Lucas 18
Bafut (BFD) vs NVT
1 Yesu a naa nɨ̀ghàà a mbo ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji a ndɨ̀ꞌɨ mə bo tswe nɨ̀ ŋ̀ka ntsàꞌàtə̀ Nwî ŋ̀gɔ̀ŋ bɨ̀nòò bɨtsɨ̀m tɨ kaà.
1 Jesus contou a seus discípulos uma parábola para mostrar-lhes que deviam orar sempre e nunca desanimar.
2 Ǹnaa nswoŋ a mbo bo mə, “M̀fɔ̀ kɔrə̀ yî mɔ̀ꞌɔ a alaꞌà àtoo yǐ mɔꞌɔ, kaa à lɛ ŋwaꞌà nìi Nwî bɔꞌɔ̀, kaa ŋkɨꞌɨ̀ nìi ɨkum a nu ŋù kɨɨ ntwoŋə.
2 Disse ele: “Havia numa cidade um juiz que não temia a Deus nem se importava com as pessoas.
3 Ŋ̀kwiꞌi màŋgyɛ̀ yî mɔ̀ꞌɔ à lɛ ŋkɨ ntswe maa alaꞌa, ǹzì ghu mbo nyə̀ꞌə̀ ǹswoŋə nɨ mə, ‘Kwɛrə atû ya a mbo ŋ̀gàŋkɨbàâ jyâ.’
3 Uma viúva daquela cidade vinha a ele com frequência e dizia: ‘Faça-me justiça contra meu adversário’.
4 Kaa m̀fɔ̀ kɔrə̀ wa a waꞌà yuꞌutə̀. Atɨɨ noò yî mɔꞌɔ a tsyà mə̂, màŋgyɛ̀ wa a kɨɨ̀ ǹzi tsiꞌì zì, a swoŋ mə, ‘Ka mə kaa mə̀ sɨ naa Nwì bɔꞌɔ kaa kɨꞌɨ̀ nɨ̀ ɨ̀kùm a nu ŋù twoŋə̀ aa,
4 Por algum tempo, o juiz não lhe deu atenção, mas, por fim, disse a si mesmo: ‘Não temo a Deus e não me importo com as pessoas,
5 mə̀ ka kwɛtə mâŋgyɛ̀ ghû ǹloŋ mə a fa ŋgɨꞌɨ a mbo mə̀ aà, mə̀ bə tsuu kwɛtə boŋ à ka kɨ dɨꞌɨ nàâ tâ mə̀ waꞌà kwàŋə̀.’ ”
5 mas essa viúva está me irritando. Vou lhe fazer justiça, pois assim deixará de me importunar’”.
6 M̀màꞌàmbi a swoŋ mə, “Nɨ̀ yuꞌu ànnù yìi mə m̀fɔ̀ kɔrə̀ tɨ̀ bɔꞌɔ̀ Nwî ma ghû à swòŋə aa ɛ?
6 Então o Senhor disse: “Aprendam uma lição com o juiz injusto.
7 M̀bə Nwì a tɨgə̀ ŋ̀aꞌǎ bə̂ bi bìi mə bɨ yə̀ꞌə̀ a mbo yu nɨtugə nɨ̀ àsìꞌìnə̀ kwɛtə̀ aa mə akə aa ɛ? M̀bə a swuŋ nû yì a ŋkwɛtə bo aa mə akə lɛ?
7 Acaso Deus não fará justiça a seus escolhidos que clamam a ele dia e noite? Continuará a adiar sua resposta?
8 Mə̀ swòŋə a mbo bù mə à ka wàŋsə kwɛtə waa. Lâ, nòò yìi Mu Ŋù à ka yǐ zì aa, à ka yǐ yə abìintɨɨ fàa nsyɛ aa ɛ?”
8 Eu afirmo que ele lhes fará justiça, e rápido! Mas, quando o Filho do Homem voltar, quantas pessoas com fé ele encontrará na terra?”.
