João 4
Bafut (BFD) vs BKJ
1 BaFarɨsai bo lɛ nyuꞌu mə bə̀ bî ghàꞌàtə̀ lɛ sɨ yòŋə̀ nɨ̂ Yesu, a kɨɨ̀ m̀murə nɨ̂ bə̀ bî ghàꞌàtə̀ nɨ a ŋkì ǹtsyatə nɨ̂ Jɔn
1 Portanto, quando o Senhor soube que os fariseus tinham ouvido que Jesus fazia e batizava mais discípulos do que João,
2 (A nsswoŋə ànnù nɨ̂ŋkoŋ, kaa Yesu à lɛ ŋkɨꞌɨ̀ nɨ̌ ŋû tsù a ŋkì murə̀. A lɛ sɨ murə tsiꞌì ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji murə nɨ̂ bə̀ a ŋkì.)
2 (embora o próprio Jesus não tenha batizado, mas os seus discípulos),
3 Àjàŋ mə Yesu à lɛ yuꞌu bɨ kâ ǹswoŋə maa ajàŋ aa, a màꞌàtə̀ àlaꞌa Yudea ŋ̀ghɛɛ fu a Galilea.
3 ele deixou a Judeia, e partiu novamente para a Galileia.
4 À lɛ ntswe nɨ̂ ǹtsyà aa nɨ̂ àlaꞌa Samaria a ŋghɛ̀ɛ ghu.
4 E era-lhe necessário passar por Samaria.
5 À ghɛ̀ɛ̀ mə̂ ŋ̀ka ntsya a alaꞌa Samaria, ŋ̀kuu a nɨkurə Sychar, nìi mə nɨ lɛ ŋkòòntə a mbɛ̀ɛ nsòò wa yìi mə Yakob à lɛ mmàꞌàtə̀ a mbo mû yì Joseph aà.
5 Então ele chega a uma cidade de Samaria, que é chamada Sicar, perto das terras que Jacó deu a seu filho José.
6 Ŋ̀kì yî ntǒŋ Yakob wa ɨ lɛ ntswe maa adɨgə. À tɨ̀ mə tɨ bə a nsiꞌi nòò, Yesu a kaa a nɨ nɨ̀təə nya, ǹsɨgɨtə ntswe maa mbɛ̀ɛ̀ ŋ̀kì yî tòŋ ŋ̀ka mɨɨntə.
6 Ora, o poço de Jacó estava ali. Jesus, pois, cansado da sua viagem, assentou-se assim junto do poço, e era cerca da hora sexta.
7 Màŋgyɛ̀ Samaria yî mɔ̀ꞌɔ à lɛ nzì a ntuꞌu ŋ̀kì. Yesu a swoŋ ghu mbo mə, “Fa ŋkì a mbo mə tâ mə̀ no.”
7 Então veio uma mulher de Samaria para tirar água. Disse-lhe Jesus: Dá-me de beber.
8 A lɛ tɨ bə aa boŋ ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji ɨ kùù mə̂ ŋ̀ghɛɛ a mûm nɨ̀kurə a nyuu mɨ̀jɨ ghu.
8 (Pois seus discípulos tinham ido à cidade para comprar alimento).
9 Màŋgyɛ̀ wa a kwiꞌi ghu mbo mə, “Ò nɨ ŋù baYuda, mə̀ bə ŋù baSamaria, ò tɨgə̀ ǹlɔɔ ŋkì a mbo mə̀ aa mə akə aa ɛ?” À lɛ nswoŋ laa nloŋ mə baYuda bo bɨ̀ baSamaria kaa bo lɛ sɨ waꞌà jɨnə aà.
9 Então, disse-lhe a mulher samaritana: Como é que tu, sendo um judeu, pedes de beber a mim, que sou mulher de Samaria? Porque os judeus não se relacionam com os samaritanos.
10 Yesu a kwiꞌi ghu mbo mə, “Ò ghɨrə baa zi ayoo yìi mə Nwì a fa aa, ɨ kɨɨ zi ŋû yìi mə a betə ŋkì a mbo wò aa, boŋ ò laa mbetə yi mə tâ à fa ŋkǐ ntswêntɨ̀ɨ̀ mbo wò.”
