Lucas 16

Bafut (BFD) vs ARA

Sair da comparação
ARA Almeida Revista e Atualizada 1993
1 Yesu à ghɛ̀ɛ̀ nɨ̂ m̀bìì ǹswoŋ a mbô ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji mə, “Ŋ̀gàŋkabə yì mɔ̀ꞌɔ à lɛ ntswe ghu, yìi mə à lɛ ntswe nɨ̂ ŋ̀gàŋàfàꞌà a lêntə̀ nɨ̀ ǹjoò ji. Bɨ zî ŋ̀kɛꞌɛnə a mbo ŋ̀gàŋkabə wa mə kaa ŋgàŋàfàꞌà wa kaa à lɛ sɨ waꞌà nɨ̀ njoò ji jya sɨgɨ̀nə̀ lêntə̀, ŋ̀kɨɨ nta nɨ̂ ŋ̀gɨꞌɨ nɨ̂ ŋ̀kabə̀ yì.
1 Disse Jesus também aos discípulos: Havia um homem rico que tinha um administrador; e este lhe foi denunciado como quem estava a defraudar os seus bens.
2 A twoŋə̀ ŋ̀gàŋnlèntə̂ ǹjoò yì wa mbetə yi mə, ‘Yuà ànnù mə mə̀ yùꞌu nloŋ ŋgaà yò aa à nɨ̂ àkə̀ aa ɛ? Zì nɨ̂ àŋwàꞌànə̀ ǹdɨꞌɨ ajàŋ mə o lə̀ə njoo jya, nnɨŋtə ghu aa tâ mə̀ yə. Kaa ò ka waꞌà nɨ̂ m̀bìì ghɛɛ̀ a nlə̀ə̂ ǹjoò jâ.’
2 Então, mandando-o chamar, lhe disse: Que é isto que ouço a teu respeito? Presta contas da tua administração, porque já não podes mais continuar nela.
3 Ŋ̀gàŋnlèntə̂ ǹjoo wa a swoŋ a atu yu mə, ‘Mə̀ ka ghɨ̀rə̀ aa mə akə mə Taà ghà a lɔ̀ɔ ŋkwɛrə àtû àfàꞌà yû a mbo mə̀ aa ɛ? Kaa mə̀ sɨ̀ nɨ mɨ̀tɨ̀ɨ̀ tswê a ntoŋ ɨdɨ̀gə̀; àtû ya a kɨɨ̀ ǹdɨrə mə mbə mə̀ ghɛɛ̀ ŋ̀ka nlɔɔ nɨ̂ ǹjoò.
3 Disse o administrador consigo mesmo: Que farei, pois o meu senhor me tira a administração? Trabalhar na terra não posso; também de mendigar tenho vergonha.
4 Mə̀ zî ànnù yìi mə mə̀ ka ghɨ̀rə̀, mə tâ bə̀ ka ŋkwɛrə gha a mɨlaꞌa bo ajàŋ mə mbə bɨ fiꞌi gha a afàꞌà.’
4 Eu sei o que farei, para que, quando for demitido da administração, me recebam em suas casas.
5 Maa ajàŋ, a twoŋ ŋgàŋmɨkarə mɨ taà yì wa yî mɔ̀ꞌɔ yî mɔ̀ꞌɔ̂. M̀betə a mbo yì ǹtsyàmbìì mə, ‘O tswa Taà ghà aa nɨ̀ àkə̀ aa ɛ?’
5 Tendo chamado cada um dos devedores do seu senhor, disse ao primeiro: Quanto deves ao meu patrão?
6 A kwiꞌi mə ‘Nɨ̂ ŋ̀kàꞌà mɨwurə ŋkhɨ̀ yî fùùrə̀.’ A swoŋ ghu mbo mə, ‘Àâ àŋwàꞌànə̂ yô a yuà, wàŋsə nzi ntswe a nzyɛ, ŋkwensə mbàŋnə ŋwàꞌànə̀ mə o tswa nìi laa nɨ̀ ŋ̀kàꞌà mɨwurə mɨ̀ghum mi ntaà.’
