Lucas 19
Bafut (BFD) vs VC
1 Yesu à lɛ ŋkuu ŋka ntsya a mûm àlaꞌa Yeriko,
1 Jesus entrou em Jericó e ia atravessando a cidade.
2 ǹdɨ̀ɨ̂ ŋ̀gǎŋkwɛrə bɨ̀taksì yî mɔ̀ꞌɔ à lɛ ntswe ghu, ɨ̀kǔm yì a bə Zacchaeus, a bə̂ ŋ̀gàŋkabə̀.
2 Havia aí um homem muito rico chamado Zaqueu, chefe dos recebedores de impostos.
3 À lɛ ŋka nlɔɔ a nyə ŋù yìi mə Yesu à nɨ ghu aà, la kaa waꞌà yə̂, ǹloŋ mə à lɛ mbə ŋû yî ŋ̀ghùꞌù ŋghuꞌu, ǹtswe a tɨtɨ̀ɨ nnɔ̀ɔ̀ bə̂ ɨ kɨŋə̀ nìi aà.
3 Ele procurava ver quem era Jesus, mas não o conseguia por causa da multidão, porque era de baixa estatura.
4 À lɛ ntsyà ǹtɨgə ŋkhə ŋghɛ̀ɛ̀ nɨ̂ m̀bìì, ŋ̀ghɛɛ ŋkɔꞌɔ a atu ati sycamore tǎ yə Yesu ǹloŋ mə à lɛ ntswe nɨ̂ tsyǎ aa maa mbɛ̀ɛ̀ àdɨ̀gə̀.
4 Ele correu adiande, subiu a um sicômoro para o ver, quando ele passasse por ali.
5 Yesu à zì mə̂ ǹyweꞌe maa adɨgə, ǹlentə̂ ǹdəŋ nswoŋ a mbo Zacchaeus mə, “Zacchaeus, wàŋsə nsɨgə a nsyɛ̂ ǹloŋ mə mə̀ ka lɛ a nda wò siì.”
5 Chegando Jesus àquele lugar e levantando os olhos, viu-o e disse-lhe: Zaqueu, desce depressa, porque é preciso que eu fique hoje em tua casa.
6 Zacchaeus a tɨgə nlo wa atu ati waŋsə sɨgə, ŋkwɛrə Yesu nɨ nɨ̀dorə̀.
6 Ele desceu a toda a pressa e recebeu-o alegremente.
7 Bə̀ bya bɨ̀tsɨ̀m bɨ yə̀ mə̂, ǹlɔgɨnə ŋka nwurəkə mə, “À ghɛ̀ɛ ŋkuu a nda ŋù ŋghɨ̀rə̂ ɨ̀nnù jì bɨ̂ a ghantə yu!”
7 Vendo isto, todos murmuravam e diziam: Ele vai hospedar-se em casa de um pecador...
8 Zacchaeus à lɛ ntɨgə mbɨɨnə ntəə a ndəŋ nswoŋ a mbô M̀màꞌàmbi mə, “Yə mbǎ Mmàꞌàmbi, mə̀ ka yàtə njoò ja ɨ fa atɨɨ yì fùùrə̀ a mbô ŋ̀gàŋə̂fum; bɛɛ a bə mə mə̀ lɛ njɨtə ŋkòbə̀ a nu ŋù tsù ŋ̀kwɛrə ayoò yi boŋ mə̀ ka bènsə̀ fu ŋgaa ji nɨkwà.”
8 Zaqueu, entretanto, de pé diante do Senhor, disse-lhe: Senhor, vou dar a metade dos meus bens aos pobres e, se tiver defraudado alguém, restituirei o quádruplo.
9 Yesu a tɨgə̀ ǹswoŋ ghu mbo mə, “Bə̀ bɨ nda buà bɨ ywèènə̀ mə̂ ǹloŋ mə ŋû ghû à kɨ mbə mu Abraham.
9 Disse-lhe Jesus: Hoje entrou a salvação nesta casa, porquanto também este é filho de Abraão.
10 Ǹloŋ mə Mu Ŋù à lɛ nzì aa a nlɔ̀ɔ bə̀ bìi mə bɨ lɛ mbwɛ aa ɨ yweensə waa.”
