
2 Eles viram que alguns dos discípulos dele estavam comendo com mãos impuras , quer dizer, não tinham lavado as mãos como os fariseus mandavam o povo fazer.
3 Ǹloŋ mə kaa mbə baFarɨsai, bo bɨ̀ baYuda bɨtsɨ̀m kaa mbə bo waꞌà jɨ tɨ ghə̂ mə bo siꞌì m̀bô myaa, ǹyoŋə aa nɨ nɔ̀ŋsə̀ bɨ̀tà bɨ bɨtaà byaa.
3 (Os judeus, e especialmente os fariseus, seguem os ensinamentos que receberam dos antigos: eles só comem depois de lavar as mãos com bastante cuidado.
4 Bɛɛ mə bo yi ŋkɨ mbɨɨ a mɨtaa, kaa bo waꞌà lò m̀bii njɨ tɨ ghə̂ mə bo siꞌi nû jyaa mə tâ ɨ̀ laa. Bɨ̀nɔ̀ŋsə̀ bî ghàꞌàtə̀ bî mɔꞌɔ bɨ kɨ mbu tswe ghu mə bo lɛ sɨ yòŋə̀, tsiꞌì tsǒ ǹnàŋsə nsìꞌî ǹdɔŋ jì nò ghu, nɨ bàntɔ̀ɔ̀ bo bɨ̀ ǹjoo nnɨ̂ŋ ǹjoo jìi bɨ naŋsə nɨ̂ atɨ̀ɨ bronze aà.
4 E, antes de comer, lavam tudo o que vem do mercado. Seguem ainda muitos outros costumes, como a maneira certa de lavar copos, jarros, vasilhas de metal e camas.)
5 BaFarɨsai bya bo bɨ ŋ̀gǎŋdɨ̀ꞌɨ nɔ̀ŋsə̀ jya bô yə̀ mə̂ laà aa, mbetə Yesu mə, “A ghɨ̀rə̂ àkə̀ kaa ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù jô waꞌà nɨ̂ nɔ̀ŋsə̀ bɨ̀tà bɨ bɨ̂taà biꞌi lə̀ə̀, m̀baŋnə njɨ tsiꞌì tɨ̀ sìꞌì nɨ̂ m̀bô myaa mɨ laa aa ɛ?”
5 Os fariseus e os mestres da Lei perguntaram a Jesus: — Por que é que os seus discípulos não obedecem aos ensinamentos dos antigos e comem sem lavar as mãos?
6 A kwiꞌi mə, “Ŋ̀gàŋntoò Nwì Yesaiah à lɛ nyə aa tsiꞌì sɨgɨ̀nə̀ ŋ̀ŋwàꞌànə annù yìi mə Nwî à lɛ nswoŋ nloŋ ŋgaà yùù aa, bǔ ŋgǎŋabagɨlə̀, mə,
6 Jesus respondeu:
7 Bo mii nɨ̂ gha laa tsiꞌì àdàŋə̀ àdàŋə̀
7 A adoração deste povo é inútil,
8 Nɨ̀ màꞌàtə̂ ǹdɨ̀ꞌɨ̂ Nwî, m̀baŋnə ntswa nɔ̂ŋsə̀ bə̀ a tɨɨ̀nsə̀.”
8 E continuou:
9 Yesu a bû ǹswoŋə a mbo bo mə, “Wâ nɨ̀ nàŋsə nzi a ntuu ǹlə̀ə̂ ǹdɨ̀ꞌɨ̂ Nwì tǎ bàŋnə kɨ lə̀ə̀ nɨ̂ nɔ̂ŋsə̀ ghùù!
9 E Jesus terminou, dizendo:
10 Moses à lɛ nswoŋə mə, ‘Ka yuꞌunə taà ghò bo maà gho.’ Ŋ̀kɨ mbu nswoŋ mə, ‘Ŋù yìi mə à bə̀gɨ̀tə taà yi kə̌ ndè yi aa, a kuꞌunə mə tâ bɨ̀ zwitə yi.’
10 Pois Moisés ordenou: “Respeite o seu pai e a sua mãe.” E disse também: “Que seja morto aquele que amaldiçoar o seu pai ou a sua mãe!”
