João 4
Bafut (BFD) vs VC
1 BaFarɨsai bo lɛ nyuꞌu mə bə̀ bî ghàꞌàtə̀ lɛ sɨ yòŋə̀ nɨ̂ Yesu, a kɨɨ̀ m̀murə nɨ̂ bə̀ bî ghàꞌàtə̀ nɨ a ŋkì ǹtsyatə nɨ̂ Jɔn
1 O Senhor soube que os fariseus tinham ouvido dizer que ele recrutava e batizava mais discípulos que João
2 (A nsswoŋə ànnù nɨ̂ŋkoŋ, kaa Yesu à lɛ ŋkɨꞌɨ̀ nɨ̌ ŋû tsù a ŋkì murə̀. A lɛ sɨ murə tsiꞌì ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji murə nɨ̂ bə̀ a ŋkì.)
2 {se bem que não era Jesus quem batizava, mas os seus discípulos}.
3 Àjàŋ mə Yesu à lɛ yuꞌu bɨ kâ ǹswoŋə maa ajàŋ aa, a màꞌàtə̀ àlaꞌa Yudea ŋ̀ghɛɛ fu a Galilea.
3 Deixou a Judéia e voltou para a Galiléia.
4 À lɛ ntswe nɨ̂ ǹtsyà aa nɨ̂ àlaꞌa Samaria a ŋghɛ̀ɛ ghu.
4 Ora, devia passar por Samaria.
5 À ghɛ̀ɛ̀ mə̂ ŋ̀ka ntsya a alaꞌa Samaria, ŋ̀kuu a nɨkurə Sychar, nìi mə nɨ lɛ ŋkòòntə a mbɛ̀ɛ nsòò wa yìi mə Yakob à lɛ mmàꞌàtə̀ a mbo mû yì Joseph aà.
5 Chegou, pois, a uma localidade da Samaria, chamada Sicar, junto das terras que Jacó dera a seu filho José.
6 Ŋ̀kì yî ntǒŋ Yakob wa ɨ lɛ ntswe maa adɨgə. À tɨ̀ mə tɨ bə a nsiꞌi nòò, Yesu a kaa a nɨ nɨ̀təə nya, ǹsɨgɨtə ntswe maa mbɛ̀ɛ̀ ŋ̀kì yî tòŋ ŋ̀ka mɨɨntə.
6 Ali havia o poço de Jacó. E Jesus, fatigado da viagem, sentou-se à beira do poço. Era por volta do meio-dia.
7 Màŋgyɛ̀ Samaria yî mɔ̀ꞌɔ à lɛ nzì a ntuꞌu ŋ̀kì. Yesu a swoŋ ghu mbo mə, “Fa ŋkì a mbo mə tâ mə̀ no.”
7 Veio uma mulher da Samaria tirar água. Pediu-lhe Jesus: Dá-me de beber.
8 A lɛ tɨ bə aa boŋ ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji ɨ kùù mə̂ ŋ̀ghɛɛ a mûm nɨ̀kurə a nyuu mɨ̀jɨ ghu.
8 {Pois os discípulos tinham ido à cidade comprar mantimentos.}
9 Màŋgyɛ̀ wa a kwiꞌi ghu mbo mə, “Ò nɨ ŋù baYuda, mə̀ bə ŋù baSamaria, ò tɨgə̀ ǹlɔɔ ŋkì a mbo mə̀ aa mə akə aa ɛ?” À lɛ nswoŋ laa nloŋ mə baYuda bo bɨ̀ baSamaria kaa bo lɛ sɨ waꞌà jɨnə aà.
9 Aquela samaritana lhe disse: Sendo tu judeu, como pedes de beber a mim, que sou samaritana!... {Pois os judeus não se comunicavam com os samaritanos.}
10 Yesu a kwiꞌi ghu mbo mə, “Ò ghɨrə baa zi ayoo yìi mə Nwì a fa aa, ɨ kɨɨ zi ŋû yìi mə a betə ŋkì a mbo wò aa, boŋ ò laa mbetə yi mə tâ à fa ŋkǐ ntswêntɨ̀ɨ̀ mbo wò.”
