João 11

Bafut (BFD) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Ŋù yî mɔ̀ꞌɔ à lɛ ntswe ghu, ɨ̀kûm yi ɨ bə Lazarus, ǹtswe nɨ a alaꞌa Bethany, ŋ̀ghɨrə ŋwò nɨghɔ̀ɔ̀. Bethany ghû à lɛ mbə alaꞌa yìi mə Mary bo mumaà yì Martha lɛ sɨ tswe ghu aà.
1 Um homem chamado Lázaro estava doente. Ele era do povoado de Betânia, onde Maria e a sua irmã Marta moravam.
2 (Mary ma ghû, à nɨ wa mə à lɛ ŋkùrə̀ mɨghurə mɨ àtɨ̀ndùù mya a mɨkòrə Yesu ǹtɨgə nyɛꞌɛ nɨ̂ ɨ̀nǒŋtû ji aà. Lazarus ghû mə à lɛ sɨ ghɔ̀ɔ̀ aa, a lɛ mbə mumaà yì yî m̀bâŋnə̀.)
2 (Esta Maria era a mesma que pôs perfume nos pés do Senhor Jesus e os enxugou com os seus cabelos. Era o irmão dela, Lázaro, que estava doente.)
3 Bɨ̀jààntə̀ bi bya bɨ lɛ ntoo ŋkɨ̀ɨ̀ a mbo Yesu ǹswoŋ ghu mbo mə, “M̀màꞌàmbî, ǹsûkàꞌâ ghò wa mə ò kɔ̀ŋə aa a ghɔ̀ɔ̀.”
3 As duas irmãs mandaram dizer a Jesus: — Senhor, o seu querido amigo Lázaro está doente!
4 Nòò yìi mə Yesu à lɛ nyuꞌu ŋkɨ̀ɨ̀ ghu aa, nswoŋ mə, “Kaa nɨ̀ghɔ̀ɔ̀ nɨ Lazarus nû kaa nɨ ka waꞌà aa nɨ nɨ̀wo lwìꞌìsə̀; nɨ̀ghɔ̀ɔ̀ nû nɨ zi aa mə nɨ zì nɨ nɨ̀ghaꞌa a mbo Nwì, ɨ kɨɨ bə mânjì yìi mə Mu Ŋù a ka kɨɨ kwɛrə nìi nɨghaꞌa ghu.”
4 Quando Jesus recebeu a notícia, disse:
5 Yesu à lɛ ŋkɔ̀ŋə̀ Martha nɨ mumaà yì Mary nɨ Lazarus.
5 Jesus amava muito Marta, e a sua irmã, e também Lázaro.
6 Ka mə à lɛ ŋkɔ̀ŋə̀ waa tsiꞌǐ annù aa, à kwɛ̀rə̀ mə̂ ŋ̀kɨ̀ɨ̀ nɨghɔ̀ɔ̀ Lazarus wa aa, m̀bu ntswe maa adɨgə njwi ji baà.
6 Porém quando soube que Lázaro estava doente, ainda ficou dois dias onde estava.
7 Ǹjwi jya ji baa ɨ tsyà mə aa, a swoŋ a mbo ŋgǎŋyəgə̂nnù ji jya mə, “Nɨ̀ ghɨrə bìꞌinə̀ bu mbɨ̀ɨ̀ ŋ̀ghɛɛ fu a alaꞌa Yudea.”
7 Então disse aos seus discípulos:
8 Ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji jya ɨ kwiꞌi ghu mbo mə, “Rabbi, ò wàꞌàtə mə kaa aghaꞌa a burə tɨ̀ sàꞌàtə̀ mə, bə̀ bɨ adɨgə ma bya kɨ lɔ̀ɔ ntùmtə wò nɨ̂ ŋ̀gɔ̀ꞌɔ̀, ò bû ǹlɔɔ nɨ̂ m̀bɨɨ ghɛ̀ɛ̀ ghu aa ɛ?”
