Lucas 19

Bafut (BFD) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Yesu à lɛ ŋkuu ŋka ntsya a mûm àlaꞌa Yeriko,
1 Jesus entrou em Jericó e estava atravessando a cidade.
2 ǹdɨ̀ɨ̂ ŋ̀gǎŋkwɛrə bɨ̀taksì yî mɔ̀ꞌɔ à lɛ ntswe ghu, ɨ̀kǔm yì a bə Zacchaeus, a bə̂ ŋ̀gàŋkabə̀.
2 Morava ali um homem rico, chamado Zaqueu, que era chefe dos cobradores de impostos.
3 À lɛ ŋka nlɔɔ a nyə ŋù yìi mə Yesu à nɨ ghu aà, la kaa waꞌà yə̂, ǹloŋ mə à lɛ mbə ŋû yî ŋ̀ghùꞌù ŋghuꞌu, ǹtswe a tɨtɨ̀ɨ nnɔ̀ɔ̀ bə̂ ɨ kɨŋə̀ nìi aà.
3 Ele estava tentando ver quem era Jesus, mas não podia, por causa da multidão, pois Zaqueu era muito baixo.
4 À lɛ ntsyà ǹtɨgə ŋkhə ŋghɛ̀ɛ̀ nɨ̂ m̀bìì, ŋ̀ghɛɛ ŋkɔꞌɔ a atu ati sycamore tǎ yə Yesu ǹloŋ mə à lɛ ntswe nɨ̂ tsyǎ aa maa mbɛ̀ɛ̀ àdɨ̀gə̀.
4 Então correu adiante da multidão e subiu numa figueira brava para ver Jesus, que devia passar por ali.
5 Yesu à zì mə̂ ǹyweꞌe maa adɨgə, ǹlentə̂ ǹdəŋ nswoŋ a mbo Zacchaeus mə, “Zacchaeus, wàŋsə nsɨgə a nsyɛ̂ ǹloŋ mə mə̀ ka lɛ a nda wò siì.”
5 Quando Jesus chegou àquele lugar, olhou para cima e disse a Zaqueu:
6 Zacchaeus a tɨgə nlo wa atu ati waŋsə sɨgə, ŋkwɛrə Yesu nɨ nɨ̀dorə̀.
6 Zaqueu desceu depressa e o recebeu na sua casa, com muita alegria.
7 Bə̀ bya bɨ̀tsɨ̀m bɨ yə̀ mə̂, ǹlɔgɨnə ŋka nwurəkə mə, “À ghɛ̀ɛ ŋkuu a nda ŋù ŋghɨ̀rə̂ ɨ̀nnù jì bɨ̂ a ghantə yu!”
7 Todos os que viram isso começaram a resmungar: — Este homem foi se hospedar na casa de um pecador!
8 Zacchaeus à lɛ ntɨgə mbɨɨnə ntəə a ndəŋ nswoŋ a mbô M̀màꞌàmbi mə, “Yə mbǎ Mmàꞌàmbi, mə̀ ka yàtə njoò ja ɨ fa atɨɨ yì fùùrə̀ a mbô ŋ̀gàŋə̂fum; bɛɛ a bə mə mə̀ lɛ njɨtə ŋkòbə̀ a nu ŋù tsù ŋ̀kwɛrə ayoò yi boŋ mə̀ ka bènsə̀ fu ŋgaa ji nɨkwà.”
8 Zaqueu se levantou e disse ao Senhor: — Escute, Senhor, eu vou dar a metade dos meus bens aos pobres. E, se roubei alguém, vou devolver quatro vezes mais.
9 Yesu a tɨgə̀ ǹswoŋ ghu mbo mə, “Bə̀ bɨ nda buà bɨ ywèènə̀ mə̂ ǹloŋ mə ŋû ghû à kɨ mbə mu Abraham.
9 Então Jesus disse:
10 Ǹloŋ mə Mu Ŋù à lɛ nzì aa a nlɔ̀ɔ bə̀ bìi mə bɨ lɛ mbwɛ aa ɨ yweensə waa.”
10 Porque o
11 Àjàŋ mə bə̀ bya bɨ lɛ sɨ yuꞌutə ɨnnù ma juà aa, a tɨgə̀ ǹnaa nɨghàà nî nǎnaa a mbo bo, ǹloŋ mə à lɛ tɨ bə aa boŋ à ghɛ̀ɛ̀ mə̂ ǹtɨgə ŋkuu a Yerusalem, bə̀ kɨɨ̀ m̀mɔɔntə nɨ mə ànnù nɨfɔ̀ Nwî ya a ka burə zì tsiꞌì maa noò.
