Gálatas 3
Bafut (BFD) vs NVT
1 Woɛ, ɨ̀tɨ̀rə̀ baGalitia! A ghuu aà a fùmsə̂ wò aa ɛ? Tɨgə bɨ lɛɛ̀ ǹnaŋsə ŋkɛꞌɛnə a mbo bù nɨ̂ ǹsi nɨ̀ ǹsi a laa, ajàŋ mə bɨ lɛ ŋkwèèntə̀ Yesu a ati bàŋnə̀ bàŋnə̀ aa ɛ?
1 Ó gálatas insensatos! Quem os enfeitiçou? Jesus Cristo não lhes foi explicado tão claramente como se tivessem visto com os próprios olhos a morte dele na cruz?
2 Nɨ̀ ləə mə̀ betə ghuu tsiꞌì nɨ̂ àbetə̀ yûlà. Nɨ̀ lɛ ŋkwɛrə Azwì Nwî ǹyoŋə aa a njɨm àjàŋ mə nɨ̀ lɛ sɨ ghɨrə ɨnnù jìi mə nɔ̀ŋsə a lɔ̀ɔ̀ aa kə̀ nɨ̀ lɛ ŋkwɛrə nyoŋə a ajàŋ yìi mə nɨ̀ lɛ nyuꞌu ntoo yì ǹsɨgɨ̀nə̀ ya mbii aa lɛ?
2 Deixem-me perguntar apenas uma coisa: vocês receberam o Espírito porque obedeceram à lei ou porque creram na mensagem que ouviram?
3 Nɨ̀ laa njɨ̀ŋtə̀ bə laà aa ɛ? Nɨ̀ lɛ nlɔ̀gɨ̀nə annù a mûm Azwì ǹtɨgə nlɔɔ màŋsə a mûm ǹjyǎnu aa mə akə aa ɛ?
3 Será que perderam o juízo? Tendo começado no Espírito, por que agora procuram tornar-se perfeitos por seus próprios esforços?
4 Ɨ̀nnù jî ghàꞌàtə̀ jìi nɨ lɛ nyə aa, ɨ tsya aa àdàŋə̀ àdàŋə̀ aa ɛ? M̀bə a bə yìi mə ɨ tsya aa adàŋə̀ dàŋə̀ boŋ,
4 Será que foi à toa que passaram por tantos sofrimentos? É claro que não foi à toa!
5 Ŋù wa yìi mə a fa Azwì yi a mbo bù, ŋ̀kɨɨ mfaꞌa nɨ̂ ɨ̀nnù jî yɛ̌yɛrə a tɨtɨ̀ɨ bù aa, a fàꞌà aa nloŋ mə nɨ yuꞌunə nɔ̂ŋsə kə̀ ǹloŋ mə nɨ̀ yuꞌù ǹtoo yì ǹsɨgɨ̀nə̀ ya mbii aa ɛ?
5 Volto a perguntar: acaso aquele que lhes deu o Espírito e realizou milagres entre vocês agiu assim porque vocês obedeceram à lei ou porque creram na mensagem que ouviram?
6 Nɨ̀ waꞌatə annǔ Abraham. “À lɛ nnɨŋ ntɨɨ̀ yi a nu Nwì, Nwì a tɨgə̀ ǹlɔgə yi tsiꞌì tsǒ ŋù yìi ɨnnù ji ɨ tsinə a nsi miꞌi yu.”
6 Da mesma forma, “Abraão creu em Deus, e assim foi considerado justo”.
7 Ma mùu ajàŋ nɨ̀ yə mə àa bə̀ bìi mə bɨ tswe nɨ̂ àbìintɨɨ aa mə à nɨ bɔɔ bɨ Abraham.
7 Logo, os verdadeiros filhos de Abraão são aqueles que creem.
8 A mbìi mbìì nɨ̀ghàà nɨ Nwî nɨ lɛ ŋghɨ̀rə̀ a naŋsə̀ ǹlaa mə Nwìŋgɔ̀ŋ à ka yǐ ghɨ̀rə tâ ɨ̀nnù bɨ̂tɨ̀zî Nwî tâ ɨ̀ tsinə ntsya aa a njɨ̀mə àbìintɨɨ̀. Nwî à lɛ ŋkàꞌà a mbo Abraham a mbìi mbìì ǹswoŋ mə, “Mə̀ ka yǐ tsyǎ a njɨ̌m wò ɨ nɨŋ mbɔɔnə a nu bə̀ bɨ ɨtoò ɨ̀ tsɨ̀mə̀.”
8 As Escrituras previram esse tempo em que Deus declararia os gentios justos por meio da fé. Ele anunciou essas boas-novas a Abraão há muito tempo, quando disse: “Todas as nações da terra serão abençoadas por seu intermédio”.
