Atos 9
Bafut (BFD) vs NVI
1 Saul à lɛ mbù ŋ̀ghɛɛ nɨ̂ m̀bìì m̀miꞌi tsiꞌì àtû yi, ŋ̀kaꞌatə nɨ̂ ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù M̀màꞌàmbi jyâ, ǹswoŋə nɨ mə yu ka zwitə waa. À lɛ ŋghɛ̀ɛ̀ a mbɛ̀ɛ ŋgàŋmàꞌa Nwì yî ŋ̀wè
1 Enquanto isso, Saulo ainda respirava ameaças de morte contra os discípulos do Senhor. Dirigindo-se ao sumo sacerdote,
2 ǹswoŋ ghu mbo mə tâ à ŋwaꞌanə àŋwàꞌànə̀ yìi mə a fɨ̀gɨ̀tə̀ ŋû yìi mə yu nɨ ghu aa, m̀fa mə tâ yù ghɛɛ mfa a mbo ndaŋghotə baYuda a Damascus; tǎ bɛɛ mə yu ghɛɛ nyə bə̂ bî tsu, m̀bâŋnə̀ kə̀ bàŋgyɛ̀, bìi mə bɨ yòŋə̀ Mânjì wa aa, yu tswatə̀ waa, ŋkwerə mbɨɨ nɨ bu a Yerusalem tsǒ ŋgàŋətsaŋə̀.
2 pediu-lhe cartas para as sinagogas de Damasco, de maneira que, caso encontrasse ali homens ou mulheres que pertencessem ao Caminho, pudesse levá-los presos para Jerusalém.
3 Saul à fɛ̀ꞌɛ̀ mə̂ ŋ̀ka ŋghɛɛ a mânjì, ŋ̀ghɛɛ ntɨgə ŋkuu a Damascus, ŋ̀ghəə kɨ yə, ŋ̀kàꞌà yî mɔꞌɔ ɨ wiꞌìkə̀ nlo a aburə, ŋ̀ŋwaꞌakə nsɨgə ŋkeꞌe adɨgə ya mə à lɛ ntəə ghu aa, ŋkarɨsə.
3 Em sua viagem, quando se aproximava de Damasco, de repente brilhou ao seu redor uma luz vinda do céu.
4 A wô a nsyɛ nyuꞌu njì ŋù ɨ ghaà ghu mbo nswoŋ mə, “Saul, Saul! O tsɔꞌɔ akòrə̂ ya aa nloŋ akə aa ɛ?”
4 Ele caiu por terra e ouviu uma voz que lhe dizia: "Saulo, Saulo, por que você me persegue? "
5 A betə̌ mə, “Àâ wò wò lɛ, Mmàꞌàmbî?”
5 Saulo perguntou: "Quem és tu, Senhor? " Ele respondeu: "Eu sou Jesus, a quem você persegue.
6 ‘Lâ, bɨ̀ɨ̀nə ŋkuu ŋghɛ̀ɛ wa njɔ̀ꞌɔ̀ àlaꞌa. Wa bɨ ka swoŋ ànnù yìi mə ò ka ghɨ̀rə̀ aa a mbo wò.’
6 Levante-se, entre na cidade; alguém lhe dirá o que você deve fazer".
7 Bə̀ bya bìi mə bo bɨ̀ Saul lɛ sɨ zìnə̀ aa lɛ ntəəntə tsiꞌì a tsǐtsi. Bo lɛ nyuꞌu ǹjì ŋù wa kaa kɨꞌɨ̀ ŋû bâŋnə̀ nyə.
7 Os homens que viajavam com Saulo pararam emudecidos; ouviam a voz mas não viam ninguém.
8 Saul a bɨɨnə̀ wa a nsyɛ, ŋŋaꞌa miꞌì mi, lâ kaa ŋkɨꞌɨ̀ nɨ̀ ɨ̀dɨ̀gə̀ bâŋnə̀ nyə. Maa ajàŋ bɨ tɨgə̀ ǹtswa nɨkwɛɛ̀ ni ŋghɛɛ nɨ ghu a alaꞌa Damascus.
