Marcos 5
Bafut (BFD) vs NVI
1 Bo lɛ ntoo m̀fɛꞌɛ a njiì ŋ̀kì mɨyaa wa a mbɛ̀ɛ̀ àlaꞌa Gerasenes.
1 Eles atravessaram o mar e foram para a região dos gerasenos.
2 Yesu a fɛ̀ꞌɛ̀ mə̂ wa mûm àkànuꞌu ŋghə̀ə kɨ təə, ŋù yî mɔ̀ꞌɔ yìi mə̂ àzwì yî bɨ a lɛ ntswe ghu atoꞌo aa, a lô a ɨtu mɨsyɛ̀ m̀fɛꞌɛ nzì ǹtsitə yi.
2 Quando Jesus desembarcou, um homem com um espírito imundo veio dos sepulcros ao seu encontro.
3 Ŋù ma ghû à lɛ sɨ tswe aa wa ɨtu mɨsyɛ̀. A lɛ mburə ntsyanə a mbo bə̀ bɨ̀tsɨ̀m a ntswâ àbarə mà yû ŋ̀kwerə nɨ mɨ̀ŋkɨ̀rə̀
3 Esse homem vivia nos sepulcros, e ninguém conseguia prendê-lo, nem mesmo com correntes;
4 ǹloŋ mə, a ŋgaa jî ghàꞌàtə̀, bə̀ lɛ sɨ tswa nii, ŋ̀kwerə nɨ mɨ̀kòrə̂ mi bo bɨ̀ m̀bô mi, kə̀ ŋ̀kɨɨ nnɨŋə nɨ̂ mɨ̀kaꞌa ghu mɨkòrə̀, lâ tsiꞌì a ŋgɔ̀ŋ bɨ̀nòò bɨtsɨ̀m, a bâŋnə̀ ǹtentə nɨ mɨ̀ŋkɨ̀rə̀ mya, kə̀ ŋ̀kɨɨ mbatə nɨ mɨ̀kaꞌa myâ. Kaa ŋù tsù kaa à lɛ ŋwaꞌà nɨ mɨ̀tɨ̀ɨ̀ tswe ntsyàtə̀ yi a ajàŋ yìi mə mbə a tswâ yi ŋ̀ghɨrə mə tâ à ŋeꞌesə ntswe.
4 pois muitas vezes lhe haviam sido acorrentados pés e mãos, mas ele arrebentara as correntes e quebrara os ferros de seus pés. Ninguém era suficientemente forte para dominá-lo.
5 À lɛ sɨ karə wa ɨtu mɨsyɛ̀ bo bɨ̀ a ɨtu mɨ̂ntaꞌa, a siꞌinə bo bɨ a nɨ̂tugə̀, ǹlwugə, ŋ̀watə nɨ̂ nû yì nɨ̂ ɨ̀bàꞌa ŋgɔ̀ꞌɔ̀.
5 Noite e dia ele andava gritando e cortando-se com pedras entre os sepulcros e nas colinas.
6 À yə̀ mə̂ Yesu a sàꞌa aghaꞌa, m̀burə ŋ̀khə nzì ŋ̀wo ghu nsi mmii yi;
6 Quando ele viu Jesus de longe, correu e prostrou-se diante dele,
7 ǹtɔŋnə nswoŋ mə, “Sɨ̀ tswè aa nɨ àkə̀ aa ɛ, Mu Nwìŋgɔ̀ŋ Àkɔꞌɔ̀tsɨrə? Mə̀ buꞌù m̀bo a mbo wò nɨ̂ ɨ̀kùm Nwî, tsùu ŋgɨꞌɨ nu mə lǒ nɨŋ bə̂.”
7 e gritou em alta voz: "Que queres comigo, Jesus, Filho do Deus Altíssimo? Rogo-te por Deus que não me atormentes! "
8 À lɛ ŋghàà ma mùu ajàŋ aa nloŋ mə Yesu à lɛ mfòò ǹswoŋ mə, “Àzwì yî bɨ̂, fɛ̀ꞌɛ̀ ghu atoꞌo!”