11 Lâ nɨ̀ bâŋnə̀ ǹswoŋə nɨ̂ yùu ŋgaa mə m̀bə ŋù a swoŋə a mbo taà yì kə̀ ǹdè yì mə, ‘Wa àyoo yìi mə boŋ mə̀ fa ŋkwɛ̀tə gho ghu aa a nɨ Corban,’ (mala a bə mə mə̀ fà mə̂ a mbo Nwì)
11 Mas vocês ensinam que, se alguém tem alguma coisa que poderia usar para ajudar os seus pais, mas diz: “Eu dediquei isto a Deus”,
12 bəə boŋ kaa à sɨ̀ nɨ̂ ŋ̀kwɛtə taà yì, kə̌ ndè yi bû ǹtswe.
12 então ele não precisa ajudar os seus pais.
13 Ma mùu ajàŋ, nɨ̀ bwɛsə aa nɨ̀ghàà nɨ Nwî, ǹloŋə nɔ̂ŋsə̀ ghùù yìi mə nɨ dɨ̀ꞌɨ̀ nɨ a mbo bə̀ aà. Ŋ̀kɨɨ ŋghɨrə nɨ̂ ɨ̀nnù ji ghàꞌàtə̀ jî mɔꞌɔ jìi mə ɨ bə tsǒ ma jû aà.”
13 Assim vocês desprezam a palavra de Deus, trocando-a por ensinamentos que passam de pais para filhos. E vocês fazem muitas outras coisas como esta.
14 Yesu a bû ǹtwoŋ bə̂ bya nswoŋ a mbo bo mə, “Bù bɨtsɨ̀m nɨ̀ yuꞌutə nɨ̌ annù yìi mə mə swoŋ aa, tâ à laa a atu bù.
14 Jesus chamou outra vez a multidão e disse:
15 Kaa àyoo yì tsu kaa a sɨ̀ a abɛɛ tswê mə m̀bə ŋù a jɨ a kuu ŋghɨ̀rə̀ mə tâ à tsuu laa; lâ a ŋû aa a bàŋnə̀ ŋ̀ghɨrə nɨ̂ ɨ̀nnù ji bɨ̂ jìi mə ɨ lò ghu atoꞌo mfɛꞌɛ aa mə̂ à tsuu laa. [
15 Tudo o que vem de fora e entra numa pessoa não faz com que ela fique
16 Ŋù yìi mə à tswe nɨ̂ ɨ̂tôŋnə̀ a nyuꞌu annù aa, tâ à yuꞌu annù yìi mə mə swoŋə aà.”]
16 [Se vocês têm ouvidos para ouvir, então ouçam.]
17 À màꞌàtə̀ mə̂ bə̂ bya nlò ŋ̀kuu ŋghɛɛ a mûm ǹda, ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji ɨ betə̀ ǹjiꞌì nɨ̀ghàà nî nǎnaa ma nû ghu mbô.
17 Quando Jesus se afastou da multidão e entrou em casa, os seus discípulos lhe perguntaram o que queria dizer essa comparação.
18 Bô bètə̀ mə̂ aa, a swoŋ a mbo bo mə, “Ma la a bə mə kaa nɨ̀ sɨ̌ yùu ŋgaa kɨ nyuꞌu aa ɛ! Nɨ̀ sɨ̀ zi mə ayoo yìi mə a lò bə a abɛɛ ŋkuu nɨ a nu ŋù aa, kaa mbə a waꞌà yi ghɨrə̀ mə̂ à tsuu laa aa ɛ?
18 Então ele disse:
19 Ǹloŋ mə kaa a sɨ̀ aa ghu ntɨɨ kuu; a bàŋnə̀ ŋ̀kuu aa ghu atoꞌo, ɨ kɨɨ bǔ tsyǎ mfɛ̀ꞌɛ fu.” (Ma mùu ajàŋ à lɛ nswoŋ mə wa mɨ̀jɨ mɨ̀tsɨ̀m mɨ laà, ŋ̀kuꞌunə a njɨ̂.)
19 porque não vai para o coração, mas para o estômago, e depois sai do corpo. Com isso Jesus quis dizer que todos os tipos de alimento podem ser comidos.