9 Yesu a naa nɨ̀ghàà nî nǎnaa a mbo bə̀ bìi mə bɨ kwɛ̀ɛ̀ nɨ̂ ǹtɨɨ̀ waa, nswoŋə nɨ mə à nɨ bo bìi mə bo bɔŋ ntsyà bî mɔꞌɔ aa, nswoŋ mə,
9 Em seguida, Jesus contou a seguinte parábola àqueles que confiavam em sua própria justiça e desprezavam os demais:
10 “Bə̀ bî mɔꞌɔ bi baa bɨ lɛ ŋghɛ̀ɛ̀ a ndâmàꞌanwì a ntsàꞌàtə Nwì ghu, yì mɔ̀ꞌɔ a bə ŋù baFarɨsai, yì mɔ̀ꞌɔ a bə ŋgàŋkwɛrə tax.
10 “Dois homens foram ao templo orar. Um deles era fariseu, e o outro, cobrador de impostos.
11 Bɨ ghɛ̀ɛ̀ mə̂, ŋù baFarɨsai wa, a naŋsə nlɔɔ adɨgə yi ntəə ghu, ntsaꞌatə Nwî ǹswoŋ mə, ‘Nwì, mə̀ fâ m̀bɨꞌɨkə a mbo wò mə kaa mə̀ sɨ̀ gha tsiꞌì tsǒ bə̀ bî mɔꞌɔ bì bə̂, bìi mə bo twɛɛ nɨ̂ ǹjoo bə̀ ŋ̀kwɛrə, m̀bə ŋgǎŋntswɛɛ̀ ɨ̀baŋnənnù, ŋ̀kɨ mbə ŋgàŋəjɨrə̀ aà, kə̀ tsiꞌì tsǒ ŋgàŋkwɛrə tax wi mə à təə filì aà.
11 O fariseu, em pé, fazia esta oração: ‘Eu te agradeço, Deus, porque não sou como as demais pessoas: desonestas, pecadoras, adúlteras. E, com certeza, não sou como aquele cobrador de impostos.
12 Mə siꞌisə ɨbɨɨnû gha tɨ̀ jɨ̂ a njwi ji baa a atû ŋ̀gyà. Ǹyatə nɨ̂ ǹjoò ja ɨ̀tɨɨ ji nɨghum, m̀fa nɨ̂ yì fùùrə̀ a mbo Nwì.’
12 Jejuo duas vezes por semana e dou o dízimo de tudo que ganho’.
13 Ŋ̀gàŋkwɛrə tax wa a burə̀ ŋ̀ghɛntə yi àghaꞌa a saꞌà, a təə ghu, kaa ntɛꞌɛ waꞌà miꞌì mi a ndəŋ ŋŋɛntə̀, ǹnɔŋsə abô yi a ntsù mɨbɛ̌ yu, ǹswoŋ mə, ‘Nwìŋgɔ̀ŋ, ko mɨlɨ̀ŋnə̀ ghà ŋ̀gàŋghɨ̀rə ɨnnù jî bɨ̂.’
13 “Mas o cobrador de impostos ficou a distância e não tinha coragem nem de levantar os olhos para o céu enquanto orava. Em vez disso, batia no peito e dizia: ‘Deus, tem misericórdia de mim, pois sou pecador’.
14 Mə̀ swǒŋ a mbo bù mə, Nwì à lɛ mbàŋnə̀ ǹlɔgə aa ma ghuù ŋû nɨ ŋù yìi mɨ̀nnû mi tsinə aa ntsyatə yî m̀bìì wâ. Ǹloŋ mə ŋù yìi mə a ŋɛɛ ɨbɨɨnû yi a ndə̀ŋ aa, bɨ sɨgɨsə yi a nsyɛ̂. Ŋù yìi a bàŋnə̀ sɨgɨsə ɨbɨ̀ɨnû yì a nsyɛ aa, bɨ ŋɛntə nìi a ndəŋə.”
14 Eu lhes digo que foi o cobrador de impostos, e não o fariseu, quem voltou para casa justificado diante de Deus. Pois aqueles que se exaltam serão humilhados, e aqueles que se humilham serão exaltados”.
15 Bə̀ bi mɔꞌɔ lɛ nzì nɨ bôŋkhə mə tâ à nɔŋsə mbô mi a atu bo, lâ ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji ɨ yə ŋwenə waa.
