Lucas 8

Bafut (BFD) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 À kà mə aa maŋsə ŋkuu wa mûm ǹjɔ̀ꞌɔ̀ àlaꞌa bo bɨ̀ mɨ̀kurə, ǹtɨgə ndɨꞌɨ nɨ̂ ànnù Nwî ŋ̀kɨɨ nzi nɨ ntoo yì ǹsɨgɨ̀nə̀ ǹloŋ annù nɨfɔ̀ Nwî. A lɛ mbə bo bɨ̀ ŋgǎŋyəgə̂nnù ji jya nɨ̀ghûm ǹtsò baa mə à lɛ ntsɔꞌɔ nɨ̂ ŋ̀gǎŋntoò ji aà
1 Depois disso, Jesus andava pelas cidades e aldeias anunciando a boa nova do Reino de Deus.
2 bo bɨ̀ bàŋgyɛ̀ bî mɔꞌɔ bìi mə à lɛ ŋghùrə̀ waa nɨ̂ ɨ̀zwì jî bɨ bo bɨ̀ mɨ̀ghɔ̀ɔ̂ myaa: Mbə Mary yìi bɨ lɛ sɨ twoŋə nɨ Magdalene aa, yìi mə à lɛ mfiꞌi ɨzwì ji sàmbaa ghu atoꞌo aa,
2 Os Doze estavam com ele, como também algumas mulheres que tinham sido livradas de espíritos malignos e curadas de enfermidades: Maria, chamada Madalena, da qual tinham saído sete demônios;
3 ŋkɨ mbə Juana, ŋgwɛ Tsuza, yìi mə à lɛ sɨ lèntə njoo Herod aà, ŋkɨ mbə Susana, bo bɨ̀ bǐ mɔꞌɔ bì ghàꞌàtə̀. Bàŋgyɛ̀ ma bû bɨtsɨ̀m bɨ lɛ sɨ fa nɨ̂ ǹjoo ŋkwɛtə nɨ̂ waa ghu.
3 Joana, mulher de Cuza, procurador de Herodes; Susana e muitas outras, que o assistiram com as suas posses.
4 Nòò yìi mə nnɔ̀ɔ̀ bə̂ ɨ lɛ nzì ŋ̀ghotə, ǹlo aa a ɨdɨgə ɨdɨgə nzi ghu mbɛ̀ɛ̀ aa, a ghaà a mbo bo nɨ nɨ̀ghàà nî nàà:
4 Havia se reunido uma grande multidão: eram pessoas vindas de várias cidades para junto dele. Ele lhes disse esta parábola:
5 “Ŋù m̀bwèꞌê ǹjoo à lɛ ŋghɛ̀ɛ̀ a mbweꞌe ǹjoò ji; ǹjoo jya jǐ mɔꞌɔ ɨ wô a ndô mânjì, bə̀ təəntə̀ ghu, bɨ̀sɨŋ bɨ kɨ̂ ǹsyɛ jî mɔꞌɔ ŋkurə.
5 Saiu o semeador a semear a sua semente. E ao semear, parte da semente caiu à beira do caminho; foi pisada, e as aves do céu a comeram.
6 Jǐ mɔꞌɔ ɨ wô a atû àlâŋsə ŋgɔ̀ꞌɔ̀; ɨ tòò mə̂ aa, mbù ǹyɔrə nloŋ mə kaa ɨ lɛ waꞌà nɨ̂ ŋ̀kì tswê.
6 Outra caiu no pedregulho; e, tendo nascido, secou, por falta de umidade.
7 Jǐ mɔꞌɔ ɨ wô a tɨtɨ̀ɨ kə̀rə̀ kərə; ɨ kà mə̂ aa ŋkɔꞌɔ aa kə̀rə̀ kərə wa a lɨmtə̀ ɨ kwô.
7 Outra caiu entre os espinhos; cresceram com ela os espinhos, e sufocaram-na.
8 Jǐ mɔꞌɔ ɨ lɛ ŋkɨ wo nɨ̂ àdɨ̀gə nsyɛ yì sɨgɨ̀nə̀, ŋ̀kɔꞌɔ tsiꞌì sɨgɨ̀nə̀, ŋkɨ mfa ŋgwɛ̀ꞌɛ̀ mɨ̀jɨ ɨ ghaꞌà.” À swòŋ mə̂ maŋsə aa, ǹtɔŋnə nswoŋ mə, “Ŋù yìi mə à tswe nɨ ɨ̀tôŋnə̀ aa, tâ yuꞌù.”