9 Àjàŋ mə Abraham à lɛ ntswe nɨ̂ àbìintɨɨ Nwìŋgɔ̀ŋ a nɨŋ mbɔɔnə ghu nu aa, ŋù ǹtsɨ̀n yìi à tswe nɨ̂ àbìintɨɨ aa, Nwìŋgɔ̀ŋ àa kɨɨ nɨŋ mbɔɔnə ghu nu tsiꞌì maa ajàŋə̀.
9 Portanto, todos os que creem participam da mesma bênção que Abraão recebeu por crer.
10 Bə̀ bìi mə bɨ tɛꞌɛ atû yaa a ŋka mfàꞌa bə annù yìi mə nɔ̀ŋsə̀ a lɔ̀ɔ̀ aa, bo tswe aa a mûm ǹdɔ̀ɔ̀, ǹloŋ mə bɨ ŋwaꞌanə a mum aŋwàꞌànə Nwì mə, “Ǹdɔ̀ɔ̀ a atu ŋù yìi mə kaa à sɨ a mûm ɨnnù jìi mə bɨ ŋwaꞌanə a mûm àŋwàꞌànə nɔ̂ŋsə̀ aa tsiꞌì tsɨ̀m lwìꞌì, kaa waꞌà kɨ̀ɨ̀ ŋ̀ghɨrə aà.”
10 Contudo, os que confiam na lei para serem declarados justos estão sob maldição, pois as Escrituras dizem: “Maldito quem não se mantiver obediente a tudo que está escrito no Livro da Lei”.
11 Tsɨ̂tsɔ̀ŋ a laa mə kaa mbə ɨnnù ŋû ɨ kɨꞌɨ̀ tsinə̀ a mbo Nwì ǹyoŋə aa a njɨ̀mə ajàŋ mə a yuꞌunə nɔ̂ŋsə̀. Ǹloŋ mə bɨ ŋwaꞌanə a mûm àŋwàꞌànə Nwì mə, “Ŋù yìi mə ɨnnù ji ɨ tsinə ntsyǎ a njɨmə̂ àbìintɨɨ aa, à ka yǐ tswe ntɨ̀ɨ̀.”
11 É evidente, portanto, que ninguém pode ser declarado justo diante de Deus pela lei. Pois as Escrituras dizem: “O justo viverá pela fé”.
12 Lâ kaa nɔ̀ŋsə̀ kaa à sɨ̀ a nɨ̂ ànnû tsu a ŋghɨ̀rə nɨ̂ àbìintɨɨ tswê. Bɨ baŋnə ŋŋwàꞌànə̀ aa bə mə, “Ŋù yìi mə a ghɨ̀rə ɨnnù tsɨ̀m a ajàŋ mə nɔ̀ŋsə̀ a lɔ̀ɔ̀ aa, à ka yǐ tswe ntɨ̀ɨ̀ ɨ tsyà aa a njɨ̌m nɔ̀ŋsə̀.”
12 A lei, porém, não é baseada na fé, pois diz: “Quem obedece à lei viverá por ela”.
13 Kristo à lɛɛ̀ ǹtsuꞌu atû yìꞌinə̀ a nɨ ǹdɔ̀ɔ̀ nɔ̀ŋsə̀ ya a atu bìꞌinə̀, a ajàŋə mə yumbɔŋ à lɛ mbəŋ ntɨgə ndɔ̀ɔ̀ ǹloŋ ŋgaà yìꞌinə̀ aà. Ǹloŋ mə bɨ ŋwaꞌanə mə, “Ǹdɔ̀ɔ a atu ŋù ntsɨ̀m yìi à jə̀ŋnə a atu ati aà.”
13 Mas Cristo nos resgatou da maldição pronunciada pela lei tomando sobre si a maldição por nossas ofensas. Pois as Escrituras dizem: “Maldito todo aquele que é pendurado num madeiro”.
14 Kristo à lɛ ŋghɨ̀rə̀ ma yû aa mə mbɔɔnə ya yìi mə Nwìŋgɔ̀ŋ à lɛ ŋkàꞌà a mbo Abraham aa, tâ bɨ̀ fa a mbo bɨ̀tɨ̀zî Nwî ǹtsya a njɨm Kristo Yesu. Tǎ tâ bìꞌinə̀ tɨgə ntsya a njɨ̀mə abìintɨɨ ŋkwɛrə Azwì Nwî ya mə Nwìŋgɔ̀ŋ à lɛ ŋkàꞌà aà.
14 Por meio de Cristo Jesus, os gentios foram abençoados com a mesma bênção de Abraão, para que recebêssemos, pela fé, o Espírito prometido.