10 Jesus respondeu e disse-lhe: Se tu conheceras o dom de Deus, e quem é o que te diz: Dá-me de beber, tu lhe pedirias, e ele te daria água viva.
11 Màŋgyɛ̀ wa a kwiꞌi ghu mbo mə, “Taà, kaa ò sɨ̀ nɨ̂ àbɔkɛ tswê, ŋ̀kì yî tòŋ ghû ɨ kɨ̂ ǹtso siꞌi, ò ka lɔ̀gə ŋkǐ ntswêntɨ̀ɨ̀ aa fə aa ɛ?
11 Disse-lhe a mulher: Senhor, tu não tens com que a tirar, e o poço é fundo; onde, pois, tens a água viva?
12 Ɨ ŋkì yî tòŋ ghû aa a lɛ mfa Ta bɨ̀ taà yìꞌì, Yakob a mbo bìꞌì, yumbɔŋ nɨ bɔɔ̀ bi, a bɔ̀ꞌɔ bɨ̀ nàâ ji, bo lɛ nno ŋkì ghû. O lɔ̀ɔ̂ ǹswǒŋ mə ò kɔ̀ꞌɔ̀nə ntsyà a taà yìꞌì Yakob aa ɛ?”
12 És tu maior do que Jacó, o nosso pai, que nos deu o poço, do qual ele mesmo bebeu, e os seus filhos, e o seu gado?
13 Yesu a kwiꞌi ghu mbo mə, “Ŋù yìi mə à no ŋkì ghûlà aa, ǹjì ŋ̀kì ɨ̀ ka yǐ bǔ yaŋə yi.
13 Jesus respondeu e disse-lhe: Qualquer que beber desta água terá sede novamente;
14 Lâ, ŋù yìi mə à no ŋkì yìi mə mə̀ ka fa ghu mbo aa, kaa ǹjì ŋ̀kì ɨ̀ ka yǐ waꞌà yi bû ǹyaŋə. Ŋ̀kì wa yìi mə mə̀ ka fa ghu mbo aa, ɨ ka bəŋ ɨ tɨgə naŋəbɨrə ghu nu, ɨ tɨgə jwe nɨ̂ ŋ̀kì yìi mə ɨ fa nɨ̂ ǹtswêntɨ̀ɨ̀ yìi mə ɨ̀ lwìꞌi nɨ̂koŋ aa ghu mbô.”
14 mas aquele que beber da água que eu lhe der nunca terá sede, mas a água que eu lhe der, se fará nele uma fonte de água a jorrar para a vida eterna.
15 Màŋgyɛ̀ wa a kwiꞌi ghu mbo mə, “Taà fa ŋkì ma wa a mbo mə̀; tǎ tâ ǹjì ŋ̀kì ɨ̀ yi ŋwaꞌà gha bù ǹyaŋə, tâ mə̀ waꞌà faà bû ŋ̀ka nzi a ntuꞌu ŋ̀kì.”
15 Disse-lhe a mulher: Senhor, dá-me dessa água, para que eu não tenha sede e não venha aqui tirá-la.
16 Yesu a swoŋ ghu mbo mə, “Ghɛ̀ɛ ntwoŋə ndoò ghò tâ bu yu zi.”
16 Disse-lhe Jesus: Vai, chama o teu marido e vem cá.
17 A kwiꞌi a mbo Yesu mə, “Kaa mə̀ sɨ̀ nɨ̂ ǹdoo tswê.”
17 A mulher respondeu e disse: Eu não tenho marido. Disse-lhe Jesus: Tu disseste bem: Eu não tenho marido;
18 Ò yɔ̀ꞌɔ̀ mə̂ aa mbâŋnə̀ ji ntaà, lâ ŋùmbâŋnə̀ yìi mə bù yu tswe tsɨtsɔ̀ŋ aa, kaa à sɨ̌ ndoò ghò bə̂. Ò swòŋ aa tsiꞌì ànnù nɨ̂koŋ a mbo mə̀.”
18 porque tu tiveste cinco maridos, e o que agora tens não é teu marido; isso disseste com verdade.