8 Pois Jesus lhe tinha dito: "Saia deste homem, espírito imundo! "
9 Yesu a betə̀ yi mə, “ɨ̀kǔm ghô nɨ̂ wò?” A kwiꞌi mə, “Ɨ̀kǔm ghâ nɨ Ǹnɔ̀ɔ̀ ǹloŋ mə bìꞌì burə ghaꞌatə fàa a atoꞌo ŋù ghû.”
9 Então Jesus lhe perguntou: "Qual é o seu nome? " "Meu nome é Legião", respondeu ele, "porque somos muitos".
10 A tɨgə̀ ǹnaŋsə mbuꞌu mbo a mbo Yesu mə tâ à tsuu waa lǒ furə tâ bo fɛꞌɛ maa m̀bɛ̀ɛ̀ àlaꞌà.
10 E implorava a Jesus, com insistência, que não os mandasse sair daquela região.
11 À lɛ sɨ bə aa àkàrə̀ bɨ̂ kwiŋyàm a jɨ̂ nɨ a mbɨ̀ɨ̀ m̀baa maa adɨgə;
11 Uma grande manada de porcos estava pastando numa colina próxima.
12 ɨ̀zwì jî bɨ jya ɨ buꞌù m̀bo a mbo Yesu ǹswoŋ mə, “Tsyàsə̀ yiꞌi tâ bìꞌì kuu fìi nu nàà jiì mə.”
12 Os demônios imploraram a Jesus: "Manda-nos para os porcos, para que entremos neles".
13 Yesu a yuꞌu mbii; ɨ tɨgə̀ m̀fɛꞌɛ wa nu ŋù wa ŋkuu wa nu nàà jyâ. Àkàrə̀ bɨ̂kwiŋyàm ma yû a lɛ mbə tsǒ ǹtsùꞌù ji baà. Ɨ̀zwì jya ɨ kùù mə̂ ghu nu aa, ɨ tɨgə̀ m̀burə nlo ŋkhə̀ mə kàrə̀, ǹsɨgə mbɨ̀ɨ̀ m̀baa ya, ǹsɨgə ŋwokə wa mûm ŋ̀kì mɨyaa ŋkoŋə.
13 Ele lhes deu permissão, e os espíritos imundos saíram e entraram nos porcos. A manada de cerca de dois mil porcos atirou-se precipício abaixo, em direção ao mar, e nele se afogou.
14 Bə̀ bìi mə bɨ lɛ sɨ jɛꞌɛ nɨ̂ naà jya aa, bo lô m̀burə ŋ̀khə ŋghɛ̀ɛ̀ ǹswoŋ a mbo bə̀ a mûn àlaꞌa bo bɨ a afɔ̀. Bɨ tɨgə̀ m̀fɛꞌɛkə nzǐ a nyə annù yìi mə a lɛ mfɛ̀ꞌɛ wa adɨgə aà.
14 Os que cuidavam dos porcos fugiram e contaram esses fatos na cidade e nos campos, e o povo foi ver o que havia acontecido.
15 Bô zì mə̂, ŋ̀ghɛɛ a mbɛ̀ɛ Yesu, ǹyə ŋû wa mə ɨ̀zwì jî bɨ jya lɛ ntswe ghu atoꞌo aa, a tswê ghu mbɛ̀ɛ̀, ŋ̀wɛꞌɛ ɨtsə̀ꞌə̂ ji, mɨ̀tsyɛ̂ mi mɨ kɨ̂ ǹtswe ghu tsiꞌì mɨ̀tsɨ̀m, bɨ yə̂ a kɨ̂ m̀bə tsiꞌì ŋù wa mə ǹnɔ̀ɔ ɨzwì jî bɨ jya ɨ lɛ ntswe ghu atoꞌo aà. Bɨ yə̀ mə̂ laà aa, nɨ̀bɔꞌɔ nɨ tswâ waa.
