João 11
Bafut (BFD) vs VC
1 Ŋù yî mɔ̀ꞌɔ à lɛ ntswe ghu, ɨ̀kûm yi ɨ bə Lazarus, ǹtswe nɨ a alaꞌa Bethany, ŋ̀ghɨrə ŋwò nɨghɔ̀ɔ̀. Bethany ghû à lɛ mbə alaꞌa yìi mə Mary bo mumaà yì Martha lɛ sɨ tswe ghu aà.
1 Lázaro caiu doente em Betânia, onde estavam Maria e sua irmã Marta.
2 (Mary ma ghû, à nɨ wa mə à lɛ ŋkùrə̀ mɨghurə mɨ àtɨ̀ndùù mya a mɨkòrə Yesu ǹtɨgə nyɛꞌɛ nɨ̂ ɨ̀nǒŋtû ji aà. Lazarus ghû mə à lɛ sɨ ghɔ̀ɔ̀ aa, a lɛ mbə mumaà yì yî m̀bâŋnə̀.)
2 Maria era quem ungira o Senhor com o óleo perfumado e lhe enxugara os pés com os seus cabelos. E Lázaro, que estava enfermo, era seu irmão.
3 Bɨ̀jààntə̀ bi bya bɨ lɛ ntoo ŋkɨ̀ɨ̀ a mbo Yesu ǹswoŋ ghu mbo mə, “M̀màꞌàmbî, ǹsûkàꞌâ ghò wa mə ò kɔ̀ŋə aa a ghɔ̀ɔ̀.”
3 Suas irmãs mandaram, pois, dizer a Jesus: Senhor, aquele que tu amas está enfermo.
4 Nòò yìi mə Yesu à lɛ nyuꞌu ŋkɨ̀ɨ̀ ghu aa, nswoŋ mə, “Kaa nɨ̀ghɔ̀ɔ̀ nɨ Lazarus nû kaa nɨ ka waꞌà aa nɨ nɨ̀wo lwìꞌìsə̀; nɨ̀ghɔ̀ɔ̀ nû nɨ zi aa mə nɨ zì nɨ nɨ̀ghaꞌa a mbo Nwì, ɨ kɨɨ bə mânjì yìi mə Mu Ŋù a ka kɨɨ kwɛrə nìi nɨghaꞌa ghu.”
4 A estas palavras, disse-lhes Jesus: Esta enfermidade não causará a morte, mas tem por finalidade a glória de Deus. Por ela será glorificado o Filho de Deus.
5 Yesu à lɛ ŋkɔ̀ŋə̀ Martha nɨ mumaà yì Mary nɨ Lazarus.
5 Ora, Jesus amava Marta, Maria, sua irmã, e Lázaro.
6 Ka mə à lɛ ŋkɔ̀ŋə̀ waa tsiꞌǐ annù aa, à kwɛ̀rə̀ mə̂ ŋ̀kɨ̀ɨ̀ nɨghɔ̀ɔ̀ Lazarus wa aa, m̀bu ntswe maa adɨgə njwi ji baà.
6 Mas, embora tivesse ouvido que ele estava enfermo, demorou-se ainda dois dias no mesmo lugar.
7 Ǹjwi jya ji baa ɨ tsyà mə aa, a swoŋ a mbo ŋgǎŋyəgə̂nnù ji jya mə, “Nɨ̀ ghɨrə bìꞌinə̀ bu mbɨ̀ɨ̀ ŋ̀ghɛɛ fu a alaꞌa Yudea.”
7 Depois, disse a seus discípulos: Voltemos para a Judéia.
8 Ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji jya ɨ kwiꞌi ghu mbo mə, “Rabbi, ò wàꞌàtə mə kaa aghaꞌa a burə tɨ̀ sàꞌàtə̀ mə, bə̀ bɨ adɨgə ma bya kɨ lɔ̀ɔ ntùmtə wò nɨ̂ ŋ̀gɔ̀ꞌɔ̀, ò bû ǹlɔɔ nɨ̂ m̀bɨɨ ghɛ̀ɛ̀ ghu aa ɛ?”