19 A swoŋ a mbo Yesu mə, “Taà, mə̀ yə̂. Ò nɨ ŋgàŋntoò Nwì.
19 Disse-lhe a mulher: Senhor, Eu vejo que tu és um profeta.
20 Bɨ̀tà bɨ bɨ̂taà biꞌi a Samaria, bɨ lɛ sɨ ghaꞌasə Nwî aa fàa atu ntaꞌa laà, lâ bù baYuda, nɨ̀ swoŋ mə bɨ ka ŋghaꞌasə Nwî aa tsiꞌì a Yerusalem.”
20 Nossos pais adoraram neste monte, e vós dizeis que é em Jerusalém o lugar onde o homem deve adorar.
21 Yesu a swoŋ ghu mbo mə, “Bii annù yìi mə mə swoŋ aa mba mâŋgyɛ̀. Nòò à ka yǐ kùꞌù mə kaa nɨ ka yǐ waꞌǎ Taà aa fàa a atu ntaꞌa bù ŋ̀ka ŋghaꞌasə, kaa waꞌǎ aa a Yerusalem kɨɨ mbu ŋghaꞌasə.
21 Disse-lhe Jesus: Mulher, crê-me, a hora vem, em que nem neste monte, nem em Jerusalém adorareis o Pai.
22 Bù baSamaria, kaa nɨ̀ sɨ̌ ŋû yìi mə nɨ ghaꞌasə aa naŋsə̀ ǹzi. Lâ bìꞌì baYuda, bìꞌì zi ŋû yìi mə bìꞌi ghaꞌasə aà ǹloŋ mə annǔ nyweensə̂ m̀bi a tsyà aa a njɨ̌m baYuda ǹzi.
22 Vós adorais o que não conheceis, nós adoramos o que conhecemos, porque a salvação é dos judeus.
23 Lâ nòò a kùꞌù ǹzi, kə̀ à kùꞌù mə̂, mə, bə̀ bìi mə bɨ naŋsə ŋ̀ghàꞌàsə̀ Nwì aa, bɨ ka yǐ tɨgə ghaꞌasə Ta aa a mûm Àzwì, ɨ kɨ ghaꞌasə nii aa tsiꞌǐ annù nɨ̂ŋkoŋə̀. Ma yû a bə̂ m̀buu bə̂ bìi mə Nwì a kɔ̀ŋə mə tâ bɨ̀ ka ŋghaꞌasə nii laà.
23 Mas a hora vem, e agora é, em que os verdadeiros adoradores adorarão o Pai em espírito e em verdade, porque o Pai procura a tais para adorá-lo.
24 Nwìŋgɔ̀ŋ à laa mbə Azwì, mbə bə̀ kɨ̂ ŋ̀ka ŋghaꞌasə yi aa tsiꞌǐ a mûm Àzwì bo bɨ̀ annù nîŋkoŋə̀.”
24 Deus é um Espírito, e os que o adoram devem adorá-lo em espírito e em verdade.
25 Màŋgyɛ̀ wa a swoŋ ghu mbo mə, “Mə̀ zi mə Àyɔꞌɔ̀ Nwì wa (mə bɨ twoŋə nɨ Kristo aa) à ka yǐ zì, bɛɛ a zi aa boŋ à ka swoŋ ŋgɔ̀ŋ ɨ̀nnǔ tsɨ̀m a mbo bìꞌì.”
25 A mulher disse-lhe: Eu sei que vem o Messias, que se chama o Cristo; quando ele vier, nos anunciará todas as coisas.
26 Yesu a kwiꞌi ghu mbo mə, “À nɨ mə̀, mə̀ ghuà yìi mə ghàà a mbo wò aà.”
26 Jesus disse-lhe: Eu o sou, o que fala contigo.
27 À tɨ̀ mə tɨ bə maa nòò aa, ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji jya ɨ bɨɨ̀. Ànnù naŋsə̀ ŋ̀ghaꞌa waa ajàŋ mə bo lɛ nyə Yesu a ghaànə̀ bo màŋgyɛ̀ aà. Lâ, kaa ŋù nɨ̀bò wàà a lɛ ŋwaꞌǎ ntsù yi ŋŋaꞌa a mbetə mə, “O lɔ̀ɔ̀ aa àkə̀ aa ɛ?” Kə̀ ŋ̀kɨ mbetə yi mə, “O ghàà bu yu aa a ya aa ɛ?”