10 Respondeu-lhe Jesus: Se conhecesses o dom de Deus, e quem é que te diz: Dá-me de beber, certamente lhe pedirias tu mesma e ele te daria uma água viva.
11 Màŋgyɛ̀ wa a kwiꞌi ghu mbo mə, “Taà, kaa ò sɨ̀ nɨ̂ àbɔkɛ tswê, ŋ̀kì yî tòŋ ghû ɨ kɨ̂ ǹtso siꞌi, ò ka lɔ̀gə ŋkǐ ntswêntɨ̀ɨ̀ aa fə aa ɛ?
11 A mulher lhe replicou: Senhor, não tens com que tirá-la, e o poço é fundo... donde tens, pois, essa água viva?
12 Ɨ ŋkì yî tòŋ ghû aa a lɛ mfa Ta bɨ̀ taà yìꞌì, Yakob a mbo bìꞌì, yumbɔŋ nɨ bɔɔ̀ bi, a bɔ̀ꞌɔ bɨ̀ nàâ ji, bo lɛ nno ŋkì ghû. O lɔ̀ɔ̂ ǹswǒŋ mə ò kɔ̀ꞌɔ̀nə ntsyà a taà yìꞌì Yakob aa ɛ?”
12 És, porventura, maior do que o nosso pai Jacó, que nos deu este poço, do qual ele mesmo bebeu e também os seus filhos e os seus rebanhos?
13 Yesu a kwiꞌi ghu mbo mə, “Ŋù yìi mə à no ŋkì ghûlà aa, ǹjì ŋ̀kì ɨ̀ ka yǐ bǔ yaŋə yi.
13 Respondeu-lhe Jesus: Todo aquele que beber desta água tornará a ter sede,
14 Lâ, ŋù yìi mə à no ŋkì yìi mə mə̀ ka fa ghu mbo aa, kaa ǹjì ŋ̀kì ɨ̀ ka yǐ waꞌà yi bû ǹyaŋə. Ŋ̀kì wa yìi mə mə̀ ka fa ghu mbo aa, ɨ ka bəŋ ɨ tɨgə naŋəbɨrə ghu nu, ɨ tɨgə jwe nɨ̂ ŋ̀kì yìi mə ɨ fa nɨ̂ ǹtswêntɨ̀ɨ̀ yìi mə ɨ̀ lwìꞌi nɨ̂koŋ aa ghu mbô.”
14 mas o que beber da água que eu lhe der jamais terá sede. Mas a água que eu lhe der virá a ser nele fonte de água, que jorrará até a vida eterna.
15 Màŋgyɛ̀ wa a kwiꞌi ghu mbo mə, “Taà fa ŋkì ma wa a mbo mə̀; tǎ tâ ǹjì ŋ̀kì ɨ̀ yi ŋwaꞌà gha bù ǹyaŋə, tâ mə̀ waꞌà faà bû ŋ̀ka nzi a ntuꞌu ŋ̀kì.”
15 A mulher suplicou: Senhor, dá-me desta água, para eu já não ter sede nem vir aqui tirá-la!
16 Yesu a swoŋ ghu mbo mə, “Ghɛ̀ɛ ntwoŋə ndoò ghò tâ bu yu zi.”
16 Disse-lhe Jesus: Vai, chama teu marido e volta cá.
17 A kwiꞌi a mbo Yesu mə, “Kaa mə̀ sɨ̀ nɨ̂ ǹdoo tswê.”
17 A mulher respondeu: Não tenho marido. Disse Jesus: Tens razão em dizer que não tens marido.
18 Ò yɔ̀ꞌɔ̀ mə̂ aa mbâŋnə̀ ji ntaà, lâ ŋùmbâŋnə̀ yìi mə bù yu tswe tsɨtsɔ̀ŋ aa, kaa à sɨ̌ ndoò ghò bə̂. Ò swòŋ aa tsiꞌì ànnù nɨ̂koŋ a mbo mə̀.”
