João 6

Bafut (BFD) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Ma yû a ghə̀ mə kɨ tsyǎ, Yesu a toò àtsumə ntaꞌa Galilea, ŋ̀ghɛɛ fìi njii. Bɨ lɛ sɨ kɨɨ ntwoŋə aa nɨ̂ atsùmə ntaꞌa Tiberias.
1 Depois disso, Jesus atravessou o mar da Galileia, conhecido também como mar de Tiberíades.
2 Ǹnɔ̀ɔ̀ bə̂ yî ghàꞌàtə̀ ɨ lɛ sɨ yòŋə̀ nìi, ǹloŋ mə bɨ lɛ nyə ɨlènsə̀ jìi mə à lɛ sɨ ghɨ̀rə̀ ŋ̀ghurə nɨ mɨ̀ghɔ̀ɔ̀ a nu bə̀ aà.
2 Uma grande multidão o seguia por toda parte, pois tinham visto os sinais que ele havia realizado ao curar os enfermos.
3 Yesu a kɔꞌɔ ŋghɛ̀ɛ̀ a atu ntaꞌa nsɨgɨtə ntswe ghu bo bɨ̀ ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji.
3 Então Jesus subiu a um monte e sentou-se com seus discípulos.
4 Nòò ǹjɨ Passa, àdina baYuda ya, à lɛ ŋkòòntə̀.
4 Era quase tempo da festa judaica da Páscoa.
5 Yesu a karɨkə̀ yi, nyə nnɔ̀ɔ̀ bə̂ wa mə ɨ lɛ sɨ yòŋə̀ nìi aa, mbetə Philip mə, “M̀bə bìꞌinə̀ yuu mɨjɨ aà fə̀, ǹjɛꞌɛ bə̂ buà ghu bɨtsɨ̀m aa ɛ?”
5 Jesus logo viu uma grande multidão que vinha a seu encontro. Voltando-se para Filipe, perguntou: “Onde podemos comprar pão para alimentar toda essa gente?”.
6 À lɛ mbetə maa ajàŋ aa tsiꞌǐ a ŋkwàꞌànə Philip ǹloŋ mə à lɛ nzi annù yìi mə yu tswe nɨ̀ ŋ̀ghɨ̀rə aà.
6 Disse isso para pôr Filipe à prova, pois já sabia o que ia fazer.
7 Philip a kwiꞌi mə, “A mbo bìꞌinə̀ a nyuu abaa tâ à kuꞌunə ajàŋ mə mbə ŋù a bɔɔ nyweꞌetə tsiꞌì mû ŋ̀kùgə̀, bìꞌinə̀ ka kɨ lɔ̀ɔ ɨbàꞌatə ŋkabə silva ŋkhɨ̀ ji baa mbɔŋ tâ à kuꞌu.”
7 Filipe respondeu: “Mesmo que trabalhássemos vários meses, não teríamos dinheiro suficiente para dar alimento a todos!”.
8 Ŋ̀gàŋyə̀gə̂nnù yì yî mɔ̀ꞌɔ, yìi ɨkûm yi ɨ lɛ mbə Andrew, a bə muma bɨ Simon Peta aa,
8 Então um de seus discípulos, André, irmão de Simão Pedro, falou:
9 a swoŋ mə, “Mûmbâŋnə̀ yî mɔ̀ꞌɔ à tswe falà nɨ̂ ŋ̀kya abaa mɨsàŋ ji ntaà, nɨ̂ m̀bwɛ̀ mi mbaà. Lâ kaa mbə ma yû waꞌà bə̂ bû bɨtsɨ̀m jɛꞌɛ̀.”
9 “Aqui está um rapaz com cinco pães de cevada e dois peixes. Mas que adianta isso para tanta gente?”.
10 Yesu a swoŋ mə, “Ghɨ̀rə tâ bo tswe a nsyɛ̂.” (Ŋ̀gɛ̀ɛ̀ yî ŋ̀ghàꞌàtə̀ ɨ̀ lɛ ntswe maa adɨgə.) Bə̀ bɨ̀tsɨ̀m bìi mə bɨ lɛ ntswe a nsyɛ aa, bɨ lɛ mbə mbâŋnə̌ ntsùꞌù ji ntaà.
