Lucas 12
Bafut (BFD) vs ARA
1 Àjàŋ mə nnɔ̀ɔ̀ bə̂ wa ŋkam nɨ̀ ŋ̀kam ɨ lɛ nzì ŋ̀ghotə, ntɨgə ntinə waa ntinə ŋghɛɛ aa, Yesu a lɔ̀gɨ̀nə̀ m̀foo nswoŋ a mbo ŋgǎŋyəgə̂nnù ji mə, “Nɨ̀ ka ntsyɛsə ghuu nɨ̂ m̀bɛ̀ꞌɛ̀ àbaa baFarɨsai, yìi mə à nɨ abagɨlə̀ aà.
1 Posto que miríades de pessoas se aglomeraram, a ponto de uns aos outros se atropelarem, passou Jesus a dizer, antes de tudo, aos seus discípulos: Acautelai-vos do fermento dos fariseus, que é a hipocrisia.
2 Kaa àyoò yì tsu a sɨ̀ ghu tswê mə bɨ bɔɔntə mə kaa bɨ ka yǐ waꞌà fùrə̀, kə̀ mə a ləəntə yìi mə kaa a ka yǐ waꞌà fɛ̀ꞌɛ̀ yɛntə tâ bɨ̀ zi.
2 Nada há encoberto que não venha a ser revelado; e oculto que não venha a ser conhecido.
3 Ɨ̀nnù tsɨ̀m jìi mə nɨ̀ swòŋə a mûm ɨ̀tugə aa, bɨ yuꞌu a nlaà ɨ̀dɨ̀gə̀. Ɨ̀nnù jìi mə nɨ̀ kɨ ntsùmtə̀ a adɨgə yî lɔ̀ꞌɔ̀sə̀ aa, ba yǐ tɨgə təə a ɨtu mɨlaꞌa ɨ kɛ̀ꞌɛ̀nə̀.
3 Porque tudo o que dissestes às escuras será ouvido em plena luz; e o que dissestes aos ouvidos no interior da casa será proclamado dos eirados.
4 “Mə̀ swòŋə a mbo bù, ɨ̀kaꞌâ jâ, mə, nɨ̀ tsuu kɨ bɔꞌɔ bə̂ bìi mə mbə bɨ zwitə̀ tsiꞌì m̀bɨ̀ɨ̀nu, kaa waꞌà annǔ dàŋ bû ŋ̀ghɨrə aa bə̂.
4 Digo-vos, pois, amigos meus: não temais os que matam o corpo e, depois disso, nada mais podem fazer.
5 La mə̀ ka bàŋnə ŋwàꞌàsə̀ ghuu nloŋ ŋû yìi mbə nɨ̀ bâŋnə̀ ŋ̀ka mbɔꞌɔ aà: Nɨ̀ ka mbɔꞌɔ yu wa yìi mə a zwitə, ŋkɨ ntswe nɨ mɨ̀dàꞌà a mmàꞌa a mum mɔꞌɔ Satan; ɨ̀ɨ̀ŋə, mə̀ swòŋə a mbo bù mə nàa mbɔꞌɔ nìi.
5 Eu, porém, vos mostrarei a quem deveis temer: temei aquele que, depois de matar, tem poder para lançar no inferno. Sim, digo-vos, a esse deveis temer.