15 Quando se aproximaram de Jesus, viram ali o homem que fora possesso da legião de demônios, assentado, vestido e em perfeito juízo; e ficaram com medo.
16 Bə̀ bìi mə bɨ lɛ nyə annù ma yû yìi mə a lɛ mfɛ̀ꞌɛ̀ wa nu ŋù wa bo bɨ̀ a nu nàà jya aa, bo lɛ sɨ tɨgə nswoŋə nɨ a mbo bə̀.
16 Os que o tinham visto contaram ao povo o que acontecera ao endemoninhado, e falaram também sobre os porcos.
17 Bo lɛ sɨ tɨgə ntsaꞌasə nɨ̂ Yesu mə tâ à maꞌatə mbɛ̀ɛ̀ àlaꞌà yàà ma ya nlò ŋ̀ghɛɛ yi.
17 Então o povo começou a suplicar a Jesus que saísse do território deles.
18 Yesu a lô ŋ̀ka ŋkuu a mûm àkànuꞌu mə yu ghɛ̀ɛ̀ yi; ŋù wa mə̂ ɨ̀zwì jɨ̂ bɨ jya lɛ ntswe ghu atoꞌo aa, a buꞌù m̀bo ghu mbo mə tâ à maꞌatə yi tâ yù ka nyoŋə nìi.
18 Quando Jesus estava entrando no barco, o homem que estivera endemoninhado suplicava-lhe que o deixasse ir com ele.
19 Lâ Yesu a tuu, ǹswoŋ ghu mbo mə, “Kwɛɛ ŋghɛ̀ɛ a ndùgə̀, a mbɛ̀ɛ bə̌ bô, ǹswoŋ annù yìi mə Mmàꞌàmbî à ghɨ̀rə a nu wò aà; a ajàŋ yìi mə à ko mɨlɨ̀ŋnə̀ ghò, ŋ̀kwɛtə gho aà.”
19 Jesus não o permitiu, mas disse: "Vá para casa, para a sua família e anuncie-lhes quanto o Senhor fez por você e como teve misericórdia de você".
20 Yesu à swòŋ mə ghu mbo laà, a lô ŋ̀ghɛɛ ntɨgə nswoŋə nɨ annù yìi mə Yesu à ghɨ̀rə ghu nu aa, a mbo bə̀ wa mbùꞌu Dekapolis. Bə̀ bɨ tsɨ̀m yuꞌu, a burə̀ m̀bə tsiꞌì ànnù yî yɛ̌yɛrə a mbo bo.
20 Então, aquele homem se foi e começou a anunciar em Decápolis quanto Jesus tinha feito por ele. Todos ficavam admirados.
21 Yesu à bù mə̂ ǹtoo ŋkì wa a mûm àbaŋ ya ŋ̀ghɛɛ mfɛ̀ꞌɛ̀ a aghəŋə ŋkì, ǹnɔ̀ɔ̀ bə̂ ɨ burə̀ ǹzi ŋghaꞌa ŋghaꞌa, ǹtəə ntsya ŋkarɨsə yi.
21 Tendo Jesus voltado de barco para a outra margem, uma grande multidão se reuniu ao seu redor, enquanto ele estava à beira do mar.
22 Ǹdɨ̀ɨ̂ ǹdâ ŋ̀ghòtə̂ baIsrael maa adɨgə, ɨ̀kǔm yi ɨ bə Jairius, a kɨ̂ ǹzi yìi ŋgaa. À yə̀ mə̂ Yesu, ŋ̀wo ghu mɨkòrə̀,
22 Então chegou ali um dos dirigentes da sinagoga, chamado Jairo. Vendo Jesus, prostrou-se aos seus pés
23 m̀buꞌu mbo ghu mbo, ǹswoŋ mə, “Mûntsìrə̂ mû ghà yî màŋgyɛ̀, a ghɔ̀ɔ̀, ǹtɨgə tsiꞌì a ŋkwô. Zǐ nɔ̀ŋsə mbô mo ghu nû tǎ tâ à fwɛtə ǹtswe ntɨ̀ɨ̀.”
