Lucas 18
Bafut (BFD) vs NTLH
1 Yesu a naa nɨ̀ghàà a mbo ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji a ndɨ̀ꞌɨ mə bo tswe nɨ̀ ŋ̀ka ntsàꞌàtə̀ Nwî ŋ̀gɔ̀ŋ bɨ̀nòò bɨtsɨ̀m tɨ kaà.
1 Jesus contou a seguinte parábola , mostrando aos discípulos que deviam orar sempre e nunca desanimar:
2 Ǹnaa nswoŋ a mbo bo mə, “M̀fɔ̀ kɔrə̀ yî mɔ̀ꞌɔ a alaꞌà àtoo yǐ mɔꞌɔ, kaa à lɛ ŋwaꞌà nìi Nwî bɔꞌɔ̀, kaa ŋkɨꞌɨ̀ nìi ɨkum a nu ŋù kɨɨ ntwoŋə.
2 — Em certa cidade havia um juiz que não
3 Ŋ̀kwiꞌi màŋgyɛ̀ yî mɔ̀ꞌɔ à lɛ ŋkɨ ntswe maa alaꞌa, ǹzì ghu mbo nyə̀ꞌə̀ ǹswoŋə nɨ mə, ‘Kwɛrə atû ya a mbo ŋ̀gàŋkɨbàâ jyâ.’
3 Nessa cidade morava uma viúva que sempre o procurava para pedir justiça, dizendo: “Ajude-me e julgue o meu caso contra o meu adversário!”
4 Kaa m̀fɔ̀ kɔrə̀ wa a waꞌà yuꞌutə̀. Atɨɨ noò yî mɔꞌɔ a tsyà mə̂, màŋgyɛ̀ wa a kɨɨ̀ ǹzi tsiꞌì zì, a swoŋ mə, ‘Ka mə kaa mə̀ sɨ naa Nwì bɔꞌɔ kaa kɨꞌɨ̀ nɨ̀ ɨ̀kùm a nu ŋù twoŋə̀ aa,
4 — Durante muito tempo o juiz não quis julgar o caso da viúva, mas afinal pensou assim: “É verdade que eu não temo a Deus e também não respeito ninguém.
5 mə̀ ka kwɛtə mâŋgyɛ̀ ghû ǹloŋ mə a fa ŋgɨꞌɨ a mbo mə̀ aà, mə̀ bə tsuu kwɛtə boŋ à ka kɨ dɨꞌɨ nàâ tâ mə̀ waꞌà kwàŋə̀.’ ”
5 Porém, como esta viúva continua me aborrecendo, vou dar a sentença a favor dela. Se eu não fizer isso, ela não vai parar de vir me amolar até acabar comigo.”
6 M̀màꞌàmbi a swoŋ mə, “Nɨ̀ yuꞌu ànnù yìi mə m̀fɔ̀ kɔrə̀ tɨ̀ bɔꞌɔ̀ Nwî ma ghû à swòŋə aa ɛ?
6 E o Senhor continuou:
7 M̀bə Nwì a tɨgə̀ ŋ̀aꞌǎ bə̂ bi bìi mə bɨ yə̀ꞌə̀ a mbo yu nɨtugə nɨ̀ àsìꞌìnə̀ kwɛtə̀ aa mə akə aa ɛ? M̀bə a swuŋ nû yì a ŋkwɛtə bo aa mə akə lɛ?
7 Será, então, que Deus não vai fazer justiça a favor do seu próprio povo, que grita por socorro dia e noite? Será que ele vai demorar para ajudá-lo?
