Atos 9
Bafut (BFD) vs VC
1 Saul à lɛ mbù ŋ̀ghɛɛ nɨ̂ m̀bìì m̀miꞌi tsiꞌì àtû yi, ŋ̀kaꞌatə nɨ̂ ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù M̀màꞌàmbi jyâ, ǹswoŋə nɨ mə yu ka zwitə waa. À lɛ ŋghɛ̀ɛ̀ a mbɛ̀ɛ ŋgàŋmàꞌa Nwì yî ŋ̀wè
1 Enquanto isso, Saulo só respirava ameaças e morte contra os discípulos do Senhor. Apresentou-se ao príncipe dos sacerdotes,
2 ǹswoŋ ghu mbo mə tâ à ŋwaꞌanə àŋwàꞌànə̀ yìi mə a fɨ̀gɨ̀tə̀ ŋû yìi mə yu nɨ ghu aa, m̀fa mə tâ yù ghɛɛ mfa a mbo ndaŋghotə baYuda a Damascus; tǎ bɛɛ mə yu ghɛɛ nyə bə̂ bî tsu, m̀bâŋnə̀ kə̀ bàŋgyɛ̀, bìi mə bɨ yòŋə̀ Mânjì wa aa, yu tswatə̀ waa, ŋkwerə mbɨɨ nɨ bu a Yerusalem tsǒ ŋgàŋətsaŋə̀.
2 e pediu-lhe cartas para as sinagogas de Damasco, com o fim de levar presos a Jerusalém todos os homens e mulheres que achasse seguindo essa doutrina.
3 Saul à fɛ̀ꞌɛ̀ mə̂ ŋ̀ka ŋghɛɛ a mânjì, ŋ̀ghɛɛ ntɨgə ŋkuu a Damascus, ŋ̀ghəə kɨ yə, ŋ̀kàꞌà yî mɔꞌɔ ɨ wiꞌìkə̀ nlo a aburə, ŋ̀ŋwaꞌakə nsɨgə ŋkeꞌe adɨgə ya mə à lɛ ntəə ghu aa, ŋkarɨsə.
3 Durante a viagem, estando já perto de Damasco, subitamente o cercou uma luz resplandecente vinda do céu.
4 A wô a nsyɛ nyuꞌu njì ŋù ɨ ghaà ghu mbo nswoŋ mə, “Saul, Saul! O tsɔꞌɔ akòrə̂ ya aa nloŋ akə aa ɛ?”
4 Caindo por terra, ouviu uma voz que lhe dizia: Saulo, Saulo, por que me persegues?
5 A betə̌ mə, “Àâ wò wò lɛ, Mmàꞌàmbî?”
5 Saulo disse: Quem és, Senhor? Respondeu ele: Eu sou Jesus, a quem tu persegues. {Duro te é recalcitrar contra o aguilhão.
6 ‘Lâ, bɨ̀ɨ̀nə ŋkuu ŋghɛ̀ɛ wa njɔ̀ꞌɔ̀ àlaꞌa. Wa bɨ ka swoŋ ànnù yìi mə ò ka ghɨ̀rə̀ aa a mbo wò.’
6 Então, trêmulo e atônito, disse ele: Senhor, que queres que eu faça? Respondeu-lhe o Senhor:} Levanta-te, entra na cidade. Aí te será dito o que deves fazer.
7 Bə̀ bya bìi mə bo bɨ̀ Saul lɛ sɨ zìnə̀ aa lɛ ntəəntə tsiꞌì a tsǐtsi. Bo lɛ nyuꞌu ǹjì ŋù wa kaa kɨꞌɨ̀ ŋû bâŋnə̀ nyə.
7 Os homens que o acompanhavam enchiam-se de espanto, pois ouviam perfeitamente a voz, mas não viam ninguém.
8 Saul a bɨɨnə̀ wa a nsyɛ, ŋŋaꞌa miꞌì mi, lâ kaa ŋkɨꞌɨ̀ nɨ̀ ɨ̀dɨ̀gə̀ bâŋnə̀ nyə. Maa ajàŋ bɨ tɨgə̀ ǹtswa nɨkwɛɛ̀ ni ŋghɛɛ nɨ ghu a alaꞌa Damascus.