8 Saulo levantou-se do chão e, abrindo os olhos, não conseguia ver nada. E eles o levaram pela mão até Damasco.
9 À lɛ ntswe njwi ji tarə kaa waꞌà nɨ̀ ɨ̀dɨ̀gə̀ yə̂. A nɨ̂ àtɨɨ noò ma yû kaa à lɛ ŋkɨꞌɨ̌ ayoò tsǔ jɨ, kaa ŋkɨꞌɨ̌ ayoò tsǔ kɨ nno.
9 Por três dias ele esteve cego, não comeu nem bebeu.
10 Ŋ̀gàŋyə̀gə̂nnù Yesu yî mɔ̀ꞌɔ à lɛ ntswe a Damascus, ɨ̀kǔm yi ɨ bə Ananias. Ǹjə̀ə̀ təə təə ɨ̀ lɛ nlɛ yi, a yə Mmàꞌàmbi a twoŋtə̀ yi mə, “Ananias,” a bii mə, “Mə̀ ghuà, a Mmàꞌàmbî ”
10 Em Damasco havia um discípulo chamado Ananias. O Senhor o chamou numa visão: "Ananias! " "Eis-me aqui, Senhor", respondeu ele.
11 M̀màꞌàmbi a swoŋ gho mbo mə, “Bɨ̀ɨ̀nə ntaŋtə nû yò ŋ̀ghɛɛ a Mfâŋnə̀ yî Tsìnə̀, a nda Judas, m̀betə mə, ‘Ŋù wa mə à lo a alaꞌa Tarsus, ɨ̀kǔm yi ɨ bə Saul aa, à fə̀ lɛ?’ Wa à tswe ghu, ǹtsaꞌatə nɨ̂ Nwî.
11 O Senhor lhe disse: "Vá à casa de Judas, na rua chamada Direita, e pergunte por um homem de Tarso chamado Saulo. Ele está orando;
12 Ǹjə̀ə̀ təətəə ɨ̀ kɨ̀ mə̂ ǹlɛ yi a yə̂ ŋû yì mɔ̀ꞌɔ, ɨ̀kǔm yi ɨ bə Ananias, a kuu nnɔ̀ŋsə̌ mbo mi ghu nu mə tâ à bu ŋka nyə ɨdɨgə.”
12 numa visão viu um homem chamado Ananias chegar e impor-lhe as mãos para que voltasse a ver".
13 Ananias a kwiꞌi mə, “Taà, bə̀ bî ghàꞌàtə̀ bɨ ghàà mə a mbo mə nloŋə ŋû ma ghû, ǹswoŋə nɨ̂ m̀buu ŋgɨꞌɨ yìi mə ŋù ma ghû à dɨ a nu bə̀ bo a Yerusalem.
13 Respondeu Ananias: "Senhor, tenho ouvido muita coisa a respeito desse homem e de todo o mal que ele tem feito aos teus santos em Jerusalém.
14 Tsîtsɔ̀ŋ à zi a alaꞌa Damascus aa nɨ̀ àdàꞌà yìi mə à kwɛ̀rə a mbo bɨ̀lɨ̀ɨ bɨ ŋgǎŋmàꞌa Nwì mə yu zǐ baŋtə bə̂ bɨ̀tsɨ̀m bìi mə bɨ twoŋə nɨ̂ ɨ̀kǔm gho aà.”
14 Ele chegou aqui com autorização dos chefes dos sacerdotes para prender todos os que invocam o teu nome".
15 M̀màꞌàmbi a swoŋ ghu mbo mə, “Ghɛ̀ɛ̂! Ǹloŋ mə mə̀ tsɔ̀ꞌɔ̀ mə̂ yi mə tâ à ka mfaꞌa a mbo mə̀, a ŋghɨ̀rə mə tâ bɨ̀tɨ̀zî Nwî bo bɨ̀fɔ̌ byaa, bo bɨ̀ baIsrael, tâ bɨ̀ zi ɨkûm ghà.
15 Mas o Senhor disse a Ananias: "Vá! Este homem é meu instrumento escolhido para levar o meu nome perante os gentios e seus reis, e perante o povo de Israel.