18 Tiveste cinco maridos, e o que agora tens não é teu. Nisto disseste a verdade.
19 A swoŋ a mbo Yesu mə, “Taà, mə̀ yə̂. Ò nɨ ŋgàŋntoò Nwì.
19 Senhor, disse-lhe a mulher, vejo que és profeta!...
20 Bɨ̀tà bɨ bɨ̂taà biꞌi a Samaria, bɨ lɛ sɨ ghaꞌasə Nwî aa fàa atu ntaꞌa laà, lâ bù baYuda, nɨ̀ swoŋ mə bɨ ka ŋghaꞌasə Nwî aa tsiꞌì a Yerusalem.”
20 Nossos pais adoraram neste monte, mas vós dizeis que é em Jerusalém que se deve adorar.
21 Yesu a swoŋ ghu mbo mə, “Bii annù yìi mə mə swoŋ aa mba mâŋgyɛ̀. Nòò à ka yǐ kùꞌù mə kaa nɨ ka yǐ waꞌǎ Taà aa fàa a atu ntaꞌa bù ŋ̀ka ŋghaꞌasə, kaa waꞌǎ aa a Yerusalem kɨɨ mbu ŋghaꞌasə.
21 Jesus respondeu: Mulher, acredita-me, vem a hora em que não adorareis o Pai, nem neste monte nem em Jerusalém.
22 Bù baSamaria, kaa nɨ̀ sɨ̌ ŋû yìi mə nɨ ghaꞌasə aa naŋsə̀ ǹzi. Lâ bìꞌì baYuda, bìꞌì zi ŋû yìi mə bìꞌi ghaꞌasə aà ǹloŋ mə annǔ nyweensə̂ m̀bi a tsyà aa a njɨ̌m baYuda ǹzi.
22 Vós adorais o que não conheceis, nós adoramos o que conhecemos, porque a salvação vem dos judeus.
23 Lâ nòò a kùꞌù ǹzi, kə̀ à kùꞌù mə̂, mə, bə̀ bìi mə bɨ naŋsə ŋ̀ghàꞌàsə̀ Nwì aa, bɨ ka yǐ tɨgə ghaꞌasə Ta aa a mûm Àzwì, ɨ kɨ ghaꞌasə nii aa tsiꞌǐ annù nɨ̂ŋkoŋə̀. Ma yû a bə̂ m̀buu bə̂ bìi mə Nwì a kɔ̀ŋə mə tâ bɨ̀ ka ŋghaꞌasə nii laà.
23 Mas vem a hora, e já chegou, em que os verdadeiros adoradores hão de adorar o Pai em espírito e verdade, e são esses adoradores que o Pai deseja.
24 Nwìŋgɔ̀ŋ à laa mbə Azwì, mbə bə̀ kɨ̂ ŋ̀ka ŋghaꞌasə yi aa tsiꞌǐ a mûm Àzwì bo bɨ̀ annù nîŋkoŋə̀.”
24 Deus é espírito, e os seus adoradores devem adorá-lo em espírito e verdade.
25 Màŋgyɛ̀ wa a swoŋ ghu mbo mə, “Mə̀ zi mə Àyɔꞌɔ̀ Nwì wa (mə bɨ twoŋə nɨ Kristo aa) à ka yǐ zì, bɛɛ a zi aa boŋ à ka swoŋ ŋgɔ̀ŋ ɨ̀nnǔ tsɨ̀m a mbo bìꞌì.”
25 Respondeu a mulher: Sei que deve vir o Messias {que se chama Cristo}; quando, pois, vier, ele nos fará conhecer todas as coisas.
26 Yesu a kwiꞌi ghu mbo mə, “À nɨ mə̀, mə̀ ghuà yìi mə ghàà a mbo wò aà.”
26 Disse-lhe Jesus: Sou eu, quem fala contigo.
27 À tɨ̀ mə tɨ bə maa nòò aa, ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji jya ɨ bɨɨ̀. Ànnù naŋsə̀ ŋ̀ghaꞌa waa ajàŋ mə bo lɛ nyə Yesu a ghaànə̀ bo màŋgyɛ̀ aà. Lâ, kaa ŋù nɨ̀bò wàà a lɛ ŋwaꞌǎ ntsù yi ŋŋaꞌa a mbetə mə, “O lɔ̀ɔ̀ aa àkə̀ aa ɛ?” Kə̀ ŋ̀kɨ mbetə yi mə, “O ghàà bu yu aa a ya aa ɛ?”