6 Respondeu ele: Cem cados de azeite. Então, disse: Toma a tua conta, assenta-te depressa e escreve cinquenta.
7 Ǹtɨgə ŋghɛɛ nɨ̂ m̀bìì m̀betə a mbo àyòŋtə̀ mə, ‘O tswa Taà aa nɨ̀ àkə̀ aa ɛ?’ A kwiꞌi mə ‘Nɨ ŋkàꞌa ansaŋ ŋkhɨ̀ yî fùùrə̀.’ A swoŋ ghu mbo mə, ‘Àâ àŋwàꞌànə̂ yô a yuà, bàŋnə ntɨgə ŋŋwàꞌànə̀ ghu mə o tswa nìi aa nɨ̂ ŋ̀kàꞌâ ànsaŋ mɨghum mi nɨfwaà.’
7 Depois, perguntou a outro: Tu, quanto deves? Respondeu ele: Cem coros de trigo. Disse-lhe: Toma a tua conta e escreve oitenta.
8 Tâfàꞌà yì wa à lɛ mbeentə ŋgàŋàfàꞌà yì yî m̀bɨ mà ghû nloŋ mɨtsyɛ̀ mìi mə à lɛ ntswe nɨ mu aà. Nɨ̀ yə mə bə̀ bɨ mbi bù bɨ tswe nɨ̀ mɨ̀tsyɛ̀ a ŋghɨ̀rə̂ jyaa ɨnnù ǹtsyatə bɔɔ bɨ Nwî bìi mə bɨ tswe a mûm ŋ̀kàꞌà aà.”
8 E elogiou o senhor o administrador infiel porque se houvera atiladamente, porque os filhos do mundo são mais hábeis na sua própria geração do que os filhos da luz.
9 Yesu a ghɛɛ̀ nɨ̂ m̀bìì ǹswoŋ a mbo bo mə, “Nɨ̀ ka ŋghɨrə ɨkaꞌà juu nɨ̂ ǹjoo mbi jù ta a yi mbɨꞌɨ a mbɛ̀ɛ bù bɨ kwɛrə̀ ghuu a mɨlaꞌa mìi mɨ lwiꞌi nɨ̂ŋkoŋ aà.
9 E eu vos recomendo: das riquezas de origem iníqua fazei amigos; para que, quando aquelas vos faltarem, esses amigos vos recebam nos tabernáculos eternos.
10 “Ŋù yìi mə à fàꞌa nɨ̂ ǹtɨɨ̀ yi tsɨ̀m nɨ̂ ǹjoo jìi mə kəꞌətə aa, à zî àjàŋ yìi mə mbə yu kɨ̂ ǹlentə njoo jìi mə ɨ ghaꞌatə aa nɨ̂ ǹtɨɨ̀ yi tsɨ̀mə̀; ŋù yìi mə a jɨ ŋkòbə̀ nɨ̂ ɨ̀nnù jî kə̀ꞌə̀tə̀ à ka kɨɨ jɨ ŋkòbə̀ mə mbə bɨ maꞌatə mə tâ à lentə njoo jî wè.
10 Quem é fiel no pouco também é fiel no muito; e quem é injusto no pouco também é injusto no muito.
11 M̀bə a bə mə kaa nɨ̀ sɨ njoo mbi jù nɨ̂ ǹtɨɨ̀ ghuu tsɨ̀m lentə boŋ mbə bɨ tɨgə̀ m̀maꞌatə mə tâ nɨ̀ ka nlentə njoo annù nɨ̂koŋ jìi mə à nɨ njoo aburə aa mə akə aa ɛ?
11 Se, pois, não vos tornastes fiéis na aplicação das riquezas de origem injusta, quem vos confiará a verdadeira riqueza?