10 Jesus respondeu: “Digam ao povo que se sente”. Todos se sentaram na grama que cobria o monte. Só os homens eram cerca de cinco mil.
11 Yesu a tɨgə̀ ǹlɔgə abaa ya, ǹtsàꞌàtə̀ Nwî, ǹyatə a mbo bə̀ bya mə bɨ lɛ ntswe a nsyɛ aa, ŋkɨ ghɨrə a ŋgɨ̌ŋ ŋgɨ̀ŋ nɨ̂ m̀bwɛ̀ mya, ŋù ǹtsɨ̀m a jɨ nywurə.
11 Então Jesus tomou os pães, agradeceu a Deus e os repartiu entre o povo. Em seguida, fez o mesmo com os peixes. E todos comeram à vontade.
12 Nòò yìi mə bɨ màŋsə̀ mə a njɨ aa, a swoŋ a mbô ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji mə, “Nɨ̀ ghotə ǹnwùgə̀ jìi ɨ tɨgə mburə aà, ǹloŋ mə kaa a sɨ̀ bɔ̂ŋ tâ bìꞌinə̀ m̀meꞌe yî tsu.”
12 Depois que todos estavam satisfeitos, Jesus disse a seus discípulos: “Agora juntem os pedaços que sobraram, para que nada se desperdice”.
13 Bo lɛ ŋghotə nnwùgə abaa mɨsaŋ jya ŋ̀kya ji ntaà mə bə̀ bya lɛ njɨ aa, ɨ luu ŋ̀kyɛ̀ nɨghûm ǹtsò baà.
13 Eles juntaram o que restou e encheram doze cestos com as sobras.
14 Bɨ yə̀ mə alènsə̀ ma yû mə Yesu à lɛ ŋghɨ̀rə̀ aa, ǹtɨgə nswoŋə nɨ mə, “Tsiꞌì ànnù nɨ̂ŋkoŋə̀, à nɨ ŋgàŋntoò Nwì wa mə à lɛ ntswe nɨ̂ ǹzǐ fàa mbi aa à ghulà mə.”
14 Quando o povo viu Jesus fazer esse sinal, exclamou: “Sem dúvida ele é o profeta que haveria de vir ao mundo!”.
15 Yesu à lɛ nzi mə bo lɛ ntswe nɨ̂ ǹzǐ ntswâ yi, ɨ gaansə yi ɨ yɔꞌɔ nɨ̂ m̀fɔ̀, ǹtɨgə mbu ŋkɔꞌɔ yi fu wa atu ntaꞌa tsiꞌì yùyu.
15 Jesus sabia que pretendiam obrigá-lo a ser rei deles, de modo que se retirou, sozinho, para o monte.
16 Nòò ŋ̀kwɛ̂fɔ̀ à lɛ ŋkùꞌù ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù Yesu jya ɨ bû ǹsɨgə ŋghɛɛ waa fu wa atsùmə ntaꞌà.
16 Ao entardecer, os discípulos de Jesus desceram à praia,
17 Ŋ̀kuu a mûm àkànuꞌu mbu ntoo mbɨɨ fu a mbɛ̀ɛ̀ Kapernaum. Ɨ̀tugə ɨ lɛ mfii tɨ ghə̌ mə Yesu à bù mə̂ ǹzi ntsiꞌi waa.
17 entraram no barco e atravessaram o mar em direção a Cafarnaum. Quando escureceu, porém, Jesus ainda não tinha vindo se encontrar com eles.
18 A bə maa nòò, àfìsə̀ yî wè a kâ ǹtsya ntsɨ̀gə̀ nɨ̂ ŋ̀kì wâ.
18 Logo, um vento forte veio sobre eles, e o mar ficou muito agitado.
19 A tɨ bə aa lɛ boŋ ŋgǎŋyəgə̂nnù ji jya ɨ kùù mə wa mûm ŋ̀kì ŋ̀ghɛɛ nyweꞌe nɨ bɨ̀kìlo metres bi ntaà kə̀ bi ntoꞌo, ǹyə Yesu a kâ ǹtəə a atu ŋkì ǹzi, à zì mə̂ ka ŋkoontə wa mbɛ̀ɛ àkànuꞌu, nɨ̀bɔꞌɔ nì wè nɨ tswâ waa.