27 Nisso seus discípulos chegaram e maravilharam-se de que estivesse falando com uma mulher. Ninguém, todavia, perguntou: Que perguntas? Ou: Que falas com ela?
28 Maà noò, màŋgyɛ̀ wa à lɛ mmàꞌàtə antɔ̀ɔ̀ ŋ̀kî yì wa, m̀bu ŋkuu ŋghɛɛ fu a mûm nɨ̀kurə, ǹswoŋ a mbo bə̀ bìi mə bɨ lɛ tswe ghu aa mə,
28 A mulher deixou o seu cântaro, foi à cidade e disse àqueles homens:
29 “Nɨ̀ zi nyə ŋû yì mɔ̀ꞌɔ mə à swǒŋ ŋgɔ̀ŋ ɨ̀nnù tsɨ̀m jìi mə mə̀ lɛɛ̀ ŋ̀ghɨrə fàa atu nsyɛ̀ aà! À laà m̀bə Ayɔꞌɔ̀ Nwì wa aa ɛ?”
29 Vinde e vede um homem que me contou tudo o que tenho feito. Não seria ele, porventura, o Cristo?
30 Bo lɛ mmàꞌàtə̀ nɨkurə nya ntɨgə ŋghɛɛ nyə Yesu.
30 Eles saíram da cidade e vieram ter com Jesus.
31 Maa noò ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù Yesu ɨ lɛ sɨ lətə nɨ̂ Yesu, ǹswoŋə nɨ mə, “Rabbi, bɔɔ njɨ mû àyoò!”
31 Entretanto, os discípulos lhe pediam: Mestre, come.
32 A kwiꞌi a mbo bo mə, “Mə̀ tswe nɨ̀ mɨ̀jɨ a njɨ mìi mə kaa nɨ̀ sɨ̌ annǔ tsu zi nloŋ mɨjɨ mà myâ.”
32 Mas ele lhes disse: Tenho um alimento para comer que vós não conheceis.
33 Ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji ɨ lɔgɨ̀nə̀ ǹtɨgə mbetə nɨ̂ waa bo nɨ bo mə, “Ŋù tsù à ghɨ̀rə̂ m̀bàâ ǹzi mfa mɨjɨ ghu mbo aa ɛ?”
33 Os discípulos perguntavam uns aos outros: Alguém lhe teria trazido de comer?
34 Yesu a swoŋ a mbo bo mə, “Mɨ̀jɨ̂ ma à nɨ̂ ŋ̀ka yuꞌunə annù yìi mə ŋù yìi à tòo gha aa a lɔ̀ɔ̀ aà; ŋ̀kɨ mbə mmàŋsə ɨfàꞌà yìi mə à fa a mbo mə̀ mə mə̀ faꞌa aà.
34 Disse-lhes Jesus: Meu alimento é fazer a vontade daquele que me enviou e cumprir a sua obra.
35 Nɨ̌ swoŋə nɨghàà nî mɔꞌɔ mə, ‘Bɨ̀sàŋ bɨ burə bi nɨkwà tâ bɨ̀ fuꞌu mɨjɨ̂.’ Lâ, mə̀ swǒŋ a mbo bù mə nɨ̀ ŋɛntə miꞌì muu, nlii mɨ̂nsòò ghu. Mɨ̀jɨ mɨ bè mə̂, nòò m̀fùꞌu a kuꞌù.
35 Não dizeis vós que ainda há quatro meses e vem a colheita? Eis que vos digo: levantai os vossos olhos e vede os campos, porque já estão brancos para a ceifa.
36 Ŋù yìi mə a fùꞌù mɨjɨ aa, bɨ twu nìi, a ghotə̀ nɨ̀ mɨ̀jɨ mya nloŋ aà ǹtswêntɨ̀ɨ̀ yìi mə ɨ̀ lwìꞌi nɨ̂ŋkoŋ aà. Ma yû a bə mə ŋù yìi mə a bè mɨjɨ aa, bo ŋù yìi mə a fùꞌù aa, bo dorɨtə bɨtsɨ̀mə̀.
36 O que ceifa recebe o salário e ajunta fruto para a vida eterna; assim o semeador e o ceifador juntamente se regozijarão.
