Lucas 10

Bafut (BFD) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Ma ya à ghə̀ə kɨ tsyǎ Mmàꞌàmbi a bû ǹtsɔꞌɔ bə̂ bi mɔꞌɔ mɨ̀ghum mi sàmbaa ntsò baa ntoo waa mə tâ bo tsya mbìì yì ŋ̀ka nzinə bi baa bi baa ŋghɛɛ nɨ̂ ɨ̀too nɨ̂ ɨ̀dɨ̀gə̀ tsiꞌì tsɨ̀m jìi mə yu ka bɔ̌ŋ zì ghu aà.
1 Depois disso, o Senhor escolheu outros setenta e dois discípulos e os enviou adiante, dois a dois, às cidades e aos lugares que ele planejava visitar.
2 À kà mə̂ aa ntoo waa nswoŋ mə, “Mɨjɨ mɨ bè mə̂ a nsoo ghaꞌa lâ bɨ̀fùꞌù bâŋnə̀ ŋ̀kəꞌətə; nɨ̀ ka ntsaꞌatə Nwî mə tâ M̀màꞌàmbî m̀bɔ̂ŋ ǹsòò à too ŋgǎŋfàꞌà tâ ɨ̀ ghɛɛ mfùꞌù mɨjɨ̂ mi myâ.
2 Estas foram suas instruções: “A colheita é grande, mas os trabalhadores são poucos. Orem ao Senhor da colheita; peçam que ele envie mais trabalhadores para seus campos.
3 Nɨ̀ ghɛɛ lâ, a ajàŋə mə mə̀ too ghuu aa, nɨ ghɛɛ tsiꞌì tsǒ mbinjə̀rə̀ a tɨtɨ̀ɨ bɨ̀takurə̀.
3 Agora vão e lembrem-se de que eu os envio como cordeiros no meio de lobos.
4 Nɨ̀ tsuu mû àbàa ŋkabə tugɨtə, ntsuu abàà kɨɨ tugɨtə, ntsuu ntam kɨɨ tugɨtə, ǹtsuu kɨ təə a ntsàꞌàtə ŋù tsù a mânjì.
4 Não levem dinheiro algum, nem bolsa de viagem, nem um par de sandálias extras. E não se detenham para cumprimentar ninguém pelo caminho.
5 Bɛɛ nɨ̀ yi ŋghɛ̀ɛ̀ ŋ̀kuu nɨ̂ ǹda yìi nɨ̀ ŋkuu ghu aa nɨ̀ fòò ǹswoŋ mə, ‘Â M̀bɔɔnə kuu fàa nda laa.’
5 “Quando entrarem numa casa, digam primeiro: ‘Que a paz de Deus esteja nesta casa’.
6 Bɛɛ mə ŋù m̀bɔɔnə a tswe ghu boŋ mbɔɔnə ya ɨ̀ ka kuu ghu nû, a tsuu ghu tswe boŋ mbɔɔnə̂ yùù ya ɨ̀ ka bɨ̀ɨ kuu fu a nu bù.
6 Se os que vivem ali forem gente de paz, a bênção permanecerá; se não forem, a bênção voltará a vocês.
7 Bɛɛ nɨ̀ ghɛɛ ŋkuu nɨ̂ ǹda yìi nɨ̀ kuu ghu aa, nɨ̀ lwiꞌì maa nda ŋka njɨ ŋkɨɨ nno nɨ̂ àyoo yìi bɨ fa a mbo bù aà. Ǹloŋ mə wa bɨ tswe nɨ̀ ŋ̀ka ntû ŋ̀gàŋàfàꞌà. Nɨ̀ tsuu a mɨlaꞌa kɨ kuu ghɛɛ, ɨ kuu bɨ̀ɨ̀.
7 Permaneçam naquela casa e comam e bebam o que lhes derem, pois quem trabalha merece seu salário. Não fiquem mudando de casa em casa.