8 Saulo levantou-se do chão. Abrindo, porém, os olhos, não via nada. Tomaram-no pela mão e o introduziram em Damasco,
9 À lɛ ntswe njwi ji tarə kaa waꞌà nɨ̀ ɨ̀dɨ̀gə̀ yə̂. A nɨ̂ àtɨɨ noò ma yû kaa à lɛ ŋkɨꞌɨ̌ ayoò tsǔ jɨ, kaa ŋkɨꞌɨ̌ ayoò tsǔ kɨ nno.
9 onde esteve três dias sem ver, sem comer nem beber.
10 Ŋ̀gàŋyə̀gə̂nnù Yesu yî mɔ̀ꞌɔ à lɛ ntswe a Damascus, ɨ̀kǔm yi ɨ bə Ananias. Ǹjə̀ə̀ təə təə ɨ̀ lɛ nlɛ yi, a yə Mmàꞌàmbi a twoŋtə̀ yi mə, “Ananias,” a bii mə, “Mə̀ ghuà, a Mmàꞌàmbî ”
10 Havia em Damasco um discípulo chamado Ananias. O Senhor, numa visão, lhe disse: Ananias! Eis-me aqui, Senhor, respondeu ele.
11 M̀màꞌàmbi a swoŋ gho mbo mə, “Bɨ̀ɨ̀nə ntaŋtə nû yò ŋ̀ghɛɛ a Mfâŋnə̀ yî Tsìnə̀, a nda Judas, m̀betə mə, ‘Ŋù wa mə à lo a alaꞌa Tarsus, ɨ̀kǔm yi ɨ bə Saul aa, à fə̀ lɛ?’ Wa à tswe ghu, ǹtsaꞌatə nɨ̂ Nwî.
11 O Senhor lhe ordenou: Levanta-te e vai à rua Direita, e pergunta em casa de Judas por um homem de Tarso, chamado Saulo; ele está orando.
12 Ǹjə̀ə̀ təətəə ɨ̀ kɨ̀ mə̂ ǹlɛ yi a yə̂ ŋû yì mɔ̀ꞌɔ, ɨ̀kǔm yi ɨ bə Ananias, a kuu nnɔ̀ŋsə̌ mbo mi ghu nu mə tâ à bu ŋka nyə ɨdɨgə.”
12 {Este via numa visão um homem, chamado Ananias, entrar e impor-lhe as mãos para recobrar a vista.}
13 Ananias a kwiꞌi mə, “Taà, bə̀ bî ghàꞌàtə̀ bɨ ghàà mə a mbo mə nloŋə ŋû ma ghû, ǹswoŋə nɨ̂ m̀buu ŋgɨꞌɨ yìi mə ŋù ma ghû à dɨ a nu bə̀ bo a Yerusalem.
13 Ananias respondeu: Senhor, muitos já me falaram deste homem, quantos males fez aos teus fiéis em Jerusalém.
14 Tsîtsɔ̀ŋ à zi a alaꞌa Damascus aa nɨ̀ àdàꞌà yìi mə à kwɛ̀rə a mbo bɨ̀lɨ̀ɨ bɨ ŋgǎŋmàꞌa Nwì mə yu zǐ baŋtə bə̂ bɨ̀tsɨ̀m bìi mə bɨ twoŋə nɨ̂ ɨ̀kǔm gho aà.”
14 E aqui ele tem poder dos príncipes dos sacerdotes para prender a todos aqueles que invocam o teu nome.
15 M̀màꞌàmbi a swoŋ ghu mbo mə, “Ghɛ̀ɛ̂! Ǹloŋ mə mə̀ tsɔ̀ꞌɔ̀ mə̂ yi mə tâ à ka mfaꞌa a mbo mə̀, a ŋghɨ̀rə mə tâ bɨ̀tɨ̀zî Nwî bo bɨ̀fɔ̌ byaa, bo bɨ̀ baIsrael, tâ bɨ̀ zi ɨkûm ghà.
15 Mas o Senhor lhe disse: Vai, porque este homem é para mim um instrumento escolhido, que levará o meu nome diante das nações, dos reis e dos filhos de Israel.