8 Mestre, responderam eles, há pouco os judeus te queriam apedrejar, e voltas para lá?
9 Yesu a swoŋə a mbo bo mə, “Tɨgə ɨ̀bàŋtə̀ noò ɨ tswe nɨ̂ ǹjwi aa nɨ̀ghûm ǹtsò baa aa ɛ? Maa ajàŋ, ŋù ǹtsɨ̀m yìi mə a karə a siꞌinə aa, kaa à sɨ mɨkòrə̂ mi tumtə ŋwo, ǹloŋ mə a yə nɨ̂ ŋ̀kàꞌa mbi ghù aà.
9 Jesus respondeu: Não são doze as horas do dia? Quem caminha de dia não tropeça, porque vê a luz deste mundo.
10 Lâ ŋù yìi mə a zì nɨ̂ ɨ̀tugə aa, a fɨɨ̀ŋkə̀ ŋ̀wo, ǹloŋ mə kaa à sɨ̀ nɨ̂ ŋ̀kàꞌà tswê.”
10 Mas quem anda de noite tropeça, porque lhe falta a luz.
11 Yesu à swòŋ mə̂ ma la aa, m̀bù ŋ̀kuꞌusə mə, “Ǹsûkàꞌa yìꞌinə̀ Lazarus a bwii aa bwìì, lâ mə ka ghɛ̀ɛ ɨ tsɨ̀gɨ̀tə̀ yi tâ à bɨɨnə fɨlô.”
11 Depois destas palavras, ele acrescentou: Lázaro, nosso amigo, dorme, mas vou despertá-lo.
12 Ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji ɨ kwiꞌi ghu mbo mə, “M̀màꞌàmbî, m̀bə a ka mbwii aa bwìì boŋ à ka bǔ bɨ̀ɨ̀nə ɨ tswe fu ntɨ̀ɨ̀.”
12 Disseram-lhe os seus discípulos: Senhor, se ele dorme, há de sarar.
13 Yesu à lɛ sɨ lɔ̀ɔ̀ aà ǹswoŋ mə Lazarus à kwô aa kwò, lâ ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji ɨ bâŋnə̀ m̀mɔɔntə mə Yesu a swoŋ aa tsiꞌì fɨ̀lo fì bwìì.
13 Jesus, entretanto, falara da sua morte, mas eles pensavam que falasse do sono como tal.
14 Yesu a tɨgə̀ ŋ̀ghɛɛ nɨ̂ m̀bìì ǹlaansə a mbo bo mə, “Lazarus à kwò mə̂,
14 Então Jesus lhes declarou abertamente: Lázaro morreu.
15 lâ ǹloŋ ŋkwitû ghuu, mə̀ dòrɨ̀tə mə kaa mə̀ ghɨ̀rə ŋwaꞌà biꞌi yu tswê aa, tǎ tâ nɨ̀ tsya ghu mbii. Tsɨ̂tsɔ̀ŋ nɨ̀ ghɨrə bìꞌinə̀ ghɛɛ ghu mbɛ̀ɛ̀.”
15 Alegro-me por vossa causa, por não ter estado lá, para que creiais. Mas vamos a ele.
16 Thomas, wa mə bɨ lɛ sɨ twoŋə nɨ mu bɨ̀nwì aa, a swoŋ a mbo ŋgǎŋyəgə̂nnù Yesu jya jǐ mɔꞌɔ mə, “Nɨ̀ ghɨrə tâ bìꞌinə̀ yoŋə ndɨ̀ꞌɨ̀nnù yiꞌinə̀ tâ bìꞌinə̀ nɨ̀bo ghɛɛ tà a bə nɨwo, bìꞌinə̀ nɨ̀bò kwô!”
16 A isso Tomé, chamado Dídimo, disse aos seus condiscípulos: Vamos também nós, para morrermos com ele.
17 Nòò yìi mə Yesu à lɛ nzì ŋkuꞌu a Bethany aa, nyə mə à lɛ tɨ bə aa boŋ Lazarus à kwò mə̂, bɨ twiŋə̀ yi, ǹjwi ɨ tsyâ ji nɨkwà.