16 Tsiꞌì mə̀, nɨ̂ ɨ̀tu ɨ̀bɨɨ nû gha, mə̀ ka dɨ̀ꞌɨ ŋgɔ̀ŋ ŋgɨꞌɨ̀ tsɨ̀m yìi mə à ka tɨgə yə mbɨꞌɨ ŋkwitû gha aà.”
16 Mostrarei a ele o quanto deve sofrer pelo meu nome".
17 “Maa ajàŋ, Ananias a ghɛ̀ɛ̀ ŋ̀kuu wa a mûm nda mə Saul à lɛ ntswe ghu aa, ǹnɔŋsə mbô mi ghu nu, ǹtwoŋtə yi mə, ‘Ndɨ̂m ghà, Saul,’ Mmàꞌambi à too ghâ, m̀bə Yesu wa yumbɔŋ mə à kɨ̀ zi a mbo wò, wa a noò mə ò kɨ̀ sɨ zì faà aà. À too gha mə m̀bə ò bû ǹyə ɨdɨgə, tâ Àzwì Nwî kɨ nlwensə ghô.”
17 Então Ananias foi, entrou na casa, impôs as mãos sobre Saulo e disse: "Irmão Saulo, o Senhor Jesus, que lhe apareceu no caminho por onde você vinha, enviou-me para que você volte a ver e seja cheio do Espírito Santo".
18 Tsiꞌì maa noo, ǹjoo ji mɔꞌɔ, tsiꞌì tsǒ ɨ̀bàrə mbwɛ̀, ɨ lô a miꞌi Saul ŋ̀wokə, a bû ŋ̀ka nyə ɨdɨgə. Ǹtɨgə mbɨɨnə ntəə bɨ murə̂ yi a ŋkì;
18 Imediatamente, algo como escamas caiu dos olhos de Saulo e ele passou a ver novamente. Levantando-se, foi batizado
19 àjàŋ yìi mə à lɛ njɨ mɨjɨ aa, mɨ̀tɨ̀ɨ̂ mi mɨ bû ŋ̀kuu fu.
19 e, depois de comer, recuperou as forças. Saulo passou vários dias com os discípulos em Damasco.
20 M̀bɨɨnə ntsinə ŋghɛɛ a ndaŋghòtə baYuda, ǹlɔgɨnə ŋka nswoŋ nɨ mə Yesu à nàŋsə mbə aa tsiꞌì Mu Nwì wâ.
20 Logo começou a pregar nas sinagogas que Jesus é o Filho de Deus.
21 Ŋù ǹtsɨ̀m yìi mə à lɛ nyuꞌu aa, ànnù kôntsu a kô ǹtsǔ yi, bo tɨgə̀ ǹlɔgɨnə ŋka mbetə nɨ mə, “À sɨ̀ yu wa yìi mə à kɨ̀ sɨ zwitə nɨ̂ bə̀ bìi mə bɨ twoŋə nɨ̂ ɨ̀kǔm Yesu a Yerusalem aa bə aa ɛ? Tɨgə à kɨ nzì faà aa ǹloŋ aa tsiꞌì ànnù ma ya, mə yu zǐ baŋtə bə̂ ma bya ɨ bɨɨ fa a mbo bɨ̀lɨɨ bɨ ŋgǎŋmaꞌa Nwì aa ɛ?”
21 Todos os que o ouviam ficavam perplexos e perguntavam: "Não é ele o homem que procurava destruir em Jerusalém aqueles que invocam este nome? E não veio para cá justamente para levá-los presos aos chefes dos sacerdotes? "
22 Lâ Saul a kuꞌùsə̀ nnɨŋtə mɨ̀tɨ̀ɨ̂ mi nswoŋ nɨ̂ ànnù Nwî tsiꞌì nɨ̀ mɨ̀dàꞌà, ɨ̀lènsə ɨnnù jìi mə à lɛ sɨ fa, a ndɨ̀ꞌɨ mə Yesu à lɛ nnaŋsə mbə Ayɔꞌɔ̀ Nwì wa aa, ɨ lɛ ntɨ̀ɨ̀ siꞌi siꞌi a mbo baYuda bìi mə bɨ lɛ ntswe a Damascus aa a nlɨ̀gɨ̀tə̂.
22 Todavia, Saulo se fortalecia cada vez mais e confundia os judeus que viviam em Damasco, demonstrando que Jesus é o Cristo.