8 Mə̀ swòŋə a mbo bù mə à ka wàŋsə kwɛtə waa. Lâ, nòò yìi Mu Ŋù à ka yǐ zì aa, à ka yǐ yə abìintɨɨ fàa nsyɛ aa ɛ?”
8 Eu afirmo a vocês que ele julgará a favor do seu povo e fará isso bem depressa. Mas, quando o
9 Yesu a naa nɨ̀ghàà nî nǎnaa a mbo bə̀ bìi mə bɨ kwɛ̀ɛ̀ nɨ̂ ǹtɨɨ̀ waa, nswoŋə nɨ mə à nɨ bo bìi mə bo bɔŋ ntsyà bî mɔꞌɔ aa, nswoŋ mə,
9 Jesus também contou esta parábola para os que achavam que eram muito bons e desprezavam os outros:
10 “Bə̀ bî mɔꞌɔ bi baa bɨ lɛ ŋghɛ̀ɛ̀ a ndâmàꞌanwì a ntsàꞌàtə Nwì ghu, yì mɔ̀ꞌɔ a bə ŋù baFarɨsai, yì mɔ̀ꞌɔ a bə ŋgàŋkwɛrə tax.
10 — Dois homens foram ao Templo para orar. Um era
11 Bɨ ghɛ̀ɛ̀ mə̂, ŋù baFarɨsai wa, a naŋsə nlɔɔ adɨgə yi ntəə ghu, ntsaꞌatə Nwî ǹswoŋ mə, ‘Nwì, mə̀ fâ m̀bɨꞌɨkə a mbo wò mə kaa mə̀ sɨ̀ gha tsiꞌì tsǒ bə̀ bî mɔꞌɔ bì bə̂, bìi mə bo twɛɛ nɨ̂ ǹjoo bə̀ ŋ̀kwɛrə, m̀bə ŋgǎŋntswɛɛ̀ ɨ̀baŋnənnù, ŋ̀kɨ mbə ŋgàŋəjɨrə̀ aà, kə̀ tsiꞌì tsǒ ŋgàŋkwɛrə tax wi mə à təə filì aà.
11 O fariseu ficou de pé e orou sozinho, assim: “Ó Deus, eu te agradeço porque não sou avarento, nem desonesto, nem imoral como as outras pessoas. Agradeço-te também porque não sou como este cobrador de impostos.
12 Mə siꞌisə ɨbɨɨnû gha tɨ̀ jɨ̂ a njwi ji baa a atû ŋ̀gyà. Ǹyatə nɨ̂ ǹjoò ja ɨ̀tɨɨ ji nɨghum, m̀fa nɨ̂ yì fùùrə̀ a mbo Nwì.’
12 Jejuo duas vezes por semana e te dou a décima parte de tudo o que ganho.”
13 Ŋ̀gàŋkwɛrə tax wa a burə̀ ŋ̀ghɛntə yi àghaꞌa a saꞌà, a təə ghu, kaa ntɛꞌɛ waꞌà miꞌì mi a ndəŋ ŋŋɛntə̀, ǹnɔŋsə abô yi a ntsù mɨbɛ̌ yu, ǹswoŋ mə, ‘Nwìŋgɔ̀ŋ, ko mɨlɨ̀ŋnə̀ ghà ŋ̀gàŋghɨ̀rə ɨnnù jî bɨ̂.’
13 — Mas o cobrador de impostos ficou de longe e nem levantava o rosto para o céu. Batia no peito e dizia: “Ó Deus, tem pena de mim, pois sou pecador!”
14 Mə̀ swǒŋ a mbo bù mə, Nwì à lɛ mbàŋnə̀ ǹlɔgə aa ma ghuù ŋû nɨ ŋù yìi mɨ̀nnû mi tsinə aa ntsyatə yî m̀bìì wâ. Ǹloŋ mə ŋù yìi mə a ŋɛɛ ɨbɨɨnû yi a ndə̀ŋ aa, bɨ sɨgɨsə yi a nsyɛ̂. Ŋù yìi a bàŋnə̀ sɨgɨsə ɨbɨ̀ɨnû yì a nsyɛ aa, bɨ ŋɛntə nìi a ndəŋə.”