16 Tsiꞌì mə̀, nɨ̂ ɨ̀tu ɨ̀bɨɨ nû gha, mə̀ ka dɨ̀ꞌɨ ŋgɔ̀ŋ ŋgɨꞌɨ̀ tsɨ̀m yìi mə à ka tɨgə yə mbɨꞌɨ ŋkwitû gha aà.”
16 Eu lhe mostrarei tudo o que terá de padecer pelo meu nome.
17 “Maa ajàŋ, Ananias a ghɛ̀ɛ̀ ŋ̀kuu wa a mûm nda mə Saul à lɛ ntswe ghu aa, ǹnɔŋsə mbô mi ghu nu, ǹtwoŋtə yi mə, ‘Ndɨ̂m ghà, Saul,’ Mmàꞌambi à too ghâ, m̀bə Yesu wa yumbɔŋ mə à kɨ̀ zi a mbo wò, wa a noò mə ò kɨ̀ sɨ zì faà aà. À too gha mə m̀bə ò bû ǹyə ɨdɨgə, tâ Àzwì Nwî kɨ nlwensə ghô.”
17 Ananias foi. Entrou na casa e, impondo-lhe as mãos, disse: Saulo, meu irmão, o Senhor, esse Jesus que te apareceu no caminho, enviou-me para que recobres a vista e fiques cheio do Espírito Santo.
18 Tsiꞌì maa noo, ǹjoo ji mɔꞌɔ, tsiꞌì tsǒ ɨ̀bàrə mbwɛ̀, ɨ lô a miꞌi Saul ŋ̀wokə, a bû ŋ̀ka nyə ɨdɨgə. Ǹtɨgə mbɨɨnə ntəə bɨ murə̂ yi a ŋkì;
18 No mesmo instante caíram dos olhos de Saulo umas como escamas, e recuperou a vista. Levantou-se e foi batizado.
19 àjàŋ yìi mə à lɛ njɨ mɨjɨ aa, mɨ̀tɨ̀ɨ̂ mi mɨ bû ŋ̀kuu fu.
19 Depois tomou alimento e sentiu-se fortalecido. Demorou-se por alguns dias com os discípulos que se achavam em Damasco.
20 M̀bɨɨnə ntsinə ŋghɛɛ a ndaŋghòtə baYuda, ǹlɔgɨnə ŋka nswoŋ nɨ mə Yesu à nàŋsə mbə aa tsiꞌì Mu Nwì wâ.
20 Imediatamente começou a proclamar pelas sinagogas que Jesus é o Filho de Deus.
21 Ŋù ǹtsɨ̀m yìi mə à lɛ nyuꞌu aa, ànnù kôntsu a kô ǹtsǔ yi, bo tɨgə̀ ǹlɔgɨnə ŋka mbetə nɨ mə, “À sɨ̀ yu wa yìi mə à kɨ̀ sɨ zwitə nɨ̂ bə̀ bìi mə bɨ twoŋə nɨ̂ ɨ̀kǔm Yesu a Yerusalem aa bə aa ɛ? Tɨgə à kɨ nzì faà aa ǹloŋ aa tsiꞌì ànnù ma ya, mə yu zǐ baŋtə bə̂ ma bya ɨ bɨɨ fa a mbo bɨ̀lɨɨ bɨ ŋgǎŋmaꞌa Nwì aa ɛ?”
21 Todos os seus ouvintes pasmavam e diziam: Este não é aquele que perseguia em Jerusalém os que invocam o nome de Jesus? Não veio cá só para levá-los presos aos sumos sacerdotes?
22 Lâ Saul a kuꞌùsə̀ nnɨŋtə mɨ̀tɨ̀ɨ̂ mi nswoŋ nɨ̂ ànnù Nwî tsiꞌì nɨ̀ mɨ̀dàꞌà, ɨ̀lènsə ɨnnù jìi mə à lɛ sɨ fa, a ndɨ̀ꞌɨ mə Yesu à lɛ nnaŋsə mbə Ayɔꞌɔ̀ Nwì wa aa, ɨ lɛ ntɨ̀ɨ̀ siꞌi siꞌi a mbo baYuda bìi mə bɨ lɛ ntswe a Damascus aa a nlɨ̀gɨ̀tə̂.