6 Tɨgə bɨ fèe ndaꞌa ji ntaà aa nɨ bɨ̀kabə̀ bi baa aa ɛ? Kaa Nwì a waꞌà nɨ̂ ǹdaꞌa ma yû tsiꞌì yî fùùrə̀ liꞌìnə̀.
6 Não se vendem cinco pardais por dois asses? Entretanto, nenhum deles está em esquecimento diante de Deus.
7 Yə mbà, à zi ndùu ɨnǒŋtu jìi ɨ tswe a atu bù aa tsiꞌì tsɨ̀m; tsuu kɨ bɔꞌɔ, nɨ̀ tswe nɨ̀ ǹdùù, ǹtsyatə ndaꞌa a nnɔ̀ɔ̀.
7 Até os cabelos da vossa cabeça estão todos contados. Não temais! Bem mais valeis do que muitos pardais.
8 “Mə̀ ghɛɛ̀ nɨ̀ m̀bìì a nswoŋ a mbo bù mə, ŋu yìi mə à bii gha a nsi miꞌi bə̀ aa, Mu Ŋù à ka yǐ kɨɨ bii yi a nsi miꞌi baangel bɨ Nwî;
8 Digo-vos ainda: todo aquele que me confessar diante dos homens, também o Filho do Homem o confessará diante dos anjos de Deus;
9 la ŋù yìi à tuu gha a nsi miꞌi bə̀ aa, bɨ ka yǐ kɨɨ tuu yi a nsi miꞌi baangel.
9 mas o que me negar diante dos homens será negado diante dos anjos de Deus.
10 Ŋù ntsɨ̀m yìi mə à ghàa ànnù yî bɨ nloŋ Mu Ŋù aa bɨ ka yǐ lìꞌìnə ɨfansənnù ji; lâ ŋù yìi mə à bə̀gɨ̀tə Azwì Nwî aa, kaa bɨ ka yǐ waꞌà ɨfansənnù ji liꞌìnə̀.
10 Todo aquele que proferir uma palavra contra o Filho do Homem, isso lhe será perdoado; mas, para o que blasfemar contra o Espírito Santo, não haverá perdão.
11 “Nòò yìi mə bɨ lɔ̀gə̀ nɨ̂ ghuu nzi nɨ bù a ndâŋghotə bo bɨ a nsi bɨ̀saꞌa bɨ alaꞌa bo bɨ̀ bɨ̀tà bɨ alaꞌa aa, nɨ̀ tsuu kɨ waꞌa annù yìi mə nɨ̀ ka swoŋ kə̀ ajàŋ yìi mə nɨ̀ ka kwiꞌi aà;
11 Quando vos levarem às sinagogas e perante os governadores e as autoridades, não vos preocupeis quanto ao modo por que respondereis, nem quanto às coisas que tiverdes de falar.
12 ǹloŋ mə Azwì Nwî a ka dɨ̀ꞌɨ annù yìi mə nɨ̀ ka swoŋə aa maa noò.”
12 Porque o Espírito Santo vos ensinará, naquela mesma hora, as coisas que deveis dizer.
13 Ŋù yì mɔ̀ꞌɔ wa atɨtɨ̀ɨ nnɔ̀ɔ̀ a swoŋ a mbo Yesu mə, “Ǹdɨ̀ꞌɨ̀nnù swoŋ a mbo mumaà tâ à yatə njoo jìi mə Taà à lɛ mmàꞌàtə̀ aa a tɨtɨ̀ɨ bìꞌiyu.”
13 Nesse ponto, um homem que estava no meio da multidão lhe falou: Mestre, ordena a meu irmão que reparta comigo a herança.
14 Yesu a kwiꞌi ghu mbo mə, “M̀bâ ghû, a gha nɨ̂ ǹsaꞌa mɨ̀saꞌa kə̀ ǹyàtə̂ ǹjoo a tɨtɨ̀ɨ bù aa a tsɔ̀ꞌɔ wò lɛ?”
14 Mas Jesus lhe respondeu: Homem, quem me constituiu juiz ou partidor entre vós?
15 Yesu a ghɛ̀ɛ̀ nɨ̀ m̀bìì ǹswoŋə a mbo bo mə, “Nɨ̀ ka ntsyɛsə ŋkɨɨ ntsuꞌutə nɨ̂ ghuu nloŋ aghə̀ꞌə̀nə tsɨ̀m yìi mə a ghɨ̀rə̀ bə̀ yəꞌə̀tə̀ nɨ̂ ǹjoo aà; ǹloŋ mə ntswêntɨ̀ɨ ŋù kaa à laa ŋwaꞌa aa njoo jì wè jìi mə à tswe nɨ ju aa bə̂.”