8 Mas eles disseram: — Mestre, faz tão pouco tempo que o povo de lá queria matá-lo a pedradas, e o senhor quer voltar?
9 Yesu a swoŋə a mbo bo mə, “Tɨgə ɨ̀bàŋtə̀ noò ɨ tswe nɨ̂ ǹjwi aa nɨ̀ghûm ǹtsò baa aa ɛ? Maa ajàŋ, ŋù ǹtsɨ̀m yìi mə a karə a siꞌinə aa, kaa à sɨ mɨkòrə̂ mi tumtə ŋwo, ǹloŋ mə a yə nɨ̂ ŋ̀kàꞌa mbi ghù aà.
9 Jesus respondeu:
10 Lâ ŋù yìi mə a zì nɨ̂ ɨ̀tugə aa, a fɨɨ̀ŋkə̀ ŋ̀wo, ǹloŋ mə kaa à sɨ̀ nɨ̂ ŋ̀kàꞌà tswê.”
10 Mas, se anda de noite, tropeça porque nele não existe luz.
11 Yesu à swòŋ mə̂ ma la aa, m̀bù ŋ̀kuꞌusə mə, “Ǹsûkàꞌa yìꞌinə̀ Lazarus a bwii aa bwìì, lâ mə ka ghɛ̀ɛ ɨ tsɨ̀gɨ̀tə̀ yi tâ à bɨɨnə fɨlô.”
11 Jesus disse isso e depois continuou:
12 Ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji ɨ kwiꞌi ghu mbo mə, “M̀màꞌàmbî, m̀bə a ka mbwii aa bwìì boŋ à ka bǔ bɨ̀ɨ̀nə ɨ tswe fu ntɨ̀ɨ̀.”
12 — Senhor, se ele está dormindo, isso quer dizer que vai ficar bom! — disseram eles.
13 Yesu à lɛ sɨ lɔ̀ɔ̀ aà ǹswoŋ mə Lazarus à kwô aa kwò, lâ ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù ji ɨ bâŋnə̀ m̀mɔɔntə mə Yesu a swoŋ aa tsiꞌì fɨ̀lo fì bwìì.
13 Mas o que Jesus queria dizer era que Lázaro estava morto. Porém eles pensavam que ele estivesse falando do sono natural.
14 Yesu a tɨgə̀ ŋ̀ghɛɛ nɨ̂ m̀bìì ǹlaansə a mbo bo mə, “Lazarus à kwò mə̂,
14 Então Jesus disse claramente:
15 lâ ǹloŋ ŋkwitû ghuu, mə̀ dòrɨ̀tə mə kaa mə̀ ghɨ̀rə ŋwaꞌà biꞌi yu tswê aa, tǎ tâ nɨ̀ tsya ghu mbii. Tsɨ̂tsɔ̀ŋ nɨ̀ ghɨrə bìꞌinə̀ ghɛɛ ghu mbɛ̀ɛ̀.”
15 mas eu estou alegre por não ter estado lá com ele, pois assim vocês vão crer. Vamos até a casa dele.
16 Thomas, wa mə bɨ lɛ sɨ twoŋə nɨ mu bɨ̀nwì aa, a swoŋ a mbo ŋgǎŋyəgə̂nnù Yesu jya jǐ mɔꞌɔ mə, “Nɨ̀ ghɨrə tâ bìꞌinə̀ yoŋə ndɨ̀ꞌɨ̀nnù yiꞌinə̀ tâ bìꞌinə̀ nɨ̀bo ghɛɛ tà a bə nɨwo, bìꞌinə̀ nɨ̀bò kwô!”
16 Então Tomé, chamado “o Gêmeo”, disse aos outros discípulos: — Vamos nós também a fim de morrer com o Mestre!
17 Nòò yìi mə Yesu à lɛ nzì ŋkuꞌu a Bethany aa, nyə mə à lɛ tɨ bə aa boŋ Lazarus à kwò mə̂, bɨ twiŋə̀ yi, ǹjwi ɨ tsyâ ji nɨkwà.