8 Bɛɛ nɨ̀ yi ŋghɛ̀ɛ̀ ŋkuu a atoo, bɛɛ bɨ kwɛrə ghu sɨgɨ̀nə̀, nɨ̀ ka ǹjɨ ayoo yìi bɨ fa a mbo bù aà.
8 “Quando entrarem numa cidade e ela os receber bem, comam o que lhes oferecerem.
9 Nɨ̀ ghurə̀ mɨ̀ghɔ̀ɔ̀ mìi mɨ tswe a nu bə̀ ghu aa, ntɨgə nswoŋə ŋkɛꞌɛnə a mbo bo mə, ‘Wa annù nɨfɔ̀ Nwî a zì mə̂ ŋ̀koontə a nu bù.’
9 Curem os enfermos e digam-lhes: ‘Agora o reino de Deus chegou até vocês’.
10 Lâ, mbə nɨ̀ yi ŋkuu nɨ atoo bɨ tuu ghuu ghu kwɛrə, nɨ̀ fɛꞌɛ̀ ŋ̀ghɛɛ a mɨ̂mfâŋnə̀ ǹswoŋ mə,
10 Mas, se uma cidade se recusar a recebê-los, saiam pelas ruas e digam:
11 ‘Àbɨ̀rə alaꞌà yuu yìi mə a ghɨrə mbanə a mɨkòrə bìꞌì aa, bìꞌi yɛ̀tə̀, a ndɨ̀ꞌɨ mə kaa bìꞌinə̀ sɨ̀ nɨ̂ ànnǔ tsu tswê. Lâ bìꞌi swoŋ a mbo bù mə ànnù nɨfɔ̀ Nwî a zì mə̂ ŋ̀koontə a nu bù.’
11 ‘Limpamos de nossos pés até o pó desta cidade em sinal de reprovação. E saibam disto: o reino de Deus chegou!’.
12 Mə̀ swǒŋ a mbo bù mə ŋgɨꞌɨ̀ àtoo mà ya a njwî ǹtsɔ̀ꞌɔ̀tə mɨ̀saꞌa ɨ̀ ka yǐ tsyàtə yî Sodom.
12 Eu lhes garanto que, no dia do juízo, até Sodoma será tratada com menos rigor que aquela cidade.
13 “Ŋ̀gɨꞌɨ yì ŋ̀wè ɨ̀ tswe a mbo wò m̀bâ Chorazin, bo bɨ̀ a mbo wò mba Bethsaida, nloŋ mə bɨ lɛ mbaa bə ghɨ̀rə ɨnnù jî wè jî wè jû mə bɨ ghɨ̀rə a alaꞌa bù aa a alaꞌa Tai kə̀ Sidon boŋ bɨ lɛɛ̀ m̀bəŋkə mɨ̂ntɨɨ̀ myaa tɛtə̀, ǹtɨgə ŋwɛꞌɛ ɨtsə̀ꞌə ŋgɨꞌɨ ŋkɨ mfuꞌu atû yaa nɨ̂ àbû.
13 “Que aflição as espera, Corazim e Betsaida! Porque, se nas cidades de Tiro e Sidom tivessem sido realizados os milagres que realizei em vocês, há muito tempo seus habitantes teriam se arrependido e demonstrado isso vestindo panos de saco e jogando cinzas sobre a cabeça.
14 Lâ a ka yǐ swèrə a mbo bù wa jwî ǹstsɔ̀ꞌɔ̀tə mɨ̀saꞌa ɨ tsyàtə̀ a mbo Tai bo Sidon.
14 Eu lhes digo que, no dia do juízo, Tiro e Sidom serão tratadas com menos rigor que vocês.
15 Ŋ̀gaa yò ɨ bə mə akə aa ɛ, a Kapernaum? Ò ghɨ̀rə ŋwaꞌatə mə bɨ ka ŋɛntə ɨbɨɨ nû ghoɨ kɔꞌɔsə gho a aburə aa ɛ? Wa bɨ ka yǐ màꞌà gho ò sɨgə ŋghɛɛ a bâŋnsyɛ̂.”