15 Certo dia, trouxeram crianças para que Jesus pusesse as mãos sobre elas. Ao ver isso, os discípulos repreenderam aqueles que as traziam.
16 Lâ Yesu a bâŋnə̀ twoŋə waa mə tâ bɨ̀ zi nɨ bɔɔ bya a mbo yu, ǹswoŋ mə, “Nɨ̀ maꞌatə bɔɔ bya tâ bɨ̀ zi a mbo mə̀, ǹtsuu waa kɨ kɨ̀ŋə̀ bə̂; ǹloŋ mə annù nɨfɔ̀ Nwî a tswe aa a mbo bə̀ tsǒ bo.
16 Jesus, porém, chamou as crianças para junto de si e disse aos discípulos: “Deixem que as crianças venham a mim. Não as impeçam, pois o reino de Deus pertence aos que são como elas.
17 Mə̀ swòŋə a mbo bù tsiꞌǐ annù nɨ̂koŋ mə, ŋù yìi mə à sɨ annù nɨfɔ̀ Nwî tsiꞌì tsǒ mûŋkə̂ kwɛrə aa, kaa à ka yǐ waꞌà ghu kuù.”
17 Eu lhes digo a verdade: quem não receber o reino de Deus como uma criança de modo algum entrará nele”.
18 Ǹtsyàsə̀ baYuda yî mɔ̀ꞌɔ a betə̀ Yesu mə, “Ǹdɨ̀ꞌɨ̀nnù yî sɨgɨ̀nə̀, mbə mə̀ ghɨrə̀ mə akə yǐ njɨ ɨlòŋ yìi ɨ lwiꞌi nɨ̂ŋkoŋ aa ɛ?”
18 Certa vez, um homem de alta posição perguntou a Jesus: “Bom mestre, que devo fazer para herdar a vida eterna?”.
19 Yesu a betə ghu mbo mə, “Ò twòŋə gha nɨ ŋù yî sɨgɨ̀nə̀ aa a ya aa ɛ? Kaa ŋù yî sɨgɨ̀nə̀ à sɨ̀ ghu tswê, ǹtsyatə Nwî yuyu.
19 “Por que você me chama de bom?”, perguntou Jesus. “Apenas Deus é verdadeiramente bom.
20 Ò zî ǹdɨꞌɨ Nwî jyâ, mə, ‘Tsee annǔ mâghàbə̀ kɨ ghɨ̀rə̀. Tsee yə̀rə̀. Tsee ŋû zwitə. Tsee abǎŋnənnù tswɛɛ. Ka nyuꞌunə taà ghò bo ǹdè ghò.’ ”
20 Você conhece os mandamentos: ‘Não cometa adultério. Não mate. Não roube. Não dê falso testemunho. Honre seu pai e sua mãe’.”
21 A swoŋ a mbo Yesu mə, “Mə̀ lə̀ə̀ mə ndɨꞌɨ mà jû tsiꞌì tsɨ̀m, ǹlɔgɨnə a noò yìi mə̀ lɛ mburə mûŋkhə aà.”
21 O homem respondeu: “Tenho obedecido a todos esses mandamentos desde a juventude”.
22 Yesu à yùꞌù mə̂ maa ajàŋ aa, ntɨgə nswoŋ ghu mbo mə, “Ànnù yî fùùrə̀ a boŋə a mbo wò. Fèe njoò tsɨ̀m jìi ò tswe nɨ ju aa, nyatə ŋkabə ya a mbo ŋgàŋə̂fum, boŋ ò ka tɨgə tswe nɨ̂ àfùꞌù a aburə. Ǹzi ŋka nyòŋə̀ nàâ.”
22 Quando Jesus ouviu sua resposta, disse: “Ainda há uma coisa que você não fez. Venda todos os seus bens e dê o dinheiro aos pobres. Então você terá um tesouro no céu. Depois, venha e siga-me”.
23 À yùꞌù mə laà, nû yì naŋsə mbɨꞌɨ nloŋ mə à lɛ naŋsə mbə ŋ̀gàŋkabə yì ŋ̀wè aà.