17 Quando Jesus chegou, já fazia quatro dias que Lázaro havia sido sepultado.
18 A nlǒ a Bethany ŋghɛɛ nyweꞌe a Yerusalem à lɛ mbə tsǒ bɨmalə̀ bi baà,
18 Betânia ficava a menos de três quilômetros de Jerusalém,
19 maa ajàŋ baYuda bî ghàꞌàtə̀ bɨ lɛ nzì a mbɛ̀ɛ Martha bo Mary a nləꞌətə mɨ̀ntɨɨ̀ myaa nloŋ annù nɨwo mumaà wàà wâ.
19 e muitas pessoas tinham vindo visitar Marta e Maria para as consolarem por causa da morte do irmão.
20 Nòò yìi mə Martha à lɛ nyuꞌu mə Yesu a zì aa, mfɛ̀ꞌɛ̀ ŋ̀ghɛɛ a mbòô yi, la Mary a bâŋnə̀ ǹtswe a ndâ.
20 Quando Marta soube que Jesus estava chegando, foi encontrar-se com ele. Porém Maria ficou sentada em casa.
21 Martha à ghɛ̀ɛ̀ mə̂ m̀boo Yesu aa nswoŋ ghu mbo mə, “M̀màꞌàmbî, ò kɨ̀ baa tswe faà boŋ kaa mumaà gha ghû kaa à sɨ̀ kwô!
21 Então Marta disse a Jesus: — Se o senhor estivesse aqui, o meu irmão não teria morrido!
22 Lâ mə̀ zi tsiꞌǐ annù nɨ̂ŋkoŋ mə, tsiꞌì tsɨ̀tsɔ̀ŋ ò bə betə annù yìi mə o lɔ̀ɔ̀ aa, boŋ Nwì à ka fa a mbo wò.”
22 Mas eu sei que, mesmo assim, Deus lhe dará tudo o que o senhor pedir a ele.
23 Yesu a swoŋ ghu mbo mə, “Mumaà ghò ghû à ka bǔ bɨ̀ɨ̀nə̀ fu.”
23 — O seu irmão vai ressuscitar! — disse Jesus.
24 Martha a kwiꞌi ghu mbo mə, “Mə̀ zi mə à ka yǐ bɨ̀ɨ̀nə̀ fu a noò yìi mə bɨku bɨ bə̂ ka yǐ yweenə nɨwo a njwî ǹlwìꞌìnjɨ̀mə̀ aà.”
24 Marta respondeu: — Eu sei que ele vai ressuscitar no último dia!
25 Yesu a swoŋ ghu mbo mə, “Mə̀ nɨ ǹywèènə nɨ̀ nɨ̀wo, ŋkɨ mbə ntswêntɨ̀ɨ̀. Ŋù ǹtsɨ̀m yìi mə à nɨ̌ŋ ntɨɨ̀ yì a nu mə̀ aa, à ka tswe ntɨ̀ɨ̀, ka mə mbə a tɛꞌɛ ŋkwo kwo.
25 Então Jesus afirmou:
26 Ŋù ǹtsɨ̀m yìi mə à ntswe ntɨ̀ɨ̀ ŋ̀kɨ nɨŋ ntɨɨ̀ yì a nu mə̀ aa, kaa à ka yǐ waꞌà kwô. Ò bii ma yû ànnù aa ɛ?”
26 e quem vive e crê em mim nunca morrerá. Você acredita nisso?
27 Martha a kwiꞌi mə, “Ɨ̀ɨ̀ŋə, M̀màꞌàmbî, mə̀ bìî! Mə̀ bìi mə ò laa mbə Ayɔꞌɔ̀ Nwì, m̀bə Mu Nwì, wa yìi mə à lɛ ntswe nɨ̂ m̀fɛ̀ꞌɛ fàa mbi aà.”
27 — Sim, senhor! — disse ela. — Eu creio que o senhor é o Messias , o Filho de Deus, que devia vir ao mundo.
