João 18
Bafut (BFD) vs VC
1 Àjàŋ mə Yesu à lɛ mmàŋsə̀ a ntsàꞌàtə Nwì ma mùu ajàŋ aa, ǹlo bo bɨ̀ ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji ǹtoo mutswàgə̀ ŋ̀kì wa yìi mə bɨ twoŋə nɨ Kidron aà; ŋ̀kya ati mɨ̂ntà yî mɔ̀ꞌɔ ɨ lɛ ntswe ghu, Yesu bo bɨ̀ ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji jya bɨ kuu ŋghɛ̀ɛ̀ wa a mûm ŋ̀kyâ.
1 Depois dessas palavras, Jesus saiu com os seus discípulos para além da torrente de Cedron, onde havia um jardim, no qual entrou com os seus discípulos.
2 Judas mə à lɛ mfèè yi aa, à lɛ nzi adɨgə ma yû ǹloŋ mə a nɨ bɨ̀nòò bî ghàꞌàtə̀, Yesu bo bɨ̀ ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji lɛ sɨ bòòntə ghu.
2 Judas, o traidor, conhecia também aquele lugar, porque Jesus ia freqüentemente para lá com os seus discípulos.
3 Tsǒ mə à lɛ nzi aa, à lɛ nlɔ̀gə akùrə̀ bɨ̂sogyɛ̀ bo bɨ̀ ŋ̀gǎŋmbɛ̂ ǹdâmàꞌanwì jìi mə ŋ̀gàŋmàꞌa Nwì yî ŋwè bo bɨ̀ baFarɨsai lɛ ntoo aa, bo bo ghɛɛ̀ ghu, bo kà mə̂ aa ŋghɛɛ aa, ntugɨtə njoo mɨtsəꞌə nɨ bɨ̀lâm nɨ mɨ̀ŋkàꞌà.
3 Tomou então Judas a coorte e os guardas de serviço dos pontífices e dos fariseus, e chegaram ali com lanternas, tochas e armas.
4 Tsǒ mə Yesu à lɛ nzi ŋgɔ̀ŋ ɨ̀nnù tsɨ̀m jìi mə bo lɛ sɨ lɔ̀ɔ a ŋghɨ̀rə̀ aà, m̀maꞌatə ŋgǎŋyəgə̂nnù ji jya, m̀fɛꞌɛ yòŋtə a mbɛ̀ɛ bo, m̀betə waa mə, “Nɨ lɔ̀ɔ̀ aà wò ɛ?”
4 Como Jesus soubesse tudo o que havia de lhe acontecer, adiantou-se e perguntou-lhes: A quem buscais?
5 Bo kwiꞌi ghu mbo mə, “Bìꞌi lɔ̀ɔ̀ aa Yesu, mu Nazareth wâ.” Yesu a swoŋ a mbo bo mə, “Mə̀ ghulà.” Judas, mə à lɛ mfèè yi aa, à lɛ ŋkɨ ntəə bo bo.
5 Responderam: A Jesus de Nazaré. Sou eu, disse-lhes. {Também Judas, o traidor, estava com eles.}
6 Àjàŋ mə Yesu à lɛ nswoŋ mə, “Mə̀ ghulà aa,” bo khə̀tə̀ m̀bɨɨ nɨ̂ ǹjɨ̀m, ŋ̀wokə a nsyɛ̂.
6 Quando lhes disse Sou eu, recuaram e caíram por terra.
7 Yesu a kuꞌùsə̀ m̀betə waa mə, “Baa nɨ̀ swǒŋ mə nɨ lɔ̀ɔ̀ aà wò lɛ?” Bo kwiꞌi mə, “A Yesu, mu Nazareth wâ.”
7 Perguntou-lhes ele, pela segunda vez: A quem buscais? Disseram: A Jesus de Nazaré.
8 Yesu a bû ǹswoŋ a mbo bo mə, “Tɨgə mə̀ bà mə̂ aa nswoŋ a mbo bù mə ‘mə̀ ghulà.’ Lâ mbə a bə yìi mə nɨ lɔ̀ɔ̀ aà gha, nɨ̀ maꞌàtə bulà bə̀ bɨ ghɛɛ̀.”
8 Replicou Jesus: Já vos disse que sou eu. Se é, pois, a mim que buscais, deixai ir estes.
9 À lɛ nswoŋ ma la aa, tǎ ghɨ̀rə tâ ànnù yìi mə à lɛɛ̀ ǹtɛꞌɛ nswoŋ aa, tâ à boontə, mə “Taà ghà, kaa ŋù wa yì tsù mə ò lɛ mfa a mbo mə̀ aa, kaa yi tsù à sɨ̀ bwɛ̂.”
