Atos 5

Bafut (BFD) vs ARIB

Sair da comparação
ARIB Almeida Revisada Imprensa Bíblica
1 Lâ ŋù yî mɔ̀ꞌɔ, ɨ̀kǔm yi ɨ bə Anania, bô ŋ̀gwɛ̂ yì, Safira lɛ mfèe adɨgə nsyɛ̂ yaa.
1 Mas um certo homem chamado Ananias, com Safira, sua mulher, vendeu uma propriedade,
2 Bo fèè mə̂, Anania a fiꞌitə̀ ŋ̀kabə̀ àdɨ̀gə̀ ya ǹlə̀ə̀, ŋ̀gwɛ̂ yì wa a kɨ̂ ǹzi, à fìꞌìtə̀ mə̂ ǹləə aa, ǹtɨgə nlɔgə àbùgə ŋkabə ya ŋghɛ̀ɛ̀ ǹnɔŋsə a mɨkòrə ŋgǎŋntoo Kristo jyâ.
2 e reteve parte do preço, sabendo-o também sua mulher; e levando a outra parte, a depositou aos pés dos apóstolos.
3 Lâ Peta a betə̀ yi mə, “Ànania, a ghɨ̀rə̂ àkə̀ ò maꞌàtə̀ Satan a kuu a ntɨɨ wò ŋ̀ghɨrə ò swoŋ àbǎŋnənnù a mbo Àzwì Nwî, a ajàŋ yìi mə ò fìꞌìtə abùgə ŋkabə adɨgə ya nlə̀ə̀ aa ɛ?
3 Disse então Pedro: Ananias, por que encheu Satanás o teu coração, para que mentisses ao Espírito Santo e retivesses parte do preço do terreno?
4 M̀bɔŋ tâ ò fee adɨgə ya, tɨgə a lɛ mbə aa à yô aa ɛ? Nòò wa mə ò fèè mə̂ aa, ŋ̀kabə ya mə ò fèe ghu aa, ɨ waꞌà kɨ̂ m̀bə aa tsiꞌì yò aa ɛ? A tɨgə̀ ǹlo ŋghɨ̀rə akə mə tâ ò waꞌatə ma yû àjàŋ annù a ntɨɨ wò aa ɛ? Kaa ò sɨ̌ abǎŋnənnù aa a mbo bə̀ swoŋə̀, ò tswɛɛ ɨ̀bǎŋnənnù aa a mbo Nwì.”
4 Enquanto o possuías, não era teu? e vendido, não estava o preço em teu poder? Como, pois, formaste este desígnio em teu coração? Não mentiste aos homens, mas a Deus.
5 Anania à yùꞌù mə annù ma yû, ŋ̀wo a nsyɛ ŋkwo. Bə̀ bɨ̀tsɨ̀m bìi mə bɨ lɛ nyuꞌu aa, nû jyaa ɨ swerə̀ siꞌi siꞌi.
5 E Ananias, ouvindo estas palavras, caiu e expirou. E grande temor veio sobre todos os que souberam disto.
6 Bɔɔjɔ̀ŋ bɨ zî ǹlɨm akû yi ya ǹtɨgə nlɔgə mfɛ̀ꞌɛ̀ ŋghɛɛ ntwiŋə.
6 Levantando-se os moços, cobriram-no e, transportando-o para fora, o sepultaram.
7 Bɨ̀nòò ghəə kɨ tsyà bi tarə, ŋ̀gwɛ̂ yì a zî, kaa waꞌà annù yìi mə a fɛꞌɛ aa zî.
7 Depois de um intervalo de cerca de três horas, entrou também sua mulher, não sabendo o que havia acontecido.
8 Peta a swoŋ ghu mbo mə, “Mə̂mbà, naŋsə nswoŋə ghâ, nɨ̀ kɨ̀ fèê àdɨ̀gə nsyɛ̂ yùu ya aa nɨ̂ ǹdùu ŋkabə kɨ̀kyɛ̀ aa ɛ?” A swoŋ mə, “Ɨ̀ɨ̀ŋə, àa tsiꞌì ǹdùù yìi mə bìꞌì kɨ̀ fèe ghu aà.”
8 E perguntou-lhe Pedro: Dize-me: Vendestes por tanto aquele terreno? E ela respondeu: Sim, por tanto.
9 Peta a tɨgə̀ ǹswoŋ ghu mbo mə, “A ghɨ̀rə̂ àkə̀ mə tâ bû ǹdoò ghò taŋtə a kwàꞌànə Azwǐ Mmàꞌàmbi aa ɛ? Yə̂ mɨkòrə̀ mɨ bə̂ bìi bɨ twìŋ mə̂ ǹdoo ghò aà, bo biì a ntsǔndâ, bo ka kɨɨ bèꞌè gho fɛ̀ꞌɛ̀ nɨ wò.”