15 Bɨ̀lɨ̂m bâ lə̀ə mə̀ lɔgə a fɨgə̀ a nɨ̂ ànnǔ ŋû mɨ̀sɔ̀ŋə̀, kaa m̀bə̂ bə̀ biinə annù, ŋ̀warə akàà ghu, bəə boŋ kaa mbə yì mɔ̀ꞌɔ a waꞌǎ annù ya kwensə̀ kə̀ ŋ̀kuꞌusə.
15 Irmãos, apresento-lhes um exemplo da vida diária. Ninguém pode anular ou fazer acréscimos a uma aliança irrevogável.
16 Nwìŋgɔ̀ŋ à lɛ ŋkàꞌa ɨnnù jya aa a mbo Abraham bo bɨ̀ a mbo mû yìi à lɛ mfɛ̀ꞌɛ̀ ghu ŋgwɛ̀ꞌɛ̀ aà. Kaa aŋwàꞌànə Nwî a sɨ̀ swoŋə aa mə, “bo bɨ̀ a mbo bɔɔ̀ bi” a ndɨ̀ꞌɨ mə à nɨ bə̀ bɨ nnɔ̀ɔ̀. Bɨ bàŋnə̀ ŋ̀ghaa annù aa nloŋə ŋû yî m̀fùùrə̀, “Bo bɨ̀ a mbo mû ghò”, ŋù ma ghû a bə aa Kristo.
16 Pois bem, Deus fez a promessa a Abraão e a seu descendente. Observem que as Escrituras não dizem “a seus descendentes”, como se fosse uma referência a muitos, mas sim “a seu descendente”, isto é, Cristo.
17 Ànnù yìi mə mə swoŋə aa a bə aa mə, Nwìŋgɔ̀ŋ à lɛ ŋwàrə akàà bo Abraham, ŋ̀kaꞌa mə yu ka lə̀ə akàà yâ. Nɔ̀ŋsə̀ wa mə bɨ lɛ ŋka ŋghɨrə aa, lɛ boŋ ɨlòo ɨ tsyà mə ŋkhɨ̀ ji nɨkwà nɨ mɨ̀ghum mi ntarə aa, kaa mbə a kɨꞌɨ ŋgɨꞌɨ wa nɨ àkàà ya ta, m̀bwɛsə ŋkàꞌâ Nwì.
17 É isto que quero dizer: a lei, que veio 430 anos depois, não pode anular a aliança que Deus estabeleceu com Abraão, pois nesse caso a promessa seria quebrada.
18 Ǹloŋ mə mbə a bə yìi mə Nwì a fa njoo a mbo bə̀ nyoŋə aa nɔ̀ŋsə̀, boŋ kaa à sɨ aa ŋ̀kàꞌâ yì ya bû ǹyoŋə. Lâ bìꞌinə̀ zi mə Nwì a fa njoo nyòŋə̀ aa a njɨ̌m ŋkàꞌa ya mə à lɛ ŋkàꞌà a mbo Abraham aà.
18 Portanto, se a herança pudesse ser recebida pela obediência à lei, ela não viria pela aceitação da promessa. No entanto, Deus, em sua bondade, a concedeu a Abraão como promessa.
19 Ɨ̀fàꞌà nɔ̂ŋsə̀ ɨ tɨgə mbə aà àkə̀ aa ɛ? Bɨ lɛ ŋkùꞌùsə̀ nɔ̂ŋsə̀ aa mə tâ à ka ŋghɨrə tâ bə̀ aa nzi ɨnnù jî bɨ̂, a kɨ̂ ǹtswe nɨ̂ ǹtswe ŋghɛɛ nyweꞌe wa noò mə mu Abraham wa yìi mə ŋkàꞌa ya ɨ̀ lɛ ntswe nloŋ ŋgaà yì aa à ka zì aà. Bɨ lɛ sɨ fa nɔ̂ŋsə̀ waa a mbo bangel ŋù mɨ̀sɔ̀ŋ a tɨgə̀ ǹtəə a tɨtɨ̀ɨ bangel bo bɨ̀ bə̀.
19 Qual era, então, o propósito da lei? Ela foi acrescentada à promessa para mostrar às pessoas seus pecados. Mas a lei deveria durar apenas até a vinda do descendente prometido. Por meio de anjos, a lei foi entregue a um mediador.
20 Lâ kaa bɨ sɨ ŋû tɨ̀tɨ̀ɨ̀ bu nlɔ̀ɔ̀ ǹloŋ mə annǔ ŋkàꞌa ya aa a ghɨ̀rə̀ ŋû yî m̀fùùrə̀, Nwì yìi mə a ghɨ̀rə̀ aa a bə aa tsiꞌì yù yu yì m̀fùùrə̀.