9 Assim se cumpriu a palavra que disse: Dos que me deste não perdi nenhum {Jo 17,12}.
10 Simon Peta à lɛ ŋwɛꞌɛ munwî ǹtsò; à lɛ ntsɔꞌɔ munwi wa a mbaꞌa, ŋ̀kwyɛ atôŋnə̌ àbùꞌu ŋgàŋmàꞌa Nwì yî ŋwè yî màꞌà ǹlɔꞌɔsə. Ɨ̀kǔm àbùꞌù ma yû ɨ lɛ mbə Malkus.
10 Simão Pedro, que tinha uma espada, puxou dela e feriu o servo do sumo sacerdote, decepando-lhe a orelha direita. {O servo chamava-se Malco.}
11 Yesu a swoŋ a mbo Peta mə, “Sɔꞌɔ munwi ghò wa fu a mbaꞌà! Ò wàꞌàtə mə mə̀ ka waꞌǎ ndɔ̂ŋ ŋ̀gɨꞌɨ yìi mə Taà ghà à fa a mbo mə̀ aa no aa ɛ?”
11 Mas Jesus disse a Pedro: Enfia a tua espada na bainha! Não hei de beber eu o cálice que o Pai me deu?
12 Bɨ̀sogyɛ̀ bya bo bɨ̀ ǹdɨɨ̀ wàà, nɨ ŋgǎŋmbɛ ndâmaꞌanwì bɨ lɛ ntswa Yesu ŋ̀kwerə yi.
12 Então a coorte, o tribuno e os guardas dos judeus prenderam Jesus e o ataram.
13 Ǹlɔgə yi ŋghɛɛ nɨ ghu a mbo Annas. Annas à lɛ mbə ntsi Kaifas yìi à lɛ mbə ŋ̀gàŋmàꞌa Nwì yî ŋ̀wè maa alòò aà.
13 Conduziram-no primeiro a Anás, por ser sogro de Caifás, que era o sumo sacerdote daquele ano.
14 Kaifas ma ghû à lɛ mbə yu yìi mə à lɛ ndɨꞌɨtə bɨ̂tà bɨ alaꞌa bɨ baYuda mə a bɔŋ mə tâ ŋù yî m̀fùùrə̀ à kwo nloŋ atu nnɔ̀ɔ̀ aà.
14 Caifás fora quem dera aos judeus o conselho: Convém que um só homem morra em lugar do povo.
15 Simo Peta bo ŋ̀gàŋyə̀gə̂nnù Yesu wa yì mɔ̀ꞌɔ bo lɛ nyòŋə̀ Yesu. Ǹgàŋmàꞌa Nwì yî ŋ̀wè wa à lɛ naŋsə nzi ŋ̀gàŋyə̀gə̂nnù ma ghû tsiꞌì sɨgɨ̀nə̀. Ǹyoŋə Yesu bo yu kuu ŋghɛ̀ɛ̀ a mûm ǹsàŋdâ ŋ̀gàŋmàꞌa Nwì yî ŋ̀wè wâ.
15 Simão Pedro seguia Jesus, e mais outro discípulo. Este discípulo era conhecido do sumo sacerdote e entrou com Jesus no pátio da casa do sumo sacerdote,
16 Peta à lɛ mbàŋnə̀ ǹtəə a mbɛɛ a tsǔbùꞌù. Ŋ̀gàŋyə̀gə̂nnù Yesu ma ghû mə ŋgàŋmàꞌa Nwi yî ŋ̀wè à lɛ nzi aa à lɛ mfɛ̀ꞌɛ̀ ŋ̀ghaa a mbo mumàŋgyɛ̀ yìi mə à lɛ ntəə wa tsǔbùꞌù aa, ǹlɔgə Peta bo yu kuù.
16 porém Pedro ficou de fora, à porta. Mas o outro discípulo {que era conhecido do sumo sacerdote} saiu e falou à porteira, e esta deixou Pedro entrar.
17 Mumàŋgyɛ̀ wa a ntsǔbùꞌù a betə̀ Peta mə, “Ò sɨ̌ ŋgàŋyə̀gə̂nnǔ mbâ yî kɨ mbə aa ɛ?” Peta a kwiꞌi ghu mbo mə, “Ŋ̀gaŋ, kaa mə̀ sɨ̀ ghu bə̂.”