23 Ao ouvir essas palavras, o homem se entristeceu, pois era muito rico.
24 Yesu a liì yi nswoŋ mə, “A tsyanə a mbo ŋgàŋkabə a ŋkuu a mûm ànnù nɨfɔ̀ Nwî.
24 Ao ver a tristeza daquele homem, Jesus disse: “Como é difícil os ricos entrarem no reino de Deus!
25 A fwaatə a mbo kamɛl a ntsurə a nɨliꞌi nɨ nsaꞌa, ntsyatə a mbo ŋgàŋkabə a ŋkuu a mum ànnù nɨfɔ̀ Nwî.”
25 Na verdade, é mais fácil um camelo passar pelo buraco de uma agulha que um rico entrar no reino de Deus”.
26 Bə̀ bìi bɨ lɛ nyuꞌu ma yû ànnù aa, bɨ lɛ ntɨgə mbetə nɨ mə, “Ŋù yìi mbə a yweenə̀ aa a tɨgə̀ m̀bə wo aa ɛ?”
26 Aqueles que o ouviram disseram: “Então quem pode ser salvo?”.
27 A swoŋ a mbo bo mə, “Ànnù yìi mə a tsyanə a mbo bə̀ aa, kaa a sɨ̀ a mbo Nwì tsyânə̀.”
27 Jesus respondeu: “O que é impossível para as pessoas é possível para Deus”.
28 Peta a swoŋ mə, “Tɨgə ò yə mə bìꞌì maꞌatə̂ ǹdùgə̂ jiꞌi ntɨgə nyoŋə nòo?”
28 Pedro disse: “Deixamos nossos lares para segui-lo”.
29 A kwiꞌi a mbo bo mə, “Mə̀ swǒŋ a mbo bù tsiꞌǐ annù nɨ̂koŋ mə, ŋù ǹtsɨ̀m yìi mə à màꞌàtə ndâ yì, nɨ̂ ŋ̀gwɛ̂ yì, nɨ bɔɔ bɨ maà bi, nɨ taà yì, nɨ̂ ǹdè yì, nɨ bɔɔ̀ bi, nloŋ annù nɨfɔ̀ Nwî aa,
29 Jesus respondeu: “Eu lhes garanto que todos que deixaram casa, esposa, irmãos, pais ou filhos por causa do reino de Deus
30 à ka yǐ bǔ kwɛrə njoo mà jû tâ ɨ̀ kɔꞌɔ ntsya ndùù yìi mə à màꞌàtə aa, ɨ kɨɨ bǔ tswe nɨ̂ ǹtswêntɨ̀ɨ̀ yìi ɨ̀ lwìꞌi nɨ̂ŋkoŋ aa a noò ǹjɨ̀mə̀.”
30 receberão neste mundo uma recompensa muitas vezes maior e, no mundo futuro, terão a vida eterna”.
31 Yesu à lɛ nswùŋtə ŋgǎyəgə̂nnù ji jya nɨ̀ghûm ǹtsò baa, bo bo ghɛ̂ntə̀ a swoŋ a mbo bo mə, “Yə̂ nɨ̀, àjàŋə mə bìꞌinə̀ kɔꞌɔ ŋghɛɛ a Yerusalem laà aa, ŋ̀gɔ̀ŋ ɨ̀nnǔ tsɨ̀m jìi mə ŋgǎŋntoo Nwì ɨ lɛ ŋŋwàꞌànə̀ ǹloŋə Mu Ŋù aa ɨ ka fɛ̀ꞌɛ bòòntə̀.
31 Jesus chamou os Doze à parte e disse: “Estamos subindo para Jerusalém, onde tudo que foi escrito pelos profetas a respeito do Filho do Homem se cumprirá.
32 Ǹloŋ mə bɨ ka tswa yi ɨ fa a mbo bɨ̀tɨ̀zi Nwî tâ bɨ̀ tɨgə ŋwyɛ nìi, ǹnɨŋə nɨ̂ àdɨ̀rə atu ghu atu, ntutə nɨ mɨ̀twyɛ ghu nû.