15 Então, lhes recomendou: Tende cuidado e guardai-vos de toda e qualquer avareza; porque a vida de um homem não consiste na abundância dos bens que ele possui.
16 A ghɛɛ̀ nɨ̂ m̀bìì ǹswoŋ nɨghàà nî nǎnaa a mbo bo mə, “Àbwènə nsyɛ ŋgàŋkabə yì mɔ̀ꞌɔ a lɛ fiꞌisə mɨjɨ tsiꞌǐ a mbə nù;
16 E lhes proferiu ainda uma parábola, dizendo: O campo de um homem rico produziu com abundância.
17 a naŋsə̀ ǹtswe ŋwaꞌatə annù yìi mə mbə yu ghɨrə̀ aa, m̀betə mə ‘Mə̀ ka naŋsə ghɨ̀rə̀ aa mə akə ɨ tswe nɨ̂ ɨ̀tà jìi mə ɨ ghaꞌatə mə mbə mə̀ fuꞌù mɨ̀jɨ ma mù ǹləə ghu aa ɛ.’ ”
17 E arrazoava consigo mesmo, dizendo: Que farei, pois não tenho onde recolher os meus frutos?
18 A swoŋə a atu ɨbɨɨnû yi mə, “Ànnù yìi mə mə̀ ka ghɨ̀rə aa a nɨ mə: Mə̀ ka sàꞌa ɨtà jya tsiꞌì tsɨ̀m bu ghùrə̀ jî wè, jìi mə mbə lɔgə̀ mɨ̀jɨ aa mya bo bɨ̀ ǹjoò jyâ tsɨ̀m.
18 E disse: Farei isto: destruirei os meus celeiros, reconstruí-los-ei maiores e aí recolherei todo o meu produto e todos os meus bens.
19 Mə̀ ghɨrə ma la, boŋ mə̀ ka tɨgə swoŋ a mbô ǹtɨɨ̀ gha mə, ǹtɨɨ̀ ghâ, wa ò lə̀ə njoo a atà ɨ ghaꞌa ŋghaꞌa ajàŋ mə mbə ò jɨ a atu ɨlòò ɨ̀lòò; lɔ̀ɔ lâ àdɨ̀gə̀ ǹtswe ghu, ntɨgə njɨ ŋkɨɨ no, ŋkɨɨ ndorɨtə.”
19 Então, direi à minha alma: tens em depósito muitos bens para muitos anos; descansa, come, bebe e regala-te.
20 Lâ Nwì a swoŋ ghu mbo mə, “Àtɨ̀rə̀ ndə yî tsu! Mə̀ ka twoŋ ntɨɨ̀ gho nɨ̀tugə sii, tâ ǹjoo jya mə ò fùꞌu ŋghotə aa tâ ɨ̀ tɨgə mbə ji wo aa ɛ?
20 Mas Deus lhe disse: Louco, esta noite te pedirão a tua alma; e o que tens preparado, para quem será?
21 À nɨ̂ ŋgɨŋ ŋgɨ̀ŋ a mbo ŋù yìi mə a ghotə nɨ̂ ǹjoo, ǹlə̀ə̀ nɨ̂ a ata ǹloŋ ɨ̀bɨɨnû yi, kaa waꞌà nɨ̂ ǹjoo a mbɛ̀ɛ Nwì bâŋnə̀ ǹtswe.”
21 Assim é o que entesoura para si mesmo e não é rico para com Deus.
22 A bû ǹswoŋ a mbo ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji mə, “Ma mùu ajàŋ mə̀ tɨgə̀ ǹswǒŋ a mbo bù mə nɨ̀ tsuu ɨnnù kɨ waꞌa nloŋ ntswêntɨ̀i yùù, mə nɨ̀ ka jɨ aa akə̀, kə̀ ǹloŋ ɨbɨ̀ɨ̀nû ghuu, mə nɨ̀ ka wɛꞌɛ aa akə̀ lɛ.