14 E Jesus terminou, dizendo:
15 Bə̀ bi mɔꞌɔ lɛ nzì nɨ bôŋkhə mə tâ à nɔŋsə mbô mi a atu bo, lâ ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji ɨ yə ŋwenə waa.
15 Depois disso, algumas pessoas levaram as suas crianças a Jesus para que ele as abençoasse, mas os discípulos viram isso e repreenderam aquelas pessoas.
16 Lâ Yesu a bâŋnə̀ twoŋə waa mə tâ bɨ̀ zi nɨ bɔɔ bya a mbo yu, ǹswoŋ mə, “Nɨ̀ maꞌatə bɔɔ bya tâ bɨ̀ zi a mbo mə̀, ǹtsuu waa kɨ kɨ̀ŋə̀ bə̂; ǹloŋ mə annù nɨfɔ̀ Nwî a tswe aa a mbo bə̀ tsǒ bo.
16 Então Jesus chamou as crianças para perto de si e disse:
17 Mə̀ swòŋə a mbo bù tsiꞌǐ annù nɨ̂koŋ mə, ŋù yìi mə à sɨ annù nɨfɔ̀ Nwî tsiꞌì tsǒ mûŋkə̂ kwɛrə aa, kaa à ka yǐ waꞌà ghu kuù.”
17 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: quem não receber o Reino de Deus como uma criança nunca entrará nele.
18 Ǹtsyàsə̀ baYuda yî mɔ̀ꞌɔ a betə̀ Yesu mə, “Ǹdɨ̀ꞌɨ̀nnù yî sɨgɨ̀nə̀, mbə mə̀ ghɨrə̀ mə akə yǐ njɨ ɨlòŋ yìi ɨ lwiꞌi nɨ̂ŋkoŋ aa ɛ?”
18 Certo líder judeu perguntou a Jesus: — Bom Mestre, o que devo fazer para conseguir a vida eterna?
19 Yesu a betə ghu mbo mə, “Ò twòŋə gha nɨ ŋù yî sɨgɨ̀nə̀ aa a ya aa ɛ? Kaa ŋù yî sɨgɨ̀nə̀ à sɨ̀ ghu tswê, ǹtsyatə Nwî yuyu.
19 Jesus respondeu:
20 Ò zî ǹdɨꞌɨ Nwî jyâ, mə, ‘Tsee annǔ mâghàbə̀ kɨ ghɨ̀rə̀. Tsee yə̀rə̀. Tsee ŋû zwitə. Tsee abǎŋnənnù tswɛɛ. Ka nyuꞌunə taà ghò bo ǹdè ghò.’ ”
20 Você conhece os mandamentos: “Não cometa adultério, não mate, não roube, não dê falso testemunho contra ninguém, respeite o seu pai e a sua mãe.”
21 A swoŋ a mbo Yesu mə, “Mə̀ lə̀ə̀ mə ndɨꞌɨ mà jû tsiꞌì tsɨ̀m, ǹlɔgɨnə a noò yìi mə̀ lɛ mburə mûŋkhə aà.”
21 O homem respondeu: — Desde criança eu tenho obedecido a todos esses mandamentos.
22 Yesu à yùꞌù mə̂ maa ajàŋ aa, ntɨgə nswoŋ ghu mbo mə, “Ànnù yî fùùrə̀ a boŋə a mbo wò. Fèe njoò tsɨ̀m jìi ò tswe nɨ ju aa, nyatə ŋkabə ya a mbo ŋgàŋə̂fum, boŋ ò ka tɨgə tswe nɨ̂ àfùꞌù a aburə. Ǹzi ŋka nyòŋə̀ nàâ.”
22 Quando Jesus ouviu isso, disse:
23 À yùꞌù mə laà, nû yì naŋsə mbɨꞌɨ nloŋ mə à lɛ naŋsə mbə ŋ̀gàŋkabə yì ŋ̀wè aà.