10 Pois o Filho do Homem veio procurar e salvar o que estava perdido.
11 Àjàŋ mə bə̀ bya bɨ lɛ sɨ yuꞌutə ɨnnù ma juà aa, a tɨgə̀ ǹnaa nɨghàà nî nǎnaa a mbo bo, ǹloŋ mə à lɛ tɨ bə aa boŋ à ghɛ̀ɛ̀ mə̂ ǹtɨgə ŋkuu a Yerusalem, bə̀ kɨɨ̀ m̀mɔɔntə nɨ mə ànnù nɨfɔ̀ Nwî ya a ka burə zì tsiꞌì maa noò.
11 Ouviam-no falar. E como estava perto de Jerusalém, alguns se persuadiam de que o Reino de Deus se havia de manifestar brevemente; ele acrescentou esta parábola:
12 À lɛ nswoŋ mə, “Mûntɔꞌɔ yì mɔ̀ꞌɔ à lɛ ntswe nɨ̂ ŋ̀ghɛ̀ɛ a alaꞌa yǐ mɔꞌɔ tâ bɨ̀ yɔꞌɔ yi nɨ̂ m̀fɔ̀ tâ à bɔŋ mbǔ bɨ̀ɨ̀.
12 Um homem ilustre foi para um país distante, a fim de ser investido da realeza e depois regressar.
13 M̀bɔŋ tâ à fɛꞌɛ, a lɛ ntwoŋ ŋgǎŋfàꞌâ ji ji nɨghum, m̀fa abàꞌatə ŋkabə gold a bo yì mɔ̀ꞌɔ yî mɔ̀ꞌɔ̂, ǹswoŋ a mbo bo mə, ‘Nɨ̀ ghɛɛ ŋka ntaŋə mɨtaa nɨ ju nyweꞌe a njwi yìi mə̀ ka bǔ bɨ̀ɨ̀ aà.’
13 Chamou dez dos seus servos e deu-lhes dez minas, dizendo-lhes: Negociai até eu voltar.
14 Lâ ŋ̀gàŋalaꞌà ji jya ɨ lɛ sɨ bàà yi. À fɛ̀ꞌɛ̀ mə̂ ŋ̀ghɛɛ, bo tɨgə̀ ǹtoo bə̂ mə bɨ̀ yôŋə yi nswoŋ mə, ‘Kaa bìꞌì sɨ kɔ̀ŋə̀ mə tâ m̀bâ ghû à bə mfɔ̀ yìꞌì.’
14 Mas os homens daquela região odiavam-no e enviaram atrás dele embaixadores, para protestarem: Não queremos que ele reine sobre nós.
15 “Bɨ lɛ nyɔꞌɔ mbâ wa a nɨ̂ m̀fɔ̀, a bû m̀bɨ̀ɨ̀ fu. À bɨ̀ɨ̀ mə̂ aa ntɨgə nswoŋ bɨ ntwoŋ ŋ̀gǎŋfàꞌâ ji jya mə à lɛ mfa ŋkabə ya a mbo bo aa a nzî ǹjɨ̀m mɨ̀tàà yìi mə bɨ lɛ ntaŋ mɨtaa ntswe nɨ yu aà.
15 Quando, investido da dignidade real, voltou, mandou chamar os servos a quem confiara o dinheiro, a fim de saber quanto cada um tinha lucrado.
16 Yì ǹtsyàmbìì a zî ǹswoŋ ghu mbo mə, ‘Taà, mə̀ tàŋ mə̂ mɨtaa nɨ̂ ŋ̀kabə ya àbìì a yôŋ m̀bə ɨbaꞌatə ŋkabə ji nɨghumə̀.’
16 Veio o primeiro: Senhor, a tua mina rendeu dez outras minas.
17 A swoŋ ghu mbo mə, ‘Wa ò ghɨ̀rə sɨgɨ̀nə̀ mbâ ŋ̀gàŋàfàꞌà yî ǹsɨgɨ̀nə̀! Tsǒ mə ò fàꞌa nɨ̀ ǹtɨɨ̀ ghô tsɨ̀m nɨ mûntsìrə̂ ŋ̀kabə aa, mə̀ ka ghɨ̀rə tâ ò tɨgə nsaꞌa njɔ̀ꞌɔ̌ alaꞌa ji nɨghumə̀.’
17 Ele lhe disse: Muito bem, servo bom; porque foste fiel nas coisas pequenas, receberás o governo de dez cidades.
18 Ŋ̀gàŋàfàꞌà wa yìi à ywèꞌe bɨ baa aa a zî ǹswoŋ mə, ‘Taà, mə̀ tàŋ mə̂ mɨtaa nɨ̂ ŋ̀kabə̀ yò ya àbìì a yôŋ m̀bə ɨbaꞌatə ŋkabə ji ntaà.’