23 Mɨ̀tugə mɨ njwi mì ghàꞌàtə̀ mǐ mɔꞌɔ mɨ tsyà mə̂, baYuda bɨ boòntə̀ ǹtaŋtə a ajàŋə bɨ ka zwitə Saul,
23 Decorridos muitos dias, os judeus decidiram de comum acordo matá-lo,
24 lâ bɨ lɛ ŋkɛ̀ꞌɛ̀nə annù yìi mə bɨ taŋtə aa ghu mbô. Bo tɨgə̀ m̀bɛ nɨ ntsǔŋkya njɔ̀ꞌɔ̀ àlaꞌa wa nɨ̂ tugə bo bɨ̌ siꞌinə mə bɨ zwitə̀ yi.
24 mas Saulo ficou sabendo do plano deles. Dia e noite eles vigiavam as portas da cidade a fim de matá-lo.
25 A yî m̀bə a nɨ̂tugə yî mɔꞌɔ, ŋ̀gǎŋàkòrə̀ Saul, bɨ lɔgə̀ yi m̀bwi mborə a nɨ̂ ŋ̀kya wa mə bɨ lɛ mbɔɔ ŋkarɨsə a alaꞌa ya ghu aa, ǹnɨŋə yi a mûm ŋ̀kyɛ̀ ǹtɨgə mfɛꞌɛsə nsɨgɨsə a njɨ̀m ŋ̀kyâ.
25 Mas os seus discípulos o levaram de noite e o fizeram descer num cesto, através de uma abertura na muralha.
26 Saul a ghɛɛ̀ a alaꞌa Yerusalem, ǹywiŋtə mə yu kuu a tɨtɨ̀ɨ ŋgǎŋyəgə̂nnù Yesu, lâ kaa bo lɛ waꞌà waa bii mə à nɨ̂ ŋ̀gàŋyə̀gə̂nnù Yesu, bo bɨ tsɨ̀m lɛ sɨ bɔꞌɔ nìi.
26 Quando chegou a Jerusalém, tentou reunir-se aos discípulos, mas todos estavam com medo dele, não acreditando que fosse realmente um discípulo.
27 Barnabas à lɛ nzì ŋkwɛtə yi, ǹlɔgə yi ŋkuu nɨ ghu a tɨtɨ̀ɨ ŋgǎŋtoo Kristo jyâ. À kùù mə aa, ǹtɔꞌɔtə a mbo bo a ajàŋ yìi mə Saul à lɛ nyə Mmàꞌàmbi a mânjì aa, ŋ̀kɨ nswoŋ ajàŋə mə Mmàꞌàmbi à lɛ ŋghàà ghu mbo aà. À lɛ ŋkɨ ŋkɛꞌɛnə a mbo bo a ajàŋ yìi mə Saul à lɛ nswoŋ ànnù Nwî nɨ̂ Ɨ̀kǔm Yesu a mbo bo a Damascus kaa kɨꞌɨ̀ bɔꞌɔ aà.
27 Então Barnabé o levou aos apóstolos e lhes contou como, no caminho, Saulo vira o Senhor, que lhe falara, e como em Damasco ele havia pregado corajosamente em nome de Jesus.
28 Maa ajǎŋ, Saul a tɨgə̀ ǹtswe bo bo, ǹtɨgə ŋghaa ŋkarə nɨ̂ ɨ̀dɨ̀gə̀ jî ghàꞌàtə̀ a Yerusalem, ǹswoŋə nɨ̂ ànnù Nwî nɨ ɨ̀kǔm Mmàꞌàmbi kaa kɨꞌɨ̀ bɔꞌɔ̀.
28 Assim, Saulo ficou com eles, e andava com liberdade em Jerusalém, pregando corajosamente em nome do Senhor.
29 À lɛ sɨ ghàà ŋ̀kɨɨ nswuŋnə bo bɨ̀ baYuda bìi mə bɨ lɛ sɨ ghàà nɨghàà nɨ baGrikia aa, bo lɛ ywiŋtə mə bɨ zwitə yi.
29 Falava e discutia com os judeus de fala grega, mas estes tentavam matá-lo.
30 Àjàŋ mə bɔɔ bɨ Kristo bɨ lɛ nzi ma yû aa, bo lɔgə̀ Saul, ǹsɨgə ŋghɛɛ nɨ ghu a alaꞌa Kaisaria, ǹtɨgə ntsyasə yi a ghɛ̀ɛ̀ a Tarsus.