20 A bû ǹswoŋ mə, “A ŋû aa a sɨ̌ŋ njoo jìi mə ɨ fɛ̀ꞌɛ̀ ghu nû aà, ŋ̀ghɨrə nɨ mə tâ à tsuu laa.
20 Ele continuou:
21 Ǹloŋ mə ɨ̀nnù jî bɨ tsɨ̀m ɨ lò aa a mûm ǹtɨɨ ŋù m̀fɛ̀ꞌɛ̀: Ŋ̀wàꞌàtə̂ ɨ̀nnù jî bɨ, ànnǔ ajɨrə̀, ɨ̀yə̀rə̂, ǹzwìtə bə̀, ànnǔ mâghàbə̀,
21 Porque é de dentro, do coração, que vêm os maus pensamentos, a imoralidade sexual, os roubos, os crimes de morte,
22 ǹyə̀ꞌə̀tə̂ ǹjoo bə̂; àbɨ̀ꞌɨntɨɨ, m̀bwèꞌèsə bə̀, ɨ̀buurənnù, àghə̀ꞌə̀nə̀, ǹswòŋə̂ ɨ̀nnu jî bɨ a atu bə̀; ŋ̀ŋee nû, nɨ̂ ɨ̀jɨ̀ŋtə ɨnnù.
22 os adultérios, a avareza, as maldades, as mentiras, as imoralidades, a inveja, a calúnia, o orgulho e o falar e agir sem pensar nas consequências.
23 Ɨ̀nnù jî bɨ mà jû tsiꞌì tsɨ̀m ɨ lò aa a nu ŋù, a mûm ǹtɨɨ yu, m̀fɛꞌɛ nsɨ̀ŋə̀ nɨ̂ ŋû, ŋ̀ghɨrə nɨ mə tâ à tsuu laa.”
23 Tudo isso vem de dentro e faz com que as pessoas fiquem impuras.
24 Yesu a lɛ nlò ŋ̀ghɛɛ a mbɨ̌ Tai bo Sidon. À ghɛ̀ɛ̀ mə̂ ghu, ŋ̀kuu ntswe a mûm ǹda yi mɔ̀ꞌɔ, kaa waꞌà lɔ̀ɔ̀ mə tâ bə̀ zi; lâ a bâŋnə̀ ǹtsyanə a ŋghɨ̀rə mə tâ bɨ̀ tsuu lǒ zi.
24 Jesus saiu dali e foi para a região que fica perto da cidade de Tiro. Ele entrou numa casa e não queria que soubessem que estava ali, mas não pôde se esconder.
25 Màŋgyɛ̀ yî mɔ̀ꞌɔ yìi mə mû yi yî màŋgyɛ̀ à lɛ ntswe nɨ̂ àzwì yî bɨ a atoꞌo yu aa, à lɛ nyuꞌu mə Yesu à tswe wa ndâ. À yùꞌù mə̂, m̀burə mfɛꞌɛ nzì a mbɛ̀ɛ Yesu, ŋ̀wo ghu mɨkòrə̀.
25 Certa mulher, que tinha uma filha que estava dominada por um espírito mau, ouviu falar a respeito de Jesus. Ela veio e se ajoelhou aos pés dele.
26 Màŋgyɛ̀ ma ghû à lɛ mbə mâŋgyɛ Grikia, yìi mə bɨ lɛ njwe aa a alaꞌa Sirofonisia. À wò mə̂ a mɨ̀kòrə Yesu aa, m̀buꞌu mbo ghu mbo mə tâ à fiꞌi azwì yî bɨ ya a atoꞌo mû yì wâ.
26 Era estrangeira, de nacionalidade siro-fenícia, e pediu que Jesus expulsasse da sua filha o demônio.
27 Yesu a swoŋ ghu mbo mə, “Lə̀ə tâ bɨ̀ foo njɛꞌɛ bɔɔ yaꞌa, ǹloŋ mə kaa a sɨ̀ kuꞌunə̀ a nlɔ̀gə̂ àbaa bɔɔ mbàŋnə̀ m̀maꞌa a mbô m̀bû.”
27 Mas Jesus lhe disse:
28 Lâ Màŋgyɛ̀ wa a kwiꞌi ghu mbo mə, “Ɨ̀ɨ̀ŋə, Mmàꞌàmbî, lâ tsiꞌì m̀bu jìi mə ɨ nɔ̀ŋə̀ a njiꞌì àtɛtə̀ aa, ɨ kɨɨ mbwɛɛ nɨ̂ ɨ̀nùgə abaa bɔɔ bya njɨ.”
28 — Mas, senhor, — respondeu a mulher — até mesmo os cachorrinhos que ficam debaixo da mesa comem as migalhas de pão que as crianças deixam cair.
29 Yesu a tɨgə̀ ǹswoŋ ghu mbo mə, “Nloŋ mə ò nàŋsə ŋghàà ma mùu ajàŋ aa, tɨgə nlǒ ŋghɛ̀ɛ̀ gho mbà. Wâ demon wa a màꞌàtə̀ mə mu ghò wâ.”