12 Mbə nɨ̀ tuu njoo ŋû dàŋ nɨ̂ ǹtɨɨ̀ ghuu tsɨ̀m kɨ lèntə̀, boŋ ŋù yìi mə à ka fa ghuu nɨ̂ ǹjoo jìi mə à nɨ̂ juu aa à nɨ wò aa ɛ?
12 Se não vos tornastes fiéis na aplicação do alheio, quem vos dará o que é vosso?
13 “Kaa mbə ŋgàŋàfàꞌà à waꞌà a mbo bɨ̀tà bɨ afàꞌà bi baa ka mfaꞌa; ǹloŋ mə à ka bàà yî mɔ̀ꞌɔ ɨ bàŋnə kɔ̀ŋ yì mɔ̀ꞌɔ̂; kə̀ a kâ m̀faꞌa a mbo yì mɔ̀ꞌɔ nɨ̂ ǹtɨɨ̀ yi tsɨ̀m, m̀baŋnə ntsaꞌa nɨ yì mɔ̀ꞌɔ̂. Kaa mbə ò waꞌǎ a mbo Nwì bo bɨ̀ a mbô ŋ̀kabə ka mfaꞌa.”
13 Ninguém pode servir a dois senhores; porque ou há de aborrecer-se de um e amar ao outro ou se devotará a um e desprezará ao outro. Não podeis servir a Deus e às riquezas.
14 BaFarɨsai, bìi mə bɨ lɛ ŋkɔ̌ŋ ŋkabə siꞌi siꞌi aa, bɨ yùꞌù mə̂ ma yuù ànnù mə Yesu à lɛ nswoŋ aa, ŋ̀wyɛ waa.
14 Os fariseus, que eram avarentos, ouviam tudo isto e o ridiculizavam.
15 La Yesu a swoŋ a mbo bo mə, “À nɨ bù bìi mə nɨ lɔ̀ɔ ndɨ̀ꞌɨ mə ànnù yuu a tsinə a nsi miꞌi bə̀ aà, lâ Nwìŋgɔ̀ŋ à zi mɨ̀ntɨɨ̀ muu; ǹloŋ mə ànnù yìi mə bàmɨsɔ̀ŋ bɨ mɔ̀ɔ̀ntə̀ nɨ mə à nɨ ànnù yî wè kə̀ ŋ̀kɨ mbə ayoo atɨ̀ndùù aa, à bàŋnə mbə ayoo yìi mə Nwì bàà aà.
15 Mas Jesus lhes disse: Vós sois os que vos justificais a vós mesmos diante dos homens, mas Deus conhece o vosso coração; pois aquilo que é elevado entre homens é abominação diante de Deus.
16 “Bɨ̀nɔ̀ŋsə̀ bɨ Moses bo bɨ̀ ɨ̀nnù jìi mə ŋgǎŋntoo Nwì ɨ lɛ ŋŋwàꞌànə̀ aa, ɨ lɛ sɨ saꞌa bə̀ ŋ̀kɔꞌɔ nyweꞌe aa a noò Jɔn; ǹlɔgɨnə maa noò, ànnù yìi mə bɨ tɨgə nswoŋə aa à nɨ̂ ǹtoo yì ǹsɨgɨ̀nə̀ ya nloŋə annù nɨfɔ̀ Nwì yìi mə bɨ làànsə̀ aà. Bə̀ bɨ̀tsɨ̀m bɨ gaansə̀ nɨ̀ mɨ̀tɨ̀ɨ̀ myaa a ŋkuu ghu nɨ̂ àdàꞌà.
16 A Lei e os Profetas vigoraram até João; desde esse tempo, vem sendo anunciado o evangelho do reino de Deus, e todo homem se esforça por entrar nele.