22 A seguir, dirigiu-se Jesus a seus discípulos, dizendo: Por isso, eu vos advirto: não andeis ansiosos pela vossa vida, quanto ao que haveis de comer, nem pelo vosso corpo, quanto ao que haveis de vestir.
23 Ǹloŋ mə ǹtswêntɨ̀ɨ̀ ɨ̀ tsyàtə mɨ̀jɨ, ɨ̀bɨɨ nu ɨ kɨ̂ ǹtsyatə ɨtsə̀ꞌə̀.
23 Porque a vida é mais do que o alimento, e o corpo, mais do que as vestes.
24 Nɨ̀ waꞌatə ŋɨ̀ŋyâ, kaa ɨ sɨ njoo bweꞌe, kaa waꞌà nɨ̀ mɨjɨ kɨɨ mfuꞌu, kaa waꞌà nɨ mɨ̀ntàŋ kə̀ nɨ̂ ɨ̀tà tswê, lâ Nwìŋgɔ̀ŋ a jɛꞌɛ̀ nɨ̂ waa. Nɨ̀ sɨ̀ nɨ̂ ǹdùù tswê ǹtsyatə bɨ̂sɨŋ ma bû aa ɛ?
24 Observai os corvos, os quais não semeiam, nem ceifam, não têm despensa nem celeiros; todavia, Deus os sustenta. Quanto mais valeis do que as aves!
25 M̀bə ŋù nɨ̀bù yî tsù a kuꞌùsə̀ mûbàŋtə̀ a nɨ̂ ǹtswêntɨ̀ɨ̀ yì ǹloŋ mə a waꞌa ɨnnù aa ɛ?
25 Qual de vós, por ansioso que esteja, pode acrescentar um côvado ao curso da sua vida?
26 Ma mùu ajàŋ, mbə nɨ̀ tsuu zi ajàŋ yìi mə mbə nɨ̀ naŋsə̀ ŋ̀kuꞌusə tsiꞌì mûntsìrə̂ àyoo tsiꞌì tsǒ ma yû, nɨ̀ bû ǹtɨgə waꞌa nloŋ njoo ji mɔꞌɔ aa a ya aa ɛ?
26 Se, portanto, nada podeis fazer quanto às coisas mínimas, por que andais ansiosos pelas outras?
27 Nɨ̀ lentə ɨbwìꞌi ŋgɛ̀ɛ̀, ǹyə a ajàŋ mə ɨ kwe aà; kaa ɨ sɨ nwùgɨ̀nə̀ kaa waꞌà nɨ̂ àsìsì kɨɨ mbaꞌa; la mə̀ swoŋ a mbo bù mə, tsiꞌì m̀fɔ̀ Solomon a mûm nɨghaꞌà ni nɨ tsɨ̀m, kaa à lɛ ŋkɨꞌɨ atsə̀ꞌə̀ yî tsu wɛꞌɛ tâ à bɔŋ mbə tsiꞌì tsô jyaa.
27 Observai os lírios; eles não fiam, nem tecem. Eu, contudo, vos afirmo que nem Salomão, em toda a sua glória, se vestiu como qualquer deles.
28 Lâ m̀bə Nwì a ka ŋwɛꞌɛ ɨ̀tsə̀ꞌə̀ a nû ŋ̀gɛ̀ɛ̀ yìi mə ɨ kwe nɨ a atu mɨ̂ntaꞌa sìi a lo tɨ bə a yɔɔ bɨ tɔɔ̀ a abu aa, nɨ̀ sɨ̀ mɔɔ̀ntə̀ mə mbə a wɛꞌɛ̀ ɨ̀tsə̀ꞌə̀ a nu bù ǹtsyatə aa ɛ? Àbìintɨɨ̀ yuu a kəꞌə bə laa aa a ya ɛ?
28 Ora, se Deus veste assim a erva que hoje está no campo e amanhã é lançada no forno, quanto mais tratando-se de vós, homens de pequena fé!