17 À chegada de Jesus, já havia quatro dias que Lázaro estava no sepulcro.
18 A nlǒ a Bethany ŋghɛɛ nyweꞌe a Yerusalem à lɛ mbə tsǒ bɨmalə̀ bi baà,
18 Ora, Betânia distava de Jerusalém cerca de quinze estádios.
19 maa ajàŋ baYuda bî ghàꞌàtə̀ bɨ lɛ nzì a mbɛ̀ɛ Martha bo Mary a nləꞌətə mɨ̀ntɨɨ̀ myaa nloŋ annù nɨwo mumaà wàà wâ.
19 Muitos judeus tinham vindo a Marta e a Maria, para lhes apresentar condolências pela morte de seu irmão.
20 Nòò yìi mə Martha à lɛ nyuꞌu mə Yesu a zì aa, mfɛ̀ꞌɛ̀ ŋ̀ghɛɛ a mbòô yi, la Mary a bâŋnə̀ ǹtswe a ndâ.
20 Mal soube Marta da vinda de Jesus, saiu-lhe ao encontro. Maria, porém, estava sentada em casa.
21 Martha à ghɛ̀ɛ̀ mə̂ m̀boo Yesu aa nswoŋ ghu mbo mə, “M̀màꞌàmbî, ò kɨ̀ baa tswe faà boŋ kaa mumaà gha ghû kaa à sɨ̀ kwô!
21 Marta disse a Jesus: Senhor, se tivesses estado aqui, meu irmão não teria morrido!
22 Lâ mə̀ zi tsiꞌǐ annù nɨ̂ŋkoŋ mə, tsiꞌì tsɨ̀tsɔ̀ŋ ò bə betə annù yìi mə o lɔ̀ɔ̀ aa, boŋ Nwì à ka fa a mbo wò.”
22 Mas sei também, agora, que tudo o que pedires a Deus, Deus to concederá.
23 Yesu a swoŋ ghu mbo mə, “Mumaà ghò ghû à ka bǔ bɨ̀ɨ̀nə̀ fu.”
23 Disse-lhe Jesus: Teu irmão ressurgirá.
24 Martha a kwiꞌi ghu mbo mə, “Mə̀ zi mə à ka yǐ bɨ̀ɨ̀nə̀ fu a noò yìi mə bɨku bɨ bə̂ ka yǐ yweenə nɨwo a njwî ǹlwìꞌìnjɨ̀mə̀ aà.”
24 Respondeu-lhe Marta: Sei que há de ressurgir na ressurreição no último dia.
25 Yesu a swoŋ ghu mbo mə, “Mə̀ nɨ ǹywèènə nɨ̀ nɨ̀wo, ŋkɨ mbə ntswêntɨ̀ɨ̀. Ŋù ǹtsɨ̀m yìi mə à nɨ̌ŋ ntɨɨ̀ yì a nu mə̀ aa, à ka tswe ntɨ̀ɨ̀, ka mə mbə a tɛꞌɛ ŋkwo kwo.
25 Disse-lhe Jesus: Eu sou a ressurreição e a vida. Aquele que crê em mim, ainda que esteja morto, viverá.
26 Ŋù ǹtsɨ̀m yìi mə à ntswe ntɨ̀ɨ̀ ŋ̀kɨ nɨŋ ntɨɨ̀ yì a nu mə̀ aa, kaa à ka yǐ waꞌà kwô. Ò bii ma yû ànnù aa ɛ?”
26 E todo aquele que vive e crê em mim, jamais morrerá. Crês nisto?
27 Martha a kwiꞌi mə, “Ɨ̀ɨ̀ŋə, M̀màꞌàmbî, mə̀ bìî! Mə̀ bìi mə ò laa mbə Ayɔꞌɔ̀ Nwì, m̀bə Mu Nwì, wa yìi mə à lɛ ntswe nɨ̂ m̀fɛ̀ꞌɛ fàa mbi aà.”
