João 20

Bafut (BFD) vs ARA

Sair da comparação
ARA Almeida Revista e Atualizada 1993
1 À lò mə̂ m̀bə tsiꞌǐ a tɨ̀tugə a mbàꞌa mbàꞌà a njwi yì ǹtsyambìì a mûm ŋ̀gyà, kaa ɨ̀dɨ̀gə̀ ɨ burə tɨ̀ naŋsə̀ ǹlaa, Mary Magdalene a ghɛɛ̀ wa a ntsù nɨsyɛ̀, ǹyə mə bɨ tìì mə alâŋsəŋgɔ̀ꞌɔ̀ ya yìi mə bɨ lɛ ŋkusə ntsù nɨsyɛ̀ wa ghu aa, nlɔ̀ꞌɔ̀sə̀.
1 No primeiro dia da semana, Maria Madalena foi ao sepulcro de madrugada, sendo ainda escuro, e viu que a pedra estava revolvida.
2 A khə̂ ŋghɛɛ nyə Simon Peta bo bɨ̀ ŋ̀gàŋyə̀gə̂nnù Yesu wa yìi mə à lɛ naŋsə ŋkɔŋ aa, ǹswoŋ a mbo bo mə, “Bɨ lɔ̀gə̀ mə̂ M̀màꞌàmbi wa mûm nɨ̀syɛ̀ ǹlɔꞌɔsə, kaa bìꞌì waꞌǎ adɨgə yìi mə bɨ ləə ghu aa zî.”
2 Então, correu e foi ter com Simão Pedro e com o outro discípulo, a quem Jesus amava, e disse-lhes: Tiraram do sepulcro o Senhor, e não sabemos onde o puseram.
3 Peta nɨ ŋ̀gàŋyə̀gə̂nnù Yesu yî mɔ̀ꞌɔ wa bo yu ghɛ̀ɛ̀ wa ntsù nɨsyɛ̀.
3 Saiu, pois, Pedro e o outro discípulo e foram ao sepulcro.
4 Bo lɛ sɨ khə̀ bɨtsɨ̀mə̀, lâ ŋ̀gàŋyə̀gə̂nnù yì mɔ̀ꞌɔ wa à khə̂ ǹtsya Peta ŋ̀waŋsə ŋghɛ̀ɛ̀ ǹyweꞌe wa ntsù nɨsyɛ̀.
4 Ambos corriam juntos, mas o outro discípulo correu mais depressa do que Pedro e chegou primeiro ao sepulcro;
5 Ǹyəŋtə atû yi nlii mûm nɨ̀syɛ̀ ya ghu, ǹyə atsə̀ꞌə̀ yî fùꞌù ya yìi mə bɨ lɛ nlɨmtə Yesu ghu aa, lâ kaa ŋkɨꞌɨ̀ yi wa mûm nɨ̀syɛ̀ kuù.
5 e, abaixando-se, viu os lençóis de linho; todavia, não entrou.
6 Peta a yoŋə̀ a njɨ̀m m̀burə ntsya ŋkuu wa mûm nɨ̀syɛ̀, ǹyə atsə̀ꞌə̀ yî fùꞌù ya yìi mə bɨ lɛ nlɨmtə nû yì ghu aà,
6 Então, Simão Pedro, seguindo-o, chegou e entrou no sepulcro. Ele também viu os lençóis,
7 bo bɨ̀ àtsə̀ꞌə̀ ya yìi mə bɨ lɛ nlɨmtə atu Yesu ghu aà. Kaa a lɛ ŋwaꞌǎ a bɔ̀ꞌɔ ya yìi mə bɨ lɛ nlɨmtə mbɨ̀ɨ̀ nû yì ghu aa nɔ̀ŋə̀, bɨ lɛ ŋkərə nnɔŋsə tsiꞌǐ atu yu.
7 e o lenço que estivera sobre a cabeça de Jesus, e que não estava com os lençóis, mas deixado num lugar à parte.
8 Ŋ̀gàŋyə̀gə̂nnù Yesu wa yìi à lɛ mfòò ŋ̀ghɛɛ nyweꞌe wa ntsù nɨsyɛ̀ aa, a kɨ̂ ŋ̀kuu ghu nyə, mbii.
8 Então, entrou também o outro discípulo, que chegara primeiro ao sepulcro, e viu, e creu.
9 (Kaa àtû yaa a lɛ mburə tɨ naŋsə̀ ǹlaa wa nɨ nɨ̀ghàà nɨ Nwî nya mə nɨ nswoŋə nɨ mə à ka yǐ bɨ̀ɨ̀nə̀ nɨ nɨ̀wô aà.)
9 Pois ainda não tinham compreendido a Escritura, que era necessário ressuscitar ele dentre os mortos.
10 Ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji jya ɨ lɛ mbù ǹtɨgə mbɨɨ ŋghɛ̀ɛ̀ waa a ndùgə̀.