29 Maa ajàŋ, nɨ̀ tsuu kɨ betə mə, nɨ̀ ka jɨ aa àkə̀, kə̀ nɨ̀ ka no aà àkə̀ lɛ, tâ mɨ̀ntɨɨ̀ muu tsuu ɨnnǔ ɨ kɨ waꞌa.
29 Não andeis, pois, a indagar o que haveis de comer ou beber e não vos entregueis a inquietações.
30 Ǹloŋ mə à nɨ̂ ɨ̀nnù jìi mə bɨ̀tɨ̀zî Nwî bɨ siꞌisə nɨ mɨ̀bɨ̀ɨ̀mɨnû myaa nlɔɔ aà; la Taà ghùù à zi mə nɨ boŋ njoo mà jû.
30 Porque os gentios de todo o mundo é que procuram estas coisas; mas vosso Pai sabe que necessitais delas.
31 Lâ tâ nɨ̀ baŋnə ŋka nlɔɔ annù nɨfɔ̀ Nwî boŋ à ka fa njoo mà jû a mbo bù.
31 Buscai, antes de tudo, o seu reino, e estas coisas vos serão acrescentadas.
32 “Nɨ̀ tsuu kɨ bɔꞌɔ mbâ bɔɔ bɨ mbînjə̀rə̀ bâ, ǹloŋ mə, Taà ghùù a dorɨtə a mfâ ànnù nɨfɔ̌ aburə a mbo bù.
32 Não temais, ó pequenino rebanho; porque vosso Pai se agradou em dar-vos o seu reino.
33 Fèe nɨ̀ ǹjoò juu mfa a mbô ŋ̀gǎŋə̂fumə tǎ tswe nɨ̂ ɨ̀bàà ŋkabə jìi mə kaa ɨ sɨ sàꞌàkə̀ aà, ɨ lə̀ə afùꞌù yùù a atà a aburə, a adɨgə yìi kaa ŋkabə ɨ̀ sɨ ghu mɛ, kaa bɨ̀yərə waꞌà ghu kuù. Kaa nsə̀bə̀ waꞌà nɨ̂ ŋ̀kabə ghu kɨɨ njɨ aà.
33 Vendei os vossos bens e dai esmola; fazei para vós outros bolsas que não desgastem, tesouro inextinguível nos céus, onde não chega o ladrão, nem a traça consome,
34 Ǹloŋ mə adɨ̀gə̀ yìi mə afùꞌû yo a tswe ghu aa, ǹtɨɨ̀ gho ɨ ka kɨɨ tswe aa ghu.
34 porque, onde está o vosso tesouro, aí estará também o vosso coração.
35 “Nɨ̀ ka kwerə mɨkò muu ŋkɨɨ ŋkosə nɨ bɨ̀lâm buu bɨ̀ ka ŋkhɨ,
35 Cingido esteja o vosso corpo, e acesas, as vossas candeias.
36 mbə tsiꞌì tsǒ ŋ̀gàŋəfàꞌà jìi mə a yuꞌutə masa wàà yìi mə à tswe a adɨgə adìnà nɨyɔꞌɔ̀ aa, mə mbə a ghɨrə mbɨ̀ɨ̀ ŋkwɛntə abàꞌà bo wâŋsə̀ ŋ̀ŋàꞌa a kuù.
36 Sede vós semelhantes a homens que esperam pelo seu senhor, ao voltar ele das festas de casamento; para que, quando vier e bater à porta, logo lha abram.
37 M̀bɔɔnə a mbo ŋgǎŋəfàꞌà jìi mə masà wàà a bɨ̀ɨ̀ ǹyə waa bɨ tswê nɨkərə̀ aà; mə̀ swoŋ tsiꞌì ànnù nɨ̂koŋ a mbo bù mə, tâfàꞌâ wàà wa à ka bàŋnə wɛꞌɛ atsə̀ꞌə afàꞌâ yi, ɨ ghɨ̀rə tâ bo tswe a atu atɛtə̀ tâ à tsyasə mɨjɨ a mbo bo.
