Lucas 20

Bafut (BFD) vs ARA

Sair da comparação
ARA Almeida Revista e Atualizada 1993
1 A bə njwi yì mɔ̀ꞌɔ Yesu a kuu a ndâmàꞌanwì, ŋ̀ka ndɨꞌɨ nɨ̂ ànnù ghu a mbo bə̀, ŋ̀kɨɨ nsɛɛnsə nɨ̂ ǹtoo yì ǹsɨgɨ̀nə̀, bɨ̀lɨ̀ɨ bɨ ŋgǎŋmàꞌa Nwì bo bɨ̀ ŋ̀gǎŋdɨ̀ꞌɨ nɔ̀ŋsə bo bɨ̀ bɨ̀tà bɨ alaꞌa bɨ zì m̀betə yi mə,
1 Aconteceu que, num daqueles dias, estando Jesus a ensinar o povo no templo e a evangelizar, sobrevieram os principais sacerdotes e os escribas, juntamente com os anciãos,
2 “Naŋsə nswoŋ a mbo bìꞌì, O ghɨ̀rə ɨnnù juà jìi mə o ghɨ̀rə̀ aa nɨ̂ àdàꞌa wo ɛ? A adaꞌa ma yû a mbo wò aa, a fâ wò ɛ?”
2 e o arguiram nestes termos: Dize-nos: com que autoridade fazes estas coisas? Ou quem te deu esta autoridade?
3 A kwiꞌi a mbo bo mə, “Mə̀ ka kɨɨ betə ghuu nɨ̂ àbetə̀: Swoŋə nɨ̀ ghâ,
3 Respondeu-lhes: Também eu vos farei uma pergunta; dizei-me:
4 Jɔn à lɛ nlɔ̀gə adaꞌa aa fə a ŋka mmurə bə̌ ŋkì aa ɛ? A lɛ nlò aa mbo Nwì kə̀ a mbo bə̀ aa ɛ? Nɨ̀ kwiꞌi tâ mə̀ yuꞌu.”
4 o batismo de João era dos céus ou dos homens?
5 Bo ghaànə̀ a tɨtɨ̀ɨ bo nswoŋ mə, “M̀bə bìꞌinə̀ kwiꞌi mə a lɛ nlò aa a mbo Nwì boŋ à ka betə yiꞌinə̀ mə, ‘Nɨ̀ lɛɛ̀ ǹtɨgə waꞌǎ annù yìi mə à lɛ sɨ swoŋə bii aa a ya aa ɛ?’
5 Então, eles arrazoavam entre si: Se dissermos: do céu, ele dirá: Por que não acreditastes nele?
6 Lâ m̀bə bìꞌinə̀ swoŋ mə a lɛ nlò aa a mbo bə̀ boŋ bə̀ bû bɨtsɨ̀m ka tumntə yiꞌinə̀ nɨ̂ ŋ̀gɔ̀ꞌɔ̀, ǹloŋ mə bo naŋsə mbii mə Jɔn à laa mbə ŋgàŋntoò Nwì.”
6 Mas, se dissermos: dos homens, o povo todo nos apedrejará; porque está convicto de ser João um profeta.
7 Maa ajàŋ bo tɨgə̀ ŋ̀kwiꞌi mə kaa bo lɛ ŋwaꞌǎ adɨgə yìi mə a lɛ nlò ghu aa zî.
7 Por fim, responderam que não sabiam.
8 Yesu a tɨgə̀ ǹswoŋ a mbo bo mə, “Kaa mə̀ ka waꞌà ŋû yìi mə̂ à fa adaꞌa mə̀ ghɨrə̀ nɨ̂ ɨ̀nnù jû ghu aa a mbo bù kɨ nswoŋə.”
8 Então, Jesus lhes replicou: Pois nem eu vos digo com que autoridade faço estas coisas.
9 Yesu a naa nɨ̀ghàà nî nǎnaa a mbo bo mə, “Ŋù yì mɔ̀ꞌɔ à lɛ mbě akò mɨlùꞌû yi, nlɛsə a mbo bə̀, m̀fɛꞌɛ ŋghɛ̀ɛ̀ ǹtswe a atoo dàŋ àghaꞌa a saꞌà
9 A seguir, passou Jesus a proferir ao povo esta parábola: Certo homem plantou uma vinha, arrendou-a a lavradores e ausentou-se do país por prazo considerável.