17 Lâ a yaŋsə a mbo abùrə̀ bô ǹsyɛ a ntsyâ, ǹtsyatə mə mbə bɨ bwɛsə̀ tsiꞌì muntsìrə̂ ànnù a mum nɔ̀ŋsə̀.”
17 E é mais fácil passar o céu e a terra do que cair um til sequer da Lei.
18 “M̀bə ŋùmbâŋnə a fiꞌi ŋgwɛ̂ yì a nda yu mbu nyɔꞌɔ yî dàŋ boŋ à ghɨ̀rə aa annǔ mâghàbə̀; ŋùmbâŋnə̀ yìi mə à yɔ̀ꞌɔ mâŋgyɛ̀ yìi mə ndoò yì à fùrə aa, a kɨ̂ ŋ̀ghɨrə aa annǔ mâghàbə̀.
18 Quem repudiar sua mulher e casar com outra comete adultério; e aquele que casa com a mulher repudiada pelo marido também comete adultério.
19 “Ŋ̀gàŋkabə yì mɔ̀ꞌɔ à lɛ ntswe ghu yìi mə à lɛ sɨ wɛꞌɛ nɨ̂ ɨ̀tsə̀ꞌə atɨ̀ndùù jìi mə ɨ lɛ mbɔ̀ŋ mbɔŋ aa, ŋkɨ nnaŋsə njɨ nìi tsiꞌì sɨgɨ̀nə̀ a njwî tsɨ̀mə̀.
19 Ora, havia certo homem rico que se vestia de púrpura e de linho finíssimo e que, todos os dias, se regalava esplendidamente.
20 Ŋ̀gàŋàfumə yî mɔ̀ꞌɔ yìi mə ɨ̀kǔm yi ɨ lɛ mbə Lazarus, ɨ̀làꞌà ɨ luu ghu nu aa, à lɛ sɨ nɔ̀ŋə̀ ghu ntsǔbùꞌù,
20 Havia também certo mendigo, chamado Lázaro, coberto de chagas, que jazia à porta daquele;
21 ǹyəꞌətə mə mbə yu kâ ǹsyɛ nɨ̂ ŋ̀kùgə̀ mɨjɨ jìi mə ɨ lɛ sɨ lò a atu atɛtə ŋgàŋkabə wa ŋwòkə̀ aa njɨ; m̀bu ŋghɛ̀ɛ̀ ghu, mbu ɨ lɛ sɨ zì ǹlwa nɨ̂ ɨ̀làꞌà ji jyâ.
21 e desejava alimentar-se das migalhas que caíam da mesa do rico; e até os cães vinham lamber-lhe as úlceras.
22 Ŋ̀gàŋàfum wa à lɛ ŋkwo baangel bɨ lɔgə̀ yi ŋghɛɛ nɨ ghu a mbɛ̀ɛ Abraham. Ŋ̀gàŋkabə wa à lɛ ŋkɨ ŋkwo bɨ twiŋə̀ yi;
22 Aconteceu morrer o mendigo e ser levado pelos anjos para o seio de Abraão; morreu também o rico e foi sepultado.
23 a sɨgə ŋghɛ̀ɛ̀ a alaꞌa bɨ̀ku bɨ bə̂ ǹtɨgə nyə nɨ̂ ŋ̀gɨꞌɨ ghu. À tswè mə̂ ghu aa, ŋ̀ŋɛntə miꞌì mi nyə Abraham a sàꞌa aghaꞌa, Lazarus a tswê ghu mbɛ̀ɛ̀.
23 No inferno, estando em tormentos, levantou os olhos e viu ao longe a Abraão e Lázaro no seu seio.
24 À yə̀ mə̂, ǹtwoŋ tsiꞌì nɨ̀tɨ̀ɨ̀ mə, ‘Taà ghà Abraham, ko mɨlɨ̀ŋnə̀ ghà ǹtoo a Lazarus tâ à tsutə mûswɛ̂bô yì a mûm ŋ̀kì ǹzi ntsùtə̌ aləə̀ ya ghu; ǹloŋ mə mə̀ burə ntswe tsiꞌì a mûm ŋ̀gɨꞌɨ yì ŋ̀wè fàa mum mɔꞌɔ.’
24 Então, clamando, disse: Pai Abraão, tem misericórdia de mim! E manda a Lázaro que molhe em água a ponta do dedo e me refresque a língua, porque estou atormentado nesta chama.