18 Veio o segundo: Senhor, a tua mina rendeu cinco outras minas.
19 A swoŋ ghu mbo mə, ‘Ò ka tswe a atu ǹjɔ̀ꞌɔ̌ alaꞌa ji ntaà.’
19 Disse a este: Sê também tu governador de cinco cidades.
20 Ŋ̀gàŋàfàꞌà yìi à ywèꞌe bi tarə aa a zî ǹswoŋ mə, ‘Taà, ŋ̀kabə̀ yò ya ɨ̀ yuà, mə̀ lɛ ŋkwerə a mûm àsàꞌa atsə̀ꞌə̀ ŋ̀ghɛɛ naŋsə nləə;
20 Veio também o outro: Senhor, aqui tens a tua mina, que guardei embrulhada num lenço;
21 mə̀ lɛ sɨ bɔꞌɔ nɨ̂ gho nloŋ mə ò nɨ ŋù yìi mə o tsəꞌə siꞌi; ǹlɔgə nɨ̂ ǹjoo jìi kaa ò lɛ ŋwaꞌà lə̀ə̀ aa, ŋkɨɨ mfuꞌu nɨ mɨ̀jɨ mìi kaa ò lɛ ŋwaꞌà bè aà.’
21 pois tive medo de ti, por seres homem rigoroso, que tiras o que não puseste e ceifas o que não semeaste.
22 A swoŋ ghu mbo mə, ‘Mə̀ ka lɔ̀gə̀ aa tsiꞌì nɨ̀ghàà nìi nɨ fɛꞌɛ a ntsǔ wò aa, ɨ saꞌa gho ghu mba abùꞌù yî bɨ̂! Ò lɛ nzi mə mə tsəꞌə, ǹlɔgə nɨ̂ ǹjoo a adɨgə yìi mə mə̀ lɛ ŋwaꞌà ghu lə̀ə̀, ŋkɨɨ mfuꞌu nɨ mɨ̀jɨ a adɨgə yìi mə mə̀ lɛ ŋwaꞌà ghu bê aa ɛ?
22 Replicou-lhe ele: Servo mau, pelas tuas palavras te julgo. Sabias que sou rigoroso, que tiro o que não depositei e ceifo o que não semeei...
23 Ò lɛɛ̀ ŋ̀ghɛɛ ntɨgə waꞌǎ ŋkabə̀ yà ya a bank ghɛɛ̀ ǹləə, mə mə̀ tɨ bɨ̀ɨ mə̀ kwɛrə̀ ŋ̀kabə̀ ya bo bɨ̀ ǹjɨ̀m yì aa a ya ɛ?’
23 Por que, pois, não puseste o meu dinheiro num banco? Na minha volta, eu o teria retirado com juros.
24 A tɨgə̀ ǹswoŋ a mbo bə̀ bya mə bɨ lɛ ntəə wa adɨgə aa mə, ‘Kwɛrə ŋkabə ya ghu mbo mfa a mbo ŋù wa yìi à tswe nɨ ɨ̀bàꞌatə ŋkabə jya ji nɨghum aà.’
24 E disse aos que estavam presentes: Tirai-lhe a mina, e dai-a ao que tem dez minas.
25 (Bo swoŋ ghu mbo mə, ‘Taà, wa à tswe nɨ̀ ɨ̀bàꞌatə ŋkabə ji nɨghumə̀!’)
25 Replicaram-lhe: Senhor, este já tem dez minas!...
26 ‘Mə̀ swòŋə a mbo bù mə, ŋù yìi mə à tswe nɨ̂ ǹjoo aa, bɨ ka kùꞌùsə̀; lâ ŋù yì mə à sɨ̀ nɨ̂ ǹjoo tswe aa, bɨ ka màŋsə kwɛrə, ɨ kwɛrə mûtsirə̂ yìi mə à tswe nɨ ghu aà.