10 nòò ŋ̀kyǎ mɨ̀ntà mɨ ati mɨlùꞌù mya à kùꞌù mə̂, a too ŋ̀gàŋàfàꞌâ yì mə à ghɛɛ ŋkwɛrə mɨ̂ntà mɨ ati mɨlùꞌù mya mǐ mɔꞌɔ a mbo bɨ̀lɛnsə bɨ akò byâ, lâ bɨ̀lɛnsə bɨ akò bya bɨ tswâ yi ŋghɔɔ, ntsyàsə̀ yi a bɨɨ̀ tsiꞌì m̀bô m̀bô.
10 No devido tempo, mandou um servo aos lavradores para que lhe dessem do fruto da vinha; os lavradores, porém, depois de o espancarem, o despacharam vazio.
11 A bû ǹtoo ŋgàŋàfàꞌà wa yì mɔ̀ꞌɔ, bɨ kɨ̂ ŋ̀ghɔɔ yi, nnɨŋ ndɨ̀rə̂ àtu ghu atu, ntsyasə yi a bɨɨ̀ tsiꞌì m̀bô m̀bô.
11 Em vista disso, enviou-lhes outro servo; mas eles também a este espancaram e, depois de o ultrajarem, o despacharam vazio.
12 A kuꞌùsə̀ mbo ntoo ŋgàŋàfàꞌà yìi mə à yweꞌe ji tarə̀, bɨ tswâ ma ghû ǹnɨŋ ɨlaꞌa ghu nu mmaꞌa yi a abɛɛ.
12 Mandou ainda um terceiro; também a este, depois de o ferirem, expulsaram.
13 ‘Mbɔ̂ŋ àkò wa a swoŋ mə, ‘Mə̀ ka ghɨ̀rə̀ aa mə akə tsɨ̂tsɔ̀ŋ aa ɛ? Mə̀ ka too mû ghà yî m̀bâŋnə̀ ghû mə mə̀ nàŋsə ŋkɔ̀ŋ aà, nòò tsù bɨ yə̂ yi mbɔꞌɔtə.’
13 Então, disse o dono da vinha: Que farei? Enviarei o meu filho amado; talvez o respeitem.
14 Lâ bɨ̀lɛnsə bɨ akò bya bɨ yə̀ mə̂ yi, ǹswoŋ bo nɨ bo mə, ‘Àâ ǹjɨ̂nda yì à ghûlà, bìꞌinə̀ zwitə yi tâ ǹjoo jù ɨ̀ tɨgə mbə jìꞌinə̀.’
14 Vendo-o, porém, os lavradores, arrazoavam entre si, dizendo: Este é o herdeiro; matemo-lo, para que a herança venha a ser nossa.
15 Bo lɛ ntɨgə ntswa yi, mmaꞌa a abɛɛ wa njɨ̀m ŋ̀kya mɨlùꞌù ǹzwitə yi. Ma mùu ajàŋ nɨ̀ mɔ̀ɔ̀ntə mə m̀bɔŋə̀ àkò mɨlùꞌù wa à ka ghɨ̀rə mə akə a nu bo aa ɛ?
15 E, lançando-o fora da vinha, o mataram. Que lhes fará, pois, o dono da vinha?
16 À ka zǐ zwitə bɨ̂lɛnsə bɨ akò ma bya, ɨ lɛnsə akò yi ya a mbo badàŋ.” Àjàŋ mə bə̀ bya lɛ nyuꞌu ma mùu ajàŋ aa, ntɨgə nswoŋ mə, “Kaa mbə Nwìŋgɔ̀ŋ a waꞌà biì.”
16 Virá, exterminará aqueles lavradores e passará a vinha a outros. Ao ouvirem isto, disseram: Tal não aconteça!
17 Yesu a lêntə̀ waa mbetə mə, “Nɨ̀ghàà nɨ Nwî nulà nɨ tɨgə̀ ǹswoŋ aa mə akə aa ɛ?
17 Mas Jesus, fitando-os, disse: Que quer dizer, pois, o que está escrito:
18 Ŋù ǹtsɨ̀m yìi mə à wo a nɨ̂ ŋ̀gɔ̀ꞌɔ̀ ma ya aa, à ka bəgɨkə; lâ bɛɛ mə ɨ wo a nu ŋù bəə boŋ ɨ̀ ka ghɔ̀ꞌɔ̀ yi.”