19 Depois de remarem cinco ou seis quilômetros, de repente viram Jesus caminhando sobre o mar, em direção ao barco. Ficaram aterrorizados,
20 “Nɨ̀ tsuu kɨ bɔꞌɔ bə̂, wâ à nɨ mə̂,” Yesu a swoŋ a mbo bo.
20 mas ele lhes disse: “Sou eu! Não tenham medo”.
21 Bo yə̀ mə̂ mə à laa mbə Yesu aa, ntɨgə̀ ǹlɔgə yǐ wa a mûm àkànuꞌu, bo bo tɨgə̀ ŋ̀ghə̀ə kɨ wìꞌìkə̀ ǹyweꞌe wa adɨgə yìi mə bo lɛ sɨ ghɛ̀ɛ̀ ghu aà.
21 Eles o receberam no barco e, logo em seguida, chegaram a seu destino.
22 Àbɛ̀ɛ̀ a fùꞌù mə̂, ǹnɔ̀ɔ̀ bə̂ wa mə ɨ lɛ mburə wa njii ŋ̀kì yî mɔ̀ꞌɔ aa ɨ yə mə àkànuꞌu a lɛ ntɨgə ntswe wa adɨgə aa tsiꞌì yì fùùrə̀, ŋ̀kɨ nyə mə kaa Yesu à lɛ ŋwaꞌà wa a mûm àkànuꞌu bo bɨ̀ ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji kuù; ǹyə mə ŋgǎŋyəgə̂nnù ji jya ɨ lɛ mbàŋnə̀ ǹtoo ŋghɛɛ waa tsiꞌì bò bo.
22 No dia seguinte, a multidão que tinha ficado do outro lado do mar viu que os discípulos haviam pegado o único barco dali e que Jesus não fora com eles.
23 Ɨ̀kànuꞌu jî mɔꞌɔ ɨ lɛ mbù ǹlo a Tìberias ǹzì a aghəŋə ŋkì, wa mbɛ̀ɛ̀ àdɨgə mə M̀màꞌàmbi à lɛ mfa mbɨꞌɨkə a mbo Nwì, ǹjɛꞌɛ nnɔ̀ɔ̀ bə̂ nɨ̂ àbaa ya ghu aà.
23 Alguns barcos de Tiberíades se aproximaram do lugar onde o povo tinha comido os pães depois que o Senhor os abençoou.
24 Àjàŋ mə ǹnɔ̀ɔ̀ bə̂ wa ɨ lɛ waꞌǎ Yesu yə, kaa waꞌǎ ŋgǎŋyəgə̂nnù ji jya kɨ nyə aa, bo lɛ ntɨgə ŋkuu ɨkànuꞌu ma jya nyoŋə a Kapernaum a nlɔ̀ɔ yu.
24 Quando a multidão viu que nem Jesus nem os discípulos estavam ali, todos entraram nos barcos e atravessaram para Cafarnaum, a fim de procurá-lo.
25 Bɨ tòò mə̂ ŋ̀ghɛɛ ŋghɛ̀ɛ̀ ǹyə Yesu wa njii yî mɔ̀ꞌɔ aa, ǹswoŋ ghu mbo mə, “Rabbi, ò tsyà aa mə akə ntɨgə bə faà aa ɛ?”
25 Encontraram-no do outro lado do mar e lhe perguntaram: “Rabi, quando o senhor chegou aqui?”.
26 Yesu a kwiꞌi a mbo bo mə, “Mə̀ swǒŋ a mbo bù tsiꞌǐ annù nɨ̂ŋkoŋ mə nɨ lɔ̀ɔ̀ nàa laa nloŋ aa abaa ya mə nɨ̀ kɨ̀ kùrə nywurə aà, kaa nɨ̀ sɨ nàa lɔ̀ɔ̀ aa nloŋ mə nɨ̀ kɨ yə̂ àlènsə̀ ya mə mə̀ kɨ̀ ghɨ̀rə aà.
26 Jesus respondeu: “Eu lhes digo a verdade: vocês querem estar comigo não porque entenderam os sinais, mas porque lhes dei alimento.