29 Jesus disse:
30 À yùꞌù mə̂ laà aa ntɨgə nlo mbɨ̀ɨ̀ yi a ndùgə yu. À bɨ̀ɨ̀ mə̂ ŋ̀kuu a nda, nyə mu wa a nɔ̂ŋ a ɨkuu, lɛ boŋ demon wa a fɛ̀ꞌɛ̀ mə̂ ghu atoꞌo.
30 Quando a mulher voltou para casa, encontrou a criança deitada na cama; de fato, o demônio tinha saído dela.
31 Yesu a lɛ ntɨgə nlo wa mbùꞌù àlaꞌa Tai ŋ̀ghɛɛ ntsya a alaꞌa Sidon, ŋ̀ghɛɛ a ŋkì mɨyaa Galilea, ǹlo ghu ŋghɛɛ ntsya a mbùꞌù àlaꞌa Dekapolis.
31 Jesus saiu da região que fica perto da cidade de Tiro, passou por Sidom e pela região das Dez Cidades e chegou ao lago da Galileia.
32 À kà mə̂ aa ntsya ghu, bɨ zî nɨ ŋù yî mɔ̀ꞌɔ mə àtû yi a lɛ ŋkwo, a kɨɨ̀ m̀mii nɨ̂ ŋ̀ghàa kɨ kaŋ, m̀buꞌu mbo a mbo Yesu mə tâ à nɔŋsə mbô mi ghu nu ŋghùrə̀ yi.
32 Algumas pessoas trouxeram um homem que era surdo e quase não podia falar e pediram a Jesus que pusesse a mão sobre ele.
33 Bɨ swòŋ mə̂ laà aa, Yesu a lɔgə̀ ŋû wa bo yu maꞌàtə̀ àkùrə̀ bə̂ ya ŋghɛ̀ɛ̀ a adɨgə dàŋ, bo yu ghɛ̀ɛ̀ mə̂ aa, a nɨŋ bɨ̀swɛbɨbo bi ghu ɨtôŋnə̀, ǹtwutə mɨtwyɛ a abo yu, m̀mɔɔntə aləə ŋû wa ghu;
33 Jesus o tirou do meio da multidão e pôs os dedos nos ouvidos dele. Em seguida cuspiu e colocou um pouco da saliva na língua do homem.
34 ŋ̀ŋɛntə miꞌì mi ŋka lii aburə, ǹtsaa nû yì, ǹswoŋ a mbo ŋù wa mə, “Efata”, ǹswoŋ aa mə, “ŋaꞌanə̂!”
34 Depois olhou para o céu, deu um suspiro profundo e disse ao homem:
35 À swòŋə̀ mə̂ laà aa, ɨtôŋnə̀ ŋû wa ɨ burə̀ ŋ̀ŋaꞌanə, àləə̀ yi a kɨ̂ m̀burə mfɛɛŋkə, a ghaà tsiꞌì sɨgɨ̀nə̀.
35 E naquele momento os ouvidos do homem se abriram, a sua língua se soltou, e ele começou a falar sem dificuldade.
36 Yesu a swoŋ a mbo bə̀ bya mə tâ bo tsuu a mbo ŋù tsù lǒ swoŋə. Lâ a yi nswoŋ mə tâ bo tsuu kɨ swoŋə aa, bo bâŋnə̀ ŋ̀kuꞌusə ŋghɛ̀ɛ̀ bə nɨ̀ m̀bìì a kɛ̀ꞌɛ̀nə a mbo bə bî mɔꞌɔ.
36 Jesus ordenou a todos que não contassem para ninguém o que tinha acontecido; porém, quanto mais ele ordenava, mais eles falavam do que havia acontecido.
37 Ànnù a lɛ mburə ntsya bə̂ bɨ̀tsɨm bìi mə bɨ lɛ nyuꞌu aa, bo tɨgə̀ ǹswoŋə nɨ mə, “À fàꞌà mə̂ m̀buu ɨnnù tsiꞌì tsɨ̀m, ŋ̀kɨ nnaŋsə mfaꞌa; ŋ̀kɨɨ ghɨrə nɨ mə tâ ɨ̀kwotu ɨ̀ tɨgə nyuꞌu nɨ̂ ɨ̀nnù, ŋ̀ghɨə nɨ mə tâ bɨ̀tɨ̀ghàà bɨ̀ ghaa!”
37 E todas as pessoas que o ouviam ficavam muito admiradas e diziam: — Tudo o que faz ele faz bem; ele até mesmo faz com que os surdos ouçam e os mudos falem!
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.