23 Quando o homem ouviu isso, ficou muito triste, pois era riquíssimo.
24 Yesu a liì yi nswoŋ mə, “A tsyanə a mbo ŋgàŋkabə a ŋkuu a mûm ànnù nɨfɔ̀ Nwî.
24 Vendo a tristeza dele, Jesus disse:
25 A fwaatə a mbo kamɛl a ntsurə a nɨliꞌi nɨ nsaꞌa, ntsyatə a mbo ŋgàŋkabə a ŋkuu a mum ànnù nɨfɔ̀ Nwî.”
25 É mais difícil um rico entrar no Reino de Deus do que um camelo passar pelo fundo de uma agulha.
26 Bə̀ bìi bɨ lɛ nyuꞌu ma yû ànnù aa, bɨ lɛ ntɨgə mbetə nɨ mə, “Ŋù yìi mbə a yweenə̀ aa a tɨgə̀ m̀bə wo aa ɛ?”
26 Os que ouviram isso perguntaram: — Então, quem é que pode se salvar?
27 A swoŋ a mbo bo mə, “Ànnù yìi mə a tsyanə a mbo bə̀ aa, kaa a sɨ̀ a mbo Nwì tsyânə̀.”
27 Jesus respondeu:
28 Peta a swoŋ mə, “Tɨgə ò yə mə bìꞌì maꞌatə̂ ǹdùgə̂ jiꞌi ntɨgə nyoŋə nòo?”
28 Aí Pedro disse: — Veja! Nós deixamos a nossa família e seguimos o senhor.
29 A kwiꞌi a mbo bo mə, “Mə̀ swǒŋ a mbo bù tsiꞌǐ annù nɨ̂koŋ mə, ŋù ǹtsɨ̀m yìi mə à màꞌàtə ndâ yì, nɨ̂ ŋ̀gwɛ̂ yì, nɨ bɔɔ bɨ maà bi, nɨ taà yì, nɨ̂ ǹdè yì, nɨ bɔɔ̀ bi, nloŋ annù nɨfɔ̀ Nwî aa,
29 Jesus respondeu:
30 à ka yǐ bǔ kwɛrə njoo mà jû tâ ɨ̀ kɔꞌɔ ntsya ndùù yìi mə à màꞌàtə aa, ɨ kɨɨ bǔ tswe nɨ̂ ǹtswêntɨ̀ɨ̀ yìi ɨ̀ lwìꞌi nɨ̂ŋkoŋ aa a noò ǹjɨ̀mə̀.”
30 receberá ainda nesta vida muito mais e, no futuro, receberá a vida eterna.
31 Yesu à lɛ nswùŋtə ŋgǎyəgə̂nnù ji jya nɨ̀ghûm ǹtsò baa, bo bo ghɛ̂ntə̀ a swoŋ a mbo bo mə, “Yə̂ nɨ̀, àjàŋə mə bìꞌinə̀ kɔꞌɔ ŋghɛɛ a Yerusalem laà aa, ŋ̀gɔ̀ŋ ɨ̀nnǔ tsɨ̀m jìi mə ŋgǎŋntoo Nwì ɨ lɛ ŋŋwàꞌànə̀ ǹloŋə Mu Ŋù aa ɨ ka fɛ̀ꞌɛ bòòntə̀.
31 Jesus levou os doze discípulos para um lado e disse:
32 Ǹloŋ mə bɨ ka tswa yi ɨ fa a mbo bɨ̀tɨ̀zi Nwî tâ bɨ̀ tɨgə ŋwyɛ nìi, ǹnɨŋə nɨ̂ àdɨ̀rə atu ghu atu, ntutə nɨ mɨ̀twyɛ ghu nû.