8 Outra, porém, caiu em terra boa; tendo crescido, produziu fruto cem por um. Dito isto, Jesus acrescentou alteando a voz: Quem tem ouvidos para ouvir, ouça!
9 Nòò yìi mə Ŋgǎŋyəgə̂nnù ji ɨ lɛ mbetə yi nɨ̂ ǹjiꞌì nɨ̀ghàà nî nǎnaa ma nû aa,
9 Os seus discípulos perguntaram-lhe a significação desta parábola.
10 a swoŋ mə, “Nwì à fa mɨ̀tsyɛ̀ mə tâ nɨ̀ zǐ ɨnnù jî lɔ̀ꞌɔ̀sə̀ nloŋ annù nɨfɔ̀ yi; la a mbo bə̀ bî mɔꞌɔ, bɨ naa a mbo bo aa nàà, tâ bo tɨ yə, kaa bo waꞌà kà ǹyə, kə̀ tɨ yuꞌu, kaa a waꞌǎ a atu bo ka nlaa.
10 Ele respondeu: A vós é concedido conhecer os mistérios do Reino de Deus, mas aos outros se lhes fala por parábolas; de forma que vendo não vejam, e ouvindo não entendam.
11 “Ǹjiꞌì nɨ̀ghàà nî nǎnaa ma nû ɨ̀ bə aa mə: ‘Ǹjoo ŋ̀gwɛ̀ꞌɛ̀ jya à nɨ nɨ̀ghàà nɨ Nwî.
11 Eis o que significa esta parábola: a semente é a palavra de Deus.
12 Jya jìi mə ɨ lɛ ŋwò a ndômânjì aa à nɨ bə̀ bya mə bɨ yuꞌu; Satan a zî m̀fiꞌi nɨghàà nɨ Nwî nya a ntɨɨ bo, tǎtâ bo tsuu bìì ɨ yweenə.
12 Os que estão à beira do caminho são aqueles que ouvem; mas depois vem o demônio e lhes tira a palavra do coração, para que não creiam nem se salvem.
13 Jya mə ɨ lɛ ŋwò a atu alâŋsə ŋgɔ̀ꞌɔ̀ aa a bə bə̀ bìi mə bo kɨ nyuꞌu nɨghàà nɨ Nwî aa, bo kwɛrə nɨ nɨ̀dorə̀; kaa ajàŋ bə̂ ma bû kaa bɨ sɨ̀ nɨ mɨ̀gaŋ̀ tswê. M̀bii aa tsiꞌǐ nɨ mû àtɨɨ noò. La nòò yìi mə àkwàꞌànə̀ Satan a zi aa, bo wô.
13 Aqueles que a recebem em solo pedregoso são os ouvintes da palavra de Deus que a acolhem com alegria; mas não têm raiz, porque crêem até certo tempo, e na hora da provação a abandonam.
14 Ŋ̀ghɛɛ nɨ̂ ǹjoo jya mə ɨ lɛ wò a tɨtɨ̀ɨ kə̀rə̀ kərə aa, à nɨ bə̀ bya mə bɨ yuꞌu nɨghàà nɨ Nwî, la a mûm ǹtswêntɨ̀ɨ yaa, ǹjoo mbi bo bɨ̀ ŋ̀kabə, nɨ̀ ɨ̀nnù yìi mə ǹjyǎ nû jyaa ɨ yə̀ꞌə̀tə̀ aa ɨ fêm ŋ̀ghɨrə kaa mɨ̀ntà mìi mɨ koonə kaa mɨ waꞌà tɨ̀ɨ̀.