27 E nisto vieram os seus discípulos e maravilharam-se de que ele estivesse falando com a mulher; todavia, nenhum homem lhe disse: O que tu procuras? Ou: Por que tu falas com ela?
28 Maà noò, màŋgyɛ̀ wa à lɛ mmàꞌàtə antɔ̀ɔ̀ ŋ̀kî yì wa, m̀bu ŋkuu ŋghɛɛ fu a mûm nɨ̀kurə, ǹswoŋ a mbo bə̀ bìi mə bɨ lɛ tswe ghu aa mə,
28 A mulher então, deixou o seu cântaro, e foi no caminho da cidade, e disse aos homens:
29 “Nɨ̀ zi nyə ŋû yì mɔ̀ꞌɔ mə à swǒŋ ŋgɔ̀ŋ ɨ̀nnù tsɨ̀m jìi mə mə̀ lɛɛ̀ ŋ̀ghɨrə fàa atu nsyɛ̀ aà! À laà m̀bə Ayɔꞌɔ̀ Nwì wa aa ɛ?”
29 Vinde, vede um homem que me disse todas as coisas que eu tenho feito; não é este o Cristo?
30 Bo lɛ mmàꞌàtə̀ nɨkurə nya ntɨgə ŋghɛɛ nyə Yesu.
30 Então, eles saíram da cidade e foram até ele.
31 Maa noò ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù Yesu ɨ lɛ sɨ lətə nɨ̂ Yesu, ǹswoŋə nɨ mə, “Rabbi, bɔɔ njɨ mû àyoò!”
31 Enquanto isso os seus discípulos lhe suplicavam, dizendo: Mestre, come.
32 A kwiꞌi a mbo bo mə, “Mə̀ tswe nɨ̀ mɨ̀jɨ a njɨ mìi mə kaa nɨ̀ sɨ̌ annǔ tsu zi nloŋ mɨjɨ mà myâ.”
32 Mas ele lhes disse: Eu tenho um alimento para comer, que vós não conheceis.
33 Ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji ɨ lɔgɨ̀nə̀ ǹtɨgə mbetə nɨ̂ waa bo nɨ bo mə, “Ŋù tsù à ghɨ̀rə̂ m̀bàâ ǹzi mfa mɨjɨ ghu mbo aa ɛ?”
33 Portanto, os discípulos diziam uns aos outros: Acaso algum homem lhe trouxe algo de comer?
34 Yesu a swoŋ a mbo bo mə, “Mɨ̀jɨ̂ ma à nɨ̂ ŋ̀ka yuꞌunə annù yìi mə ŋù yìi à tòo gha aa a lɔ̀ɔ̀ aà; ŋ̀kɨ mbə mmàŋsə ɨfàꞌà yìi mə à fa a mbo mə̀ mə mə̀ faꞌa aà.
34 Jesus disse-lhes: O meu alimento é fazer a vontade daquele que me enviou, e completar a sua obra.
35 Nɨ̌ swoŋə nɨghàà nî mɔꞌɔ mə, ‘Bɨ̀sàŋ bɨ burə bi nɨkwà tâ bɨ̀ fuꞌu mɨjɨ̂.’ Lâ, mə̀ swǒŋ a mbo bù mə nɨ̀ ŋɛntə miꞌì muu, nlii mɨ̂nsòò ghu. Mɨ̀jɨ mɨ bè mə̂, nòò m̀fùꞌu a kuꞌù.
35 Não dizeis vós: Ainda há quatro meses, e então virá a colheita? Eis que eu vos digo: Levantai os vossos olhos, e vede os campos, porque eles já estão brancos para a colheita.
36 Ŋù yìi mə a fùꞌù mɨjɨ aa, bɨ twu nìi, a ghotə̀ nɨ̀ mɨ̀jɨ mya nloŋ aà ǹtswêntɨ̀ɨ̀ yìi mə ɨ̀ lwìꞌi nɨ̂ŋkoŋ aà. Ma yû a bə mə ŋù yìi mə a bè mɨjɨ aa, bo ŋù yìi mə a fùꞌù aa, bo dorɨtə bɨtsɨ̀mə̀.
36 E o que ceifa recebe salário, e ajunta fruto para a vida eterna; para que o que semeia e o que ceifa possam juntamente se regozijar.