28 Martha à swòŋ mə̂ ma mùu ajàŋ aa, ŋ̀ŋeꞌesə mbɨɨ ŋghɛ̀ɛ a ntwoŋ mumaà yì Mary. À ghɛ̀ɛ̀ mə̂ aa nswoŋ ghu mbo mə, “Ǹdɨ̀ꞌɨ̀nnù à zì mə̂, à laa ŋkɨɨ mbetə nɨ̂ ghô.”
28 Depois de dizer isso, Marta foi, chamou Maria, a sua irmã, e lhe disse em particular: — O Mestre chegou e está chamando você.
29 Mary à yùꞌù mə̂ aa mburə mbɨɨnə mfɛ̀ꞌɛ̀ ŋ̀ghɛɛ a mbòô yi.
29 Quando Maria ouviu isso, levantou-se depressa e foi encontrar-se com Jesus.
30 (À lɛ sɨ bə maa noò aa boŋ kaa Yesu kaa à burə tɨ̀ wa ǹjɔ̀ꞌɔ̀ àlaꞌa ŋghɛ̀ɛ̀ ŋ̀kuu, lâ m̀burə aa tsiꞌì wa adɨgə mə Martha à ghɨ̀rə mmàꞌàtə̀ yi ghu aà.)
30 Pois ele não tinha chegado ao povoado, mas ainda estava no lugar onde Marta o havia encontrado.
31 BaYuda bìi mə bɨ lɛ ntswe a mûm ǹda bo Mary wa adɨgə nɨwo aa, bɨ yə̀ mə̂ a jàŋ yìi mə à bɨ̀ɨ̀nə ŋka mfɛꞌɛ ŋghɛ̀ɛ̀ aa, m̀mɔɔntə mə a ghɛ̀ɛ̀ aa wa atu nɨsyɛ̀ a nyə̀ꞌə ghu, ǹtɨgə nyoŋə nìi.
31 As pessoas que estavam na casa com Maria, consolando-a, viram que ela se levantou e saiu depressa. Então foram atrás dela, pois pensavam que ela ia ao túmulo para chorar ali.
32 Mary à ghɛ̀ɛ̀ mə̂ ŋ̀kuꞌu wa adɨgə yìi mə Yesu à lɛ ntswe ghu aa, nyə yi, ŋ̀wò ghu mɨkòrə̀, ǹswoŋ mə, “M̀màꞌambî, ò kɨ̀ baa bə tswe faà boŋ kaa mumaà ghà ghû kaa à sɨ̀ kwô!”
32 Maria chegou ao lugar onde Jesus estava e logo que o viu caiu aos pés dele e disse: — Se o senhor tivesse estado aqui, o meu irmão não teria morrido!
33 Yesu à yə̀ mə̂ àjàŋ yìi mə Mary bo bɨ̀ bə̀ bya mə bo bo zi aa, bɨ yə̀ꞌə̀nə̀ aa ǹjəŋnə ŋkɨ ŋko mɨlɨ̀ŋnə̀ wàà tsiꞌǐ annù nɨ̂ŋkoŋə̀.
33 Jesus viu Maria chorando e viu as pessoas que estavam com ela chorando também. Então ficou muito comovido e aflito
34 Yesu a betə̀ waa mə, “Nɨ̀ twìŋə yi aa fə aa ɛ?”
34 e perguntou: — Venha ver, senhor! — responderam.
35 Yesu a yəꞌə̀.
35 Jesus chorou.
36 Bə̀ bìi mə bɨ lɛ ntswe ghu aa bɨ swoŋ mə, “Nɨ̀ yə̂ àjàŋ yìi à lɛ ŋkɔ̀ŋə̀ yi aà!”
36 Então as pessoas disseram: — Vejam como ele amava Lázaro!
37 La bo bî mɔꞌɔ bɨ swoŋ mə, “À lɛ mbaa waꞌà ghɨ̀rə̀ tâ bɨ̀fə̀ꞌə̀nə̀ ka nyə ɨ̀dɨ̀gə̀ aa ɛ? À kɨ̀ waꞌà kɨ̀ ǹzi a ajàŋ yìi mə mbə yu ghɨrə̀ Lazarus a tswe tɨ kwo aa ɛ?”