14 A que caiu entre os espinhos, estes são os que ouvem a palavra, mas prosseguindo o caminho, são sufocados pelos cuidados, riquezas e prazeres da vida, e assim os seus frutos não amadurecem.
15 Ǹtɨgə ŋghɛɛ nɨ̂ ǹjoo jya mə ɨ lɛ ŋwò a adɨgə nsyɛ yì ǹsɨgɨ̀nə̀ aa, à nɨ bə̀ bya mə bɨ kɨ nyuꞌu nɨghàà nɨ Nwî bɨ tswa ntugɨtə a mum ɨ̀ntɨɨ yìi ɨ laa ŋkɨ mbɔŋ aà, ǹtɨgə ŋkoonə mɨ̂ntà a njɨm àtàŋəntɨɨ̀.’
15 A que caiu na terra boa são os que ouvem a palavra com coração reto e bom, retêm-na e dão fruto pela perseverança.
16 “Kaa ŋù à laa ŋwaꞌà nɨ̂ lâm kosə̀ m̀bu nlɔ̀gə̀ nɨ̂ àntɔ̀ɔ̀ ŋ̀kusə ghu, kaa kɨꞌɨ̀ kɨ̀ɨ̀ ŋ̀kosə nnɨŋə nɨ a njiꞌì ɨ̀kùù. Ŋù a kɨɨ ŋkosə lâm, a tɛꞌɛ aa a atu atɛtə̀ tà ŋù tɨ kuu a nda a yə̂ ŋ̀kàꞌà wâ.
16 Ninguém acende uma lâmpada e a cobre com um vaso ou a põe debaixo da cama; mas a põe sobre um castiçal, para iluminar os que entram.
17 Ǹloŋ mə kaa àyoò tsu a sɨ̌ alɔ̀ꞌɔ̀sə̀ tswê mə a ka yǐ waꞌà fɛ̀ꞌɛ̀ nyɛntə. Kaa ànnù yî lə̀ə̀ntə̀ yî tsu a waꞌà kɨ̀ ntswe ghu yìi mə kaa bɨ ka yǐ waꞌà zî.
17 Porque não há coisa oculta que não acabe por se manifestar, nem secreta que não venha a ser descoberta.
18 Maa ajàŋ, nɨ̀ ka ntsyɛsə nɨ̂ ghuu ajàŋ yìi mə nɨ yuꞌu aà; ǹloŋ mə ŋù yìi mə à tswe nɨ̂ ju ɨ ghaꞌatə̀ aa, bɨ ka bǔ kùꞌùsə̀, lâ ŋù yìi à tswe nɨ ju ɨ kəꞌətə̀ aa, tsiꞌì jya mə à mɔ̀ɔ̀ntə mə yu tswe nɨ̀ ju aa, baa bàŋnə bǔ kwɛrə ghu mbô.”
18 Vede, pois, como é que ouvis. Porque ao que tiver, lhe será dado; e ao que não tiver, até aquilo que julga ter lhe será tirado.
19 Ǹdè bɨ̀ Yesu bo bɨ̀ bɔɔ bɨ maà bi bǐ mbâŋnə̀ bɨ zî wa adɨgə mə à lɛ ntswe ghu aa, kaa mânjì yìi mə mbə bɨ zî ghu mbɛ̀ɛ̀ kaa waꞌà ghu tswê ǹloŋ mə bə̀ lɛ ntswe ntsya ŋkarɨsə yi.
19 A mãe e os irmãos de Jesus foram procurá-lo, mas não podiam chegar-se a ele por causa da multidão.
20 Bɨ kɛ̀ꞌɛ̀nə̀ ghu mbo mə, “Ǹdè ghò bo bɔɔ bɨ maà bî mbâŋnə̀ bɨ təə a bɛɛ nlɔɔ nɨ̂ ǹyə wò.”
20 Foi-lhe avisado: Tua mãe e teus irmãos estão lá fora e desejam ver-te.
21 A bâŋnə̀ ŋ̀kwiꞌi a mbo bo mə, “Ǹdèghà bo bɨ̀ bɔɔ bɨ maà ba bî m̀bâŋnè, à nɨ bə̀ bìi mə bɨ yuꞌu nɨghàà nɨ Nwî ŋ̀kɨɨ ŋghɨrə nɨ̂ ànnù yìi mə a swoŋ aà.”