27 Nɨ̀ tsuu kɨ fàꞌà ǹloŋə aa bə mɨ̀jɨ mìi mə mbə mɨ bɨꞌɨ aa bə̂, nɨ̀ ka mfaꞌa nloŋ bə mɨ̀jɨ mìi mə mɨ lwìꞌi nɨ̂ŋkoŋ aà. Mamû a bə mɨ̀jɨ mìi Mu Ŋù à ka fa a mbo bù aà, ǹloŋ mə Nwìŋgɔ̀ŋ Tà à nɨ̀ŋ mə awenə̀ yi ghu nu, mbeentə yi.”
27 Não se preocupem tanto com coisas que se estragam, como a comida, mas usem suas energias buscando o alimento que permanece para a vida eterna, o qual o Filho do Homem pode lhes dar. Pois Deus, o Pai, colocou em mim seu selo de aprovação”.
28 Bo tɨgə̀ m̀betə yi mə, “M̀bə bìꞌì ghɨrə̀ aa mə akə tǎ kɨ fàꞌa afàꞌà Nwìŋgɔ̀ŋ aa ɛ?”
28 “Nós também queremos realizar as obras de Deus”, disseram eles. “O que devemos fazer?”
29 Yesu a kwiꞌi mə, “Àfàꞌà Nwìŋgɔ̀ŋ à nɨ mə tâ nɨ̀ nɨŋ ntɨɨ̀ ghuu a nu yu wa yìi mə yu too aà.”
29 Jesus lhes disse: “Esta é a única obra que Deus quer de vocês: creiam naquele que ele enviou”.
30 Bo betə̀ yi mə, “Àlènsə̀ yìi mə ò ka ghɨ̀rə̀ aa, à nɨ yuu, mə mbə bìꞌì yə mbii gho aa ɛ? Ò ka ghɨ̀rə aa àkə aa ɛ?
30 Eles responderam: “Se deseja que creiamos no senhor, mostre-nos um sinal. O que o senhor pode fazer?
31 Bɨ̀tà bɨ bɨ̂taà biꞌi bɨ lɛ njɨ mana a ntaꞌa mɨwɛ̀ɛ̀ mɨwɛ̀ɛ̀ a ajàŋ mə àŋwàꞌànə̀ Nwî a swoŋə nɨ mə, ‘À lɛ mfa abaa yìi mə a lɛ lò a aburə nsɨgə aa a mbo bo.’ ”
31 Afinal, nossos antepassados comeram maná no deserto! As Escrituras dizem: ‘Moisés lhes deu de comer pão do céu’”.
32 Yesu a kwiꞌi a mbo bo mə, “Mə̀ swǒŋ a mbo bù tsiꞌǐ annù nɨ̂ŋkoŋ mə kaa a sɨ bə aa mə a lɛ mfa Moses mfa abaa ya mə a lɛ nlǒ aburə nsɨgə aà. A baŋnə mbə aa mə a abaa yìi mə à nɨ̂ àbaa tsiꞌǐ annù nɨ̂ŋkoŋ, ǹlo a aburə aa, a fa Taà gha a mbo bù.
32 Jesus disse: “Eu lhes digo a verdade: não foi Moisés quem lhes deu pão do céu. É meu Pai quem dá o verdadeiro pão do céu a vocês.
33 Ǹloŋ mə abaa yìi mə Nwì a fa aa, à nɨ yu wa yìi mə à lo a aburə nsɨgə mfa nɨ̂ ǹtswêntɨ̀ɨ̀ a mbô m̀bi aà.”
33 O verdadeiro pão de Deus é aquele que desce do céu e dá vida ao mundo”.
34 Bo swoŋ ghu mbo mə, “Taà, tɨgə mfa nɨ̂ àbaa mà ya a mbo bìꞌì a ŋgɔ̀ŋ bɨ̀nòò bɨtsɨ̀mə̀.”
34 “Senhor, dê-nos desse pão todos os dias”, disseram eles.
35 Yesu a swoŋ a mbo bo mə, “Mə̀ laa mbə abaa ntswêntɨ̀ɨ̀, ŋù yìi mə à zi a mbo mə̀ aa, kaa ǹjì ɨ̀ ka yi waꞌà yi bû ǹyaŋə. Ŋù yìi mə à nɨ̌ŋ ntɨɨ̀ yi a nu mə̀ aa, kaa ǹjì ŋ̀kì ɨ̀ ka yǐ waꞌà yi bû ǹyaŋə.