26 Eu vos declaro: a todo aquele que tiver, dar-se-lhe-á; mas, ao que não tiver, ser-lhe-á tirado até o que tem.
27 A ŋghɛ̀ɛ nɨ ŋ̀gàŋkɨ̂bàâ ja jù, jìi mə bo lɛ sɨ lɔ̀ɔ̀ mə mə̀ tsuu mfɔ̀ wàà bə aa, nɨ̀ lɔgə waa nzi nɨ bo, nzwitə a nsi mə̀.’ ”
27 Quanto aos que me odeiam, e que não me quiseram por rei, trazei-os e massacrai-os na minha presença.
28 Yesu à swòŋ mə̂ laà ǹtsya mbìì ǹtɨgə ŋkɔꞌɔ ŋghɛɛ a Yerusalem.
28 Depois destas palavras, Jesus os foi precedendo no caminho que sobe a Jerusalém.
29 À ghɛ̀ɛ̀ mə̂ ŋ̀ka nyweꞌe a mbɛ̀ɛ Betfage bo Bethany, wa atu ntaꞌa mə bɨ lɛ sɨ twoŋə nɨ Olive aa, ntoo ŋgǎŋyəgə̂nnù ji ji baa,
29 Chegando perto de Betfagé e de Betânia, junto do monte chamado das Oliveiras, Jesus enviou dois dos seus discípulos e disse-lhes:
30 ǹswoŋ mə, “Nɨ̀ ghɛɛ fìi nɨ mû àlaꞌa mə a tswe a mbìì bù aa, nɨ̀ bə ghɛ̀ɛ kɨ kuu bo nɨ̀ ka yə mu jàkasì tâ bɨ̀ tɨŋnə, tâ à bə yìi kaa ŋù à lɛɛ̀ ŋ̀waꞌà ghu atu kɔꞌɔ aà; nɨ̀ yə, nɨ̀ fɛɛ̀ ǹzi nɨ ghu faà.
30 Ide a essa aldeia que está defronte de vós. Entrando nela, achareis um jumentinho atado, em que nunca montou pessoa alguma; desprendei-o e trazei-mo.
31 Bɛɛ ŋù tsù a betə ghuu mə, ‘Nɨ fɛ̀ɛ mu jakàsì ghuà aa a ya aa ɛ?’ nɨ̀ swoŋ mə, ‘A lɔ̀ɔ Mmàꞌàmbi.’ ”
31 Se alguém vos perguntar por que o soltais, responder-lhe-eis assim: O Senhor precisa dele.
32 Bo bya bìi mə à lɛ ntoo aa bɨ lɛ ŋghɛ̀ɛ̀ ɨ̀nnù kɨ̂ m̀fɛꞌɛ tsiꞌì wa ajàŋ mə à lɛ nswoŋ a mbo bo aà.
32 Partiram os dois discípulos e acharam tudo como Jesus tinha dito.
33 Bo ghɛ̀ɛ̀ mə̂ ŋ̀ka mfɛɛ mu jàkâsì wa, m̀bɔ̂ŋ yì a zî m̀betə waa mə, “Nɨ fɛ̀ɛ mu jàkâsì ghû aa a ya aa ɛ?”
33 Quando desprendiam o jumentinho, perguntaram-lhes seus donos: Por que fazeis isto?
34 Bo swoŋ mə, “M̀màꞌàmbi a lɔ̀ɔ̀.”
34 Eles responderam: O Senhor precisa dele.
35 Bo lɛ nlɔ̀gə̀ ǹzi nɨ ghu a mbo Yesu, ǹnɔŋsə ɨtsə̀ꞌə̂ jyaa wa njɨ̌m mu jàkâsì, ŋ̀ghɨrə Yesu a kɔꞌɔ ntswe ghu.
35 E trouxeram a Jesus o jumentinho, sobre o qual deitaram seus mantos e fizeram Jesus montar.
36 À kà mə̂ aa ŋghɛɛ bo tɨgə̀ ǹsaŋtə ɨtsə̀ꞌə̂ jyaa wa mânjì.
36 À sua passagem, muitas pessoas estendiam seus mantos no caminho.
37 À ghɛ̀ɛ̀ mə̂ ŋ̀ka nyweꞌe a ajàŋ yìi mə à ka tɨgə sɨgə ntaꞌa Olive aa, nnɔ̀ɔ ŋgǎŋyəgə̂nnù ji jya tsɨ̀m ɨ lɔgɨ̀nə̀ ŋ̀ka ndorɨtə, ntɔŋnə ŋghaꞌasə nɨ̂ Nwî ǹloŋ ɨ̀nnù jî wè jî wè jìi à lɛ ŋghɨ̀rə̀ bo yə aà,
37 Quando já se ia aproximando da descida do monte das Oliveiras, toda a multidão dos discípulos, tomada de alegria, começou a louvar a Deus em altas vozes, por todas as maravilhas que tinha visto.