21 Ele lhes disse: Minha mãe e meus irmãos são estes, que ouvem a palavra de Deus e a observam.
22 À bə̀ mə a njwi yì mɔꞌɔ Yesu a kuu a mum àkànuꞌu bo bɨ̀ ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji ǹswoŋ a mbo bo mə, “Nɨ̀ ghɨrə bìꞌinə̀ daŋ ghɛ̀ɛ̀ fìi njii àtsùməntaꞌà.” À swòŋ mə̂ aa, bo bo kuu ntɨgə ŋghɛɛ.
22 Num daqueles dias ele subiu com os seus discípulos a uma barca. Disse ele: Passemos à outra margem do lago. E eles partiram.
23 Bo kà mə̂ aa ŋghɛɛ aa, a wô fɨ̀lô. Àfìsə̀ yî tɨ̀ɨ̀ yî mɔꞌɔ a kâ ǹtsya wa atsùməntaꞌa, ɨ̀kàŋə ŋkì ɨ tɨgə̀ ŋ̀kuu wa mûm àkànuꞌu nlɔɔ nɨ̂ ŋ̀kòŋsə̂, bo tɨgə̀ tsiꞌǐ a ntsǔ nɨ̀wô.
23 Durante a travessia, Jesus adormeceu. Desabou então uma tempestade de vento sobre o lago. A barca enchia-se de água, e eles se achavam em perigo.
24 Ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù Yesu ɨ ghɛɛ̀ ǹtsɨgə yi nswoŋ mə, “Masa, Masa, wa bìꞌinə̀ ka kwokə!”
24 Aproximaram-se dele então e o despertaram com este grito: Mestre, Mestre! Nós estamos perecendo! Levantou-se ele e ordenou aos ventos e à fúria da água que se acalmassem; e se acalmaram e logo veio a bonança.
25 Yesu a betə̀ waa mə, “Àbìintɨɨ̀ yuu a fə̀ aa ɛ?”
25 Perguntou-lhes, então: Onde está a vossa fé? Eles, cheios de respeito e de profunda admiração, diziam uns aos outros: Quem é este, a quem os ventos e o mar obedecem?
26 Bo lô ǹtɨgə ŋghɛɛ a alaꞌa baGerasens yìi a lɛ ntswe a ndàŋsə Galilea.
26 Navegaram para a região dos gerasenos, que está defronte da Galiléia.
27 Àjàŋ mə bo lɛ nzì m̀fɛꞌɛ wa mûm àkànuꞌu aa, ŋù yì mɔ̀ꞌɔ yìi mə à lɛ nlò wa mûm ǹjɔ̀ꞌɔ̀ àlaꞌa ntswe nɨ bɨ̀demon, à lɛ nzì ǹtsiꞌi waa; ŋù ma ghû à lɛ sɨ karə tsiꞌì ǹswèrə̀ ǹswèrə̀ a nɨ̂ àndaŋə noò. Kaa waꞌà nɨ a nda lɛ̂, m̀baŋnə nlɛtə nɨ aa ɨtu mɨsyɛ̀ a adɨgə yìi bɨ lɛ sɨ twiŋ bə̂ ghu aà.
27 Mal saltou em terra, veio-lhe ao encontro um homem dessa região, possuído de muitos demônios; há muito tempo não se vestia nem parava em casa, mas habitava no cemitério.