11 Jesus contou uma parábola para os que ouviram o que ele tinha dito. Agora ele estava perto de Jerusalém, e por isso eles estavam pensando que o Reino de Deus ia aparecer logo.
12 À lɛ nswoŋ mə, “Mûntɔꞌɔ yì mɔ̀ꞌɔ à lɛ ntswe nɨ̂ ŋ̀ghɛ̀ɛ a alaꞌa yǐ mɔꞌɔ tâ bɨ̀ yɔꞌɔ yi nɨ̂ m̀fɔ̀ tâ à bɔŋ mbǔ bɨ̀ɨ̀.
12 Então Jesus disse:
13 M̀bɔŋ tâ à fɛꞌɛ, a lɛ ntwoŋ ŋgǎŋfàꞌâ ji ji nɨghum, m̀fa abàꞌatə ŋkabə gold a bo yì mɔ̀ꞌɔ yî mɔ̀ꞌɔ̂, ǹswoŋ a mbo bo mə, ‘Nɨ̀ ghɛɛ ŋka ntaŋə mɨtaa nɨ ju nyweꞌe a njwi yìi mə̀ ka bǔ bɨ̀ɨ̀ aà.’
13 Antes de viajar, chamou dez dos seus empregados, deu a cada um uma moeda de ouro e disse: “Vejam o que vocês conseguem ganhar com este dinheiro, até a minha volta.”
14 Lâ ŋ̀gàŋalaꞌà ji jya ɨ lɛ sɨ bàà yi. À fɛ̀ꞌɛ̀ mə̂ ŋ̀ghɛɛ, bo tɨgə̀ ǹtoo bə̂ mə bɨ̀ yôŋə yi nswoŋ mə, ‘Kaa bìꞌì sɨ kɔ̀ŋə̀ mə tâ m̀bâ ghû à bə mfɔ̀ yìꞌì.’
14 — Acontece que o povo do seu país o odiava e por isso mandou atrás dele uma comissão para dizer que não queriam que aquele homem fosse feito rei deles.
15 “Bɨ lɛ nyɔꞌɔ mbâ wa a nɨ̂ m̀fɔ̀, a bû m̀bɨ̀ɨ̀ fu. À bɨ̀ɨ̀ mə̂ aa ntɨgə nswoŋ bɨ ntwoŋ ŋ̀gǎŋfàꞌâ ji jya mə à lɛ mfa ŋkabə ya a mbo bo aa a nzî ǹjɨ̀m mɨ̀tàà yìi mə bɨ lɛ ntaŋ mɨtaa ntswe nɨ yu aà.
15 — O homem foi feito rei e voltou para casa. Aí mandou chamar os empregados a quem tinha dado o dinheiro, para saber quanto haviam conseguido ganhar.
16 Yì ǹtsyàmbìì a zî ǹswoŋ ghu mbo mə, ‘Taà, mə̀ tàŋ mə̂ mɨtaa nɨ̂ ŋ̀kabə ya àbìì a yôŋ m̀bə ɨbaꞌatə ŋkabə ji nɨghumə̀.’
16 O primeiro chegou e disse: “Patrão, com aquela moeda de ouro que o senhor me deu, eu ganhei dez.”
17 A swoŋ ghu mbo mə, ‘Wa ò ghɨ̀rə sɨgɨ̀nə̀ mbâ ŋ̀gàŋàfàꞌà yî ǹsɨgɨ̀nə̀! Tsǒ mə ò fàꞌa nɨ̀ ǹtɨɨ̀ ghô tsɨ̀m nɨ mûntsìrə̂ ŋ̀kabə aa, mə̀ ka ghɨ̀rə tâ ò tɨgə nsaꞌa njɔ̀ꞌɔ̌ alaꞌa ji nɨghumə̀.’
17 — “Muito bem!” — respondeu ele. — “Você é um bom empregado! E, porque foi fiel em coisas pequenas, você vai ser o governador de dez cidades.”