27 Respondeu ela: Sim, Senhor. Eu creio que tu és o Cristo, o Filho de Deus, aquele que devia vir ao mundo.
28 Martha à swòŋ mə̂ ma mùu ajàŋ aa, ŋ̀ŋeꞌesə mbɨɨ ŋghɛ̀ɛ a ntwoŋ mumaà yì Mary. À ghɛ̀ɛ̀ mə̂ aa nswoŋ ghu mbo mə, “Ǹdɨ̀ꞌɨ̀nnù à zì mə̂, à laa ŋkɨɨ mbetə nɨ̂ ghô.”
28 A essas palavras, ela foi chamar sua irmã Maria, dizendo-lhe baixinho: O Mestre está aí e te chama.
29 Mary à yùꞌù mə̂ aa mburə mbɨɨnə mfɛ̀ꞌɛ̀ ŋ̀ghɛɛ a mbòô yi.
29 Apenas ela o ouviu, levantou-se imediatamente e foi ao encontro dele.
30 (À lɛ sɨ bə maa noò aa boŋ kaa Yesu kaa à burə tɨ̀ wa ǹjɔ̀ꞌɔ̀ àlaꞌa ŋghɛ̀ɛ̀ ŋ̀kuu, lâ m̀burə aa tsiꞌì wa adɨgə mə Martha à ghɨ̀rə mmàꞌàtə̀ yi ghu aà.)
30 {Pois Jesus não tinha chegado à aldeia, mas estava ainda naquele lugar onde Marta o tinha encontrado.}
31 BaYuda bìi mə bɨ lɛ ntswe a mûm ǹda bo Mary wa adɨgə nɨwo aa, bɨ yə̀ mə̂ a jàŋ yìi mə à bɨ̀ɨ̀nə ŋka mfɛꞌɛ ŋghɛ̀ɛ̀ aa, m̀mɔɔntə mə a ghɛ̀ɛ̀ aa wa atu nɨsyɛ̀ a nyə̀ꞌə ghu, ǹtɨgə nyoŋə nìi.
31 Os judeus que estavam com ela em casa, em visita de pêsames, ao verem Maria levantar-se depressa e sair, seguiram-na, crendo que ela ia ao sepulcro para ali chorar.
32 Mary à ghɛ̀ɛ̀ mə̂ ŋ̀kuꞌu wa adɨgə yìi mə Yesu à lɛ ntswe ghu aa, nyə yi, ŋ̀wò ghu mɨkòrə̀, ǹswoŋ mə, “M̀màꞌambî, ò kɨ̀ baa bə tswe faà boŋ kaa mumaà ghà ghû kaa à sɨ̀ kwô!”
32 Quando, porém, Maria chegou onde Jesus estava e o viu, lançou-se aos seus pés e disse-lhe: Senhor, se tivesses estado aqui, meu irmão não teria morrido!
33 Yesu à yə̀ mə̂ àjàŋ yìi mə Mary bo bɨ̀ bə̀ bya mə bo bo zi aa, bɨ yə̀ꞌə̀nə̀ aa ǹjəŋnə ŋkɨ ŋko mɨlɨ̀ŋnə̀ wàà tsiꞌǐ annù nɨ̂ŋkoŋə̀.
33 Ao vê-la chorar assim, como também todos os judeus que a acompanhavam, Jesus ficou intensamente comovido em espírito. E, sob o impulso de profunda emoção,
34 Yesu a betə̀ waa mə, “Nɨ̀ twìŋə yi aa fə aa ɛ?”
34 perguntou: Onde o pusestes? Responderam-lhe: Senhor, vinde ver.
35 Yesu a yəꞌə̀.
35 Jesus pôs-se a chorar.
36 Bə̀ bìi mə bɨ lɛ ntswe ghu aa bɨ swoŋ mə, “Nɨ̀ yə̂ àjàŋ yìi à lɛ ŋkɔ̀ŋə̀ yi aà!”
36 Observaram por isso os judeus: Vede como ele o amava!
37 La bo bî mɔꞌɔ bɨ swoŋ mə, “À lɛ mbaa waꞌà ghɨ̀rə̀ tâ bɨ̀fə̀ꞌə̀nə̀ ka nyə ɨ̀dɨ̀gə̀ aa ɛ? À kɨ̀ waꞌà kɨ̀ ǹzi a ajàŋ yìi mə mbə yu ghɨrə̀ Lazarus a tswe tɨ kwo aa ɛ?”
