Lucas 13
Bafut (BFD) vs VC
1 À lɛ mbə maà noò aa, bə̀ bî mɔꞌɔ lɛ nswoŋ a mbo Yesu àjàŋ yìi mə Pilato à lɛ nswoŋ bɨ zwitə baGalilea bî mɔꞌɔ a noò yìi mə bɨ lɛ nzì ŋ̀ka nzwitə njoo mmàꞌanwì aà.
1 Neste mesmo tempo contavam alguns o que tinha acontecido a certos galileus, cujo sangue Pilatos misturara com os seus sacrifícios.
2 Yesu a kwiꞌi a mbo bo mə, “Nɨ̀ mɔ̀ɔ̀ntə mə ma buù baGalilea lɛ ŋkwo aa nloŋ mə bo lɛ mbə ŋgǎŋghɨ̀rə̂ ɨ̀nnù jî bɨ ntsyàtə baGalilea bî mɔꞌɔ bɨ̀tsɨ̀m aa ɛ?
2 Jesus toma a palavra e lhes pergunta: Pensais vós que estes galileus foram maiores pecadores do que todos os outros galileus, por terem sido tratados desse modo?
3 Mə̀ swòŋə a mbo bù mə, Ŋ̀gaŋ; mə̀ swoŋ a mbo bù mə nɨ̀ bə tuu mɨ̂ntɨɨ̀ muu bəŋkə mmàꞌàtə ɨbɨ̂ ghuu boŋ bù bɨ tsɨ̀m nɨ̀ ka yǐ kɨɨ kwo tsǒ bo.
3 Não, digo-vos. Mas se não vos arrependerdes, perecereis todos do mesmo modo.
4 Kə̀ nɨ̀ wàꞌàtə mə akə nloŋ baSiloam bya nɨ̀ghum ntsò ji nɨfwaa, bìi mə àtu nda nɨ̀kàŋ ya a lɛ ŋwò ǹzwitə aa, nɨ̀ mɔ̀ɔ̀ntə mə bo lɛ mbə ŋgǎŋghɨ̀rə̂ ɨ̀nnù jì bɨ ntsyàtə bə̀ bɨ̀tsɨ̀m bìi bɨ lɛ ntswe a Yerusalem aa ɛ?
4 Ou cuidais que aqueles dezoito homens, sobre os quais caiu a torre de Siloé e os matou, foram mais culpados do que todos os demais habitantes de Jerusalém?
5 Mə̀ swòŋə a mbo bù mə, “Ŋ̀gaŋ.” Nɨ̀ bə tuu mɨ̂ntɨɨ̀ muu bəŋkə boŋ nɨ̀ ka yǐ kɨɨ kwo maa ajàŋə̀.”
5 Não, digo-vos. Mas se não vos arrependerdes, perecereis todos do mesmo modo.
6 A bû ǹswoŋ nɨghàà nî nǎnaa a mbo bo mə: “Ŋù yî mɔ̀ꞌɔ à lɛ mbě ati ajɔ̀ɔ̀ a mûm ŋ̀kya yu; à lɛɛ̀ ǹzi a lèntə, nyə mə kaa a lɛ waꞌà koonə̀.
6 Disse-lhes também esta comparação: Um homem havia plantado uma figueira na sua vinha, e, indo buscar fruto, não o achou.
7 A swoŋ a mbo ŋù lèntə̂ ŋ̀kya wa mə, ‘Yə̂, àa ɨ̀lòò ji tarə mə mə̀ zì mə̂ ǹlentə ati yû, kaa waꞌǎ ajɔ̀ɔ̀ ghu atu yə̂. Wǎ mmàꞌa a nsyɛ̂; a tàsə adɨgə nsyɛ yù aa a ya aa ɛ?’
7 Disse ao viticultor: - Eis que três anos há que venho procurando fruto nesta figueira e não o acho. Corta-a; para que ainda ocupa inutilmente o terreno?