37 Bem-aventurados aqueles servos a quem o senhor, quando vier, os encontre vigilantes; em verdade vos afirmo que ele há de cingir-se, dar-lhes lugar à mesa e, aproximando-se, os servirá.
38 À ka bə annù nɨdorə a mbo ŋgǎŋfàꞌà jìi mə mbə a ka mbɨɨ nɨ̂ ǹtɨ̀ɨ̂ ɨ̀tugə̀ kə̀ nɨ̂ ǹtsyàtə̂ ǹtɨ̀ɨ̂ ɨ̀tugə bo tswê nɨkərə̀ aà!
38 Quer ele venha na segunda vigília, quer na terceira, bem-aventurados serão eles, se assim os achar.
39 Lâ tâ nɨ̀ zi mə, m̀bɔ̂ŋ ǹdâ à laa bə zi noò yìi mə ǹyərə̂ à ka zì ghu aa boŋ kaa à sɨ̀ màꞌàtə̀ mə bɨ̀ zi mbəgə ndâ yì.
39 Sabei, porém, isto: se o pai de família soubesse a que hora havia de vir o ladrão, [vigiaria e] não deixaria arrombar a sua casa.
40 Nɨ̀ kɨ ŋka ntswe nɨkərə̀; ǹloŋ mə Mu Ŋù à ka yǐ zì aa a noò yìi mə nɨ̀ sɨ waꞌatə mə à ka zì ghu aà.”
40 Ficai também vós apercebidos, porque, à hora em que não cuidais, o Filho do Homem virá.
41 Peta a betə̀ Yesu mə, “Mmàꞌàmbî, o swoŋ nɨghàà nî nǎnaa nû aa a mbo bìꞌì kə̀ a mbo bə̀ bɨ̀tsɨ̀mə̀ aa ɛ?”
41 Então, Pedro perguntou: Senhor, proferes esta parábola para nós ou também para todos?
42 Yesu akwiꞌi ghu mbo mə, “Yuꞌu nɨ annù ǹloŋə ŋgàŋàfàꞌà yìi a fàꞌà nɨ̂ ǹtɨɨ̀ yi tsɨ̀m ŋkɨ mbə yì mɨ̀tsyɛ̀ yìi mə mbə masà yì a lə̀ə̀ mə tâ a ka nlentə njoò ji, ŋkɨɨ nyatə nɨ mɨ̀jɨ a noò mɨ̀jɨ aà.
42 Disse o Senhor: Quem é, pois, o mordomo fiel e prudente, a quem o senhor confiará os seus conservos para dar-lhes o sustento a seu tempo?
43 M̀bɔɔnə a mbo ŋgàŋàfàꞌà ma ghû yìi mə mbə masà yì a bɨɨ nyə a faꞌà maa ajàŋ aà.
43 Bem-aventurado aquele servo a quem seu senhor, quando vier, achar fazendo assim.
44 Mə̀ swoŋ tsiꞌì ànnù nɨ̂koŋ a bo bù mə à ka tɨgə nlə̀ə ŋgàŋàfàꞌà ma wa mə tâ à tɨgə nlentə nɨ̂ ǹjoò ji tsɨ̀mə̀.
44 Verdadeiramente, vos digo que lhe confiará todos os seus bens.
45 Lâ m̀bə ŋ̀gàŋàfàꞌà wa a baŋnə nswoŋ a mbo ɨ̀bɨ̀ɨnû yi mə, ‘Masà ghaà ka tɨ̀gə a mbɨ̀ɨ̀,’ m̀baŋnə ŋka ŋghɔɔ nɨ̂ ŋgǎŋəfàꞌà jya jî m̀bâŋnə̀ bo bɨ̀ jì bâŋgyɛ̀, ŋkɨɨ njɨ, nno, ntɨgə mbaanə nìi,
45 Mas, se aquele servo disser consigo mesmo: Meu senhor tarda em vir, e passar a espancar os criados e as criadas, a comer, a beber e a embriagar-se,
46 boŋ masa ŋgǎŋəfàꞌà jya à ka zì a nɨ̂ ǹjwi bo bɨ̀ nòò yìi mə kaa à sɨ̀ waꞌatə mə à ka bɨ̀ɨ̀ ghu aà. Bɛɛ a bɨɨ aa boŋ à ka tsə ŋgɨꞌɨ ghu nu, kɨɨ nɨŋə yi a tɨtɨ̀ɨ̂ ŋ̀gǎŋəfàꞌà jìi mə kaa bɨ sɨ nɨ mɨ̀ntɨɨ̀ myaa mɨtsɨ̀m faꞌa.