32 Ele será entregue aos não judeus, e estes vão zombar dele, insultá-lo, cuspir nele
33 Bɨ ka ghɔ̀ɔ̀ yi, ɨ zwitə yi, lâ a tɨ bə nɨ̂ ǹjwi ji tarə a bû m̀bɨɨnə a nɨwô.”
33 e bater nele; e depois o matarão. Mas no terceiro dia ele ressuscitará.
34 Kaa ŋgǎŋyəgə̂nnù ji lɛ ŋwaꞌǎ annù ya yì tsu yìi mə à lɛ nswoŋ aa yuꞌù. Bɨ lɛ nlɔ̀ꞌɔ̀sə njiꞌì mɨ̀ghàà ma mû a mbo bo. Kaa bo waꞌà waa annù yìi mə à lɛ sɨ ghàà aa burə̀ ǹzi zi.
34 Os discípulos não entenderam nada do que Jesus disse. O que essas palavras queriam dizer estava escondido deles, e eles não sabiam do que Jesus estava falando.
35 Yesu à lɛ nzì ŋ̀ka ŋkuꞌu a Yeriko, m̀fə̀ꞌə̀nə̀ yî mɔ̀ꞌɔ a tswê a mbɛ̀ɛ̀ mânjì, ǹlɔɔ nɨ̂ ǹjoò.
35 Jesus já estava chegando perto da cidade de Jericó. Acontece que um cego estava sentado na beira do caminho, pedindo esmola.
36 À yùꞌù mə̂ àkùrə̀ bə̂ a kâ ǹjuꞌu ǹtsyà aa, a betə̀ mə, “Àa ghɨ̀rə akə aa ɛ?”
36 Quando ouviu a multidão passando, ele perguntou o que era aquilo.
37 Bɨ swoŋ ghu mbo mə, “Yesu mu Nazareth a tsyǎ.”
37 — É Jesus de Nazaré que está passando! — responderam.
38 A tɔŋnə̀ nswoŋ mə, “Yesu, mu David, ko mɨlɨ̀ŋnə̀ ghà!”
38 Aí o cego começou a gritar: — Jesus,
39 Bə̀ bìi mə bɨ lɛ ntəəntə ghu mbìì aa, bɨ wenə̀ yi nswoŋ mə tâ à kutə ntsù yi. Lâ a kuꞌùsə̀ ŋ̀ghɛɛ bə nɨ̀ m̀bìì ǹtɔŋnə nswoŋ mə, “Mu David, ko mɨlɨ̀ŋnə̀ ghà!”
39 As pessoas que iam na frente o repreenderam e mandaram que ele calasse a boca. Mas ele gritava ainda mais: — Filho de Davi, tenha pena de mim!
40 Yesu a tɨgə̀ ǹtəə nswoŋ mə tâ bɨ̀ zi nɨ̂ m̀fə̀ꞌə̀nə̀ wâ. Bɨ zî nɨ ghu, Yesu a betə̀ yi mə,
40 Jesus parou e mandou que trouxessem o cego. Quando ele chegou perto, Jesus perguntou:
41 “O lɔ̀ɔ̀ mə mə̀ ghɨrə aa àkə̀ a mbo wò aa ɛ?”
41 — O que é que você quer que eu faça? — Senhor, eu quero ver de novo! — respondeu ele.
42 Yesu a swoŋ ghu mbo mə, “Ka nyə ɨdɨgə! Wâ àbìintɨɨ̀ yo a ghɨ̀rə̀ mə̂ ò tɨɨ̀.”
42 Então Jesus disse:
43 A kɨ̂ ǹlɔgɨnə ŋka nyə ɨdɨgə, ǹtɨgə nyoŋə nìi, ŋghaꞌasə nɨ̂ Nwî. Bə̀ bɨ̀tsɨ̀m bìi bɨ lɛ nyə yi aa bɨ ghaꞌasə̀ Nwî.
43 No mesmo instante o homem começou a ver e, dando glória a Deus, foi seguindo Jesus. E todos os que viram isso começaram a louvar a Deus.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 18, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.