8 Ŋ̀gàŋnlèntə̂ ŋ̀kya wa a kwiꞌi mə, ‘Taà, màꞌàtə tâ yuà àlòò a kuꞌusə ntsyà, mə̀ ka toŋ mfə̀ŋ ɨ karɨsə ɨ nɨŋ ntsàꞌà ghu.
8 Mas o viticultor respondeu: - Senhor, deixa-a ainda este ano; eu lhe cavarei em redor e lhe deitarei adubo.
9 Bɛɛ mə a bə fìi alòò, sɨ̀ yə mə a ka koonə mɨ̂ntà lɛ, bɛɛ a tuu koonə, boŋ ò ka tɨgə wǎ mmàꞌà a nsyɛ̂.’”
9 Talvez depois disto dê frutos. Caso contrário, cortá-la-ás.
10 À lɛ mbə a njwîŋgɔ̀ŋ yî mɔ̀ꞌɔ Yesu a tswê a mûm ǹdâŋghòtə ŋka ndɨꞌɨ nɨ̂ ànnù Nwî ghu.
10 Estava Jesus ensinando na sinagoga em um sábado.
11 Màŋgyɛ̀ yî mɔ̀ꞌɔ à lɛ ntswe ghu yìi mə àzwì yî bɨ a lɛ ntswe ghu nu, ŋ̀ghɨ̀rə̀ a ghɔɔ̀ a atû ɨ̀lòò nɨghûm ǹtsò ji nɨfwaà; ǹtɨgə ŋgɨmnə ntəə, kaa waꞌǎ a sentə ɨ̀bɨ̀ɨ nû yi zî.
11 Havia ali uma mulher que, havia dezoito anos, era possessa de um espírito que a detinha doente: andava curvada e não podia absolutamente erguer-se.
12 Nòò yìi Yesu à lɛ nyə yi aa, nswoŋ mə, “Màŋgyɛ̀, wa nɨ̀ ghɔ̀ɔ̀ no nya nɨ màꞌàtə̀ mə̂ ghô.”
12 Ao vê-la, Jesus a chamou e disse-lhe: Estás livre da tua doença.
13 À lɛ ŋghɛ̀nsə abô yi nnɔŋsə ghu nu, a burə̀ ǹtɨgə nsentə nû yì, ntsinə ntəə, ǹtɨgə ŋghaꞌasə nɨ̂ Nwî.
13 Impôs-lhe as mãos e no mesmo instante ela se endireitou, glorificando a Deus.
14 Ǹdɨ̀ɨ̂ ǹdâŋghòtə̀ à lɛ nlwìsə ntɔŋ nloŋ mə Yesu à lɛ ŋghùrə mâŋgyɛ̀ wa a njwîŋgɔ̀ŋ aà, ǹtɨgə nswoŋə a mbo bə̀ bìi bɨ lɛ ntswe ghu aa mə, “Ǹjwi ɨfàꞌà ɨ tswe ghu aa ji ntoꞌo; nɨ̀ ka nzi nɨ̂ ǹjwi mà jû tâ bɨ̀ ghurə ghuu, ntsee bə a njwîŋgɔ̀ŋ kɨ zì.”
14 Mas o chefe da sinagoga, indignado de ver que Jesus curava no sábado, disse ao povo: São seis os dias em que se deve trabalhar; vinde, pois, nestes dias para vos curar, mas não em dia de sábado.
15 M̀màꞌàmbi à lɛ ŋkwiꞌi ghu mbo mə, “Wò ŋ̀gàŋàbagɨlə̀! Ŋù nɨ̀bù yî tsù à sɨ mbɔ̀ŋ yì kə̀ jàkâsì yì fɛɛ mfiꞌisə a abùꞌù a njwîŋgɔ̀ŋ, ŋ̀ghɛɛ nɨ yu a ntsǔ ŋkì mə tâ ɨ̀ no ŋkì aa ɛ?