10 E voltaram os discípulos outra vez para casa.
11 Mary à lɛ ntəə wa ntsù nɨsyɛ̀ a a bɛɛ nyəꞌə, à kà mə̂ aa nyəꞌə aa, ǹyəŋtə atû yi ŋka nlii nɨ̂ mûn nɨ̀syɛ̀ ya ghu
11 Maria, entretanto, permanecia junto à entrada do túmulo, chorando. Enquanto chorava, abaixou-se, e olhou para dentro do túmulo,
12 ǹyə baangel bi baa bɨ wɛꞌɛ̀ ɨ̀tsə̀ꞌə̀ jî fùꞌù ǹtswe wa adɨgə mə bɨ lɛ nɔ̀ŋsə̌ aku Yesu ghu aà, yì mɔ̀ꞌɔ a tswə̂ ghu atu, yì mɔ̀ꞌɔ a kɨ̂ ǹtswe ghu mɨkòrə̀.
12 e viu dois anjos vestidos de branco, sentados onde o corpo de Jesus fora posto, um à cabeceira e outro aos pés.
13 A betə ghu mbo mə, “O yə̀ꞌə̀ aà à kə̀ lɛ mâŋgyɛ̀?”
13 Então, eles lhe perguntaram: Mulher, por que choras? Ela lhes respondeu: Porque levaram o meu Senhor, e não sei onde o puseram.
14 À ghə̀ mə̂ mə yu kɨ karətə yi, ǹyə Yesu a təə maa mbɛ̀ɛ̀ kaa a waꞌà bàŋnə̀ ǹzi mə à nɨ Yesu.
14 Tendo dito isto, voltou-se para trás e viu Jesus em pé, mas não reconheceu que era Jesus.
15 Yesu a betə ghu mbo mə, “O yə̀ꞌə̀ aà à kə̀ ɛ mâŋgyɛ̀? O lɔ̀ɔ̀ aà wò ɛ?”
15 Perguntou-lhe Jesus: Mulher, por que choras? A quem procuras? Ela, supondo ser ele o jardineiro, respondeu: Senhor, se tu o tiraste, dize-me onde o puseste, e eu o levarei.
16 Yesu a twoŋtə̀ yi mə, “Mary!”
16 Disse-lhe Jesus: Maria! Ela, voltando-se, lhe disse, em hebraico: Raboni (que quer dizer Mestre)!
17 Yesu a swoŋ ghu mbo mə, “Tsùù gha lǒ mɔ̀ɔ̀ntə̀ bə̂, ǹloŋ mə kaa mə̀ burə tɨ bù m̀bɨɨ ŋghɛ̀ɛ̀ fu a mbɛ̀ɛ Taà. Lâ ghɛ̀ɛ a mbo bɨ̀lɨ̂m ba, ǹswoŋ a mbo bo mə, mə bù ŋ̀kɔꞌɔ ŋghɛɛ fu a mbo yu wa yìi mə à nɨ Taà ghà ŋ̀kɨ mbə Taà ghùù aà, m̀bə Nwîŋgɔ̀ŋ ghà ŋ̀kɨ mbə Nwîgɔ̀ŋ ghùù aà.”
17 Recomendou-lhe Jesus: Não me detenhas; porque ainda não subi para meu Pai, mas vai ter com os meus irmãos e dize-lhes: Subo para meu Pai e vosso Pai, para meu Deus e vosso Deus.
18 Mary Magdalene à lɛ mbù ŋ̀ghɛɛ a mbo ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji jya ǹswoŋ a mbo bo mə yu yə̀ mə Mmàꞌàmbî ŋ̀kɨ ŋkɛꞌɛnə ɨ̀nnù jya mə à lɛ nswoŋ ghu mbo aa a mbo bo.
18 Então, saiu Maria Madalena anunciando aos discípulos: Vi o Senhor! E contava que ele lhe dissera estas coisas.
19 A bə a nɨ̀tugə maa njwî ǹtsyàmbìì, ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji jya ɨ ghotə̀ a nda yì mɔ̀ꞌɔ, m̀fɨ̀ɨ abàꞌà ǹloŋ mə bo lɛ sɨ bɔꞌɔ bɨtà bɨ alaꞌa bɨ baYuda aà. Yesu a wiꞌìkə̀ ǹtəə a tɨtɨ̀ɨ bo nswoŋ a mbo bo mə, “M̀bɔɔnə a nu bù.”
19 Ao cair da tarde daquele dia, o primeiro da semana, trancadas as portas da casa onde estavam os discípulos com medo dos judeus, veio Jesus, pôs-se no meio e disse-lhes: Paz seja convosco!
20 À swòŋ mə̂ ma mùu ajàŋ aa, ndɨꞌɨ̀ m̀bô mi mya nɨ m̀bɛ̀ɛ̀ ŋ̀gee yì ya a mbo bo. Ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji jya ɨ lɛ mburə nluu nɨ nɨ̀dorə a ajàŋ mə bo lɛ nyə Yesu aà.