18 Todo o que cair sobre esta pedra ficará em pedaços; e aquele sobre quem ela cair ficará reduzido a pó.
19 Ŋ̀gǎŋndɨ̀ꞌɨ Nɔ̀ŋsə̀ nɨ bɨ̀lɨ̀ɨ bɨ ŋgǎŋmàꞌa Nwì ghə̀ə ɨ tswa yi maà noò, lâ m̀baŋnə mbɔꞌɔ miꞌi mɨ bə̂ byâ. Bo lɛ nzi mə à lɛ nnaa nɨghàà nya aa nloŋ ŋgaà yàà.
19 Naquela mesma hora, os escribas e os principais sacerdotes procuravam lançar-lhe as mãos, pois perceberam que, em referência a eles, dissera esta parábola; mas temiam o povo.
20 Bo tɨgə̀ ǹlɔɔ nɨ̂ àbwarə, ǹtɨgə nlɔɔ bɨ̂tswɛ̀rə̀, ǹtoo ghu njɨ̀m mə bɨ̀ zi ŋka mbagɨ̀lə mbetə nìi nɨ mɨ̀ghàà tâ tsyà ghu ɨ tswa yi ɨ fa a mbo Gûmnàà yìi à lɛ ntswe nɨ̂ àdàꞌà a atu bo aa tâ à saꞌa yi.
20 Observando-o, subornaram emissários que se fingiam de justos para verem se o apanhavam em alguma palavra, a fim de entregá-lo à jurisdição e à autoridade do governador.
21 Bɨ tɨgə̀ ǹzi mbetə yi mə, “Ǹdɨ̀ꞌɨ̀nnù, bìꞌì zi mə annù yìi o ghàà ŋ̀kɨɨ ndɨꞌɨ aa a kuꞌunə̂, ŋ̀kɨ nzi mə kaa ò sɨ nândènə̀ a tɨtɨ̀ɨ bə̀ tɛꞌɛ, ǹdɨꞌɨ aa tsiꞌì mâŋjì yìi mə Nwì a lɔ̀ɔ mə bə̀ ka ntswe ghu aà.
21 Então, o consultaram, dizendo: Mestre, sabemos que falas e ensinas retamente e não te deixas levar de respeitos humanos, porém ensinas o caminho de Deus segundo a verdade;
22 A kuꞌunə nɨ nɔ̀ŋsə̀ yiꞌinə̀ a ntu tax a mbo Kaisa kə̀ ŋ̀gaŋ aa ɛ?”
22 é lícito pagar tributo a César ou não?
23 Lâ à lɛ nzi mɨtsyɛ̀ mìi mə bo lɛ sɨ lobɨtə aà, ǹswoŋ a mbo bo mə,
23 Mas Jesus, percebendo-lhes o ardil, respondeu:
24 “Nɨ̀ zi nɨ̂ ŋ̀kabə̀ silva tâ mə̀ yə.” Bɨ zî nɨ yu, a betə̀ waa mə, “A tswê àtu wo bo bɨ̀ ɨ̀kǔm wo fàa nɨ̂ ŋ̀kabə aa ɛ?”
24 Mostrai-me um denário. De quem é a efígie e a inscrição? Prontamente disseram: De César. Então, lhes recomendou Jesus:
25 A swoŋ a mbo bo mə, “Ma la a bə mə nɨ̀ ka mfa njoo jìi mə à nɨ jî Kaisa aa a mbo Kaisa, ŋ̀kɨɨ mfa nɨ̂ ǹjoo jìi mə à nɨ jî Nwî aa a mbo Nwì.”
25 Dai, pois, a César o que é de César e a Deus o que é de Deus.
26 Kaa bo lɛ ŋwaꞌǎ ajàŋ mə mbə bɨ tsyâ ǹtswa yi a nsi bə̀ ǹloŋ annù yìi mə à swòŋə aa zî, ànnù a ghaꞌà waa, bɨ kutə̀ mɨ̀ntsǔ myaa.
26 Não puderam apanhá-lo em palavra alguma diante do povo; e, admirados da sua resposta, calaram-se.
27 BaSadukai bî mɔꞌɔ bìi mə bɨ swoŋə nɨ mə kaa bə̀ sɨ a nɨ nɨ̀wo yweenə aa,
27 Chegando alguns dos saduceus, homens que dizem não haver ressurreição,
28 bo lɛ nzì m̀betə yi mə, “Ǹdɨ̀ꞌɨ̀nnù, Moses à lɛ mfa ndɨꞌɨ a mbo bìꞌì mə, mbə̂ ǹdɨm ŋù a kwo tɨ mu, mumaà yì a lɔgə̀ ŋ̀gwɛ̂ yì wa njwe bɔɔ bo yu a mbô ǹdɨ̂m yì wâ.