15 Hipócritas!, disse-lhes o Senhor. Não desamarra cada um de vós no sábado o seu boi ou o seu jumento da manjedoura, para os levar a beber?
16 Lâ, yə̂ nɨ̀, a nɨ mu Abraham yî mɔ̀ꞌɔ à ghuà yìi mə Satan à lɛ ŋkòò nɨ̂ àtsaŋ, ɨlòò nɨghûm ǹtsò nɨ̀fwaa, a sɨ̀ kuꞌùnə̀ mə mbə bɨ kɛtə atsaŋə̀ yi ya a njwîŋgɔ̀ŋ aa ɛ?”
16 Esta filha de Abraão, que Satanás paralisava há dezoito anos, não devia ser livre desta prisão, em dia de sábado?
17 À kwìꞌì mə̂ ma mùu ajàŋ aa, atu ŋgàŋkɨ̂bàâ ji jya a lɛ ndɨ̀rə̀; bə̀ bya bɨ̀tsɨ̀m bɨ tɨgə̀ ǹdorɨtə nloŋ ɨnnù jî yɛ̌yɛrə jya mə à lɛ ŋghɨ̀rə̀ aà.
17 Ao proferir estas palavras, todos os seus adversários se encheram de confusão, ao passo que todo o povo, à vista de todos os milagres que ele realizava, se entusiasmava.
18 Yesu a tɨgə̀ ǹswoŋ mə, “Ànnù nɨfɔ̌ aburə a bə aa tsǒ àkə̀ aa ɛ? Kə̀ m̀bə mə̀ fɨgɨ̀nə̀ aa nɨ̂ àkə̀ aa ɛ?
18 Jesus dizia ainda: A que é semelhante o Reino de Deus, e a que o compararei?
19 A bə aa tsiꞌì tsǒ àbùrə mâghum, yìi mə ŋù à lɛ nlɔ̀gə̀ ŋ̀ghɛɛ mbweꞌe a mûm ŋ̀kya yu; a too ŋkɔꞌɔ ntɨgə mbə ati, bɨ̀sɨŋ bɨ tɨgə̀ ǹzi ŋghùrə̀ nɨ̂ ǹdâ jyaa nɨ̂ ǹtaà ji.”
19 É semelhante ao grão de mostarda que um homem tomou e semeou na sua horta, e que cresceu até se fazer uma grande planta e as aves do céu vieram fazer ninhos nos seus ramos.
20 Yesu a kuꞌùsə̀ ǹswoŋ mə, “M̀bə̂ mə̀ fɨgɨ̀nə̀ ànnù nɨfɔ̀ Nwî aa nɨ̂ àkə̀ aa ɛ?
20 Disse ainda: A que direi que é semelhante o Reino de Deus?
21 A bə aa tsiꞌì tsǒ m̀bɛ̀ꞌɛ̀ àbaa yìi mə màŋgyɛ̀ à lɛ nlɔ̀gə̀ ǹnɨŋə a mum àbaa yì ghàꞌàtə̀ a ghɨrə̀ àbaa ya a tɨ̀gə̀ ŋ̀kɔꞌɔ ŋghaꞌa ŋghaꞌa aà.”
21 É semelhante ao fermento que uma mulher tomou e misturou em três medidas de farinha e toda a massa ficou levedada.
22 Yesu à lɛ mbù ŋ̀ghɛɛ ntsyà a mûm ɨ̀laꞌa jì wè bo bɨ̀ jì kə̀kə̂, ǹdɨꞌɨ nɨ nɨ̀ghàà nɨ Nwî ghu, a ajàŋ mə à lɛ sɨ kɔꞌɔ ŋghɛɛ nɨ a Yerusalem aà.