17 A porteira perguntou a Pedro: Não és acaso também tu dos discípulos desse homem? Não o sou, respondeu ele.
18 Àjàŋ mə m̀fəꞌə ɨ lɛ sɨ ko aa, ŋ̀gǎŋàfàꞌǎ ŋgàŋmaꞌa Nwì wa nɨ ŋ̀gǎŋmbɛ̂ ɨ̀dɨ̀gə̀, bɨ lɛ ŋŋètə mɔꞌɔ nɨ̂ ŋ̀kyɛ, ntəə ghu, ǹtɨgə nyɔꞌɔtə. Peta à lɛ ŋghɛ̀ɛ̀ ǹtəə bo bo ŋ̀kɨɨ nyɔꞌɔtə mɔꞌɔ wâ yìi ŋgaa.
18 Os servos e os guardas acenderam um fogo, porque fazia frio, e se aqueciam. Com eles estava também Pedro, de pé, aquecendo-se.
19 Ŋ̀gàmàꞌanwì yî ŋ̀wè wa à lɛ mbetə Yesu nɨ ɨ̀betə̀ ǹloŋ ŋgǎŋyəgə̂nnù ji bo bɨ̀ ǹloŋə ànnù yìi mə à lɛ sɨ dɨ̀ꞌɨ̀ aà.
19 O sumo sacerdote indagou de Jesus acerca dos seus discípulos e da sua doutrina.
20 Yesu a kwiꞌi ghu mbo mə, “Mə ghàà aa a nsi bə̀ bɨ̀tsɨ̀mə̀. Ŋ̀gɔ̀ŋ ɨ̀nnǔ tsɨ̀m jìi mə mə dɨ̀ꞌɨ̀ aa, mə̀ lɛ sɨ dɨ̀ꞌɨ̀ a ndâmàꞌanwì bo bɨ̀ a ndâŋghotə̂, a bə ɨ̀dɨ̀gə tsɨ̀m jìi mə bə̀ bɨ̀tsɨ̀m bòòntə̀ ghu aà, kaa mə̀ lɛɛ̀ ŋ̀kɨ̀ꞌɨ̌ annù tsu a lɔ̀ꞌɔ̀sə̀ burə swoswoŋ bə̂.
20 Jesus respondeu-lhe: Falei publicamente ao mundo. Ensinei na sinagoga e no templo, onde se reúnem os judeus, e nada falei às ocultas.
21 Ò tɨgə̀ m̀bu mbetə nɨ̂ gha nɨ̀ ɨ̀betə̀ aa a ya ɛ? Betə bə bə̀ bulà bìi mə bɨ lɛ nyuꞌu annù yìi mə lɛ sɨ swoŋ aà. Wa bo zî ànnù yìi mə mə̀ lɛ sɨ swoŋ a mbo bo aà.”
21 Por que me perguntas? Pergunta àqueles que ouviram o que lhes disse. Estes sabem o que ensinei.
22 Àjàŋ mə Yesu à lɛ nswoŋ ma mùu ajàŋ aa, ŋ̀gàŋmbɛ ɨdɨ̀gə̀ wa yì mɔ̀ꞌɔ a zwî àbo ghu atu, m̀bətə yi mə, “A swǒŋ wò a mbo wò mə tâ ò ka ŋghaa a mbo ŋ̀gàŋmàꞌa Nwì yî ŋ̀wè ma mùu ajàŋ ɛ?”
22 A estas palavras, um dos guardas presentes deu uma bofetada em Jesus, dizendo: É assim que respondes ao sumo sacerdote?
23 Yesu a swoŋ ghu mbo mə, “M̀bə a bə yìi mə mə̀ swòŋə̂ ànnù yî bɨ yì tsu, ò kɛꞌɛ̀nə̀ a mbo bə̀ bù mə bɨ təə faà aà, m̀bə a bə mə ɨ̀nnù jìi mə mə̀ swòŋə̀ aa ɨ kuꞌunə, ò tɨgə̀ m̀bu mfɛɛ gha aa a ya ɛ?”
23 Replicou-lhe Jesus: Se falei mal, prova-o, mas se falei bem, por que me bates?
24 Ma mùu noò Annas à lɛ nlɔ̀gə̀ yi tsiꞌì wa ajàŋ yìi mə bɨ lɛ ŋkwerə yi aa, ǹtsyasə a mbo Kaifas yìi mə à lɛ mbə ŋgàŋmàꞌa Nwì yî ŋwè aà.