37 Mas alguns deles disseram: Não podia ele, que abriu os olhos do cego de nascença, fazer com que este não morresse?
38 Àjəŋnə̀ a bû ǹtswa Yesu tsiꞌǐ mbə̂ ànnù, a ghɛɛ̀ wa atu nɨsyɛ̀ mə bɨ lɛ ntwiŋə Lazarus ghu aà (nɨ̀syɛ̀ ma nû lɛ mbə aa àbùꞌù mə bɨ to a mûm ŋ̀gɔ̀ꞌɔ̀, ŋ̀kɨ ŋkusə ntsù yi nɨ̂ ŋ̀gɔ̀ꞌɔ̀).
38 Tomado, novamente, de profunda emoção, Jesus foi ao sepulcro. Era uma gruta, coberta por uma pedra.
39 Yesu à zì mə̂ ghu aa, nswoŋ a mbo bo mə, “Nɨ̀ lɔꞌɔsə ŋgɔ̀ꞌɔ̀ ya wa ntsù nɨ̀syɛ̀!” Martha, ǹjààntə ŋkû ŋù wa, a kwiꞌi ghu mbo mə, “M̀màꞌàmbî, àyàꞌà a ka lùm siꞌi siꞌi ǹloŋ mə à nɨ njwi ji nɨkwà tsɨ̂tsɔ̀ŋ a jàŋ yìi mə bɨ kɨ̀ twìŋə aà!”
39 Jesus ordenou: Tirai a pedra. Disse-lhe Marta, irmã do morto: Senhor, já cheira mal, pois há quatro dias que ele está aí...
40 Yesu, a swoŋ ghu mbo mə, “Mə̀ ghɨrə mbaa waꞌǎ a mbo wò swoŋ mə, ò ka yə nɨghaꞌa nɨ Nwî, mə mbə wò bii aa ɛ?”
40 Respondeu-lhe Jesus: Não te disse eu: Se creres, verás a glória de Deus? Tiraram, pois, a pedra.
41 Bo lɔꞌɔ̀sə̀ ŋ̀gɔ̀ꞌɔ̀ ya mə bɨ lɛ ŋkusə ntsù nɨsyɛ̀ nya ghu aà. Yesu a ŋɛntə̀ miꞌì mi a ndəŋ nswoŋ mə, “Taà ghà, mə̀ fa mbɨꞌɨkə a mbo wò, ǹloŋ mə o yuꞌutə nɨ̂ ànnù yìi mə mə swoŋ aà.
41 Levantando Jesus os olhos ao alto, disse: Pai, rendo-te graças, porque me ouviste.
42 Mə̀ zi mə o yuꞌutə nɨ̂ ànnù yìi mə mə swoŋ aa ŋgɔ̀ŋ bɨ̀nòò bɨ̂tsɨ̀mə̀, lâ mə lɔ̀ɔ a nswoŋə yulà ànnù tsɨ̂tsɔ̀ŋ aa nloŋ ŋkwitu nnɔ̀ɔ̀ bə̂ bûlà faà, tǎ tâ bo bii mə a gha aa a tòo wò.”
42 Eu bem sei que sempre me ouves, mas falo assim por causa do povo que está em roda, para que creiam que tu me enviaste.
43 À màŋsə̀ mə̂ a nswoŋ ma mùu ajàŋ aa, ǹtwoŋə Lazarus tsiꞌì nɨ̂ ǹjì yî ǹtɨ̀ɨ̀, mə, “Lazarus, fɛ̀ꞌɛ nzî!”