37 Mas algumas delas disseram: — Ele curou o cego. Será que não poderia ter feito alguma coisa para que Lázaro não morresse?
38 Àjəŋnə̀ a bû ǹtswa Yesu tsiꞌǐ mbə̂ ànnù, a ghɛɛ̀ wa atu nɨsyɛ̀ mə bɨ lɛ ntwiŋə Lazarus ghu aà (nɨ̀syɛ̀ ma nû lɛ mbə aa àbùꞌù mə bɨ to a mûm ŋ̀gɔ̀ꞌɔ̀, ŋ̀kɨ ŋkusə ntsù yi nɨ̂ ŋ̀gɔ̀ꞌɔ̀).
38 Jesus ficou outra vez muito comovido. Ele foi até o túmulo, que era uma gruta com uma pedra colocada na entrada,
39 Yesu à zì mə̂ ghu aa, nswoŋ a mbo bo mə, “Nɨ̀ lɔꞌɔsə ŋgɔ̀ꞌɔ̀ ya wa ntsù nɨ̀syɛ̀!” Martha, ǹjààntə ŋkû ŋù wa, a kwiꞌi ghu mbo mə, “M̀màꞌàmbî, àyàꞌà a ka lùm siꞌi siꞌi ǹloŋ mə à nɨ njwi ji nɨkwà tsɨ̂tsɔ̀ŋ a jàŋ yìi mə bɨ kɨ̀ twìŋə aà!”
39 e ordenou: Marta, a irmã do morto, disse: — Senhor, ele está cheirando mal, pois já faz quatro dias que foi sepultado!
40 Yesu, a swoŋ ghu mbo mə, “Mə̀ ghɨrə mbaa waꞌǎ a mbo wò swoŋ mə, ò ka yə nɨghaꞌa nɨ Nwî, mə mbə wò bii aa ɛ?”
40 Jesus respondeu:
41 Bo lɔꞌɔ̀sə̀ ŋ̀gɔ̀ꞌɔ̀ ya mə bɨ lɛ ŋkusə ntsù nɨsyɛ̀ nya ghu aà. Yesu a ŋɛntə̀ miꞌì mi a ndəŋ nswoŋ mə, “Taà ghà, mə̀ fa mbɨꞌɨkə a mbo wò, ǹloŋ mə o yuꞌutə nɨ̂ ànnù yìi mə mə swoŋ aà.
41 Então tiraram a pedra. Jesus olhou para o céu e disse:
42 Mə̀ zi mə o yuꞌutə nɨ̂ ànnù yìi mə mə swoŋ aa ŋgɔ̀ŋ bɨ̀nòò bɨ̂tsɨ̀mə̀, lâ mə lɔ̀ɔ a nswoŋə yulà ànnù tsɨ̂tsɔ̀ŋ aa nloŋ ŋkwitu nnɔ̀ɔ̀ bə̂ bûlà faà, tǎ tâ bo bii mə a gha aa a tòo wò.”
42 Eu sei que sempre me ouves; mas eu estou dizendo isso por causa de toda esta gente que está aqui, para que eles creiam que tu me enviaste.
43 À màŋsə̀ mə̂ a nswoŋ ma mùu ajàŋ aa, ǹtwoŋə Lazarus tsiꞌì nɨ̂ ǹjì yî ǹtɨ̀ɨ̀, mə, “Lazarus, fɛ̀ꞌɛ nzî!”
43 Depois de dizer isso, gritou:
44 Lazarus, a fɛꞌɛ̀, m̀burə nɨ̂ ɨ̀tsə̀ꞌə̀ jya jìi mə bɨ lɛ lɨmtə mbô mi, nɨ mɨ̀kòrə̂ mi, a bɔ̀ꞌɔ nsî yi ghu mbɔŋ ntwiŋ aà. Yesu a swoŋ a mbo bo mə, “Nɨ̀ fɛɛ ɨtsə̀ꞌə̀ jya ghu nu, m̀màꞌàtə̀ yi tâ à ghɛɛ.”