28 perguntaram-lhe: Mestre, Moisés nos deixou escrito que, se morrer o irmão de alguém, sendo aquele casado e não deixando filhos, seu irmão deve casar com a viúva e suscitar descendência ao falecido.
29 Bɔɔ bɨ ma bî mɔꞌɔ lɛ ntswe ghu bi sàmbaa, yì ǹtsyàmbìì a yɔꞌɔ̀ mâŋgyɛ̀ ŋ̀kwo tɨ mu;
29 Ora, havia sete irmãos: o primeiro casou e morreu sem filhos;
30 yì àyòŋtə̀ a bû ǹyoŋ ŋyɔꞌɔ mâŋgyɛ̀ wa,
30 o segundo e o terceiro também desposaram a viúva;
31 yìi à yweꞌe bi tarə aa, a kɨ̂ ǹlɔgə mâŋgyɛ̀ wa, bo bya bi sàmbaa bɨ kɨ̂ lɔgə mâŋgyɛ̀ wa tsiꞌì bɨ̀tsɨ̀m ŋ̀kɨ ŋkwokə tɨ mû.
31 igualmente os sete não tiveram filhos e morreram.
32 À tɨ̀ mə tɨ bə a njɨ̀m màŋgyɛ̀ wa a kɨ̂ ŋ̀kwo yìi ŋgaa.
32 Por fim, morreu também a mulher.
33 Tsǒ mə a lɛ mbə ma mùu ajàŋ aa, nòò yìi bə̀ ka yǐ yweenə nɨ nɨ̀wo aa, màŋgyɛ̀ ghû à ka yǐ tɨgə bə aa yì wò aa ɛ? Tsǒ mə bo bya bi sàmbaa lɛ nyɔꞌɔ yi aa ɛ?”
33 Esta mulher, pois, no dia da ressurreição, de qual deles será esposa? Porque os sete a desposaram.
34 Yesu a kwiꞌi a mbo bo mə, “Bə̀ bî fàa ŋgùꞌù bɨ yɔꞌɔkə, bɨ fâ nɨ̀ bɔɔ bâŋgyɛ̀ a ndâ nɨ̀yɔꞌɔ;
34 Então, lhes acrescentou Jesus: Os filhos deste mundo casam-se e dão-se em casamento;
35 lâ bə̀ bìi mə bɨ kuꞌunə a mbɨ̀ɨ̀nə nɨ nɨwo ɨ tswe ntɨ̀ɨ̀ maa ŋgùꞌû m̀bi yìi mə ɨ zì aa, kaa baa yǐ waꞌà kà ǹyɔꞌɔ, kaa waꞌǎ bâŋgyɛ̀ a ndâ nɨ̀yɔꞌɔ ka mfa.
35 mas os que são havidos por dignos de alcançar a era vindoura e a ressurreição dentre os mortos não casam, nem se dão em casamento.
36 Bo ka yǐ bə aa tsiꞌì tsǒ baangel kaa kɨꞌɨ̀ kà ŋ̀kwo. Bo bə aa bɔɔ bɨ Nwî ǹloŋ mə bo bɨɨnə nɨwo aà.
36 Pois não podem mais morrer, porque são iguais aos anjos e são filhos de Deus, sendo filhos da ressurreição.
37 Lâ a ŋghɛ̀ɛ nɨ̂ ànnǔ nyweenə nɨwo, Moses à lɛ mfɨ̀gɨ̀tə̀ wa nɨ̂ àdɨ̀gə aŋwàꞌànə̀ ya mə a ghàà ǹloŋə atsùgə ɨti ya mə mɔꞌɔ ɨ lɛ sɨ khɨ ghu aà, ǹloŋ mə maa adɨgə, à lɛ ntwoŋə Mmàꞌàmbi a nɨ Nwìŋgɔ̀ŋ Abraham, nɨ Nwìŋgɔ̀ŋ Isaac, bo bɨ̀ nɨ Nwìŋgɔ̀ŋ Yakob.
37 E que os mortos hão de ressuscitar, Moisés o indicou no trecho referente à sarça, quando chama ao Senhor o Deus de Abraão, o Deus de Isaque e o Deus de Jacó.