30 Sabendo disso, os irmãos o levaram para Cesaréia e o enviaram para Tarso.
31 A bə̂ àjàŋ yìi mə a lɛ ntɨgə mbə aa, ŋ̀ghotə a alaꞌa Yudea, bo bɨ a Galilea, nɨ Samaria, ɨ tswe nɨ̀ m̀bɔɔnə nɨ̂ àtɨɨ noò. Ǹyoŋ a njɨ̌m a ajàŋ yìi mə Àzwì Nwî a lɛ ntswe ghu aà, mɨ̀tɨ̀ɨ̀ mɨ lɛ ŋkuu ghu, ɨ kɨɨ̀ ŋ̀kwe a nɨ̂ ǹdùù bə̂ ŋ̀ghaꞌatə ŋghɛɛ a ajàŋ yìi mə bo lɛ sɨ nzì nɨ̂ àkòrə̀ nɨt təə̀ yaa m̀ɔꞌɔ nɨ̂ M̀màꞌàbi aà.
31 A igreja passava por um período de paz em toda a Judéia, Galiléia e Samaria. Ela se edificava e, encorajada pelo Espírito Santo, crescia em número, vivendo no temor do Senhor.
32 Peta à lɛ sɨ ghaa ŋkarə nɨ ɨdɨgə tsɨ̀m, a bə a noò mɔ̀ꞌɔ a ghɛɛ̀ mə yu ghɛ̀ɛ ghantə bə̂ bɨ Nwî bìi mə bɨ lɛ ntswe a Lydda.
32 Viajando por toda parte, Pedro foi visitar os santos que viviam em Lida.
33 À ghɛ̀ɛ̀ mə̂ ghu aa, ntsiꞌi ŋû yî mɔ̀ꞌɔ yìi mə ɨ̀kǔm yi lɛ mbə Aeneas, a bə̂ m̀bwɛ̀nkə̀, lɛ boŋ à tsyà mə ɨlòò ji nɨfwaa kaa a kɨꞌɨ a mbɨɨnə a kuu zî.
33 Ali encontrou um paralítico chamado Enéias, que estava acamado fazia oito anos.
34 Peta a swoŋ ghu mbo mə, “Aeneas! Yesu Kristo à ghɨ̀rə̀ mə̂ ò tɨɨ̀. Bɨ̀ɨ̀nə̂ a ndəŋ nnaŋsə ɨkuù ghô.” Tsiꞌì maa noò, Aeneas a lɨ mbɨ̀ɨ̀nə̀.
34 Disse-lhe Pedro: "Enéias, Jesus Cristo vai curá-lo! Levante-se e arrume a sua cama". Ele se levantou imediatamente.
35 Ŋ̀gɔ̀ŋ bə̀ bɨ̀tsɨ̀m bìi mə bɨ lɛ ntswe a alaꞌa Lydda aa, bo bɨ a alaꞌa Sharon aa, bɨ yə̂ yi, m̀bəŋkə mɨ̂ntɨɨ̀ myaa mbii Mmàꞌàmbî.
35 Todos os que viviam em Lida e Sarona o viram e se converteram ao Senhor.
36 Màŋgyɛ̀ yî mɔ̀ꞌɔ à lɛ ntswe a alaꞌa Joppa, m̀bə ŋgàŋyə̀gə̂nnù Yesu, ɨ̀kǔm yi ɨ bə Tabita, (ɨ̀kǔm yi nɨ nɨ̀ghàà nɨ bakGrikia ɨ lɛ mbə Dorcas, ǹjiꞌì ɨ̀kûm yì wa ɨ bə mə ŋ̀gyâ). À lɛ sɨ naŋsə ŋghɨrə nɨ̂ ɨ̀nnù jî sɨgɨ̀nə̀, mfa ŋ̀gɔ̀ŋ nòò yi ntsɨ̀m a ŋkwɛtə̂ ŋ̀gǎŋgɨꞌɨ̀.
36 Em Jope havia uma discípula chamada Tabita, que em grego é Dorcas, que se dedicava a praticar boas obras e dar esmolas.