37 Nɨ̀ghàà nulà nɨ swoŋ aa tsiꞌì ànnù nɨ̂ŋkoŋ mə, ‘Ŋù yî mɔ̀ꞌɔ a bě, ŋù yî mɔ̀ꞌɔ a bâŋnə̀ m̀fuꞌu.’
37 Porque eis que se pode dizer com toda verdade: Um é o que semeia outro é o que ceifa.
38 Mə̀ tòo ghuu mə tâ nɨ̀ ghɛɛ mfùꞌù mɨjɨ nɨ̂ mɨ̀nsòò mìi mə kaa nɨ̀ lɛ ŋwaꞌà ghu faꞌà. Â lɛ mfàꞌà badàŋ ghu. Nɨ̀ ka tɨgə jɨ abìi afàꞌâ yaa.”
38 Enviei-vos a ceifar onde não tendes trabalhado; outros trabalharam, e vós entrastes nos seus trabalhos.
39 BaSamaria bî ghàꞌàtə̀ maa mûm nɨ̀kurə lɛ nnɨŋ mɨ̂ntɨ̀î myaa a nu Yesu, ǹloŋ mə màŋgyɛ̀ wa à lɛ nswoŋ mə, “À ghɨ̀rə nswoŋ ŋgɔ̀ŋ ɨ̀nnù tsɨ̀m jìi mə mə̀ lɛɛ̀ ŋ̀ghɨrə fàa a atu nsyɛ aà.”
39 Muitos foram os samaritanos daquela cidade que creram nele por causa da palavra da mulher, que lhes declarara: Ele me disse tudo quanto tenho feito.
40 BaSamaria bya bɨ zì mə̂ ǹyə yi aa, mbuꞌu mbo mə tâ Yesu à tswe bo bo. Yesu a tswê bo bo njwi ji baà.
40 Assim, quando os samaritanos foram ter com ele, pediram que ficasse com eles. Ele permaneceu ali dois dias.
41 Bə̀ bî ghàꞌàtə̀ kuꞌùsə̀ nɨŋ mɨ̂ntiɨ̀ myaa ghu nu nloŋ ntoo yìi mə à lɛ sɨ swoŋ aà.
41 Ainda muitos outros creram nele por causa das suas palavras.
42 Ǹtɨgə nswoŋ a mbo màŋgyɛ̀ wa mə, “Bìꞌì bii tsɨ̀tsɔ̀ŋ aa kaa waꞌà bù ǹyoŋ aa bə nɨ̂ ànnù ya mə ò ghɨ̀rə nswoŋ aà, bìꞌì bii aa nloŋ mə ɨ̀tu bɨ̀ɨnû yiꞌi, bìꞌì yùꞌù mə̂ nɨghàâ ni, ǹnaŋsə nzi mə à laa mbə ŋgàŋyweensə̂ m̀bî.”
42 E diziam à mulher: Já não é por causa da tua declaração que cremos, mas nós mesmos ouvimos e sabemos ser este verdadeiramente o Salvador do mundo.
43 Ǹjwi jya ji baa ɨ tsyà mə̂, Yesu a bû m̀maꞌatə ŋghɛ̀ɛ a Galilea.
43 Passados os dois dias, Jesus partiu para a Galiléia.
44 Ǹloŋ mə yumbɔŋ à lɛɛ̀ ǹswoŋ mə, “Kaa bɨ sɨ̌ ŋgàŋntoò Nwì a mûm àlaꞌa bo ghuꞌusə.”
44 {Ele mesmo havia declarado que um profeta não é honrado na sua pátria.}
45 À zì mə̂ ŋ̀kuu a Galilea, bə̀ kwɛrə̀ yi tsiꞌì sɨgɨ̀nə̀ ǹloŋ mə nòò yìi mə bo lɛ ŋghɛ̀ɛ̀ a adɨgə Passa a Yerusalem aa, bo lɛ nyə ŋgɔ̀ŋ ɨ̀nnù tsɨ̀m jìi mə à lɛ ŋghɨrə maa noò Passa aà nloŋ mə bobɨmbɔŋ, bo lɛ ŋkɨ ŋghɛɛ ghu.