35 Jesus respondeu: “Eu sou o pão da vida. Quem vem a mim nunca mais terá fome. Quem crê em mim nunca mais terá sede.
36 Mə̀ kɨ̀ baa nswǒŋ a mbo bǔ mə, nɨ̀ yə̀ mə̂ ghâ, la kaa ŋkɨꞌɨ̀ ghuu biì.
36 Mas vocês não creram em mim, embora me tenham visto.
37 Ŋù ǹtsɨ̀m yìi mə Taà a fa a mbo mə̀ aa, à ka zǐ a mbo mə̀. Kaa mbə mə̀ waꞌà ŋû tsù yìi mə a zǐ a mbɛ̀ɛ mə̀ aa furə̀ bə̂.
37 Contudo, aqueles que o Pai me dá virão a mim, e eu jamais os rejeitarei.
38 Ǹloŋ mə kaa mə̀ sɨ̌ aburə lô ǹsɨgə aa a ŋghɨ̀rə à yaà ànnù yìi mə mə lɔ̀ɔ̀ aà. Mə̀ bàŋnə nsɨgə aa a ŋghɨ̀rə ànnù yìi mə yu wa yìi mə à tòo gha aa a lɔ̀ɔ̀ aà.
38 Pois desci do céu para fazer a vontade daquele que me enviou, e não minha própria vontade.
39 Ànnù yìi mə ŋù yìi mə à tòo gha a lɔ̀ɔ̀ aa, à nɨ mə, tâ mə̀ tsuu lǒ mmàꞌàtə tâ ŋù wa yì tsù mə à fa a mbo mə̀ aa tâ à bwɛ. Mə̀ bàŋnə ntswe nɨ̀ ǹywèènsə waa nɨ nɨwo a njwî ǹlwìꞌì ǹjɨ̀mə̀.
39 E esta é a vontade de Deus: que eu não perca um sequer de todos que ele me deu, mas que ressuscite todos no último dia.
40 Ǹloŋ mə ànnù yìi mə Taà ghà a lɔ̀ɔ̀ aa, a bə aa mə ŋ̀gɔ̀ŋ ŋù ǹtsɨ̀m yìi mə à yə Mu yì ǹnɨ̌ŋ ntɨɨ̀ yi ghu nu aa, a ka tswe nɨ̂ ǹtswêntɨ̀ɨ̀ yìi mə ɨ̀ lwìꞌì nɨ̂ŋkoŋə̀ aà, tâ mə̀ yi nyweensə yi nɨ nɨ̀wo a njwî ǹlwìꞌìnjɨ̀mə̀.”
40 Pois é a vontade de meu Pai que todo aquele que olhar para o Filho e nele crer tenha a vida eterna, e eu o ressuscitarei no último dia”.
41 Bə̀ bya bɨ lɛ nlɔ̀gɨ̀nə̀ ǹtɨgə nnurəkə nloŋ mə à lɛ nswoŋ mə, “Mə̀ nɨ àbaa yìi mə a lo a aburə nsɨgə aà.”
41 Então os judeus começaram a criticá-lo, pois ele havia afirmado: “Eu sou o pão que desceu do céu”.
42 Bo lɔgɨ̀nə̀ ǹtɨgə mbetə nɨ mə, “Ŋù ghû à sɨ Yesu mu Joseph wa bə aa ɛ? Bìꞌinə̀ zi a Taà yì ŋ̀kɨ nzi ndè yì, a tɨgə̀ ǹtsya aa mə akə nswoŋ mə yu lo aa a aburə nsɨgə aa ɛ?”
42 Diziam: “Este não é Jesus, filho de José? Conhecemos seu pai e sua mãe. Como ele pode dizer: ‘Desci do céu?’”.
43 Yesu a swoŋ a mbo bo mə, “Kɛntə nɨ̀ a annurəkə̀ ya mə nɨ nurəkə a tɨtɨ̀i bù aà.
43 Jesus, porém, respondeu: “Parem de me criticar.
44 Wa mbə ŋù a waꞌǎ a mbo mə̀ zî tɨ ghə̌ mə Tà yìi mə à too gha aa à swùŋtə yi, tâ mə̀ yi ntɨgə nyweensə yi nɨ nɨ̀wo a njwî ǹlwìꞌìnjɨ̀mə̀.