37 Nɨ̀ghàà nulà nɨ swoŋ aa tsiꞌì ànnù nɨ̂ŋkoŋ mə, ‘Ŋù yî mɔ̀ꞌɔ a bě, ŋù yî mɔ̀ꞌɔ a bâŋnə̀ m̀fuꞌu.’
37 Porque nisto é verdadeiro o ditado: Um é o que semeia, e outro, o que ceifa.
38 Mə̀ tòo ghuu mə tâ nɨ̀ ghɛɛ mfùꞌù mɨjɨ nɨ̂ mɨ̀nsòò mìi mə kaa nɨ̀ lɛ ŋwaꞌà ghu faꞌà. Â lɛ mfàꞌà badàŋ ghu. Nɨ̀ ka tɨgə jɨ abìi afàꞌâ yaa.”
38 Eu vos enviei a ceifar onde vós não trabalhastes; outros homens trabalharam, e vós entrastes no seu trabalho.
39 BaSamaria bî ghàꞌàtə̀ maa mûm nɨ̀kurə lɛ nnɨŋ mɨ̂ntɨ̀î myaa a nu Yesu, ǹloŋ mə màŋgyɛ̀ wa à lɛ nswoŋ mə, “À ghɨ̀rə nswoŋ ŋgɔ̀ŋ ɨ̀nnù tsɨ̀m jìi mə mə̀ lɛɛ̀ ŋ̀ghɨrə fàa a atu nsyɛ aà.”
39 E muitos samaritanos daquela cidade creram nele, por causa da palavra da mulher, que testificou: Ele me disse tudo que eu tenho feito.
40 BaSamaria bya bɨ zì mə̂ ǹyə yi aa, mbuꞌu mbo mə tâ Yesu à tswe bo bo. Yesu a tswê bo bo njwi ji baà.
40 Assim então os samaritanos foram até ele, e pediram-lhe que ficasse com eles; e ele ficou ali dois dias.
41 Bə̀ bî ghàꞌàtə̀ kuꞌùsə̀ nɨŋ mɨ̂ntiɨ̀ myaa ghu nu nloŋ ntoo yìi mə à lɛ sɨ swoŋ aà.
41 E muitos mais creram por causa da sua própria palavra;
42 Ǹtɨgə nswoŋ a mbo màŋgyɛ̀ wa mə, “Bìꞌì bii tsɨ̀tsɔ̀ŋ aa kaa waꞌà bù ǹyoŋ aa bə nɨ̂ ànnù ya mə ò ghɨ̀rə nswoŋ aà, bìꞌì bii aa nloŋ mə ɨ̀tu bɨ̀ɨnû yiꞌi, bìꞌì yùꞌù mə̂ nɨghàâ ni, ǹnaŋsə nzi mə à laa mbə ŋgàŋyweensə̂ m̀bî.”
42 e diziam à mulher: Já não é pelo que disseste que nós cremos; porque nós mesmos o temos ouvido, e sabemos que este é verdadeiramente o Cristo, o Salvador do mundo.
43 Ǹjwi jya ji baa ɨ tsyà mə̂, Yesu a bû m̀maꞌatə ŋghɛ̀ɛ a Galilea.
43 Ora, após os dois dias, ele partiu de lá, e foi para a Galileia.
44 Ǹloŋ mə yumbɔŋ à lɛɛ̀ ǹswoŋ mə, “Kaa bɨ sɨ̌ ŋgàŋntoò Nwì a mûm àlaꞌa bo ghuꞌusə.”
44 Porque Jesus mesmo testificou que um profeta não tem honra na sua própria terra.
45 À zì mə̂ ŋ̀kuu a Galilea, bə̀ kwɛrə̀ yi tsiꞌì sɨgɨ̀nə̀ ǹloŋ mə nòò yìi mə bo lɛ ŋghɛ̀ɛ̀ a adɨgə Passa a Yerusalem aa, bo lɛ nyə ŋgɔ̀ŋ ɨ̀nnù tsɨ̀m jìi mə à lɛ ŋghɨrə maa noò Passa aà nloŋ mə bobɨmbɔŋ, bo lɛ ŋkɨ ŋghɛɛ ghu.