23 e lhe implorou insistentemente: "Minha filhinha está morrendo! Vem, por favor, e impõe as mãos sobre ela, para que seja curada e viva".
24 À swòŋ mə̂ laa, Yesu a yôŋ yi bo yu tɨgə̀ ŋ̀ghɛɛ. Bo kà mə̂ aa ŋghɛɛ aa, ǹnɔ̀ɔ̀ bə̂ yî wè ɨ kɨɨ̀ ǹtɨgə nyoŋə nii, ǹtsya ŋkarɨsə yi, bo bo tɨgə̀ ŋ̀ghɛɛ.
24 Jesus foi com ele. Uma grande multidão o seguia e o comprimia.
25 Màŋgyɛ̀ yî mɔ̀ꞌɔ̂ à lɛ ntswe a tɨtɨ̀ɨ nnɔ̀ɔ̀ bə̂ wâ. Àləə a lɛ sɨ zì ghu nû. À lɛ sɨ bə maa noò aa boŋ nɨ̀ghɔ̀ɔ̀ ma nû nɨ tswè mə̂ ghu nu ɨlòò nɨghûm ǹtsò baà.
25 E estava ali certa mulher que havia doze anos vinha sofrendo de uma hemorragia.
26 Lɛ boŋ à yə̀ mə̂ ŋ̀gɨꞌɨ nɨ nɨ̀ghɔ̀ɔ̀ nya siꞌi siꞌi, ǹghɛɛ nɨ nu a mbɛ̀ɛ bɨ̀dogɨta bî ghàꞌàtə̀, m̀bwɛsə ŋkabə̀ yìi mə à lɛ ntswe nɨ yu aa tsiꞌì ǹtsɨ̀mə̀. Kaa nɨ̀ghɔ̀ɔ̀ nya nɨ waꞌà tɨ̀ɨ̀, m̀baŋnə ŋkùꞌùsə̀ ŋ̀ghaꞌatə nɨ̂ ghàꞌàtə̀.
26 Ela padecera muito sob o cuidado de vários médicos e gastara tudo o que tinha, mas, em vez de melhorar, piorava.
27 Màŋgyɛ̀ ma ghû à lɛ nyuꞌu ŋ̀gàn ǹloŋə Yesu. À yə̀ mə̂ Yesu aa, ǹtɨgə nyoŋə nìi bo bɨ̀ nnɔ̀ɔ̀ wâ, ǹyoŋ mfaatə ghu njɨ̀m, ŋ̀ghɛsə abô yi mmɔɔntə atsə̀ꞌə̀ Yesu ghu.
27 Quando ouviu falar de Jesus, chegou-se por trás dele, no meio da multidão, e tocou em seu manto,
28 À lɛ sɨ waꞌatə nɨ a mûm ǹtɨɨ yu mə, “M̀bə mə̀ tɛꞌɛ̀ ŋ̀ghɛnsə mmɔ̀ɔ̀ntə̀ tsiꞌì ɨ̀tsə̀ꞌə̂ ji boŋ mə̀ ka tɨ̀ɨ̀ nɨghɔ̀ɔ̀ ma nû.”
28 porque pensava: "Se eu tão-somente tocar em seu manto, ficarei curada".
29 À mɔ̀ɔ̀ntə̀ mə̂ aa, àləə ya a burə̀ ŋ̀ghɛsə ŋkɛntə a nzǐ ghu nû. A kɨ̂ m̀burə nzi a mûm ǹtɨɨ yu mə nɨ̀ghɔ̀ɔ̂ ni nya nɨ fwɛ̀tə̀ mə̂!