38 Kaa à laa waꞌà Nwîŋgɔ̀ŋ bɨku bɨ bə̂ bə̂, à bə aa Nwìŋgɔ̀ŋ bə̀ bìi bɨ tswe bɨtɨ̀ɨ̀. Ǹloŋ mə bə̀ bɨtsɨ̀m bɨ tswe bɨ̀tɨ̀ɨ̀ aa ghu mbô.”
38 Ora, Deus não é Deus de mortos, e sim de vivos; porque para ele todos vivem.
39 Ŋ̀gǎŋdɨ̀ꞌɨ nɔ̀ŋsə̀ jya jǐ mɔꞌɔ bɨ lɛ ntɨgə nswoŋ mə, “Ǹdɨ̀ꞌɨ̀nnù, ò fâ àkwiꞌi yì sɨgɨ̀nə̀.”
39 Então, disseram alguns dos escribas: Mestre, respondeste bem!
40 Ǹloŋ mə bo lɛ ntɨgə mbɔꞌɔ a mbǔ ŋghɛ̀ɛ nɨ̀ m̀bìì a mbetə̂ yi nɨ̂ ɨ̀nnù.
40 Dali por diante, não ousaram mais interrogá-lo.
41 Yesu a betə̀ waa mə, “M̀bə bɨ swoŋ mə Àyɔꞌɔ̀ Nwì wa à nɨ mu David aa mə akə aa ɛ?
41 Mas Jesus lhes perguntou: Como podem dizer que o Cristo é filho de Davi?
42 Ǹloŋ mə David yu mbɔŋ à swòŋə a mûm àŋwàꞌànə̀ bɨ Psalm mə,
42 Visto como o próprio Davi afirma no livro dos Salmos:
43 ǹyweꞌe a noò yìi mə mə̀ ka yǐ ghɨ̀rə ŋgàŋkɨbàâ jò nɨ̂ àtɛtə̀ mɨkòrə̂ mo aà.’
43 até que eu ponha os teus inimigos por estrado dos teus pés.
44 Ma mùu ajàŋ m̀bə David a ka ntwoŋə yi nɨ̂ M̀màꞌàmbi, a tɨgə̀ m̀bu ntsyà aa la mbə mu David aa ɛ?”
44 Assim, pois, Davi lhe chama Senhor, e como pode ser ele seu filho?
45 Àjàŋ mə bə̀ bɨ̀tsɨ̀m lɛ sɨ yuꞌutə annù yìi à lɛ sɨ swoŋə aa, Yesu a swoŋ a mbo ŋgǎŋyəgə̂nnù ji mə,
45 Ouvindo-o todo o povo, recomendou Jesus a seus discípulos:
46 “Nɨ̀ ka ntsyɛsə ghuu nloŋ ŋgǎŋndɨ̀ꞌɨ nɔ̀ŋsə̀, bo kɔ̀ŋə̀ nɨ̂ ŋ̀ka ŋwɛꞌɛ ǹdàŋə ɨtsə̀ꞌə̀ ŋ̀karə nɨ ju, ŋkɨɨ ŋkɔŋə nɨ mə tâ bə̀ ka ntsaꞌatə nɨ̂ waa nɨ̂ àghuꞌusə̀ a mɨtaa; ŋ̀kɔŋə a ntswe nɨ̂ ɨ̀lə̀ŋ jìi ɨ tswe a mbìì aa a ndâŋghòtə̂, ŋ̀kɨɨ ŋkɔŋə nɨ̂ ɨ̀lə̀ŋ jìi ɨ kɔꞌɔnə aa a adɨgə adinà.
46 Guardai-vos dos escribas, que gostam de andar com vestes talares e muito apreciam as saudações nas praças, as primeiras cadeiras nas sinagogas e os primeiros lugares nos banquetes;
47 Bo nɨ̀ꞌɨ̀ nɨ bɨ̀kwìꞌì bɨ bâŋgyɛ̀, ŋ̀kwɛrə nɨ̂ ǹjoò jyaa nɨ mɨ̀laꞌà myaa, m̀bagɨlə ntsaꞌatə nɨ̂ Nwî nɨ̂ ǹdaŋə mɨghàà. Wa ŋgɨꞌɨ yìi ɨ̀ ka yǐ kuu a nu bo aa ɨ̀ ka yǐ swèrə̀.”
47 os quais devoram as casas das viúvas e, para o justificar, fazem longas orações; estes sofrerão juízo muito mais severo.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 20, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.