15 E você, Cafarnaum, será elevada até o céu? Não, descerá até o lugar dos mortos”.
16 Yesu a swoŋ a mbo ŋgǎŋyəgə̂nnù ji jya mə, “Ŋù yìi mə a bìî ànnù yìi nɨ swoŋə aa, à bìi aa annû yâ. Ŋù yìi a ntùû ànnù yìi nɨ swoŋə aa, a kɨ ntuu aà ghâ. Ŋù yìi mə à tùu gha aa, à kɨ ntuu aa yu wa yìi mə à lɛ ntoo gha aà.”
16 Então ele disse aos discípulos: “Quem aceita sua mensagem também me aceita, e quem os rejeita também me rejeita. E quem me rejeita também rejeita aquele que me enviou”.
17 Bə̀ bya mɨ̀ghum mi sàmbaa bɨ lɛ mbɨ̀ɨ̀ nɨ nɨ̀dorə nswoŋ mə, “M̀màꞌàmbî tsiꞌì bɨ̀demon bɨ ghɨ̀rə̀ ǹyuꞌunə nɨ̂ yiꞌi nloŋ ɨkûm ghô.”
17 Quando os setenta e dois discípulos voltaram, relataram com alegria: “Senhor, até os demônios nos obedecem pela sua autoridade!”.
18 A swoŋ a mbo bo mə, “Mə̀ ghɨ̀rə nyə Satan a lô a aburə ŋwo tsiꞌì tsǒ m̀bə̀ŋ yî ŋ̀wàꞌàkə̀.
18 Então ele lhes disse: “Vi Satanás caindo do céu como um relâmpago!
19 Yə̂ nɨ̀, mə̀ fà mə̂ àdaꞌa a mbo bù mə nɨ̀ ka ntəəntə a atu no bo bɨ̀ bàŋgaa bî bɨ̂, ŋ̀kɨɨ ŋghaꞌa nɨ̂ àdàꞌa ŋgàŋkɨ̀bàà wa kaa tâ àyoò tsu waꞌà ghuu ləənsə̀.
19 Eu lhes dei autoridade para pisarem sobre cobras e escorpiões, e sobre todo o poder do inimigo. Nada lhes causará dano.
20 Lâ ta nɨ̀ tsuu kɨ dorɨtə bə mə ɨ̀zwì jî bɨ yuꞌunə nɨ̂ ghuu, nɨ̀ ka ndorɨtə nɨ̀ bə mə bɨ ŋwàꞌànə̀ mə̂ mɨkûm muu a aburə aà.”
20 Mas não se alegrem porque os espíritos impuros lhes obedecem; alegrem-se porque seus nomes estão registrados no céu”.
21 A bə maa noò, Yesu a dorɨtə̀ a mûm Àzwì Nwî ǹswoŋ mə, “Taà, mə̀ fâ m̀bɨꞌɨkə a mbo wò a Mmàꞌàmî àbùrə̀ bô ǹsyɛ nloŋ mə ò lɔ̀ꞌɔ̀sə ɨnnù jûla a mbô ŋ̀gàŋmɨtsyɛ̀ bo bɨ̀ bə̀ bìi bɨ zi annù aa, mbàŋnə̀ ǹdɨꞌɨ a mbo bɔɔ bì bɔrə̀. Ɨ̀ɨ̀ŋə, Taà ghà, a bə̂ àjàŋ yìi mə a lɛ mbɔ̀ŋə̀ gho mə tâ ò ghɨrə aà.
21 Naquele momento, Jesus foi tomado da alegria do Espírito Santo e disse: “Pai, Senhor dos céus e da terra, eu te agradeço porque escondeste estas coisas dos que se consideram sábios e inteligentes e as revelaste aos que são como crianças. Sim, Pai, foi do teu agrado fazê-lo assim.