44 Pois ninguém pode vir a mim se o Pai, que me enviou, não o trouxer a mim; e no último dia eu o ressuscitarei.
45 Ŋ̀gǎŋntoo Nwî ɨ lɛ ŋŋwàꞌànə mə, ‘Nwìŋgɔ̀ŋ à ka yi tɨgə kɨ dɨ̀ꞌɨ̀ waa bɨtsɨ̀mə̀.’ Ŋù ntsɨ̀m yìi mə à yùꞌu annu yìi mə Taà a swoŋ, ǹyəgə aa, à nɨ yu yìi mə à ka zǐ a mbo mə̀ aà.
45 Como dizem as Escrituras: ‘Todos eles serão ensinados por Deus’. Todo aquele que ouve o Pai e aprende dele vem a mim.
46 Kaa a sɨ̀ bə aa mə ŋù tsù à lɛɛ̀ ǹyə Ta bə̂. Yu wa yìi mə à lo a mbo Nwì aa, a kɨ mbə tsiꞌì yù yìi mə à lɛɛ̀ ǹyə Ta.
46 Não que alguém tenha visto o Pai; somente eu, que fui enviado por Deus, o vi.
47 Mə swoŋ a mbo bù tsiꞌǐ annù nɨ̂koŋ mə ŋù yìi mə à bìi aa, à ka yi tswe nɨ̂ ǹtswêntɨ̀ɨ̀ yìi mə ɨ̀ lwìꞌì nɨ̂ŋkoŋə̀.
47 “Eu lhes digo a verdade: quem crê tem a vida eterna.
48 Mə̀ nɨ̂ àbaa ntswêntɨ̀ɨ̀.
48 Sim, eu sou o pão da vida!
49 Bɨ̀tà bɨ bɨ̂taà buu bɨ lɛ njɨ mana wa a ntaꞌa mɨwɛ̀ɛ̀ mɨwɛ̀ɛ̀, lâ ŋ̀kɨ ŋkwokə.
49 Seus antepassados comeram maná no deserto, mas morreram;
50 Àbaa ya mə a lǒ a aburə nsɨgə aa, à nɨ m̀buu yǐ mɔꞌɔ yìi mə ŋù à bə kurə boŋ kaa à ka yǐ waꞌà kwô.
50 quem comer o pão do céu, no entanto, jamais morrerá.
51 Mə̀ nɨ̂ àbaa ntswêntɨ̀ɨ̀ ya yìi mə a lo a aburə nsɨgə aà. Ŋù yìi mə à kùrə abaa mà yû aa, a ka tɨgə tswe ntɨ̀ɨ̀ ɨ lwìꞌì nɨ̂ ŋ̀koŋə̀. Àbaa yìi mə mə̀ ka fa aa, à nɨ ǹjyǎnû yà yìi mə mə̀ ka fa mə tâ m̀bi tswe ntɨ̀ɨ̀.”
51 Eu sou o pão vivo que desceu do céu. Quem comer deste pão viverá para sempre; e este pão, que eu oferecerei para que o mundo viva, é a minha carne”.
52 Ma yû a ghɨrə̀ mə tâ àswùŋnə̌ nlwîntɔ̀ŋ tâ à lɔgɨnə a tɨtɨ̀ɨ bo. “Mbə ŋù ghû a naŋsə̀ m̀fa njyǎ nû yì mə tâ bìꞌinə̀ kurə aa mə akə aa ɛ?”
52 Então os judeus começaram a discutir entre si a respeito do que ele queria dizer. “Como pode esse homem nos dar sua carne para comer?”, perguntavam.
53 Yesu a swoŋ a mbo bo mə, “Mə̀ swǒŋ a mbo bù tsiꞌǐ annù nɨ̂ŋkoŋ mə, mbə nɨ̀ tsuu njyǎnû Mu Ŋù ɨ kurə ɨ kɨɨ nno a aləə̀ yi, boŋ kaa mbə nɨ̀ waꞌà nɨ̂ ǹtswêntɨ̀ɨ̀ a mûm nu bù tswê.
53 Então Jesus disse novamente: “Eu lhes digo a verdade: se vocês não comerem a carne do Filho do Homem e não beberem o seu sangue, não terão a vida em si mesmos.