44 E o morto saiu. Os seus pés e as suas mãos estavam enfaixados com tiras de pano, e o seu rosto estava enrolado com um pano. Então Jesus disse:
45 BaYuda bya bì ghàꞌàtə̀ mə bɨ lɛ nzǐ a mbɛ̀ɛ Mary wa adɨgə nɨwo aa, bɨ lɛ nyə annù ya yìi mə Yesu à lɛ ŋghɨ̀rə̀ aa, nnɨŋ mɨ̂ntɨɨ̀ myaa ghu nû.
45 Muitas pessoas que tinham ido visitar Maria viram o que Jesus tinha feito e creram nele.
46 La bo bî mɔꞌɔ bɨɨ̀ ŋ̀ghɛɛ a mbo baFarɨsai ǹswoŋə annù yìi mə Yesu à lɛ ŋghɨ̀rə̀ aà.
46 Mas algumas pessoas voltaram e contaram aos fariseus o que ele havia feito.
47 Maa ajàŋ, baFarɨsai bo bɨ̀ bɨlɨ̀ɨ bɨ ŋgǎŋmàꞌa Nwì, bɨ ghɛɛ̀ m̀boonsə bo bɨ̀ ŋ̀gǎŋndasaꞌa, ǹswoŋ mə, “Bìꞌinə̀ ka ghɨ̀rə̀ aa mə akə aa ɛ? Nɨ̀ yə ɨ̀leǹsə̀ jî ghàꞌà ŋ̀ghaꞌa mə ŋù ghû a ghɨ̀rə̀ aà!
47 Então os fariseus e os chefes dos sacerdotes se reuniram com o Conselho Superior e disseram: — O que é que nós vamos fazer? Esse homem está fazendo muitos milagres!
48 Bìꞌinə̀ bə màꞌàtə̀ yi tâ à ka ŋghɛɛ nɨ̂ m̀bìì ma mùu ajàŋ boŋ bə̀ bɨ̀tsɨ̀m ka bii annù yi, tâ bɨ̀tà bɨ alaꞌa bɨ baRoma bɨ̀ zi nta ŋgɨꞌɨ nɨ̂ ǹdâmàꞌanwì yìꞌinə̀ bo bɨ̀ àlaꞌà yiꞌinə̀!”
48 Se deixarmos que ele continue fazendo essas coisas, todos vão crer nele. Aí as autoridades romanas agirão contra nós e destruirão o Templo e o nosso país.
49 Ŋù nɨ̀bò yî mɔ̀ꞌɔ yìi mə ɨ̀kǔm yi ɨ lɛ mbə Kaifas, m̀bə ŋgàŋmàꞌa Nwì yî ŋ̀wè maa alòò aa, a swoŋ mə, “Ɨ̀tɨ̀rə ndə jî tsu!
49 Então Caifás, que naquele ano era o Grande Sacerdote , disse: — Vocês não sabem nada!
50 Nɨ̀ sɨ̀ zi mə a bɔŋtə mə tâ nɨ̀ zwitə a ŋû yî m̀fùùrə̀ a atu àbùgə̀ bə̂, ǹtsyatə ajàŋ yìi mə mbə nɨ̀ zwitə̀ àlaꞌà tsɨ̀m aa ɛ?”
50 Será que não entendem que para vocês é melhor que morra apenas um homem pelo povo do que deixar que o país todo seja destruído?
51 Tsiꞌì ànnù nɨ̂ŋkoŋə̀, kaa à lɛ waꞌǎ annù ma yû swoŋ aa nɨ̂ ɨ̀tu ɨbɨ̀ɨnû yi bə̂; m̀bə yìi mə à lɛ mbə ŋgàŋmàꞌanwì yî ŋ̀wè maa alòò aa, Àzwì Nwì a lɛ ŋghɨ̀rə̀ mə tâ à fìꞌisə ma yû ànnù ǹswoŋ ǹloŋ mə Yesu à lɛ ntswe nɨ̂ ŋ̀kwo a atu baYuda aà,
51 Naquele momento Caifás não estava falando por si mesmo. Mas, como ele era o Grande Sacerdote naquele ano, estava profetizando que Jesus ia morrer pela nação.