28 Nòò yì mə à lɛ nyə Yesu aa, ǹyəꞌə tsiꞌì nɨ̀tɨ̀ɨ̀, ŋ̀wo ghu nsi, ntɔŋnə nswoŋ mə, “Bìꞌi ò tswe aa nɨ̀ àkə̀, a Yesu, Mu Nwìŋgɔ̀ŋ yî Àkɔꞌɔ̀ntsɨrə? Mə̀ buꞌu tsiꞌì m̀bo tâ ò tsuu ŋgɨꞌɨ a nu mə̀ lǒ dɨ̀.”
28 Ao ver Jesus, prostrou-se diante dele e gritou em alta voz: Por que te ocupas de mim, Jesus, Filho do Deus Altíssimo? Rogo-te, não me atormentes!
29 À lɛ tɨ bə aa boŋ Yesu à swòŋ mə̂ a mbo àzwì yî bɨ ya mə tâ à fɛꞌɛ wa nu ŋù wâ. (Ǹloŋ mə àzwì yî bɨ ma yû a lɛ sɨ tswa nɨ̂ ŋû wa màꞌà nɨ a nsyɛ ŋgàà jî ghàꞌàtə̀; bɨ tɨgə̀ m̀bɛ nìi, ŋ̀koo nìi nɨ̂ àtsaŋ bo bɨ̀ mfɨ̀kaꞌà. Ka mə bɨ lɛ sɨ ghɨ̀rə̀ maa ajàŋ aa, a tentə̀ nɨ̂ àtsaŋ ya, ɨ̀zwì jya ɨ ghɨrə̀ a khə̂ ŋ̀ghɛɛ nɨ ntaꞌa mɨwɛ̀ɛ̀ mɨwɛ̀ɛ̀.)
29 Porque Jesus ordenara ao espírito imundo que saísse do homem. Pois há muito tempo que se apoderara dele, e guardavam-no preso em cadeias e com grilhões nos pés, mas ele rompia as cadeias e era impelido pelo demônio para os desertos.
30 Yesu a ghɛ̀ɛ̀ nɨ̂ m̀bìì m̀betə yi mə, “Ɨ̀kǔm gho à nɨ wò aa ɛ?” A kwiꞌi mə, “Ǹnɔ̀ɔ̀.” À lɛ nswoŋ laa nloŋ mə ɨ̀zwì jî bɨ jì ghàꞌàtə̀ ɨ lɛ ŋkuu ghu nû.
30 Jesus perguntou-lhe: Qual é o teu nome? Ele respondeu: Legião! {Porque eram muitos os demônios que nele se ocultavam.}
31 Ɨ̀zwì jya ɨ buꞌù m̀bo ghu mbo mə tâ tsuu lǒ swoŋ mə tâ bo fɛꞌɛ ghɛ̀ɛ̀ ŋ̀kuu a mûm àtaa yi tsò ǹtso.
31 E pediam-lhe que não os mandasse ir para o abismo.
32 Àkàrə̀ bɨ̂kwiŋyàm yî mɔꞌɔ a lɛ sɨ jɨ maa kəꞌə̀ àdɨ̀gə̀; ɨ̀zwì jya ɨ tɨgə̀ m̀buꞌu mbo a mbo Yesu mə tâ à maꞌatə tâ bo kuu wa nu bɨ̀kwiŋyàmə̀. A beentə̀.
32 Ora, andava ali pastando no monte uma grande manada de porcos; rogaram-lhe os demônios que lhes permitisse entrar neles. Ele permitiu.
33 Ɨ̀zwì jî bɨ jya ɨ tɨgə̀ m̀fɛꞌɛ wa nu ŋù ǹtɨgə ŋkuu wa nu bɨ̀kwiŋyàmə̀. Àkàrə̀ bɨ̂kwiŋyàm ya a tɨgə̀ m̀bɨŋkə wa mbaa, nsɨgə ŋkuu wa mûm àtsùməntaꞌa ŋkoŋkə.
33 Saíram, pois, os demônios do homem e entraram nos porcos; e a manada de porcos precipitou-se, pelo despenhadeiro, impetuosamente no lago e afogou-se.