37 A bə maà noò a wô nɨ̀ghɔ̀ɔ̀, ŋ̀kwo. Bɨ lɛ nsìꞌì yi nnɔŋsə nɨ̂ ǹdânɨ̀kàŋ yî mɔ̀ꞌɔ.
37 Naqueles dias ela ficou doente e morreu, e seu corpo foi lavado e colocado num quarto do andar superior.
38 Kaa aghaꞌa Joppa kaa a lɛ waꞌà sàꞌà siꞌi a nlǒ a Lydda ŋghɛɛ ghu. Àjàŋə̀ mə ŋgǎŋyəgə̂nnù Yesu jya a Joppa ɨ lɛ nyuꞌu mə Peta à tswe a Lydda aa, bo lɛ ntoo mbâŋnə̀ ji baa mə bɨ̀ ghɛɛ nlɛnsə ŋ̀kɨ̀ɨ̀ ghulà ghu mbô, “Bìꞌì buꞌû m̀bô, wàŋsə nzǐ ntsiꞌi yiꞌi.”
38 Lida ficava perto de Jope, e quando os discípulos ouviram falar que Pedro estava em Lida, mandaram-lhe dois homens dizer-lhe: "Não se demore em vir até nós".
39 Maa ajàŋ, Peta a burə̀ m̀bɨɨnə ŋghɛɛ bo bo. Bo bo ghɛ̀ɛ̀ mə̂ kuꞌu ghu, bɨ lɔgə̀ yi ŋkɔꞌɔ ŋghɛɛ nɨ ghu wa a ndanɨ̀kàŋ. Bɨ̀kwìꞌì bɨ bâŋgyɛ̀ bɨ tsɨ̀m bɨ lɛ nzì ŋkarɨsə yi, ǹtɨgə nyəꞌə, ǹdɨꞌɨ nɨ̂ ɨ̀tsə̀ꞌə̀ jî màꞌà, bo bɨ̀ ɨ̀kutə̀ jìi mə Dorcas à lɛ sɨ ta a mbo bo a noò yìi mə à lɛ ntswe ntɨ̀ɨ̀ aà.
39 Pedro foi com eles e, quando chegou, foi levado para o quarto do andar superior. Todas as viúvas o rodearam, chorando e mostrando-lhe os vestidos e outras roupas que Dorcas tinha feito quando ainda estava com elas.
40 Peta a furə̀ waa mə tâ bɨ̀ fɛꞌɛkə wa mûm ǹjaꞌànda ya yìi mə bo lɛ ntswe ghu aa tsiꞌì bɨ̀ tsɨ̀m. Ǹswɛtə mɨkuꞌutə̂ mi a nsyɛ, ǹtsàꞌàtə̀ Nwî, m̀bəŋkə nlii aku ŋû ya nswoŋ mə, “Tabitha, bɨ̀ɨ̀nə a ndəŋə!” A ŋaꞌatə̀ miꞌì mi nyə Peta ghu, m̀bɨɨnə ntswe.
40 Pedro mandou que todos saíssem do quarto; depois, ajoelhou-se e orou. Voltando-se para a mulher morta, disse: "Tabita, levante-se". Ela abriu os olhos e, vendo Pedro, sentou-se.
41 Peta a nânsə̀ abô yi ntswa yi ghu, a bɨɨ̀nə̀ ǹtəə. A tɨgə̀ ǹtwoŋ bə̂ bɨ Nwî bya bo bɨ̀ bɨ̀kwìꞌì bya, m̀bu ndɨ̀ꞌɨ̀ yi a mbo bo a ajàŋ yìi mə à tswe ntɨ̀ɨ̀ aà.
41 Tomando-a pela mão, ajudou-a a pôr-se de pé. Então, chamando os santos e as viúvas, apresentou-a viva.
42 Ŋ̀gàn ma yû ɨ̀ lɛ nsɛ̀ɛ̀nə̀ ŋ̀karɨsə alaꞌa Joppa tsiꞌì tsɨ̀m. Bə̀ bî ghàꞌàtə̀ bɨ biì M̀màꞌàmbî.
42 Este fato se tornou conhecido em toda a cidade de Jope, e muitos creram no Senhor.
43 Peta à lɛ ntɨgə ntswe mɨtugə mɨ njwi mì ghàꞌàtə̀ a Joppa bo bɨ̀ ŋ̀gàŋ nùgê ŋ̀gùù yìi ɨ̀kûm yi ɨ lɛ mbə Simon aà.
43 Pedro ficou em Jope durante algum tempo, com um curtidor de couro chamado Simão.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 9, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.