22 Sempre em caminho para Jerusalém, Jesus ia atravessando cidades e aldeias e nelas ensinava.
23 Ŋù yì mɔꞌɔ a betə̀ ghu mbo mə, “Taà, â ka yǐ yweenə tsiꞌì m̀bùmtə̀ bə̂ aa ɛ?” Yesu a kwiꞌi mə,
23 Alguém lhe perguntou: Senhor, são poucos os homens que se salvam? Ele respondeu:
24 “Nɨ̀ ka ŋgaansə mɨtɨ̀ɨ̂ muu a ŋkuu nɨ̂ ǹtsǔ nda yì kə̀ꞌə̀tə̀ wâ; ǹloŋ mə bə̀ bì ghàꞌàtə̀ ka yǐ kɨ yweꞌetə a ŋkuu ghu, kaa waꞌà bàŋnə̀ ǹzi a ŋkuù.
24 Procurai entrar pela porta estreita; porque, digo-vos, muitos procurarão entrar e não o conseguirão.
25 Nòò yìi mə mbɔ̂ŋ ǹda à bɨ̀ɨ̀nə̀ mə̂ ǹtsetə abàꞌà aa, bəə boŋ nɨ̀ ka tɨgə təə a abɛɛ tɨgə kwɛ̀ntə̀ nɨ̂ àbàꞌà ya ɨ swoŋə nɨ mə, ‘Taà, ŋaꞌà bìꞌì kuu!’ Tâ à kwiꞌi a mbo bù mə, ‘Kaa mə̀ sɨ̀ adɨgə yìi nɨ̀ lo ghu aa zî.’
25 Quando o pai de família tiver entrado e fechado a porta, e vós, de fora, começardes a bater à porta, dizendo: Senhor, Senhor, abre-nos, ele responderá: Digo-vos que não sei de onde sois.
26 Tâ nɨ̀ lɔgɨnə ŋka nswoŋə nɨ mə, ‘bìꞌì lɛ sɨ jɨ ŋkɨɨ nno biꞌinə̀, ò kɨɨ̀ ǹdɨꞌɨ nɨ̂ ànnù Nwî a mûm àlaꞌa bìꞌì.’
26 Direis então: Comemos e bebemos contigo e tu ensinaste em nossas praças.
27 Lâ tâ à swoŋə a mbo bù mə, ‘Kaa mə̀ sɨ̀ adɨgə yìi nɨ̀ lo ghu aa zî. Nɨ̀ lo ghuu a mbɛ̀ɛ mə̀ ŋ̀ghɛɛ mba ŋgǎŋmbuꞌu ɨ̀nnù jì bɨ̀!’
27 Ele, porém, vos dirá: Não sei de onde sois; apartai-vos de mim todos vós que sois malfeitores.
28 Nɨ̀ ka yǐ tɨgə yə̀ꞌə ɨ kurə nɨ̂ mɨ̀sɔ̀ŋə̂ muu, a noò yìi mə nɨ̀ ka yǐ yə Abraham bo Isaac nɨ Yakob, nɨ̂ ŋ̀gǎŋntoo Nwî tsɨ̀m tâ tswe a mum nɨ̀fɔ̀ nɨ Nwî. Tâ bɨ̀ baŋnə ntii ghuu mfɛꞌɛsə a abɛɛ!
28 Ali haverá choro e ranger de dentes, quando virdes Abraão, Isaac, Jacó e todos os profetas no Reino de Deus, e vós serdes lançados para fora.
29 Bə̀ ka yǐ lo a mbɨ nsaꞌa noò bo bɨ a mbɨ ntso nòò, a mbɛ̀ɛ̀ m̀bɨtu bo bɨ̀ mbɨntii, ɨ zǐ tswe a atu atɛtə̀, ɨ tɨgə jɨ nɨ̂ àdinà a mûm ànnù nɨfɔ̀ Nwî.