34 Nòò yìi mə bə̀ bìi mə bɨ lɛ sɨ tsèe akàrə̀ bɨ̂kwiŋyàm bya bɨ lɛ nyə annù yìi mə a lɛ mfɛ̀ꞌɛ̀ aa, ŋkhə̀ ŋ̀ghɛɛ nswoŋ a mûm ǹjɔ̀ꞌɔ̀ àlaꞌa bo bɨ̀ àlaꞌa ya tsɨ̀m.
34 Quando aqueles que os guardavam viram o acontecido, fugiram e foram contá-lo na cidade e pelo campo.
35 Bə̀ tɨgə̀ m̀fɛꞌɛ ŋghɛɛ a nyə ànnù yìi mə a lɛ mfɛ̀ꞌɛ̀ aà. Bo ghɛ̀ɛ̀ mə̂ aa nyə Yesu bo bɨ̀ ŋù wa mə ɨ̀zwì jî bɨ jya ɨ lɛ mfɛ̀ꞌɛ̀ ghu nu aa, a tswê a nsyɛ a mɨkòrə̂ Yesu, ŋ̀wɛꞌɛ atsə̀ꞌə̀, mɨ̀tsyɛ̂ mi mɨ kɨ̂ ǹtswe sɨgɨ̀nə̀; nɨ̀bɔꞌɔ nɨ tswâ waa.
35 Saíram eles, pois, a ver o que havia ocorrido. Chegaram a Jesus e acharam a seus pés, sentado, vestido e calmo, o homem de quem haviam sido expulsos os demônios; e tomados de medo,
36 Bə̀ bìi mə bɨ lɛ ntswe ghu wa noò mə Yesu à lɛ ŋghɨ̀rə̀ ɨ̀zwì jî bɨ jya ɨ fɛ̀ꞌɛ̀ a nu ŋù wa aa, bɨ tɨgə̀ ŋ̀kɛꞌɛnə nɨ̂ a mbo bo a ajàŋ yìi Yesu à lɛ ŋghùrə̀ yi aa.
36 ouviram das testemunhas a narração desse exorcismo.
37 Bə̀ bya bɨ̀tsɨ̀m bìi mə bɨ lɛ nlò wa mbùꞌù àlaꞌa Gerasens aa, bɨ swoŋ a mbo Yesu mə tâ à maꞌatə waa ŋghɛɛ yi; ǹloŋ mə nɨ̀bɔꞌɔ nì wè nɨ lɛ ntswa waa; maa ajàŋ a bû ŋ̀kuu wa mûm àkànuꞌu mbɨɨ yi.
37 Então todo o povo da região dos gerasenos rogou a Jesus que se retirasse deles, pois estavam possuídos de grande temor. Jesus subiu à barca, para regressar.
38 Ŋù wa yìi ɨ̀zwì jî bɨ jya ɨ lɛ màꞌàtə̀ yi aa, a buꞌù m̀bo mə yu yòŋə̀ Yesu. La, a tuu, nswoŋ ghu mbo mə,
38 Nesse momento, pedia-lhe o homem, de quem tinham saído os demônios, para ficar com ele. Mas Jesus despediu-o, dizendo:
39 “Bɨɨ ŋghɛ̀ɛ̀ a nda wò, ǹtɨgə ŋkɛ̀ꞌɛ̀nə̀ nɨ̂ ɨ̀nnù jî yɛ̌yərə jìi mə Nwì à ghɨ̀rə a nu wò aà.” Ŋù wa a ŋ̀ghɛɛ yi ntɨgə nlaansə nɨ̂ ànnù yìi mə Yesu à ghɨ̀rə a nu yu aa wa njɔ̀ꞌɔ̀ àlaꞌà tsɨ̀mə̀.
39 Volta para casa, e conta quanto Deus te fez. E ele se foi, publicando por toda a cidade essas grandes coisas...
40 Nòò yìi mə Yesu à lɛ ntoo ŋkì wa mbɨ̀ɨ̀ aa, nnɔ̀ɔ̀ bə̂ ɨ lɛ nzì m̀boo yi, nloŋ mə à lɛ tɨ bə aa boŋ bo tɨgə̀ ǹyuꞌutə nìi.