45 Então, quando ele chegou à Galileia, os galileus o receberam, porque viram todas as coisas que fizera em Jerusalém no dia da festa; porque também eles foram à festa.
46 Maa noò Yesu bû m̀bɨ̀ɨ̀ fu a Cana, a mbùꞌu Galilea, fya adɨgə mə à lɛ mbəŋ ŋkì ghu ɨ tɨgə̀ mɨ̀lùꞌù aà. Ŋ̀gàŋàfàꞌa gûmnàà yî mɔ̀ꞌɔ à lɛ ntswe a Kapernaum, mû yì a ghɔɔ̀.
46 Assim Jesus veio novamente a Caná da Galileia, onde ele da água fizera vinho. E havia ali um nobre, cujo filho estava enfermo em Cafarnaum.
47 À yùꞌù mə̂ mə Yesu à lò mə̂ a Yudea ǹzi a Galilea aa, ŋ̀ghɛɛ ghu mbɛ̀ɛ̀ ǹtwoŋə yi mə tâ bo yu ghɛɛ a Kapernaum, tâ à ghurə mû yì wa mə à lɛ sɨ ghɔ̀ɔ̀ ǹtɨgə tsiꞌì a ŋkwo aà.
47 Ouvindo este que Jesus vinha da Judeia para a Galileia, foi até ele e pediu-lhe para descer e curar o seu filho, porque ele já estava à morte.
48 Yesu a swoŋ ghu mbo mə, “Kaa mbə ŋù nɨ̀bǒ ghùù a waꞌà bii tɨ̀ ghə̂ mə à yə̂ ɨ̀lènsə̀ bo bɨ̀ ɨ̀nnǔtsyâmbô.”
48 Então, Jesus lhe disse: Se não virdes sinais e maravilhas, não crereis.
49 Ŋ̀gàŋàfàꞌà yî ŋ̀wè wa a bû ŋ̀kuꞌusə nswoŋ ghu mbo mə, “Taà, zǐ sɨ̀ ghɛɛ mbɔŋ tâ mû ghà ghû à kwo.”
49 O nobre disse-lhe: Senhor, desce, antes que meu filho morra.
50 Yesu a swoŋ ghu mbo mə, “Ghɛ̀ɛ̂, wa mû ghò wa à ka tswe ntɨ̀ɨ̀.”
50 Disse-lhe Jesus: Vai pelo teu caminho, o teu filho vive. E o homem creu na palavra que Jesus lhe disse, e ele foi em seu caminho.
51 Nòò yìi mə à lɛ ntswe a mânjì ŋ̀ghɛɛ nɨ a ndùgə yu aa, ŋ̀gàŋàfàꞌa yì a zî m̀boo yi nɨ̂ ŋ̀kɨ̀ɨ̀ mə, “Wa mû ghò wa à tɨ̀ɨ̀ mə̂.”
51 E, enquanto ele descia, saíram-lhe ao encontro os seus servos e lhe contaram dizendo: O teu filho vive.
52 A betə̌ ŋgàŋàfàꞌâ yì wa mə, “À kɨ̀ lɔ̀gɨnə ŋka mfwɛtə aa a noò àkə̀ aa ɛ?”
52 Perguntou-lhes, pois, a que hora ele começara a melhorar; e disseram-lhe: Ontem à sétima hora a febre o deixou.
53 Ta bɨ̀ mu wa a waꞌatə̌ mə à kɨ̀ bə aa maa àbàŋtə̀ noò mə Yesu à kɨ̀ swòŋə a mbo yu mə, “Wa mû ghò wa à ka tswe ntɨ̀ɨ̀.” Yu bô ŋ̀gwɛ̀ꞌɛ̀ yì, bo tɨgə̀ nɨŋ mintɨɨ̀ myaa a nu Yesu.
53 Assim o pai reconheceu que foi na mesma hora em que Jesus lhe dissera: O teu filho vive; e creu ele, e toda a sua casa.
54 Ma yû à lɛ mbə àlènsə ɨnnù yìi mə ɨ yweꞌe ji baa, jìi mə Yesu à lɛ ŋghɨ̀rə̀ a noò yìi mə à lɛ mbù ǹlo a Yudea, ǹzi a Galilea aà.
54 Este foi o segundo milagre que Jesus fez, quando ele ia da Judeia para a Galileia.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.