38 ǹswoŋə nɨ mə,
38 E dizia: Bendito o rei que vem em nome do Senhor! Paz no céu e glória no mais alto dos céus!
39 BaFarɨsai bî mɔꞌɔ bìi mə bɨ lɛ ntswe wa atɨtɨ̀ɨ nnɔ̀ɔ̀ bə̂ aa swoŋ ghu mbo mə, “Ǹdɨ̀ꞌɨnnù, wenə ŋgǎŋyəgə̂nnù jo jù.”
39 Neste momento, alguns fariseus interpelaram a Jesus no meio da multidão: Mestre, repreende os teus discípulos.
40 A kwiꞌi mə, “Mə̀ swòŋ a mbo bù mə, ‘À lɛ mbaa bə yìi mə bo ma bû kutə mɨ̀ntsû myaa bəə boŋ tsiꞌì ŋ̀gɔ̀ꞌɔ̀ jû ka bàŋnə tɨgə tɔŋnə ŋghaꞌasə nɨ̂ Nwî.’ ”
40 Ele respondeu: Digo-vos: se estes se calarem, clamarão as pedras!
41 À zì mə̂ ŋka ŋkoontə, nyə mûm àlaꞌa ya, nyəꞌə nloŋə atu alaꞌa ya,
41 Aproximando-se ainda mais, Jesus contemplou Jerusalém e chorou sobre ela, dizendo:
42 ǹswoŋ mə, “Ò lɛ mbaa ghəə̀ zî, sii, ayoo yìi mə a zì nɨ̂ m̀bɔɔnə aà! La tsɨtsɔ̀ŋ a ləəntə a nsi miꞌi wò!
42 Oh! Se também tu, ao menos neste dia que te é dado, conhecesses o que te pode trazer a paz!... Mas não, isso está oculto aos teus olhos.
43 Nòò a zǐ mə ŋgàŋkɨbàâ jo ka yǐ jìꞌi ŋkya ɨ karɨsə gho ghu, ɨ kɨ̀ŋə̀ gho ghu a mbɛ̀ɛ̀ tsɨ̀m
43 Virão sobre ti dias em que os teus inimigos te cercarão de trincheiras, te sitiarão e te apertarão de todos os lados;
44 ɨ zwitə ghuu bu bɨ̀ bɔɔ buu, kaa waꞌǎ ŋgɔ̀ꞌɔ̀ yî tsù bû m̀maꞌatə tâ ɨ̀ nɔŋə a atu yì mɔ̀ꞌɔ̂; ǹloŋ mə kaa ò lɛ nyə noò wa yìi mə Nwì à lɛ nzì a nyweensə wò ghu aa, kaa waꞌà zi aà!”
44 destruir-te-ão a ti e a teus filhos que estiverem dentro de ti, e não deixarão em ti pedra sobre pedra, porque não conheceste o tempo em que foste visitada.
45 À lɛ ntɨgə ŋghɛɛ ŋkuu a ndâmàꞌanwì ǹlɔgɨnə ŋka mfurə bə̂ bìi bɨ lɛ sɨ fèe njoo ghu aa,
45 Em seguida, entrou no templo e começou a expulsar os mercadores.
46 ǹswoŋə nɨ mə, “Bɨ ŋwaꞌanə a mûm àŋwàꞌànə̀ mə,
46 Disse ele: Está escrito: A minha casa é casa de oração! Mas vós a fizestes um covil de ladrões {Is 56,7; Jr 7,11}.
47 À lɛ sɨ tɨgə ndɨꞌɨ nɨ̂ ànnù Nwî wa mûm ǹdâmàꞌanwì a njwî tsɨ̀mə̀. Bɨ̀lɨ̀ɨ bɨ ŋgǎŋmàꞌa Nwì bo bɨ̀ ŋ̀gǎŋndɨ̀ꞌɨ nɔ̀ŋsə̀, nɨ bɨ̀tsyàsə̀, bɨ lɛ ŋka nlɔɔ yi mə bɨ zwitə,
47 Todos os dias ensinava no templo. Os príncipes dos sacerdotes, porém, os escribas e os chefes do povo procuravam tirar-lhe a vida.
48 lâ kaa waꞌà mânjì yə nloŋ mə bə̀ bì ghàꞌàtə̀ lɛ sɨ yòŋə̀ ǹlɔɔ nɨ̂ ǹyùꞌû ɨ̀nnù jìi mə à lɛ sɨ swoŋə aà.
48 Mas não sabiam como realizá-lo, porque todo o povo ficava suspenso de admiração, quando o ouvia falar.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 19, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.