45 Chegando à Galiléia, acolheram-no os galileus, porque tinham visto tudo o que fizera durante a festa em Jerusalém; pois também eles tinham ido à festa.
46 Maa noò Yesu bû m̀bɨ̀ɨ̀ fu a Cana, a mbùꞌu Galilea, fya adɨgə mə à lɛ mbəŋ ŋkì ghu ɨ tɨgə̀ mɨ̀lùꞌù aà. Ŋ̀gàŋàfàꞌa gûmnàà yî mɔ̀ꞌɔ à lɛ ntswe a Kapernaum, mû yì a ghɔɔ̀.
46 Ele voltou, pois, a Caná da Galiléia, onde transformara água em vinho. Havia então em Cafarnaum um oficial do rei, cujo filho estava doente.
47 À yùꞌù mə̂ mə Yesu à lò mə̂ a Yudea ǹzi a Galilea aa, ŋ̀ghɛɛ ghu mbɛ̀ɛ̀ ǹtwoŋə yi mə tâ bo yu ghɛɛ a Kapernaum, tâ à ghurə mû yì wa mə à lɛ sɨ ghɔ̀ɔ̀ ǹtɨgə tsiꞌì a ŋkwo aà.
47 Ao ouvir que Jesus vinha da Judéia para a Galiléia, foi a ele e rogou-lhe que descesse e curasse seu filho, que estava prestes a morrer.
48 Yesu a swoŋ ghu mbo mə, “Kaa mbə ŋù nɨ̀bǒ ghùù a waꞌà bii tɨ̀ ghə̂ mə à yə̂ ɨ̀lènsə̀ bo bɨ̀ ɨ̀nnǔtsyâmbô.”
48 Disse-lhe Jesus: Se não virdes milagres e prodígios, não credes...
49 Ŋ̀gàŋàfàꞌà yî ŋ̀wè wa a bû ŋ̀kuꞌusə nswoŋ ghu mbo mə, “Taà, zǐ sɨ̀ ghɛɛ mbɔŋ tâ mû ghà ghû à kwo.”
49 Pediu-lhe o oficial: Senhor, desce antes que meu filho morra!
50 Yesu a swoŋ ghu mbo mə, “Ghɛ̀ɛ̂, wa mû ghò wa à ka tswe ntɨ̀ɨ̀.”
50 Vai, disse-lhe Jesus, o teu filho está passando bem! O homem acreditou na palavra de Jesus e partiu.
51 Nòò yìi mə à lɛ ntswe a mânjì ŋ̀ghɛɛ nɨ a ndùgə yu aa, ŋ̀gàŋàfàꞌa yì a zî m̀boo yi nɨ̂ ŋ̀kɨ̀ɨ̀ mə, “Wa mû ghò wa à tɨ̀ɨ̀ mə̂.”
51 Enquanto ia descendo, os criados vieram-lhe ao encontro e lhe disseram: Teu filho está passando bem.
52 A betə̌ ŋgàŋàfàꞌâ yì wa mə, “À kɨ̀ lɔ̀gɨnə ŋka mfwɛtə aa a noò àkə̀ aa ɛ?”
52 Indagou então deles a hora em que se sentira melhor. Responderam-lhe: Ontem à sétima hora a febre o deixou.
53 Ta bɨ̀ mu wa a waꞌatə̌ mə à kɨ̀ bə aa maa àbàŋtə̀ noò mə Yesu à kɨ̀ swòŋə a mbo yu mə, “Wa mû ghò wa à ka tswe ntɨ̀ɨ̀.” Yu bô ŋ̀gwɛ̀ꞌɛ̀ yì, bo tɨgə̀ nɨŋ mintɨɨ̀ myaa a nu Yesu.
53 Reconheceu o pai ser a mesma hora em que Jesus dissera: Teu filho está passando bem. E creu tanto ele como toda a sua casa.
54 Ma yû à lɛ mbə àlènsə ɨnnù yìi mə ɨ yweꞌe ji baa, jìi mə Yesu à lɛ ŋghɨ̀rə̀ a noò yìi mə à lɛ mbù ǹlo a Yudea, ǹzi a Galilea aà.
54 Esse foi o segundo milagre que Jesus fez, depois de voltar da Judéia para a Galiléia.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.