24 {Anás enviou-o preso ao sumo sacerdote Caifás.}
25 Peta à lɛ mburə ntəə wa adɨgə nyɔꞌɔtə nɨ̂ mɔꞌɔ wa; bə̀ bî mɔꞌɔ bɨ betə̀ yi mə, “Ò laa ŋkɨꞌɨ̀ ŋ̀gàŋyə̀gə̂nnù m̀bâ wî yî mɔ̀ꞌɔ bə aa ɛ?” Peta a tuù yi nswoŋ mə, “Kaa mə̀ sɨ̀ ghu bə̂.”
25 Simão Pedro estava lá se aquecendo. Perguntaram-lhe: Não és porventura, também tu, dos seus discípulos? Negou-o, dizendo: Não!
26 Àbùꞌu ŋgàŋmàꞌa Nwì ya yî mɔꞌɔ, mbə ndɨm ŋù wa mə Peta à lɛ ŋkwyɛ̌ atôŋnə̀ yi aa, a betə̀ mə, “Mə̀ ghɨ̀rə mbaa kɨꞌɨ̀ gho yə ò tswê bǔ bo wa a mûm ŋ̀kya aa ɛ?”
26 Disse-lhe um dos servos do sumo sacerdote, parente daquele a quem Pedro cortara a orelha: Não te vi eu com ele no horto?
27 Peta a kuꞌùsə̀ ǹtuu yi nswoŋ mə, “Ŋ̀gaŋ!” Tsiꞌì maa noò àkə̀gə̀ a tɔŋə̀.
27 Mas Pedro negou-o outra vez, e imediatamente o galo cantou.
28 Bɨ lɛ nlɔ̀gə̀ Yesu ŋ̀ghɛɛ nɨ ghu a ntɔꞌɔ Gûmnàà, maa noò a burə̀ aa tsiꞌǐ mbàꞌa mbàꞌà. BaYuda kaa bo lɛ ŋwaꞌà waa wa mûm ǹtɔꞌɔ kuù, ǹloŋ mə bɨ lɛ nlɔ̀ɔ̀ mə bɨ baꞌatə nɨ̂ ɨ̀bɨɨnû waa lə̀ə tâ ɨ̀ laa a nyòŋə nɨ nɔ̀ŋsə̀ wàà tǎ jɨ mɨjɨ mɨ Passa.
28 Da casa de Caifás conduziram Jesus ao pretório. Era de manhã cedo. Mas os judeus não entraram no pretório, para não se contaminarem e poderem comer a Páscoa.
29 Pilato à lɛ ntɨgə mbaŋnə mfɛ̀ꞌɛ̀ a abɛɛ mbetə waa mə, “Nɨ̀ swǒŋ mə ŋù ghû à ghɨ̀rə̀ aa akə̀ aa ɛ?”
29 Saiu, por isso, Pilatos para ter com eles, e perguntou: Que acusação trazeis contra este homem?
30 Bo kwiꞌi ghu mbo mə, “À ghɨrə mbaa tsuu annǔ fànsə̀ boŋ kaa bìꞌì sɨ̀ nɨ ghu a mbɛ̀ɛ wò zî.”
30 Responderam-lhe: Se este não fosse malfeitor, não o teríamos entregue a ti.
31 Pilato a swoŋ ghu mbo mə, “Mbə a bə la, nɨ̀ lɔgə yi ŋghɛɛ ntsɔꞌɔtə ɨsaꞌà yi nyoŋ a nɨ nɔ̀ŋsə̀ ghùù.” Bo kwiꞌi ghu mbo mə, “Kaa bìꞌì sɨ̀ nɨ̂ àdàꞌà mə mbə bìꞌì zwitə̀ ŋû tswê.”
31 Disse, então, Pilatos: Tomai-o e julgai-o vós mesmos segundo a vossa lei. Responderam-lhe os judeus: Não nos é permitido matar ninguém.
32 A lɛ mfɛ̀ꞌɛ̀ lâ là aa mə tâ à boontə nɨ nɨ̀ghàà nìi mə Yesu à lɛ sɨ swoŋə nloŋ ajàŋə̀ nɨwo yìi mə yu lɛ ntswe nɨ̂ ŋ̀kwo aà.