18 Ŋ̀gàŋàfàꞌà wa yìi à ywèꞌe bɨ baa aa a zî ǹswoŋ mə, ‘Taà, mə̀ tàŋ mə̂ mɨtaa nɨ̂ ŋ̀kabə̀ yò ya àbìì a yôŋ m̀bə ɨbaꞌatə ŋkabə ji ntaà.’
18 — O segundo empregado veio e disse: “Patrão, com aquela moeda de ouro que o senhor me deu, eu ganhei cinco.”
19 A swoŋ ghu mbo mə, ‘Ò ka tswe a atu ǹjɔ̀ꞌɔ̌ alaꞌa ji ntaà.’
19 — “Você vai ser o governador de cinco cidades!” — disse o patrão.
20 Ŋ̀gàŋàfàꞌà yìi à ywèꞌe bi tarə aa a zî ǹswoŋ mə, ‘Taà, ŋ̀kabə̀ yò ya ɨ̀ yuà, mə̀ lɛ ŋkwerə a mûm àsàꞌa atsə̀ꞌə̀ ŋ̀ghɛɛ naŋsə nləə;
20 — O outro empregado chegou e disse: “Patrão, aqui está a sua moeda. Eu a embrulhei num lenço e a escondi.
21 mə̀ lɛ sɨ bɔꞌɔ nɨ̂ gho nloŋ mə ò nɨ ŋù yìi mə o tsəꞌə siꞌi; ǹlɔgə nɨ̂ ǹjoo jìi kaa ò lɛ ŋwaꞌà lə̀ə̀ aa, ŋkɨɨ mfuꞌu nɨ mɨ̀jɨ mìi kaa ò lɛ ŋwaꞌà bè aà.’
21 Tive medo do senhor, porque sei que é um homem duro, que tira dos outros o que não é seu e colhe o que não plantou.”
22 A swoŋ ghu mbo mə, ‘Mə̀ ka lɔ̀gə̀ aa tsiꞌì nɨ̀ghàà nìi nɨ fɛꞌɛ a ntsǔ wò aa, ɨ saꞌa gho ghu mba abùꞌù yî bɨ̂! Ò lɛ nzi mə mə tsəꞌə, ǹlɔgə nɨ̂ ǹjoo a adɨgə yìi mə mə̀ lɛ ŋwaꞌà ghu lə̀ə̀, ŋkɨɨ mfuꞌu nɨ mɨ̀jɨ a adɨgə yìi mə mə̀ lɛ ŋwaꞌà ghu bê aa ɛ?
22 — Ele respondeu: “Você é um mau empregado! Vou usar as suas próprias palavras para julgá-lo. Você sabia que sou um homem duro, que tiro dos outros o que não é meu e colho o que não plantei.
23 Ò lɛɛ̀ ŋ̀ghɛɛ ntɨgə waꞌǎ ŋkabə̀ yà ya a bank ghɛɛ̀ ǹləə, mə mə̀ tɨ bɨ̀ɨ mə̀ kwɛrə̀ ŋ̀kabə̀ ya bo bɨ̀ ǹjɨ̀m yì aa a ya ɛ?’
23 Então por que você não pôs o meu dinheiro no banco? Assim, quando eu voltasse da viagem, receberia o dinheiro com juros.”
24 A tɨgə̀ ǹswoŋ a mbo bə̀ bya mə bɨ lɛ ntəə wa adɨgə aa mə, ‘Kwɛrə ŋkabə ya ghu mbo mfa a mbo ŋù wa yìi à tswe nɨ ɨ̀bàꞌatə ŋkabə jya ji nɨghum aà.’
24 — E disse para os que estavam ali: “Tirem dele a moeda e deem ao que tem dez.”
25 (Bo swoŋ ghu mbo mə, ‘Taà, wa à tswe nɨ̀ ɨ̀bàꞌatə ŋkabə ji nɨghumə̀!’)
25 Eles responderam:
26 ‘Mə̀ swòŋə a mbo bù mə, ŋù yìi mə à tswe nɨ̂ ǹjoo aa, bɨ ka kùꞌùsə̀; lâ ŋù yì mə à sɨ̀ nɨ̂ ǹjoo tswe aa, bɨ ka màŋsə kwɛrə, ɨ kwɛrə mûtsirə̂ yìi mə à tswe nɨ ghu aà.