52 kaa tâ à waꞌǎ aa tsiꞌì baYuda bobo bə̂, à lɛ ŋkɨ ntswe nɨ̂ ŋ̀ghòtə bə̀ bɨ Nwî bìi mə bɨ jaꞌanə a mûm m̀bi yǔ ntsɨ̀mə̀ aa, ta tâ bo bə ɨbɨ̀ɨnu yì fùùrə̀.
52 E não somente pela nação, mas também para reunir em um só corpo todos os filhos de Deus que estão espalhados por toda parte.
53 Ǹlɔgɨnə maa njwi, bɨ̀saꞌa bɨ alaꞌa bɨ baYuda bɨ tɨgə̀ ǹtaŋ ajàŋ mə bɨ ka zwitə yi.
53 Então, daquele dia em diante, os líderes judeus fizeram planos para matar Jesus.
54 Maa ajàŋ, Yesu kaa à lɛ sɨ waꞌà bù ŋkarə a tɨtɨ̀ɨ baYuda nyɛ̀ntə, à lɛ mbàŋnə̀ m̀maꞌatə ŋghɛ̀ɛ a mbɛ̀ɛ̀ àdɨ̀gə̀ yî mɔꞌɔ, a mbɛ̀ɛ̀ ǹtaꞌa mɨwɛ̀ɛ̀ mɨwɛ̀ɛ̀, bɨ twoŋə̀ nɨ̂ ɨ̀kùmə alaꞌa wa nɨ Ephraim, bo bɨ̀ ŋgǎŋyəgə̂nnù ji bɨ tɨgə̀ ǹtswe ghu.
54 Por isso ele já não andava publicamente na Judeia, mas foi para uma região perto do deserto, a uma cidade chamada Efraim, e ficou ali com os seus discípulos.
55 Nòò ɨ̀kòò Passa à lɛ ntɨgə ŋkoontə, bə̀ bî ghàꞌàtə̀ lô a alaꞌa ŋkɔꞌɔ ŋghɛɛ a Yerusalem a nlə̀ə nû jyaa ɨ̀ laa ajaŋ mə nɔ̀ŋsə̀ à lɛ ndɨ̀ꞌɨ̀ aa, mbɔŋ tâ nòò ɨ̀kòò wa kuꞌu.
55 Faltava pouco tempo para a Festa da Páscoa . Muitos judeus foram a Jerusalém antes da festa para tomar parte na cerimônia de purificação .
56 Àjàŋ yìi mə bo lɛ sɨ lɔ̀ɔ̀ nɨ̂ Yesu aa, bo bòòntə̀ mə̂ a ndâmàꞌanwì aa, ǹtɨgə mbetə nɨ̂ waa bo nɨ bo mə, “Nɨ̀ mɔ̀ɔ̀ntə mə akə aa ɛ? Nɨ̀ laà mɔɔntə mə à ka zì faa adɨgə ɨkòò aa ɛ?”
56 Eles procuravam Jesus e, no pátio do Templo, perguntavam uns aos outros: — O que é que vocês acham? Será que ele vem à festa?
57 À lɛ tɨ bə aa boŋ bɨ̀lɨ̀ɨ bɨ ŋgǎŋmàꞌa Nwì bo bɨ̀ baFarɨsai, bɨ tsə̀rə̀ mə̂ mə mbə ŋù tsù a zi adɨgə yìi mə Yesu à tswe ghu aa, a zî ŋ̀kɛꞌɛnə, ta tâ bɨ̀ baŋnə yi.
57 Os chefes dos sacerdotes e os fariseus queriam prender Jesus. Por isso tinham dado ordem para que, se alguém soubesse, contasse onde ele estava.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.