22 Taà ghà à fà mə ɨ̀nnù tsɨ̀m a mbo mə̀. Kaa mbə ŋù waꞌǎ ŋù yìi Mu à nɨ ghu aa zi ntsya a Ta. Kaa ŋù a waꞌǎ a Ta ŋkɨ nzi ntsya Mu, mə mbə a tsuu ŋû yìi mə Mu à tsɔ̀ꞌɔ mə yu dɨ̀ꞌɨ̀ a Ta ghu mbo aa bə̂.”
22 “Meu Pai me confiou todas as coisas. Ninguém conhece verdadeiramente o Filho, a não ser o Pai, e ninguém conhece verdadeiramente o Pai, a não ser o Filho e aqueles a quem o Filho escolhe revelá-lo”.
23 Yesu a bəŋkə̀ yi nswoŋ a mbo ŋgǎŋyəgə̂nnù ji jya mə, “M̀bɔɔnə a mbo miꞌi mìi mə mɨ yə annù yulà mə nɨ yə aà,
23 Então, em particular, ele se voltou para os discípulos e disse: “Felizes os olhos que veem o que vocês viram.
24 ǹloŋ mə mə̀ swòŋə a mbo bù tsiꞌǐ annù nɨ̂koŋə mə, ŋgǎŋntoo Nwî jî ghàꞌàtə̀ bo bɨ̀ bɨ̀fɔ̀ bî ghàꞌàtə̀ bɨ lɛ sɨ yə̀ꞌə̀tə̀ a nyə ma juù ɨ̀nnù mə nɨ yə aa, la kaa waꞌà yə̂. Ǹyəꞌətə nɨ a nyuꞌu ɨnnù jû mə nɨ yuꞌu aa kaa waꞌà yuꞌù.”
24 Eu lhes digo: muitos profetas e reis desejaram ver o que vocês têm visto e ouvir o que vocês têm ouvido, mas não puderam”.
25 Ŋ̀gàŋndɨ̀ꞌɨ nɔ̀ŋsə̀ yì mɔ̀ꞌɔ à lɛ ŋkwàꞌànə̀ yi nswoŋ mə, “Ǹdɨ̀ꞌɨ̀nnù, m̀bə mə̀ ghɨrə̀ mə akə mbɔŋ jɨ ɨlòŋ aa ɛ?”
25 Certo dia, um especialista da lei se levantou para pôr Jesus à prova com esta pergunta: “Mestre, o que preciso fazer para herdar a vida eterna?”.
26 A betə̀ yi mə, “O twoŋə nyə mə bɨ ŋwaꞌanə a mûm àŋwàꞌànə̀ nɔ̂ŋsə̀ aa mə akə aa ɛ?”
26 Jesus respondeu: “O que diz a lei de Moisés? Como você a entende?”.
27 A kwiꞌi mə, “Tɨgə ŋkɔ̀ŋə M̀màꞌàmbi Nwìŋgɔ̀ŋ ghò nɨ̂ ǹtɨɨ̀ ghô tsɨ̀m, nɨ̂ ǹtswêntɨ̀ɨ̂ yǒ ɨ tsɨ̀m, nɨ mɨ̀tɨ̀ɨ̂ mo mɨ̀tsɨ̀m bo bɨ̀ nɨ mɨ̀tsyɛ̂ mo mɨ̀tsɨ̀mə̀. Ɨ kɨɨ tɨgə kɔ̀ŋə ndɨ̂m ghò tsǒ ɨ̀bɨɨ nû ghô.”
27 O homem respondeu: “‘Ame o Senhor, seu Deus, de todo o seu coração, de toda a sua alma, de toda a sua força e de toda a sua mente’ e ‘Ame o seu próximo como a si mesmo’”.