40 À sua volta, Jesus foi recebido por uma multidão que o esperava.
41 Ŋù yî mɔ̀ꞌɔ yìi mə ɨ̀kǔm yì ɨ lɛ mbə Jairus aa, yìi mə à lɛ mbə ndɨɨ a ndâŋghòtə aa, a zî a mbo Yesu. À zì mə̂ aa ŋwò ghu nsi, mbuꞌu mbo ghu mbo mə tâ à yoŋə yi tâ bo yu ghɛɛ a nda yu,
41 O chefe da sinagoga, chamado Jairo, foi ao seu encontro. Lançou-se a seus pés e rogou-lhe que fosse à sua casa,
42 nloŋ mə à lɛ ntswe nɨ̂ njoŋ mumàŋg yɛ̂ yì yìi mə à lɛ mbə ɨlòò nɨghûm ǹtsò baa, a ghɔɔ̀ ŋ̀kwo ŋghɛɛ nii aà.
42 porque tinha uma filha única, de uns doze anos, que estava para morrer. Jesus dirigiu-se para lá, comprimido pelo povo.
43 Màŋgyɛ̀ yìi mə àləə a lɛ sɨ zì ghu nu a njɨ̌m ɨ̀lòò nɨghûm ǹtsò baa, kaa ŋù yìi mə mbə a tswaa waꞌà bə aa,
43 Ora, uma mulher que padecia dum fluxo de sangue havia doze anos, e tinha gasto com médicos todos os seus bens, sem que nenhum a pudesse curar,
44 a yôŋtə̀ a njɨ̌m Yesu, m̀mɔɔntə a atsəŋə atsə̀ꞌə̂ yi; à mɔ̀ɔ̀ntə̀ mə̂ ŋ̀ka maŋsə aa, àləə ya mə a lɛ sɨ zì ghu nu aa, a tswanə̀.
44 aproximou-se dele por detrás e tocou-lhe a orla do manto; e no mesmo instante lhe parou o fluxo de sangue.
45 Yesu a betə̀ mə, “Ŋù yìi mə à mɔ̀ɔ̀ntə gha aa, àâ wò aa ɛ?” Tsǒ mə kaa ŋù tsù à lɛ waꞌà bii mə yu mɔɔntə yi aa, Peta a tɨgə̀ ǹswoŋ mə, “Masa, nnɔ̀ɔ̀ bə̂ ghû ɨ ghaꞌa siꞌi, ntinə nɨ̂ ghô!”
45 Jesus perguntou: Quem foi que me tocou? Como todos negassem, Pedro e os que com ele estavam disseram: Mestre, a multidão te aperta de todos os lados...
46 Lâ Yesu a swoŋ mə, “Ŋù yì mɔ̀ꞌɔ à mɔ̀ɔ̀ntə ghâ; mə̀ yuꞌu mɨ̀dàꞌà mɨ fɛ̀ꞌɛ a nu mə̀.”
46 Jesus replicou: Alguém me tocou, porque percebi sair de mim uma força.
47 M̀bə yìi mə màŋgyɛ̀ wa à lɛ nyə mə kaa mbə yu waꞌà lə̀ə̀ntə̀ aa, a tɨgə mfɛꞌɛ, ntsɨ̀gɨ̀nə̀, ŋ̀wo a nsi Yesu, ntɨgə ŋghaa a nsi bə̀ bɨ̀tsɨ̀m ŋ̀kɛꞌɛnə annù yìi a ghɨrə ŋghɨ̀rə̀ yu mɔɔ̀ntə̀ yi aa, bə̀ bɨ̀tsɨ̀m bìi mə bɨ lɛ ntəə ghu aa bɨ yuꞌù. A tɨgə̀ ǹswoŋə ajàŋ yìi mə yu lɛ mburə ntɨɨ wa noò mə yu mɔ̀ɔ̀ntə̀ mə atsəŋə atsə̀ꞌə̀ Yesu ya aà.