46 virá o senhor daquele servo, em dia em que não o espera e em hora que não sabe, e castigá-lo-á, lançando-lhe a sorte com os infiéis.
47 Ŋ̀gàŋàfàꞌà yìi mə à zi annù yìi mə masà yì a lɔ̀ɔ̀ aa, la kaa waꞌà nû yì taŋtə̀ kə̀ ŋkɨɨ mfaꞌa annù yìi mə a lɔ̀ɔ̀ aa, bɨ ka yǐ naŋsə ghɔ̀ɔ̀ yi.
47 Aquele servo, porém, que conheceu a vontade de seu senhor e não se aprontou, nem fez segundo a sua vontade será punido com muitos açoites.
48 “Lâ ŋ̀gàŋàfàꞌà yìi mə kaa à sɨ̌ annù yìi mə masà yì a lɔ̀ɔ̀ zi aa, m̀faꞌa annù yìi mə boŋ bɨ ghɔɔ yi ghu aa, bɨ ka yǐ ghɔ̀ɔ̀ yi tâ à kəꞌətə. Ŋù yìi mə bɨ fâ àyoo ghu mbo a ghaꞌatə aa, bɨ ka yǐ kɨɨ lɔ̀ɔ̀ a ŋkwɛrə̂ àyoo ghu mbo tâ à ghaꞌatə̀; ŋù yìi mə bə̌ fa njoo jì ghàꞌàtə̀ ghu mbo aa, bɨ bɛ mə à ka bìnsə̀ jìi mə ji ghaꞌatə ntsyà.
48 Aquele, porém, que não soube a vontade do seu senhor e fez coisas dignas de reprovação levará poucos açoites. Mas àquele a quem muito foi dado, muito lhe será exigido; e àquele a quem muito se confia, muito mais lhe pedirão.
49 “Mə̀ lɛ nzì aa a ŋghɨ̀rə mə tâ m̀bi ŋka ŋkhɨ; ǹyəꞌətə̀ nɨ mə boŋ ɨ lɛɛ̀ m̀bàa ntɛꞌɛ nlɔgɨnə ŋka ŋkhɨ!
49 Eu vim para lançar fogo sobre a terra e bem quisera que já estivesse a arder.
50 Mə̀ tswe nɨ̀ ŋkì yìi mə mə̀ tswe nɨ̂ ŋkwɛ̀rə̀ aà; kaa mbə ntɨɨ̀ gha ɨ waꞌà nɨ̂ m̀bɔɔnə tswê ǹyweꞌe a noò yìi mə mə̀ ka yǐ màŋsə̀ aà!
50 Tenho, porém, um batismo com o qual hei de ser batizado; e quanto me angustio até que o mesmo se realize!
51 Nɨ laà mɔɔntə nɨ mə mə̀ sɨgə fàa a atu nsyɛ aa a mfa m̀bɔɔnə aa ɛ? Ŋ̀gaŋ, mə̀ swòŋə a mbo bù mə mə̀ bàŋnə nzì aa nɨ̂ àyàtə̀;
51 Supondes que vim para dar paz à terra? Não, eu vo-lo afirmo; antes, divisão.
52 ǹloŋ mə, ǹlɔgɨnə tsɨ̂tsɔ̀ŋ, a nda yìi bə̀ tswe ghu bi ntaà aa, bɨ ka yàtə tâ bì bi baa ka tonə nɨ̂ bì bi tarə̀;
52 Porque, daqui em diante, estarão cinco divididos numa casa: três contra dois, e dois contra três.
53 bɨ ka yàtə̀ waa, tâ tà bo mû yì yî m̀bâŋnə̀ ka ntonə, tâ ma bo mû yì yî màŋgyɛ̀ ka ntonə, tâ manə̀ bo ŋ̀gwɛ mû yì kɨ ŋka ntonə.”