28 Yesu a swoŋ ghu mbo mə, “Ò kwiꞌi tsiꞌì sɨgɨ̀nə̀. Ka ŋghɨ̀rə̀ ma mùu ajàŋ boŋ ò ka tswe ntɨ̀ɨ̀.”
28 “Está correto!”, disse Jesus. “Faça isso, e você viverá.”
29 Àjàŋ mə à lɛ sɨ lɔ̀ɔ ndɨ̀ꞌɨ mə ànnù yi a tsinə aa, a bû m̀betə Yesu mə, “Ǹdɨm ghà aa wò aa ɛ?”
29 O homem, porém, querendo justificar suas ações, perguntou a Jesus: “E quem é o meu próximo?”.
30 Yesu a kwiꞌi ghu mbo mə, “Ŋù yì mɔ̀ꞌɔ à lɛ nlǒ a Yerusalem ŋka nsɨgə ŋghɛɛ a Yeriko, bɨ̀yərə bɨ tswâ yi, ntsɔꞌɔtə ɨtsə̀ꞌə̀ ghu nu, naŋsə ŋghɔɔ yi tsiꞌì sɨgɨ̀nə̀, a tɨgə̌ ŋkwo, bo maꞌàtə̀ ǹlo waa,
30 Jesus respondeu com uma história: “Certo homem descia de Jerusalém a Jericó, quando foi atacado por bandidos. Eles lhe tiraram as roupas, o espancaram e o deixaram quase morto à beira da estrada.
31 Ŋ̀gàŋmàꞌa Nwì yî mɔ̀ꞌɔ à lɛ ŋka nzi maa mânjì, à zì mə̂ m̀fɛꞌɛ ghu nu aa, ǹdaŋsə mbɛ̀ɛ̀, ǹstya yi.
31 “Por acaso, descia por ali um sacerdote. Quando viu o homem caído, atravessou para o outro lado da estrada.
32 Mu Levi yî mɔ̀ꞌɔ à lɛ ŋkɨ nzi nyə, ŋ̀ghɨrə tsiꞌì maa ajàŋ, ǹdaŋsə mbɛ̀ɛ̀ ntsya yi,
32 Um levita fazia o mesmo caminho e viu o homem caído, mas também atravessou e passou longe.
33 Lâ ŋù baSamaria yî mɔ̀ꞌɔ yìi à lɛ ŋka ŋghɛɛ a nɨghaa yu aa, à lɛ nzì nyə, ŋko mɨlɨ̀ŋnə̀ yì.
33 “Então veio um samaritano e, ao ver o homem, teve compaixão dele.
34 Ŋ̀ghɛɛ ghu mbɛ̀ɛ̀, nsiꞌi ɨlaꞌà ji jya, ǹnɨŋə afù ghu ŋkwerə, ntswesə yi a atu nàa yu, ǹlɔgə yi ŋghɛɛ nɨ ghu a nda bɨ̀gɨ̀ɨ̀, a nlèntə̂ yi ghu.
34 Foi até ele, tratou de seus ferimentos com óleo e vinho e os enfaixou. Depois, colocou o homem em seu jumento e o levou a uma hospedaria, onde cuidou dele.
35 Bo yu lɛ ghu, àbɛ̀ɛ̀ a fùꞌù mə̂, a ghə̂ yu kɨ ghɛ̀ɛ̀, m̀fiꞌi ɨbàꞌatə ŋkabə silva ji baa, mfa a mbo ŋù ǹlèntə ǹdâ bɨ̀gɨ̀ɨ̀ wa, ǹswoŋ mə, ‘Ka nlèntə̀ nìi, bɛɛ mə a lɔgə ŋkabə ntsyà yulà, boŋ maa bǔ bènsə̀ fu, a noò yìi mə bɨ̀ɨ̀ aà.’ ”
35 No dia seguinte, deu duas moedas de prata ao dono da hospedaria e disse: ‘Cuide deste homem. Se você precisar gastar a mais com ele, eu lhe pagarei a diferença quando voltar’.