32 Assim se cumpria a palavra com a qual Jesus indicou de que gênero de morte havia de morrer {Mt 20,19}.
33 Pilato à lɛ mbù ŋ̀kuu ŋghɛɛ fu wa mûm ǹtɔꞌɔ, ǹtwoŋə Yesu m̀betə yi mə, “Ò bə aa m̀fɔ̀ baYuda aa ɛ?”
33 Pilatos entrou no pretório, chamou Jesus e perguntou-lhe: És tu o rei dos judeus?
34 Yesu a betə̀ yi mə, “Nɨ̀ghàà nû mə o betə gha ghu aà, à nɨ̂ no kə̀ a swoŋ bə̀ ǹswoŋ a mbo wò aa ɛ?”
34 Jesus respondeu: Dizes isso por ti mesmo, ou foram outros que to disseram de mim?
35 Pilato a bəŋ mbetə yi mə, “Mə̀ laa mbə ŋû baYuda aa ɛ? A fa bə̌ bo mfa gho a mbo mə̀ bo bɨ̀ bɨ̀lɨ̀ɨ bɨ ŋgǎŋmàꞌ Nwì. Ò nàŋsə mfànsə aà àkə̀ ɛ?”
35 Disse Pilatos: Acaso sou eu judeu? A tua nação e os sumos sacerdotes entregaram-te a mim. Que fizeste?
36 Yesu a swoŋ mə, “Kaa ànnù nɨfɔ̀ ya kaa a sɨ̀ aa fàa a nɨ yula mbi tswê. À ghɨ̀rə mbaa mbə mə ànnù nɨfɔ̀ ya a tswe aa fàa nɨ yulà mbi, boŋ ŋgǎŋkòrə̂ jâ ɨ to fɨ̀kɔ̀rə̀ kaa bɨ kɨꞌɨ̀ gha a mbo bɨ̀tà bɨ baYuda fâ. Ŋ̀gaŋ, kaa ànnù nɨfɔ̀ ya kaa a sɨ̀ aa fàa nɨ yulà m̀bi tswê.”
36 Respondeu Jesus: O meu Reino não é deste mundo. Se o meu Reino fosse deste mundo, os meus súditos certamente teriam pelejado para que eu não fosse entregue aos judeus. Mas o meu Reino não é deste mundo.
37 Pilato a betə̀ yi mə, “La a bə mə ò nɨ mfɔ̀ aa ɛ?” Yesu a kwiꞌi mə, “ò swòŋ mə̂ mə mə̀ nɨ̂ m̀fɔ̀. Bɨ lɛ njwe gha mə̀ fɛꞌɛ̀ fàa mbi aa nloŋ ŋkwitu ànnù yî fùùrə̀, a ŋka ŋghàâ ànnù ǹloŋə ànnù nɨ̂koŋə̀. Ŋù ǹtsɨ̀m yìi mə à tswe a mûm ànnù nɨ̂koŋə aa a yuꞌutə annù yìi mə mə swoŋə aà.”
37 Perguntou-lhe então Pilatos: És, portanto, rei? Respondeu Jesus: Sim, eu sou rei. É para dar testemunho da verdade que nasci e vim ao mundo. Todo o que é da verdade ouve a minha voz.
38 Pilato a betə̀ mə, “Ànnù nɨ̂ŋkoŋ à nɨ̂ àkə̀ aa ɛ?”
38 Disse-lhe Pilatos: Que é a verdade?... Falando isso, saiu de novo, foi ter com os judeus e disse-lhes: Não acho nele crime algum.
39 Lâ ǹyoŋə a nɨ nɔ̀ŋsə̀ yìi mə nɨ̀ tswe nɨ ghu aa, mə fiꞌisə nɨ ŋgàŋàtsaŋ yì m̀fùùrə̀ a mbo bù, a njwî Passa. Nɨ̀ kɔ̌ŋ mə tâ mə̀ fiꞌisə Mfɔ̀ baYuda ghû aa ɛ?”
39 Mas é costume entre vós que pela Páscoa vos solte um preso. Quereis, pois, que vos solte o rei dos judeus?
40 Bo tɔŋnə̀ ǹswoŋ mə, “Ŋ̀gaŋ, kaa mbə a kɨꞌɨ̀ yu bə̂! Bìꞌi lɔ̀ɔ̀ mə tâ ò fiꞌisə aa Barabas!” (Barabas à lɛ mbə aŋgâmɨghee).
40 Então todos gritaram novamente e disseram: Não! A este não! Mas a Barrabás! {Barrabás era um salteador.}
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 18, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.