25 “Lâ Abraham a kwiꞌi ghu mbo mə, ‘Mû ghà, ò wàꞌàtə mə a mûm ǹtswêntɨ̀ɨ yò ò lɛ ntswe nɨ̂ ǹjoo jì sɨgɨ̀nə̀, Lazarus a bâŋnə̀ ǹyə nɨ̂ ŋ̀gɨꞌɨ̀; lâ tsɨtsɔ̀ŋ à tswe a mûm ɨ̀bɔ̀ŋ, m̀fwɛtə falà, ò bâŋnə̀ ŋkurə nɨ̂ ŋ̀gɨꞌɨ̀.
25 Disse, porém, Abraão: Filho, lembra-te de que recebeste os teus bens em tua vida, e Lázaro igualmente, os males; agora, porém, aqui, ele está consolado; tu, em tormentos.
26 Lâ m̀bu ŋghɛ̀ɛ̀ ghu, ma mùꞌù àtaa a tswe a tɨtɨ̀ɨ bìꞌì nɨ wò, ŋ̀kɨŋə nɨ mə tâ ŋù tsuu faà lǒ dàŋsə zǐ a mbɛ̀ɛ wò; tâ ŋù tsuu fyaa njii ɨ lǒ kɨɨ dàŋə zì faà.’
26 E, além de tudo, está posto um grande abismo entre nós e vós, de sorte que os que querem passar daqui para vós outros não podem, nem os de lá passar para nós.
27 Ŋ̀gàŋkabə wa a swoŋ mə, ‘Taà ghà, mbə a bə la boŋ mə̀ bùꞌû m̀bo a mbo wò mə ta ò too yi a mbo bɔɔ bɨ maà,
27 Então, replicou: Pai, eu te imploro que o mandes à minha casa paterna,
28 ǹloŋ mə mə̀ tswe nɨ̀ bɔɔ bɨ maà bi ntaà, mə mbə a ghɛɛ̀ ŋ̀waꞌasə waa, mbɨ̀ꞌɨ̀ bɨ yî ŋ̀kɨ zi ŋkuu fàa adɨgə ŋgɨꞌɨ mə mə̀ tswe ghu aà.’
28 porque tenho cinco irmãos; para que lhes dê testemunho, a fim de não virem também para este lugar de tormento.
29 La Abraham a kwiꞌi ghu mbo mə, ‘Bo tswe nɨ̀ àŋwàꞌànə Moses bo bɨ̀ jǐ ŋgǎŋntoo Nwî, a bɔŋ mə tâ bo ka nyuꞌu annù yìi mə ɨ swoŋə aà.’
29 Respondeu Abraão: Eles têm Moisés e os Profetas; ouçam-nos.
30 Ŋ̀gàŋkabə wa a ghɛɛ̀ nî m̀bìì ǹswoŋ mə, ‘Ŋ̀gaŋ, Taà Abraham; ŋù à bə lǒ fàa alaꞌa bɨ̀ku bɨ bə̂ ghɛ̀ɛ̀ a mbo bo boŋ bo ka bəŋkə mɨ̂ntɨɨ̀ myaa.’
30 Mas ele insistiu: Não, pai Abraão; se alguém dentre os mortos for ter com eles, arrepender-se-ão.
31 A kwiꞌi ghu mbo mə, ‘M̀bə bo tuu annù yìi mə Moses bo bɨ̀ ŋ̀gǎŋntoo Nwî jya swoŋ aa kɨ yuꞌu, boŋ kaa mbə bɨ waꞌǎ kɨ̀ m̀bii, mə mbə ŋù à tɛꞌɛ nlo bə a alaꞌa bɨ̀ku bɨ bə̂ ǹzi ŋghàà a mbo bo.’”
31 Abraão, porém, lhe respondeu: Se não ouvem a Moisés e aos Profetas, tampouco se deixarão persuadir, ainda que ressuscite alguém dentre os mortos.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 16, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.