29 Imediatamente cessou sua hemorragia e ela sentiu em seu corpo que estava livre do seu sofrimento.
30 Maa noò, Yesu a yə mə mɨ̀dàꞌà mɨ fɛꞌɛ a nu yu; m̀bəŋkə yi, m̀betə a mbô ǹnɔ̀ɔ̀ bə̂ wa mə lɛ sɨ yòŋə̀ nìi aa mə, “A ɨtsə̀ꞌə̂ ja aa a mɔ̀ɔ̀ntə̂ wò aa ɛ?”
30 No mesmo instante, Jesus percebeu que dele havia saído poder, virou-se para a multidão e perguntou: "Quem tocou em meu manto? "
31 Ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji ɨ swoŋ ghu mbo mə, “Ò yə mə nnɔ̀ɔ̀ bə̂ ɨ ywu nyoŋə nɨ̂ gho, m̀bù m̀betə nɨ mə ɨtsə̀ꞌə̂ jo aà mɔ̀ɔ̀ntə̂ wò lɛ aa a ya?”
31 Responderam os seus discípulos: "Vês a multidão aglomerada ao teu redor e ainda perguntas: ‘Quem tocou em mim? ’ "
32 Yesu a kuꞌùsə̀ ǹlii nɨ̂ bə̀ bya tsiꞌì lìì, mə yu ka yə ŋû yìi mə̂ à mɔ̀ɔ̀ntə yi aa lɛ.
32 Mas Jesus continuou olhando ao seu redor para ver quem tinha feito aquilo.
33 Lâ màŋgyɛ̀ wa à lɛ mbàŋnə̀ ǹzi annù yìi mə a ghɨrə yi aà; ǹtɨgə mfɛꞌɛ nzì, nû yì ɨ tɨgə̀ m̀benə baꞌà bàꞌà nɨ nɨ̀bɔꞌɔ, a wô a njiꞌi mɨkòrə Yesu, ŋ̀kɛꞌɛnə ɨnnù tsɨ̀m ghu mbô.
33 Então a mulher, sabendo o que lhe tinha acontecido, aproximou-se, prostrou-se aos seus pés e, tremendo de medo, contou-lhe toda a verdade.
34 Yesu a swoŋ ghu mbo mə, “Mû ghà, wa àbìintɨɨ̀ yo a ghɨ̀rə̀ mə̂ mə ta ò tɨɨ. Tɨgə nlǒ ŋghɛ̀ɛ̀ gho la nɨ̀ m̀bɔɔnə̂, tâ nɨ̀ghɔ̀ɔ̂ nya nɨ̀ fwɛtə.”
34 Então ele lhe disse: "Filha, a sua fé a curou! Vá em paz e fique livre do seu sofrimento".
35 À ghàà mə̂ a mbo màŋgyɛ̀ wâ ŋ̀ghə̀ə kɨ màŋsə̀, bə̀ bî mɔꞌɔ bɨ lô wa ndùgə̂ ǹdɨ̀ɨ̂ ǹdâŋghotə nzi nswoŋ ghu mbo mə, “Wa mû ghò wâ à kwò mə̂! O tɨgə mbu mfa nɨ̂ ŋ̀gɨꞌɨ a mbo Taà ghû aa a ya?”
35 Enquanto Jesus ainda estava falando, chegaram algumas pessoas da casa de Jairo, o dirigente da sinagoga. "Sua filha morreu", disseram eles. "Não precisa mais incomodar o mestre! "
36 Yesu a foonsə̀ waa, ǹswoŋ a mbo ǹdɨ̀ɨ̂ ǹdâŋghòtə̂ baIsrael wa mə, “Tsèe kɨ bɔꞌɔ bə̂, nɨŋ tsiꞌì ǹtɨɨ̀ gho a nu mə̀.”
36 Não fazendo caso do que eles disseram, Jesus disse ao dirigente da sinagoga: "Não tenha medo; tão-somente creia".
37 À swòŋ mə̂ maa ajàŋ, ǹlo ŋka ŋghɛɛ wa ndâ ǹdɨɨ wa, kaa waꞌà bii mə tâ ŋù tsù à bu nyòŋə̀ yi ntsyatə Peta, nɨ Jɛms a bɔ̀ꞌɔ Jɔn, muma bɨ̀ Jɛms.