26 — E o patrão disse:
27 A ŋghɛ̀ɛ nɨ ŋ̀gàŋkɨ̂bàâ ja jù, jìi mə bo lɛ sɨ lɔ̀ɔ̀ mə mə̀ tsuu mfɔ̀ wàà bə aa, nɨ̀ lɔgə waa nzi nɨ bo, nzwitə a nsi mə̀.’ ”
27 E agora tragam aqui os meus inimigos, que não queriam que eu fosse o rei deles, e os matem na minha frente.”
28 Yesu à swòŋ mə̂ laà ǹtsya mbìì ǹtɨgə ŋkɔꞌɔ ŋghɛɛ a Yerusalem.
28 Depois de dizer isso, Jesus foi adiante deles para Jerusalém.
29 À ghɛ̀ɛ̀ mə̂ ŋ̀ka nyweꞌe a mbɛ̀ɛ Betfage bo Bethany, wa atu ntaꞌa mə bɨ lɛ sɨ twoŋə nɨ Olive aa, ntoo ŋgǎŋyəgə̂nnù ji ji baa,
29 Quando iam chegando aos povoados de Betfagé e Betânia, que ficam perto do monte das Oliveiras, enviou dois discípulos na frente,
30 ǹswoŋ mə, “Nɨ̀ ghɛɛ fìi nɨ mû àlaꞌa mə a tswe a mbìì bù aa, nɨ̀ bə ghɛ̀ɛ kɨ kuu bo nɨ̀ ka yə mu jàkasì tâ bɨ̀ tɨŋnə, tâ à bə yìi kaa ŋù à lɛɛ̀ ŋ̀waꞌà ghu atu kɔꞌɔ aà; nɨ̀ yə, nɨ̀ fɛɛ̀ ǹzi nɨ ghu faà.
30 com a seguinte ordem:
31 Bɛɛ ŋù tsù a betə ghuu mə, ‘Nɨ fɛ̀ɛ mu jakàsì ghuà aa a ya aa ɛ?’ nɨ̀ swoŋ mə, ‘A lɔ̀ɔ Mmàꞌàmbi.’ ”
31 Se alguém perguntar por que vocês estão fazendo isso, digam que o Mestre precisa dele.
32 Bo bya bìi mə à lɛ ntoo aa bɨ lɛ ŋghɛ̀ɛ̀ ɨ̀nnù kɨ̂ m̀fɛꞌɛ tsiꞌì wa ajàŋ mə à lɛ nswoŋ a mbo bo aà.
32 Eles foram e acharam tudo como Jesus tinha dito.
33 Bo ghɛ̀ɛ̀ mə̂ ŋ̀ka mfɛɛ mu jàkâsì wa, m̀bɔ̂ŋ yì a zî m̀betə waa mə, “Nɨ fɛ̀ɛ mu jàkâsì ghû aa a ya aa ɛ?”
33 Quando estavam desamarrando o jumentinho, os donos perguntaram: — Por que é que vocês estão desamarrando o animal?
34 Bo swoŋ mə, “M̀màꞌàmbi a lɔ̀ɔ̀.”
34 Eles responderam: — O Mestre precisa dele.
35 Bo lɛ nlɔ̀gə̀ ǹzi nɨ ghu a mbo Yesu, ǹnɔŋsə ɨtsə̀ꞌə̂ jyaa wa njɨ̌m mu jàkâsì, ŋ̀ghɨrə Yesu a kɔꞌɔ ntswe ghu.
35 Então eles levaram o jumentinho para Jesus, puseram as suas capas sobre o animal e ajudaram Jesus a montar.
36 À kà mə̂ aa ŋghɛɛ bo tɨgə̀ ǹsaŋtə ɨtsə̀ꞌə̂ jyaa wa mânjì.
36 Conforme ele ia passando, o povo estendia as suas capas no caminho.
37 À ghɛ̀ɛ̀ mə̂ ŋ̀ka nyweꞌe a ajàŋ yìi mə à ka tɨgə sɨgə ntaꞌa Olive aa, nnɔ̀ɔ ŋgǎŋyəgə̂nnù ji jya tsɨ̀m ɨ lɔgɨ̀nə̀ ŋ̀ka ndorɨtə, ntɔŋnə ŋghaꞌasə nɨ̂ Nwî ǹloŋ ɨ̀nnù jî wè jî wè jìi à lɛ ŋghɨ̀rə̀ bo yə aà,
37 Quando Jesus chegou perto de Jerusalém, na descida do monte das Oliveiras, uma grande multidão de seguidores ia com ele. E eles, cheios de alegria, começaram a louvar a Deus em voz alta por tudo o que tinham visto.