54 Ŋù ǹtsɨ̀m yìi mə à kurə njyǎnû yà, ŋ̀kɨ nno aləə nû ya aa, à tswe nɨ̀ ǹtswêntɨ̀ɨ̀ yìi mə ɨ̀ tswe nɨ̂ŋkoŋə̀ aà; mə̀ ka yǐ kɨɨ yweensə yi a njwî ǹlwìꞌìnjɨ̀mə̀.
54 Mas quem come minha carne e bebe meu sangue terá a vida eterna, e eu o ressuscitarei no último dia.
55 Ǹloŋ mə njyǎnû yà ɨ̀ laa mbə ŋgòtə̀ mɨjɨ̀, àləə nû ya a kɨ̂ m̀bə ŋgòtə̀ ayoò yì nò.
55 Pois minha carne é a verdadeira comida, e meu sangue é a verdadeira bebida.
56 Ŋù yìi mə à jɨ njyǎnû yà ŋ̀kɨ nno àləə̂ ya aa, à lwiꞌi a mûm nu mə̀, mə̀ kɨ̂ ǹlwiꞌi ghu mûm nû.
56 Quem come minha carne e bebe meu sangue permanece em mim, e eu nele.
57 Tà yìi mə à tswe ntɨ̀ɨ̀ aa, à tòo ghâ, mə̀ kɨ̂ ǹtswentɨ̀ɨ̀ ǹloŋ ŋgaa yì. À kɨ mbə ŋgɨ̌ŋ ŋgɨ̀ŋ mə ŋù yìi mə à kùrə gha aa, à kɨ ntswe ntswêntɨ̀ɨ̀ m̀bɨꞌɨ ŋgaà yà.
57 Eu vivo por causa do Pai, que vive e me enviou; da mesma forma, quem se alimenta de mim viverá por minha causa.
58 Àbaa ya yìi mə a lo a aburə nsɨgə aa kaa a sɨ̀ bə aa tsiꞌì tsǒ àbaa ya yìi mə bɨ̀tà bɨ bɨ̂taà buu bɨ lɛ ŋkurə ŋkɨ mbu ŋkwo aà. Ŋù yìi mə à kùrə abaa mà yû aa, a ka tswe ntɨ̀ɨ̀ ɨ lwìꞌì nɨ̂ŋkoŋə̀.”
58 Eu sou o verdadeiro pão que desceu do céu. Seus antepassados comeram maná e morreram; quem comer este pão não morrerá, mas viverá para sempre”.
59 Yesu à lɛ nswoŋə ma yû aa a noò yìi à lɛ sɨ dɨ̀ꞌɨ annù a ndâŋghòtə a Kapernaum aà.
59 Ele disse essas coisas quando ensinava na sinagoga de Cafarnaum.
60 Ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji jî ghàꞌàtə̀ jìi mə ɨ lɛ nyuꞌu ma yû ànnù aa, bɨ lɛ nlɔ̀gɨ̀nə̀ ŋ̀ka nswoŋə nɨ mə, “Àjàŋ annù yulà mə a dɨ̀ꞌɨ̀ aa, a tɨɨ siꞌi; m̀bə wò tse yuꞌutə aa ɛ?”
60 Muitos de seus discípulos disseram: “Sua mensagem é dura. Quem é capaz de aceitá-la?”.
61 Yesu à zi mə bo lɛ sɨ nurəkə nloŋə annù ma yû. M̀betə waa mə, “Mâ yû a ka ghɨ̀rə mə tâ nɨ̀ lwisə ntɔŋ mmaꞌatə gha aa ɛ?
61 Jesus, sabendo que seus discípulos reclamavam, disse: “Isso os ofende?
62 M̀bə nɨ̀ ghɨrə ntɨgə nyə Mu Ŋù a bu ŋkɔꞌɔ ŋghɛɛ fu a adɨgə yìi mə à lɛ ntɛꞌɛ ntswe ghu a mbìì aa, nɨ̀ bu mə akə aa ɛ?
62 Então o que pensarão se virem o Filho do Homem subir ao céu, onde estava antes?
63 Àyoo yìi mə a fa ntswêntɨ̀ɨ̀ aa, à nɨ̂ Àzwì Nwî. Kaa mɨ̀dàꞌà mɨ njyǎnu kaa mɨ sɨ annǔ tsu burə ŋkwɛtə nɨ̂ kwɛ̀tə̀. Mɨ̀ghàà mû mə mə̀ ghàa a mbo bù aa, mɨ nɨ̂ Àzwì ŋ̀ki mbə ntswêntɨ̀ɨ̀.