22 Saulo, porém, sentia crescer o seu poder e confundia os judeus de Damasco, demonstrando que Jesus é o Cristo.
23 Mɨ̀tugə mɨ njwi mì ghàꞌàtə̀ mǐ mɔꞌɔ mɨ tsyà mə̂, baYuda bɨ boòntə̀ ǹtaŋtə a ajàŋə bɨ ka zwitə Saul,
23 Decorridos alguns dias, os judeus deliberaram, em conselho, matá-lo.
24 lâ bɨ lɛ ŋkɛ̀ꞌɛ̀nə annù yìi mə bɨ taŋtə aa ghu mbô. Bo tɨgə̀ m̀bɛ nɨ ntsǔŋkya njɔ̀ꞌɔ̀ àlaꞌa wa nɨ̂ tugə bo bɨ̌ siꞌinə mə bɨ zwitə̀ yi.
24 Estas intenções chegaram ao conhecimento de Saulo. Guardavam eles as portas de dia e de noite, para matá-lo.
25 A yî m̀bə a nɨ̂tugə yî mɔꞌɔ, ŋ̀gǎŋàkòrə̀ Saul, bɨ lɔgə̀ yi m̀bwi mborə a nɨ̂ ŋ̀kya wa mə bɨ lɛ mbɔɔ ŋkarɨsə a alaꞌa ya ghu aa, ǹnɨŋə yi a mûm ŋ̀kyɛ̀ ǹtɨgə mfɛꞌɛsə nsɨgɨsə a njɨ̀m ŋ̀kyâ.
25 Mas os discípulos, tomando-o de noite, fizeram-no descer pela muralha dentro de um cesto.
26 Saul a ghɛɛ̀ a alaꞌa Yerusalem, ǹywiŋtə mə yu kuu a tɨtɨ̀ɨ ŋgǎŋyəgə̂nnù Yesu, lâ kaa bo lɛ waꞌà waa bii mə à nɨ̂ ŋ̀gàŋyə̀gə̂nnù Yesu, bo bɨ tsɨ̀m lɛ sɨ bɔꞌɔ nìi.
26 Chegando a Jerusalém, tentava ajuntar-se aos discípulos, mas todos o temiam, não querendo crer que se tivesse tornado discípulo.
27 Barnabas à lɛ nzì ŋkwɛtə yi, ǹlɔgə yi ŋkuu nɨ ghu a tɨtɨ̀ɨ ŋgǎŋtoo Kristo jyâ. À kùù mə aa, ǹtɔꞌɔtə a mbo bo a ajàŋ yìi mə Saul à lɛ nyə Mmàꞌàmbi a mânjì aa, ŋ̀kɨ nswoŋ ajàŋə mə Mmàꞌàmbi à lɛ ŋghàà ghu mbo aà. À lɛ ŋkɨ ŋkɛꞌɛnə a mbo bo a ajàŋ yìi mə Saul à lɛ nswoŋ ànnù Nwî nɨ̂ Ɨ̀kǔm Yesu a mbo bo a Damascus kaa kɨꞌɨ̀ bɔꞌɔ aà.
27 Então Barnabé, levando-o consigo, apresentou-o aos apóstolos e contou-lhes como Saulo vira o Senhor no caminho, e que lhe havia falado, e como em Damasco pregara, com desassombro, o nome de Jesus.
28 Maa ajǎŋ, Saul a tɨgə̀ ǹtswe bo bo, ǹtɨgə ŋghaa ŋkarə nɨ̂ ɨ̀dɨ̀gə̀ jî ghàꞌàtə̀ a Yerusalem, ǹswoŋə nɨ̂ ànnù Nwî nɨ ɨ̀kǔm Mmàꞌàmbi kaa kɨꞌɨ̀ bɔꞌɔ̀.
28 Daí por diante permaneceu com eles, saindo e entrando em Jerusalém, e pregando, destemidamente, o nome do Senhor.
29 À lɛ sɨ ghàà ŋ̀kɨɨ nswuŋnə bo bɨ̀ baYuda bìi mə bɨ lɛ sɨ ghàà nɨghàà nɨ baGrikia aa, bo lɛ ywiŋtə mə bɨ zwitə yi.
29 Falava também e discutia com os helenistas. Mas estes procuravam matá-lo.
30 Àjàŋ mə bɔɔ bɨ Kristo bɨ lɛ nzi ma yû aa, bo lɔgə̀ Saul, ǹsɨgə ŋghɛɛ nɨ ghu a alaꞌa Kaisaria, ǹtɨgə ntsyasə yi a ghɛ̀ɛ̀ a Tarsus.