20 E, dizendo isto, lhes mostrou as mãos e o lado. Alegraram-se, portanto, os discípulos ao verem o Senhor.
21 Yesu a kuꞌùsə̀ ǹswoŋ a mbo bo mə, “M̀bɔɔnə a nu bù. Àjàŋ mə Taà ghà à lɛ ntoo gha aa, mə kɨ ntoo ghuu.”
21 Disse-lhes, pois, Jesus outra vez: Paz seja convosco! Assim como o Pai me enviou, eu também vos envio.
22 À swòŋ mə̂ ma mùu ajàŋ aa, m̀fəꞌə waa nɨ̂ àzwì ǹswoŋ mə, “Nɨ̀ kwɛrə Àzwì Nwî!
22 E, havendo dito isto, soprou sobre eles e disse-lhes: Recebei o Espírito Santo.
23 M̀bə nɨ̀ yi nlìꞌìnə ɨfansənnù ŋû boŋ baa kɨɨ lìꞌìnə̀, bɛɛ nɨ̀ tsuu lìꞌinə boŋ kaa baa waꞌà kɨ̀ ǹliꞌinə.”
23 Se de alguns perdoardes os pecados, são-lhes perdoados; se lhos retiverdes, são retidos.
24 Thomas yìi mə à lɛ mbə ŋgàŋyə̀gə̂nnù Yesu wa yì mɔꞌɔ a tɨtɨ̀ɨ bya nɨ̀ghûm ǹtsò baa, bɨ kɨɨ̀ ǹtwoŋə nìi nɨ mu bɨ̀nwì aa, kaa à lɛ ŋwaꞌǎ atɨtɨ̀ɨ bo tswê wâ noò mə Yesu à lɛ nzì aà.
24 Ora, Tomé, um dos doze, chamado Dídimo, não estava com eles quando veio Jesus.
25 Ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù Yesu jya jǐ mɔꞌɔ ɨ lɛ nswoŋ gho mbo mə, “Bìꞌì yə̀ mə Mmàꞌàmbî.”
25 Disseram-lhe, então, os outros discípulos: Vimos o Senhor. Mas ele respondeu: Se eu não vir nas suas mãos o sinal dos cravos, e ali não puser o dedo, e não puser a mão no seu lado, de modo algum acreditarei.
26 Ŋ̀gyà ɨ̀ tsyà mə̂ yî m̀fùùrə̀ ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji jya ɨ bû ǹtswe a mûm ǹda ntsetə abàꞌà, Thomas a kɨ̂ ǹtswe a tɨtɨ̀ɨ bo. Bɨ lɛ mfɨ̀ɨ abàꞌà. Lâ Yesu a wiꞌìkə̀ ǹtəə a tɨtɨ̀ɨ bo nswoŋ mə, “M̀bɔɔnə a nu bù.”
26 Passados oito dias, estavam outra vez ali reunidos os seus discípulos, e Tomé, com eles. Estando as portas trancadas, veio Jesus, pôs-se no meio e disse-lhes: Paz seja convosco!
27 Ǹtɨgə nswoŋ a mbo Thomas mə, “Nɨŋə muswɛ̂bô ghò falà, ŋ̀kɨ naŋsə nlentə mbô mâ! Kɨ nàsə abô yo nnɨŋ fàa mbɛ̀ɛ̀ ŋ̀gee mə̀. Kɛntə nlɨ̀gɨ̀tə̂ ànnù yo yâ, m̀biì.”
27 E logo disse a Tomé: Põe aqui o dedo e vê as minhas mãos; chega também a mão e põe-na no meu lado; não sejas incrédulo, mas crente.
28 Thomas a swoŋ ghu mbo mə, “M̀màꞌàmbî nɨ Nwìŋgɔ̀ŋ ghà.”
28 Respondeu-lhe Tomé: Senhor meu e Deus meu!
29 Yesu a betə̀ ghu mbo mə, “Tɨgə ò bìì aa nloŋ mə ò yə gha aà? M̀bɔɔnə a mbo bə̀ bìi mə bɨ bii tɨ yə̂ gha aa.”
29 Disse-lhe Jesus: Porque me viste, creste? Bem-aventurados os que não viram e creram.
30 Yesu à lɛ ŋghɨ̀rə ɨlènsə̀ jî mɔꞌɔ jì ghàꞌàtə a nsi ŋgǎŋyəgə̂nnù ji, jìi mə kaa bɨ sɨ̀ fàa mum yulà àŋwàꞌànə̀ ŋwaꞌànə̀.
30 Na verdade, fez Jesus diante dos discípulos muitos outros sinais que não estão escritos neste livro.
31 Lâ bɨ ŋwaꞌanə julà ɨ̀nnù aa mə tâ nɨ̀ bii mə Yesu à nɨ Àyɔꞌɔ̀ Nwì, m̀bə Mu Nwì tǎ tsyǎ a njɨ̌m ajàŋ yìi mə nɨ̀ bìi yi aa ɨ tswe nɨ ǹtswêntɨ̀ɨ̀ nɨ̂ ɨ̀kǔm yi.
31 Estes, porém, foram registrados para que creiais que Jesus é o Cristo, o Filho de Deus, e para que, crendo, tenhais vida em seu nome.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 20, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.