63 Somente o Espírito dá vida. A natureza humana não realiza coisa alguma. E as palavras que eu lhes disse são espírito e vida.
64 Lâ kaa bù bî mɔꞌɔ, nɨ̀ waꞌà biì.” Yesu lɛ nswoŋ ma laa nloŋ mə, ǹlɔgɨnə a nlɔ̀gɨ̀nə, à lɛ nzi bə̂ bìi mə kaa bɨ ka yi waꞌà yǐ bii aà, ŋ̀kɨ nzi ŋû yìi mə à lɛ ntswe nɨ̂ m̀fee yi aà.
64 Mas alguns de vocês não creem em mim”. Pois Jesus sabia, desde o princípio, quem não acreditava nele e quem iria traí-lo.
65 A kuꞌùsə̀ ǹswoŋ mə, “À nɨ̂ ǹjiꞌì ànnù yìi mə mə̀ ghɨ̀rə nswoŋ a mbo bù mə kaa mbə ŋù a waꞌǎ a mbo mə̀ zî tɨ ghə̌ mə Tà à fa àbwarə ghu mbô aà.”
65 E acrescentou: “Por isso eu disse que ninguém pode vir a mim a menos que o Pai o dê a mim”.
66 Ǹloŋ ma yû ànnù, ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù Yesu jî ghàꞌàtə̀ ɨ lɛ mbɨ̀ɨ̀ waa, kaa ŋkɨꞌɨ̀ bo bo bû ŋ̀karə.
66 Nesse momento, muitos de seus discípulos se afastaram dele e o abandonaram.
67 Yesu a bû ŋ̀karəkə yi mbetə ŋgǎŋyəgə̂nnù ji jya nɨ̀ghûm ǹtsò baa mə, “Ŋ̀gàà yùù ɨ̀ bə la aa ɛ? Nɨ̀ ka kɨɨ mmàꞌàtə̀ gha aa ɛ?”
67 Então Jesus se voltou para os Doze e perguntou: “Vocês também vão embora?”.
68 Simon Peta a kwiꞌi ghu mbo mə, “M̀màꞌàmbî, bìꞌì ka tɨgə mmàꞌàtə gho, ɨ ghɛ̀ɛ̀ a mbo wò aa ɛ? Ò tswe nɨ̀ nɨ̀ghàà nya mə nɨ fa ntwêntɨ̀ɨ̀ yìi mə ɨ̀ lwìꞌì nɨ̂ŋkoŋ aà.
68 Simão Pedro respondeu: “Senhor, para quem iremos? O senhor tem as palavras da vida eterna.
69 Tsɨ̂tsɔ̀ŋ bìꞌì bìì mə̂, ŋ̀kɨ nzi mə, ò laa mbə Yu wa yìi mə à Laa màŋsə̀, ǹlo a mbo Nwì aà.”
69 Nós cremos e sabemos que o senhor é o Santo de Deus”.
70 Yesu a kwiꞌi a mbo bo mə, “A lɛ ŋkɨꞌɨ̀ mə̂ tsɔꞌɔ ntsɔꞌɔ ghuu nɨghûm ǹtsò baa aa ɛ? Lâ ŋù yî m̀fùùrə̀ a tɨtɨ̀ɨ bù à nɨ̂ Devil.”
70 Então Jesus disse: “Eu escolhi vocês doze, mas um de vocês é um diabo”.
71 À lɛ sɨ ghàa annù ma yû ǹloŋə aa Judas mu Simon Iscariot, ǹloŋ mə, ka mə Judas à lɛ mbə ŋû yî mɔ̀ꞌɔ a tɨtɨ̀ɨ ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji jya nɨ̀ghûm ǹtsò baa, à lɛ ntswe nɨ̂ m̀fèê yi.
71 Ele se referia a Judas, filho de Simão Iscariotes, um dos Doze, que mais tarde o trairia.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 6, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.