29 Virão do oriente e do ocidente, do norte e do sul, e sentar-se-ão à mesa no Reino de Deus.
30 Yə̂, bə̀ bî mɔꞌɔ bìi à nɨ bɨlwìꞌì bɨ njɨ̀m tsɨ̂tsɔ̀ŋ aa ka yǐ tɨgə bə bɨ̂tsyà bɨ mbìì, tâ bə̀ bî mɔꞌɔ bìi mə à nɨ bɨtsyà bɨ mbìì tsɨ̂tsɔ̀ŋ aa tâ bɨ̀ tɨgə bɨ̂lwìꞌì bɨnjɨ̀mə̀.”
30 Há últimos que serão os primeiros, e há primeiros que serão os últimos.
31 Tsiꞌì maa noò baFarɨsai bî mɔꞌɔ bɨ lɛ nzì a mbɛ̀ɛ Yesu, ǹswoŋ ghu mbo mə, “Lò faà mə ŋghɛɛ a adɨgə yi dàŋ ǹloŋ mə Herod a lɔ̀ɔ nzwitə wò.”
31 No mesmo dia chegaram alguns dos fariseus, dizendo a Jesus: Sai e vai-te daqui, porque Herodes te quer matar.
32 Yesu a kwiꞌi a mbo bò mə, “Nɨ̀ ghɛɛ nswoŋə a mbo nɨ̀màŋ ma nya mə, ‘Yə̂, sìi mə fiꞌi ɨzwì jî bɨ a atoꞌo bə̀, ŋ̀kɨɨ ŋghurə nɨ mɨ̀ghɔ̀ɔ̂ myaa, ɨ ghɛ̀ɛ yweꞌe a yɔɔ, a tɨ bə nɨ̂ ǹjwi ji tarə, mə̀ mâŋsə ɨfàꞌâ ghâ.’
32 Disse-lhes ele: Ide dizer a essa raposa: eis que expulso demônios e faço curas hoje e amanhã; e ao terceiro dia terminarei a minha vida.
33 Lâ mə̀ tswe nɨ̀ ŋ̀ghɛ̀ɛ nɨ̀ m̀bìì sii, bo a yɔɔ, nɨ̂ ǹjwi yìi ɨ̀ yòŋtə aà; kaa a sɨ̀ tsinə̀ mə mbə bɨ zwitə̌ ŋgàŋntoò Nwì a adɨgə dàŋ ǹtsyatə a Yerusalem.
33 É necessário, todavia, que eu caminhe hoje, amanhã e depois de amanhã, porque não é admissível que um profeta morra fora de Jerusalém.
34 Wɛɛ, Yerusalem! Yerusalem! O zwitə ŋgǎŋntoo Nwî, ǹtumtə nɨ̂ bə̀ bìi mə bɨ too a mbo wò aa nɨ̀ ŋ̀gɔ̀ꞌɔ̀! Ŋ̀gàà jî ghàꞌàtə̀ mə̀ lɔ̀ɔ̀ mə̂ mə mə ghotə bɔɔ̀ buu tsǒ mə mâŋgu a ghotə bɔɔ̀ bi a njiꞌi mɨbǎ yuu aa, kaa nɨ̀ waꞌà biì.
34 Jerusalém, Jerusalém, que matas os profetas e apedrejas os enviados de Deus, quantas vezes quis ajuntar os teus filhos, como a galinha abriga a sua ninhada debaixo das asas, mas não o quiseste!
35 Yə̂ nɨ̀, bɨ mèꞌè mə ndâ yùù. Mə̀ swǒŋ a mbo bǔ mə, kaa nɨ̀ ka waꞌà gha bù ǹyə nyweꞌe a noò yìi mə nɨ̀ ka yǐ tɨgə swoŋə nɨ mə, ‘Bìꞌinə̀ ghaꞌasə yu wa yìi mə a zì nɨ̂ Ɨ̀kûm M̀màꞌàmbi aà!’ ”
35 Eis que vos ficará deserta a vossa casa. Digo-vos, porém, que não me vereis até que venha o dia em que digais: Bendito o que vem em nome do Senhor!
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 13, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.