43 Depois destas palavras, exclamou em alta voz: Lázaro, vem para fora!
44 Lazarus, a fɛꞌɛ̀, m̀burə nɨ̂ ɨ̀tsə̀ꞌə̀ jya jìi mə bɨ lɛ lɨmtə mbô mi, nɨ mɨ̀kòrə̂ mi, a bɔ̀ꞌɔ nsî yi ghu mbɔŋ ntwiŋ aà. Yesu a swoŋ a mbo bo mə, “Nɨ̀ fɛɛ ɨtsə̀ꞌə̀ jya ghu nu, m̀màꞌàtə̀ yi tâ à ghɛɛ.”
44 E o morto saiu, tendo os pés e as mãos ligados com faixas, e o rosto coberto por um sudário. Ordenou então Jesus: Desligai-o e deixai-o ir.
45 BaYuda bya bì ghàꞌàtə̀ mə bɨ lɛ nzǐ a mbɛ̀ɛ Mary wa adɨgə nɨwo aa, bɨ lɛ nyə annù ya yìi mə Yesu à lɛ ŋghɨ̀rə̀ aa, nnɨŋ mɨ̂ntɨɨ̀ myaa ghu nû.
45 Muitos dos judeus, que tinham vindo a Marta e Maria e viram o que Jesus fizera, creram nele.
46 La bo bî mɔꞌɔ bɨɨ̀ ŋ̀ghɛɛ a mbo baFarɨsai ǹswoŋə annù yìi mə Yesu à lɛ ŋghɨ̀rə̀ aà.
46 Alguns deles, porém, foram aos fariseus e lhes contaram o que Jesus realizara.
47 Maa ajàŋ, baFarɨsai bo bɨ̀ bɨlɨ̀ɨ bɨ ŋgǎŋmàꞌa Nwì, bɨ ghɛɛ̀ m̀boonsə bo bɨ̀ ŋ̀gǎŋndasaꞌa, ǹswoŋ mə, “Bìꞌinə̀ ka ghɨ̀rə̀ aa mə akə aa ɛ? Nɨ̀ yə ɨ̀leǹsə̀ jî ghàꞌà ŋ̀ghaꞌa mə ŋù ghû a ghɨ̀rə̀ aà!
47 Os pontífices e os fariseus convocaram o conselho e disseram: Que faremos? Esse homem multiplica os milagres.
48 Bìꞌinə̀ bə màꞌàtə̀ yi tâ à ka ŋghɛɛ nɨ̂ m̀bìì ma mùu ajàŋ boŋ bə̀ bɨ̀tsɨ̀m ka bii annù yi, tâ bɨ̀tà bɨ alaꞌa bɨ baRoma bɨ̀ zi nta ŋgɨꞌɨ nɨ̂ ǹdâmàꞌanwì yìꞌinə̀ bo bɨ̀ àlaꞌà yiꞌinə̀!”
48 Se o deixarmos proceder assim, todos crerão nele, e os romanos virão e arruinarão a nossa cidade e toda a nação.
49 Ŋù nɨ̀bò yî mɔ̀ꞌɔ yìi mə ɨ̀kǔm yi ɨ lɛ mbə Kaifas, m̀bə ŋgàŋmàꞌa Nwì yî ŋ̀wè maa alòò aa, a swoŋ mə, “Ɨ̀tɨ̀rə ndə jî tsu!
49 Um deles, chamado Caifás, que era o sumo sacerdote daquele ano, disse-lhes: Vós não entendeis nada!
50 Nɨ̀ sɨ̀ zi mə a bɔŋtə mə tâ nɨ̀ zwitə a ŋû yî m̀fùùrə̀ a atu àbùgə̀ bə̂, ǹtsyatə ajàŋ yìi mə mbə nɨ̀ zwitə̀ àlaꞌà tsɨ̀m aa ɛ?”