32 Ele será entregue aos gentios, e zombarão dele, o insultarão e cuspirão nele.
33 Bɨ ka ghɔ̀ɔ̀ yi, ɨ zwitə yi, lâ a tɨ bə nɨ̂ ǹjwi ji tarə a bû m̀bɨɨnə a nɨwô.”
33 Eles o açoitarão e o matarão, mas no terceiro dia ele ressuscitará”.
34 Kaa ŋgǎŋyəgə̂nnù ji lɛ ŋwaꞌǎ annù ya yì tsu yìi mə à lɛ nswoŋ aa yuꞌù. Bɨ lɛ nlɔ̀ꞌɔ̀sə njiꞌì mɨ̀ghàà ma mû a mbo bo. Kaa bo waꞌà waa annù yìi mə à lɛ sɨ ghàà aa burə̀ ǹzi zi.
34 Os discípulos, porém, não entenderam. O significado dessas palavras lhes estava oculto, e não sabiam do que ele falava.
35 Yesu à lɛ nzì ŋ̀ka ŋkuꞌu a Yeriko, m̀fə̀ꞌə̀nə̀ yî mɔ̀ꞌɔ a tswê a mbɛ̀ɛ̀ mânjì, ǹlɔɔ nɨ̂ ǹjoò.
35 Quando Jesus se aproximava de Jericó, havia um mendigo cego sentado à beira do caminho.
36 À yùꞌù mə̂ àkùrə̀ bə̂ a kâ ǹjuꞌu ǹtsyà aa, a betə̀ mə, “Àa ghɨ̀rə akə aa ɛ?”
36 Ao ouvir o barulho da multidão que passava, perguntou o que estava acontecendo.
37 Bɨ swoŋ ghu mbo mə, “Yesu mu Nazareth a tsyǎ.”
37 Disseram-lhe que Jesus de Nazaré estava passando por ali.
38 A tɔŋnə̀ nswoŋ mə, “Yesu, mu David, ko mɨlɨ̀ŋnə̀ ghà!”
38 Então começou a gritar: “Jesus, Filho de Davi, tenha misericórdia de mim!”.
39 Bə̀ bìi mə bɨ lɛ ntəəntə ghu mbìì aa, bɨ wenə̀ yi nswoŋ mə tâ à kutə ntsù yi. Lâ a kuꞌùsə̀ ŋ̀ghɛɛ bə nɨ̀ m̀bìì ǹtɔŋnə nswoŋ mə, “Mu David, ko mɨlɨ̀ŋnə̀ ghà!”
39 Os que estavam mais à frente o repreendiam e ordenavam que se calasse. Mas ele gritava ainda mais alto: “Filho de Davi, tenha misericórdia de mim!”.
40 Yesu a tɨgə̀ ǹtəə nswoŋ mə tâ bɨ̀ zi nɨ̂ m̀fə̀ꞌə̀nə̀ wâ. Bɨ zî nɨ ghu, Yesu a betə̀ yi mə,
40 Então Jesus parou e ordenou que lhe trouxessem o homem. Quando ele se aproximou, Jesus lhe perguntou:
41 “O lɔ̀ɔ̀ mə mə̀ ghɨrə aa àkə̀ a mbo wò aa ɛ?”
41 “O que você quer que eu lhe faça?”. “Senhor, eu quero ver!”, respondeu o homem.
42 Yesu a swoŋ ghu mbo mə, “Ka nyə ɨdɨgə! Wâ àbìintɨɨ̀ yo a ghɨ̀rə̀ mə̂ ò tɨɨ̀.”
42 E Jesus disse: “Receba a visão! Sua fé o curou”.
43 A kɨ̂ ǹlɔgɨnə ŋka nyə ɨdɨgə, ǹtɨgə nyoŋə nìi, ŋghaꞌasə nɨ̂ Nwî. Bə̀ bɨ̀tsɨ̀m bìi bɨ lɛ nyə yi aa bɨ ghaꞌasə̀ Nwî.
43 No mesmo instante, o homem passou a enxergar, e seguia Jesus, louvando a Deus. E todos que presenciaram isso também louvavam a Deus.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 18, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.