20 O mediador, porém, só é necessário quando dois ou mais precisam chegar a um acordo, e Deus é um só.
21 A tɨgə̀ ǹdɨꞌɨ aa mə nɔ̀ŋsə̀ a lɨ̀gɨ̀tə aa ŋkàꞌâ Nwì aa ɛ? Ŋ̀gaŋ, kaa a sɨ̀ ma aa ajàŋ bə̂. Ǹloŋ mə à laa bə mə nɔ̀ŋsə̀ m̀bə a ghɨrə̀ bə̀ tswê bɨtɨ̀ɨ̀ bəə boŋ mbə bɨ ghɨrə̀ ànnù bə̂ a tsinə ǹtsya a njɨ̌m nɔ̀ŋsə̀.
21 Existe, portanto, algum conflito entre a lei e as promessas de Deus? De maneira nenhuma! Se a lei fosse capaz de nos conceder nova vida, seríamos declarados justos pela obediência a ela.
22 Lâ àŋwàꞌànə̀ Nwî a swoŋ mə mbî ǹtsɨ̀m ɨ̀ tswe aa mum mɨ̀dàꞌà mɨ ɨnnù jì bɨ̂. Maa ajàŋ mɨ̀tə̀ŋnə̀ mya mìi mə Nwì à lɛ ŋkàꞌà, ǹtsya a njɨ̌m abìintɨɨ a nu Kristo Yesu aa, bɨ fa aa a mbo bə̀ bìi bɨ biì aà.
22 Mas as Escrituras afirmam que somos todos prisioneiros do pecado, de modo que nós, os que cremos, recebemos a promessa de libertação apenas pela fé em Jesus Cristo.
23 M̀bɔŋ tâ nòò àbìintɨɨ wa zi, nɔ̀ŋsə̀ à lɛ mfɨ̀ɨ̀ yiꞌinə̀ tsiꞌì tso ŋgǎŋtsaŋ, nyuꞌutə nɨ̂ noò wa yìi mə bɨ lɛ ŋghɨ̀rə annǔ abìintɨɨ a fɛꞌɛ̀ ǹlaa aà.
23 Antes que o caminho da fé se tornasse disponível, fomos colocados sob a custódia da lei e mantidos sob a sua guarda, até que essa fé fosse revelada.
24 La a bə mə nɔ̀ŋsə̀ à lɛ sɨ buꞌutə nɨ̂ yiꞌinə̀ m̀bɔŋ tâ Kristo à yi nzì. Mə tâ bɨ̀ tɨgə ŋghɨrə tâ ànnù yiꞌinə̀ tsinə a nsi miꞌi Nwì ǹtsya a njɨ̌m àbìintɨɨ̀.
24 Em outras palavras, a lei foi nosso guardião até a vinda de Cristo; ela nos protegeu até que, por meio da fé, pudéssemos ser declarados justos.
25 Tsɨ̂tsɔ̀ŋ, àjàŋə annǔ abìintɨɨ a zì mə̂ aa, kaa bìꞌinə̀ sɨ̀ bû ǹtswe aa a njiꞌi mɨkòrə nɔ̀ŋsə̀.
25 Agora que veio o caminho da fé, não precisamos mais da lei como guardião.
26 Ǹloŋ mə a mum Krito Yesu, bù bɨtsɨ̀m tɨgə mbə aa bɔɔ bɨ Nwî ǹtsya a njɨ̌m àbìintɨɨ̀.
26 Pois todos vocês são filhos de Deus por meio da fé em Cristo Jesus.
27 Ǹloŋ mə bù bɨtsɨ̀m bìi mə bɨ lɛ mmurə ghuu a ŋkì a mum Kristo aa, nɨ̀ màꞌà mə̂ Kristo a nu bù.
27 Todos que foram unidos com Cristo no batismo se revestiram de Cristo.
28 Kaa kwensə à sɨ̀ a tɨtɨ̀ɨ ŋù baYuda bo bɨ̀tɨ̀zi Nwî bû ǹtswe. Kaa kwensə à sɨ̌ a tɨtɨ̀ɨ abùꞌù bo ŋù yìi à sɨ bùꞌu bə aa bû ǹtswe. Kaa kwensə à sɨ̀ a tɨtɨ̀ɨ ŋùmbâŋnə̀ bo màŋgyɛ̀ bû ǹtswe. Ǹloŋ mə bù bɨ tsɨ̀m nɨ̀ tɨgə mbəə ŋù yî m̀fùùrə a mum Kristo Yesu.
28 Não há mais judeu nem gentio, escravo nem livre, homem nem mulher, pois todos vocês são um em Cristo Jesus.
29 M̀bə a bə yìi mə nɨ̀ nɨ bə̀ bɨ Kristo, bəə boŋ nɨ̀ bə aa bɔɔ bɨ Abraham, mbə bɨjɨbɨndâ bi, ajàŋ mə Nwì à lɛ ŋkàꞌà aà.
29 E agora que pertencem a Cristo, são verdadeiros filhos de Abraão, herdeiros dele segundo a promessa de Deus.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Gálatas 3, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.