53 Estarão divididos: pai contra filho, filho contra pai; mãe contra filha, filha contra mãe; sogra contra nora, e nora contra sogra.
54 Yesu a ghɛɛ̀ nɨ̂ m̀bìì ǹswoŋə a mbo ǹnɔ̀ɔ̀ bə̂ wa mə, “Nɨ̀ bə yə tâ m̀bàꞌà ɨ̀ ka ŋkɔꞌɔ a mbɨ̂ ǹtso nòò boŋ nɨ̀ burə nswoŋ mə, ‘mbə̀ŋ ɨ̀ ka loo’; nɨ̀ swòŋə a kɨ̂ m̀fɛꞌɛ maa ajàŋə̀.
54 Disse também às multidões: Quando vedes aparecer uma nuvem no poente, logo dizeis que vem chuva, e assim acontece;
55 Nɨ̀ bə yə tâ àfìsə̀ à ka nzi a mbɨ ntii, boŋ nɨ swoŋə mə, ‘àbabə yì tɨ̀ɨ̀ a ka zì’; a kɨ̂ m̀fɛꞌɛ maa ajàŋə̀.
55 e, quando vedes soprar o vento sul, dizeis que haverá calor, e assim acontece.
56 Ŋ̀gǎŋabagɨlə̀! Nɨ̀ zi aa tsiꞌì ǹtɔꞌɔtə ɨ̀lènsə̀ jìi mə nɨ yə ɨ fɛꞌɛ̀ nɨ a nsyɛ bo bɨ̀ a mbàꞌà àbùrə̀, a ghɨ̀rə akə̀ mə tâ nɨ̀ tsuu a ntɔꞌɔtə ɨnnù jìi mə ɨ fɛ̀ꞌɛ̀ fàa nɨ yulà ŋ̀gùꞌù aa zi aa ɛ?
56 Hipócritas, sabeis interpretar o aspecto da terra e do céu e, entretanto, não sabeis discernir esta época?
57 “Nɨ̀ tuù ǹlɔ̀ɔ̂ ànnù jî tsinə a ŋghɨ̀rə aa a ya?
57 E por que não julgais também por vós mesmos o que é justo?
58 Bu ŋù yìi mə à nɨ̀ŋə ɨsaꞌa a nu wo aa, mbə bù yu ka ŋghɛɛ a nsi ŋ̀gàŋnsaꞌa mɨ̀saꞌa, ò yweꞌetə̀ mə mbə bǔ yu maŋsə a mânjì. Tâ à waꞌà gho a mbo ŋ̀gàŋnsaꞌa mɨ̀saꞌa wa fa, tâ ŋ̀gàŋnsaꞌa mɨ̀saꞌa wa tâ à fa gho a mbo ŋù bɨ̀burə̀sì tâ ŋù bɨ̀bùrə̂sì wa à nɨŋə gho a atsaŋə̀.
58 Quando fores com o teu adversário ao magistrado, esforça-te para te livrares desse adversário no caminho; para que não suceda que ele te arraste ao juiz, o juiz te entregue ao meirinho e o meirinho te recolha à prisão.
59 Mə̀ swǒŋ tsiꞌì ànnù nɨ̂koŋ a mbo wò mə ò bə kuu wa atsaŋ boŋ ò ka tɨgə tswe ghu ɨ yweꞌe a noò yìi ò ka yǐ màŋsə tu ŋkabə yìi mə o tswa nìi ghu aa tsiꞌì ǹtsɨ̀m, ɨ sɨgə yweꞌe nɨ̂ ànini yìi a lwiꞌi aà.”
59 Digo-te que não sairás dali enquanto não pagares o último centavo.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.