47 A mulher viu-se descoberta e foi tremendo e prostrou-se aos seus pés; e declarou diante de todo o povo o motivo por que o havia tocado, e como logo ficara curada.
48 Yesu a tɨgə̀ ǹswoŋ a mbo màŋgyɛ̀ wa mə, “Mû ghà, wa àbìintɨɨ̀ yo a ghurə ghô; tɨgə ŋghɛ̀ɛ̀ nɨ̂ m̀bɔɔnə̂.”
48 Jesus disse-lhe: Minha filha, tua fé te salvou; vai em paz.
49 Àjàŋ yìi mə à lɛ mburə ka kɨ ghàà aa, ŋù a lô wa nda ndɨɨ ndâghotə wa nzì ǹswoŋ ghu mbo mə, “Wa mû ghò wa à kwò mə̂; tsuu ŋgɨꞌɨ a mbo Ǹdɨ̀ꞌɨ̀nnù bǔ kɨ fa.”
49 Enquanto ainda falava, veio alguém e disse ao chefe da sinagoga: Tua filha acaba de morrer; não incomodes mais o Mestre.
50 Yesu à yùꞌù mə̂ aa ŋkwiꞌi mə, “Tsuu bɔꞌɔ bə̂, bii tsiꞌì bìì boŋ à ka tɨ̀ɨ̀.”
50 Mas Jesus o ouviu e disse a Jairo: Não temas; crê somente e ela será salva.
51 Nòò wa mə à lɛ nghɛ̀ɛ̀ ŋ̀kuꞌu wa nda aa, kaa à lɛ waꞌà bii mə tâ ŋù dàŋ à bu ŋkuu ntsyatə Peta nɨ Jɔn nɨ Jɛms bo bɨ̀ ta bɨ̀ mu wa nɨ̀ ǹdè yì.
51 Quando Jesus chegou à casa, não deixou ninguém entrar com ele, senão Pedro, Tiago, João com o pai e a mãe da menina.
52 Bə̀ bɨtsɨ̀m bìi mə bɨ lɛ ntswe ghu aa bɨ lɛ sɨ yə̀ꞌə̀ m̀buꞌu nɨ̂ nû jyaa nloŋə mu màŋgyɛ̀ wâ; la Yesu a swoŋ a mbo bo mə, “Nɨ̀ tsuu kɨ yə̀ꞌə̀; ǹloŋ mə kaa à sɨ̀ aa kwò kwô, a bwii aa bwìì.”
52 Todos, entretanto, choravam e se lamentavam. Mas Jesus disse: Não choreis; a menina não morreu, mas dorme.
53 Bo wyɛ̂ yi, nloŋ mə bo lɛ nzi mə mu wa à kwò mə̂ aà.
53 Zombavam dele, pois sabiam bem que estava morta.
54 La Yesu a tswa nɨ̀kwɛɛ nɨ mu wa, ǹswoŋ mə, “Mu, bɨ̀ɨ̀nə̂.”
54 Mas segurando ele a mão dela, disse em alta voz: Menina, levanta-te!
55 Àzwî mu wa a bû m̀bɨɨ fu, a burə̀ m̀bɨɨnə ŋgaa yî mɔ̀ꞌɔ̂; Yesu a swoŋ mə tâ bɨ̀ lɔɔ ayoo nɨjɨ mfa ghu tâ à jɨ.
55 Voltou-lhe a vida e ela levantou-se imediatamente. Jesus mandou que lhe dessem de comer.
56 Taà yì bô ǹdè yì naŋsə̀ ǹyɛrə tsiꞌǐ mbə̂nnù; lâ a kwàntə̀ waa mbɨ̀ꞌɨ̀ bo lǒ nswoŋə annù yìi mə a fɛꞌɛ a mbo ŋù.
56 Seus pais ficaram tomados de pasmo; Jesus ordenou-lhes que não contassem a pessoa alguma o que se tinha passado.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 8, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.