50 Nem considerais que vos convém que morra um só homem pelo povo, e que não pereça toda a nação.
51 Tsiꞌì ànnù nɨ̂ŋkoŋə̀, kaa à lɛ waꞌǎ annù ma yû swoŋ aa nɨ̂ ɨ̀tu ɨbɨ̀ɨnû yi bə̂; m̀bə yìi mə à lɛ mbə ŋgàŋmàꞌanwì yî ŋ̀wè maa alòò aa, Àzwì Nwì a lɛ ŋghɨ̀rə̀ mə tâ à fìꞌisə ma yû ànnù ǹswoŋ ǹloŋ mə Yesu à lɛ ntswe nɨ̂ ŋ̀kwo a atu baYuda aà,
51 E ele não disse isso por si mesmo, mas, como era o sumo sacerdote daquele ano, profetizava que Jesus havia de morrer pela nação,
52 kaa tâ à waꞌǎ aa tsiꞌì baYuda bobo bə̂, à lɛ ŋkɨ ntswe nɨ̂ ŋ̀ghòtə bə̀ bɨ Nwî bìi mə bɨ jaꞌanə a mûm m̀bi yǔ ntsɨ̀mə̀ aa, ta tâ bo bə ɨbɨ̀ɨnu yì fùùrə̀.
52 e não somente pela nação, mas também para que fossem reconduzidos à unidade os filhos de Deus dispersos.
53 Ǹlɔgɨnə maa njwi, bɨ̀saꞌa bɨ alaꞌa bɨ baYuda bɨ tɨgə̀ ǹtaŋ ajàŋ mə bɨ ka zwitə yi.
53 E desde aquele momento resolveram tirar-lhe a vida.
54 Maa ajàŋ, Yesu kaa à lɛ sɨ waꞌà bù ŋkarə a tɨtɨ̀ɨ baYuda nyɛ̀ntə, à lɛ mbàŋnə̀ m̀maꞌatə ŋghɛ̀ɛ a mbɛ̀ɛ̀ àdɨ̀gə̀ yî mɔꞌɔ, a mbɛ̀ɛ̀ ǹtaꞌa mɨwɛ̀ɛ̀ mɨwɛ̀ɛ̀, bɨ twoŋə̀ nɨ̂ ɨ̀kùmə alaꞌa wa nɨ Ephraim, bo bɨ̀ ŋgǎŋyəgə̂nnù ji bɨ tɨgə̀ ǹtswe ghu.
54 Em conseqüência disso, Jesus já não andava em público entre os judeus. Retirou-se para uma região vizinha do deserto, a uma cidade chamada Efraim, e ali se detinha com seus discípulos.
55 Nòò ɨ̀kòò Passa à lɛ ntɨgə ŋkoontə, bə̀ bî ghàꞌàtə̀ lô a alaꞌa ŋkɔꞌɔ ŋghɛɛ a Yerusalem a nlə̀ə nû jyaa ɨ̀ laa ajaŋ mə nɔ̀ŋsə̀ à lɛ ndɨ̀ꞌɨ̀ aa, mbɔŋ tâ nòò ɨ̀kòò wa kuꞌu.
55 Estava próxima a Páscoa dos judeus, e muita gente de todo o país subia a Jerusalém antes da Páscoa para se purificar.
56 Àjàŋ yìi mə bo lɛ sɨ lɔ̀ɔ̀ nɨ̂ Yesu aa, bo bòòntə̀ mə̂ a ndâmàꞌanwì aa, ǹtɨgə mbetə nɨ̂ waa bo nɨ bo mə, “Nɨ̀ mɔ̀ɔ̀ntə mə akə aa ɛ? Nɨ̀ laà mɔɔntə mə à ka zì faa adɨgə ɨkòò aa ɛ?”
56 Procuravam Jesus e falavam uns com os outros no templo: Que vos parece? Achais que ele não virá à festa?
57 À lɛ tɨ bə aa boŋ bɨ̀lɨ̀ɨ bɨ ŋgǎŋmàꞌa Nwì bo bɨ̀ baFarɨsai, bɨ tsə̀rə̀ mə̂ mə mbə ŋù tsù a zi adɨgə yìi mə Yesu à tswe ghu aa, a zî ŋ̀kɛꞌɛnə, ta tâ bɨ̀ baŋnə yi.
57 Mas os sumos sacerdotes e os fariseus tinham dado ordem para que todo aquele que soubesse onde ele estava o denunciasse, para o prenderem.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.