37 E não deixou ninguém segui-lo, senão Pedro, Tiago e João, irmão de Tiago.
38 Bo ghɛ̀ɛ̀ mə̂ ǹyweꞌe wa ndùgə ndɨ̀ɨ ndâŋhòtə baIsrael wa, ǹyə ɨdɨ̀gə̀ ɨ burə̀ ǹjuꞌu tsiꞌì jùꞌù, bə̀ yəꞌə̀, m̀burə mboꞌo tsiꞌì nɨ̀tɨ̀ɨ̀.
38 Quando chegaram à casa do dirigente da sinagoga, Jesus viu um alvoroço, com gente chorando e se lamentando em alta voz.
39 Yesu a kuu ŋghɛ̀ɛ̀ a nda, m̀betə a mbo bo mə, “Nɨ yə̀ꞌə aa àkə̀, ŋ̀ghɨrə ɨdɨ̀gə̀ ɨ tɨgə̀ ǹjuꞌu laà? Wa kaa mu ghù kaa à sɨ̀ aà kwò kwô! Wa a bwii aà bwìì.”
39 Então entrou e lhes disse: "Por que todo este alvoroço e lamento? A criança não está morta, mas dorme".
40 À swòŋ mə̂ laà, bə̀ bya bâŋnə̀ ŋ̀ka wyɛ nɨ̂ yi bə̂ wyɛ̀. A furə̀ waa tsiꞌì bɨ̀tsɨ̀m mə tâ bɨ̀ fɛꞌɛkə ŋghɛ̀ɛ a abɛɛ. M̀baŋnə nlɔ̀gə̀ ta bɨ̀ mu wa bo bɨ̀ ǹdè yì a bɔ̀ꞌɔ bə̀ bya mə bo bo lɛ nzì aa, bo bo tɨgə̀ ŋ̀kuu ŋghɛɛ wa adɨgə mə mu wa à lɛ nnɔ̀ŋ ghu aà.
40 Mas todos começaram a rir de Jesus. Ele, porém, ordenou que eles saíssem, tomou consigo o pai e a mãe da criança e os discípulos que estavam com ele, e entrou onde se encontrava a criança.
41 Bo kùù mə̂, a tswa nɨ̀kwɛɛ nɨ mu wa, ǹswoŋ ghu mbo mə, “Talita koumi,” a bə aa mə, “Mûntsìrə̂ mumàŋgyɛ̀, mə̀ swǒŋ a mbo wò mə tâ ò bɨɨnə ntəə a ǹdəŋə.”
41 Tomou-a pela mão e lhe disse: "Talita cumi! ", que significa: "Menina, eu lhe ordeno, levante-se! ".
42 À swòŋ mə̂ ma mùu ajàŋ, mumàŋgyɛ̀ wa a burə̀ m̀bɨɨnə nlò ŋ̀ka ntəə ŋkarə. (Ɨ̀lòo mu mà ghû ɨ lɛ mbə aa nɨ̀ghûm ǹtsò baà.) Bə̀ bya bɨ liì ǹyə, ànnù a burə̀ ǹtsya waa tsiꞌì tsyà.
42 Imediatamente a menina, que tinha doze anos de idade, levantou-se e começou a andar. Isso os deixou atônitos.
43 Yesu a swoŋ a mbo bo ŋkwantə mə tâ bo tsuu lǒ ghɨ̀rə tâ ŋù tsù à zi; ŋ̀kɨ nswoŋ mə tâ bo lɔɔ ayoo mfa a mbo mu wa tâ à jɨ.
43 Ele deu ordens expressas para que não dissessem nada a ninguém e mandou que dessem a ela alguma coisa para comer.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 5, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.