30 Os irmãos, informados disso, acompanharam-no até Cesaréia e dali o fizeram partir para Tarso.
31 A bə̂ àjàŋ yìi mə a lɛ ntɨgə mbə aa, ŋ̀ghotə a alaꞌa Yudea, bo bɨ a Galilea, nɨ Samaria, ɨ tswe nɨ̀ m̀bɔɔnə nɨ̂ àtɨɨ noò. Ǹyoŋ a njɨ̌m a ajàŋ yìi mə Àzwì Nwî a lɛ ntswe ghu aà, mɨ̀tɨ̀ɨ̀ mɨ lɛ ŋkuu ghu, ɨ kɨɨ̀ ŋ̀kwe a nɨ̂ ǹdùù bə̂ ŋ̀ghaꞌatə ŋghɛɛ a ajàŋ yìi mə bo lɛ sɨ nzì nɨ̂ àkòrə̀ nɨt təə̀ yaa m̀ɔꞌɔ nɨ̂ M̀màꞌàbi aà.
31 A Igreja gozava então de paz por toda a Judéia, Galiléia e Samaria. Estabelecia-se ela caminhando no temor do Senhor, e a assistência do Espírito Santo a fazia crescer em número.
32 Peta à lɛ sɨ ghaa ŋkarə nɨ ɨdɨgə tsɨ̀m, a bə a noò mɔ̀ꞌɔ a ghɛɛ̀ mə yu ghɛ̀ɛ ghantə bə̂ bɨ Nwî bìi mə bɨ lɛ ntswe a Lydda.
32 Pedro, que caminhava por toda parte, de cidade em cidade, desceu também aos fiéis que habitavam em Lida.
33 À ghɛ̀ɛ̀ mə̂ ghu aa, ntsiꞌi ŋû yî mɔ̀ꞌɔ yìi mə ɨ̀kǔm yi lɛ mbə Aeneas, a bə̂ m̀bwɛ̀nkə̀, lɛ boŋ à tsyà mə ɨlòò ji nɨfwaa kaa a kɨꞌɨ a mbɨɨnə a kuu zî.
33 Ali achou um homem chamado Enéias, que havia oito anos jazia paralítico num leito.
34 Peta a swoŋ ghu mbo mə, “Aeneas! Yesu Kristo à ghɨ̀rə̀ mə̂ ò tɨɨ̀. Bɨ̀ɨ̀nə̂ a ndəŋ nnaŋsə ɨkuù ghô.” Tsiꞌì maa noò, Aeneas a lɨ mbɨ̀ɨ̀nə̀.
34 Disse-lhe Pedro: Enéias, Jesus Cristo te cura: levanta-te e faze tua cama. E levantou-se imediatamente.
35 Ŋ̀gɔ̀ŋ bə̀ bɨ̀tsɨ̀m bìi mə bɨ lɛ ntswe a alaꞌa Lydda aa, bo bɨ a alaꞌa Sharon aa, bɨ yə̂ yi, m̀bəŋkə mɨ̂ntɨɨ̀ myaa mbii Mmàꞌàmbî.
35 Viram-no todos os que habitavam em Lida e em Sarona, e converteram-se ao Senhor.
36 Màŋgyɛ̀ yî mɔ̀ꞌɔ à lɛ ntswe a alaꞌa Joppa, m̀bə ŋgàŋyə̀gə̂nnù Yesu, ɨ̀kǔm yi ɨ bə Tabita, (ɨ̀kǔm yi nɨ nɨ̀ghàà nɨ bakGrikia ɨ lɛ mbə Dorcas, ǹjiꞌì ɨ̀kûm yì wa ɨ bə mə ŋ̀gyâ). À lɛ sɨ naŋsə ŋghɨrə nɨ̂ ɨ̀nnù jî sɨgɨ̀nə̀, mfa ŋ̀gɔ̀ŋ nòò yi ntsɨ̀m a ŋkwɛtə̂ ŋ̀gǎŋgɨꞌɨ̀.