38 ǹswoŋə nɨ mə,
38 Eles diziam: — Que Deus abençoe o Rei que vem em nome do Senhor! Paz no céu e
39 BaFarɨsai bî mɔꞌɔ bìi mə bɨ lɛ ntswe wa atɨtɨ̀ɨ nnɔ̀ɔ̀ bə̂ aa swoŋ ghu mbo mə, “Ǹdɨ̀ꞌɨnnù, wenə ŋgǎŋyəgə̂nnù jo jù.”
39 Aí alguns fariseus que estavam no meio da multidão disseram a Jesus: — Mestre, mande que os seus seguidores calem a boca!
40 A kwiꞌi mə, “Mə̀ swòŋ a mbo bù mə, ‘À lɛ mbaa bə yìi mə bo ma bû kutə mɨ̀ntsû myaa bəə boŋ tsiꞌì ŋ̀gɔ̀ꞌɔ̀ jû ka bàŋnə tɨgə tɔŋnə ŋghaꞌasə nɨ̂ Nwî.’ ”
40 Jesus respondeu:
41 À zì mə̂ ŋka ŋkoontə, nyə mûm àlaꞌa ya, nyəꞌə nloŋə atu alaꞌa ya,
41 Quando Jesus chegou perto de Jerusalém e viu a cidade, chorou com pena dela
42 ǹswoŋ mə, “Ò lɛ mbaa ghəə̀ zî, sii, ayoo yìi mə a zì nɨ̂ m̀bɔɔnə aà! La tsɨtsɔ̀ŋ a ləəntə a nsi miꞌi wò!
42 e disse:
43 Nòò a zǐ mə ŋgàŋkɨbàâ jo ka yǐ jìꞌi ŋkya ɨ karɨsə gho ghu, ɨ kɨ̀ŋə̀ gho ghu a mbɛ̀ɛ̀ tsɨ̀m
43 Pois chegarão os dias em que os inimigos vão cercá-la com rampas de ataque, e vão rodeá-la, e apertá-la de todos os lados.
44 ɨ zwitə ghuu bu bɨ̀ bɔɔ buu, kaa waꞌǎ ŋgɔ̀ꞌɔ̀ yî tsù bû m̀maꞌatə tâ ɨ̀ nɔŋə a atu yì mɔ̀ꞌɔ̂; ǹloŋ mə kaa ò lɛ nyə noò wa yìi mə Nwì à lɛ nzì a nyweensə wò ghu aa, kaa waꞌà zi aà!”
44 Eles destruirão completamente você e todos os seus moradores. Não ficará uma pedra em cima da outra, porque você não reconheceu o tempo em que Deus veio para salvá-la.
45 À lɛ ntɨgə ŋghɛɛ ŋkuu a ndâmàꞌanwì ǹlɔgɨnə ŋka mfurə bə̂ bìi bɨ lɛ sɨ fèe njoo ghu aa,
45 Jesus entrou no pátio do Templo e começou a expulsar dali os vendedores.
46 ǹswoŋə nɨ mə, “Bɨ ŋwaꞌanə a mûm àŋwàꞌànə̀ mə,
46 Ele lhes disse:
47 À lɛ sɨ tɨgə ndɨꞌɨ nɨ̂ ànnù Nwî wa mûm ǹdâmàꞌanwì a njwî tsɨ̀mə̀. Bɨ̀lɨ̀ɨ bɨ ŋgǎŋmàꞌa Nwì bo bɨ̀ ŋ̀gǎŋndɨ̀ꞌɨ nɔ̀ŋsə̀, nɨ bɨ̀tsyàsə̀, bɨ lɛ ŋka nlɔɔ yi mə bɨ zwitə,
47 Jesus ensinava no pátio do Templo todos os dias. Os chefes dos sacerdotes, os mestres da Lei e os líderes do povo queriam matá-lo.
48 lâ kaa waꞌà mânjì yə nloŋ mə bə̀ bì ghàꞌàtə̀ lɛ sɨ yòŋə̀ ǹlɔɔ nɨ̂ ǹyùꞌû ɨ̀nnù jìi mə à lɛ sɨ swoŋə aà.
48 Mas não achavam jeito de fazer isso, pois todos o escutavam com muita atenção.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 19, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.