36 Yesu a betə̌ ndɨ̀ꞌɨ̀ nɔ̀ŋsə̀ wa mə, “Ò wàꞌàtə mə ǹdɨm ŋù wa mə bɨ̀yərə bya lɛ ŋghɔ̀ɔ̀ yi aa, a tɨtɨ̀ɨ bə̀ buà bi tarə, à nɨ wò aa ɛ?”
36 “Qual desses três você diria que foi o próximo do homem atacado pelos bandidos?”, perguntou Jesus.
37 A kwiꞌi mə, “Ŋù wa mə à lɛ ŋko mɨlɨ̀ŋnə̀ yì aà.” Yesu a swoŋ ghu mbo mə, “Ghɛ̀ɛ ŋkɨ ŋka ŋghɨ̀rə̀ maa ajàŋə̀.”
37 O especialista da lei respondeu: “Aquele que teve misericórdia dele”. Então Jesus disse: “Vá e faça o mesmo”.
38 Yesu bo bɨ̀ ŋgǎŋyəgə̂nnù ji ɨ lɛ ghɛ̀ɛ̀ ŋ̀kuu a nɨkurə nǐ mɔꞌɔ, màŋgyɛ̀ yî mɔ̀ꞌɔ, ɨ̀kǔm yi ɨ bə Martha, a twoŋə̀ yi a nda yu,
38 Jesus e seus discípulos seguiram viagem e chegaram a um povoado onde uma mulher chamada Marta os recebeu em sua casa.
39 Muma bɨ̀ màŋgyɛ̀ wa, ɨ̀kǔm yi ɨ bə Mary a tswê bo yu. Yesu à zì mə̂ aa, a zî ǹtswe yi tsiꞌì a mbɛ̀ɛ mɨkòrə Yesu, ǹyuꞌutə nɨ̂ ànnù yìi à lɛ sɨ dɨ̀ꞌɨ̀ aà.
39 Sua irmã, Maria, sentou-se aos pés de Jesus e ouvia o que ele ensinava.
40 Lâ Martha à lɛ sɨ nwùgə nû yi, ŋwaꞌa tsiꞌǐ annǔ a ŋghɨ̀rə mɨ̀jɨ a mbo bɨ̀gɨ̀ɨ̀ byâ. À lɛ nzì ǹswoŋ a mbo Yesu mə, “M̀màꞌàmbî, ò sɨ̀ yə mə à nɨ̂ ànnù yì bɨ mə mumaà à ghɨ̀rə, mə à màꞌàtə gha tsiꞌì mə̀ mə̀, mə̀ yə nɨ̀ ŋgɨꞌɨ a nɨ mɨ̀jɨ mù aa ɛ? Ghààntə̀ yi tâ à zi ŋkwɛtə ghâ.”
40 Marta, porém, estava ocupada com seus muitos afazeres. Foi a Jesus e disse: “Senhor, não o incomoda que minha irmã fique aí sentada enquanto eu faço todo o trabalho? Diga-lhe que venha me ajudar!”.
41 Yesu a swoŋ ghu mbo mə, “Martha, Martha! O nwùgə nû yò siꞌi a nɨ ɨ̀nnù jî ghàꞌàtə̀!
41 Mas o Senhor respondeu: “Marta, Marta, você se preocupa e se inquieta com todos esses detalhes.
42 Àyoo yì fùùrə̀ a kuꞌunə a ntswe nɨ̀ yù. Mary à tsɔ̀ꞌɔ̀ mə mbɛ̀ɛ̀ yî sɨgɨ̀nə̀ kaa mbə ŋù a waꞌà ghu mbo kwɛrə̀.”
42 Apenas uma coisa é necessária. Quanto a Maria, ela fez a escolha certa, e ninguém tomará isso dela”.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.