36 Em Jope havia uma discípula chamada Tabita - em grego, Dorcas. Esta era rica em boas obras e esmolas que dava.
37 A bə maà noò a wô nɨ̀ghɔ̀ɔ̀, ŋ̀kwo. Bɨ lɛ nsìꞌì yi nnɔŋsə nɨ̂ ǹdânɨ̀kàŋ yî mɔ̀ꞌɔ.
37 Aconteceu que adoecera naqueles dias e veio a falecer. Depois de a terem lavado, levaram-na para o quarto de cima.
38 Kaa aghaꞌa Joppa kaa a lɛ waꞌà sàꞌà siꞌi a nlǒ a Lydda ŋghɛɛ ghu. Àjàŋə̀ mə ŋgǎŋyəgə̂nnù Yesu jya a Joppa ɨ lɛ nyuꞌu mə Peta à tswe a Lydda aa, bo lɛ ntoo mbâŋnə̀ ji baa mə bɨ̀ ghɛɛ nlɛnsə ŋ̀kɨ̀ɨ̀ ghulà ghu mbô, “Bìꞌì buꞌû m̀bô, wàŋsə nzǐ ntsiꞌi yiꞌi.”
38 Ora, como Lida fica perto de Jope, os discípulos, ouvindo dizer que Pedro aí se encontrava, enviaram-lhe dois homens, rogando-lhe: Não te demores em vir ter conosco.
39 Maa ajàŋ, Peta a burə̀ m̀bɨɨnə ŋghɛɛ bo bo. Bo bo ghɛ̀ɛ̀ mə̂ kuꞌu ghu, bɨ lɔgə̀ yi ŋkɔꞌɔ ŋghɛɛ nɨ ghu wa a ndanɨ̀kàŋ. Bɨ̀kwìꞌì bɨ bâŋgyɛ̀ bɨ tsɨ̀m bɨ lɛ nzì ŋkarɨsə yi, ǹtɨgə nyəꞌə, ǹdɨꞌɨ nɨ̂ ɨ̀tsə̀ꞌə̀ jî màꞌà, bo bɨ̀ ɨ̀kutə̀ jìi mə Dorcas à lɛ sɨ ta a mbo bo a noò yìi mə à lɛ ntswe ntɨ̀ɨ̀ aà.
39 Pedro levantou-se imediatamente e foi com eles. Logo que chegou, conduziram-no ao quarto de cima. Cercavam-no todas as viúvas, chorando e mostrando-lhe as túnicas e os vestidos que Dorcas lhes fazia quando viva.
40 Peta a furə̀ waa mə tâ bɨ̀ fɛꞌɛkə wa mûm ǹjaꞌànda ya yìi mə bo lɛ ntswe ghu aa tsiꞌì bɨ̀ tsɨ̀m. Ǹswɛtə mɨkuꞌutə̂ mi a nsyɛ, ǹtsàꞌàtə̀ Nwî, m̀bəŋkə nlii aku ŋû ya nswoŋ mə, “Tabitha, bɨ̀ɨ̀nə a ndəŋə!” A ŋaꞌatə̀ miꞌì mi nyə Peta ghu, m̀bɨɨnə ntswe.
40 Pedro então, tendo feito todos sair, pôs-se de joelhos e orou. Voltando-se para o corpo, disse: Tabita, levanta-te! Ela abriu os olhos e, vendo Pedro, sentou-se.
41 Peta a nânsə̀ abô yi ntswa yi ghu, a bɨɨ̀nə̀ ǹtəə. A tɨgə̀ ǹtwoŋ bə̂ bɨ Nwî bya bo bɨ̀ bɨ̀kwìꞌì bya, m̀bu ndɨ̀ꞌɨ̀ yi a mbo bo a ajàŋ yìi mə à tswe ntɨ̀ɨ̀ aà.
41 Ele a fez levantar-se, estendendo-lhe a mão. Chamando os irmãos e as viúvas, entregou-lha viva.
42 Ŋ̀gàn ma yû ɨ̀ lɛ nsɛ̀ɛ̀nə̀ ŋ̀karɨsə alaꞌa Joppa tsiꞌì tsɨ̀m. Bə̀ bî ghàꞌàtə̀ bɨ biì M̀màꞌàmbî.
42 Este fato espalhou-se por toda Jope e muitos creram no Senhor.
43 Peta à lɛ ntɨgə ntswe mɨtugə mɨ njwi mì ghàꞌàtə̀ a Joppa bo bɨ̀ ŋ̀gàŋ nùgê ŋ̀gùù yìi ɨ̀kûm yi ɨ lɛ mbə Simon aà.
43 Pedro permaneceu ainda muitos dias em Jope, em casa dum curtidor, chamado Simão.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 9, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.