9 Então Pedro lhe disse: Por que é que combinastes entre vós provar o Espírito do Senhor? Eis aí à porta os pés dos que sepultaram o teu marido, e te levarão também a ti.
10 À kɨ̂ m̀burə wo tsiꞌì maa noò a nsi mɨkorə Peta ŋ̀kwo. Bɔɔjɔ̀ŋ bya bɨ̂ kùù mə̂, ǹyə mə à kwò mə̂ aa, ǹtɨgə ŋkɨ mbeꞌe yi mfɛꞌɛ ŋghɛ̀ɛ̀ ǹtwiŋ a mbɛ̀ɛ ndoò yì.
10 Imediatamente ela caiu aos pés dele e expirou. E entrando os moços, acharam-na morta e, levando-a para fora, sepultaram-na ao lado do marido.
11 Nɨ̀bɔꞌɔ nɨ̀ wè nɨ lɛ mburə tswa ŋghotə bɔɔ bɨ Kristo bɨtsɨ̀m bo bɨ̀ bə̀ bɨ̀tsɨ̀m bìi mə bɨ lɛ nyuꞌu annù ma yû aà.
11 Sobreveio grande temor a toda a igreja e a todos os que ouviram estas coisas.
12 Ŋ̀gǎŋntoo Kristo jya ɨ lɛ sɨ ghɨ̀rə̀ nɨ̂ ɨ̀nnù jî yɛ̌yɛrə bo bɨ̀ ɨ̀nnǔtsyǎmbo a tɨtɨ̀ɨ bə̀. Ŋ̀gǎŋmbii Kristo jyâ ɨ̀ tsɨ̀m ɨ lɛ sɨ bòòntə̀ wa a ntsǔmbùꞌù yìi mə bɨ lɛ nsɨ twoŋ nɨ Ǹtsǔbùꞌù Solomon aà.
12 E muitos sinais e prodígios eram feitos entre o povo pelas mãos dos apóstolos. E estavam todos de comum acordo no pórtico de Salomão.
13 Kaa tsiꞌì mə tâ ŋù tsù yìi mə à lɛ waꞌà ŋû nɨ̀bò wàà bə aa tâ à tswe nɨ̂ àtàŋə ntɨɨ a nzi ŋkuu wa mûm ŋ̀ghotə̂ yàà, ka mə bo lɛ sɨ swoŋ nɨ̂ ɨ̀nnù jî sɨgɨ̀nə̀ ǹloŋ ŋghotə̂ bɔɔ bɨ Kristo ma yû aa.
13 Dos outros, porém, nenhum ousava ajuntar-se a eles; mas o povo os tinha em grande estima;
14 Lâ ǹdùù bə̂ bìi mə bɨ lɛ sɨ nɨ̂ŋ nɨ̂ ntɨɨ̀ waa a nu M̀maꞌambî Yesu aa ɨ lɛ sɨ kùꞌùsə̀ ghaꞌatə nɨ̂ ghàꞌàtə̀ ŋ̀ghɛɛ nɨ mbìì; ǹnɔ̀ɔ mbâŋnə̀ bo bɨ̀ yì bâŋgyɛ̀ ɨ zî ǹkuu ŋ̀kuꞌusə nɨ̂ ǹdùù waa.
14 e cada vez mais se agregavam crentes ao Senhor em grande número tanto de homens como de mulheres,
15 Ɨ̀nnù jya jìi mə ŋgǎŋntoo Kristo jya ɨ lɛ sɨ ghɨ̀rə̀ aa, ɨ ghɨrə̂ bə̀ tɨgə̀ beꞌe nɨ̂ ŋ̀gàŋmɨghɔ̀ɔ̀ m̀fɛꞌɛ nnɔ̀ŋsə̀ nɨ a bɨ̂ndômânjì a nɨ mɨkuu bo bɨ a nɨ bɨ̀matà, ta bɛɛ mə Peta a tɛꞌɛ tɨ tsyǎ tsyǎ, àlɨləŋə̂ yi a wô a nu bǐ mɔꞌɔ.
15 a ponto de transportarem os enfermos para as ruas, e os porem em leitos e macas, para que ao passar Pedro, ao menos sua sombra cobrisse alguns deles.
16 Bə̀ lɛ sɨ kɨɨ nlo nɨ mum ɨlaꞌa jìi mə ɨ lɛ ntswe a mbɛ̀ɛ̀ Yerusalem aa mfɛ̀ꞌɛ̀ ǹzi nɨ̂ ŋ̀gàŋmɨghɔ̀ɔ̀ bo bɨ̀ bə̀ bìi mə bɨ lɛ ntswe nɨ̂ ɨ̀zwì jî bɨ̂ aa, ǹzì bɨ ghurə̀ nɨ̂ waa bɨ tsɨ̀mə̀.
16 Também das cidades circunvizinhas afluía muita gente a Jerusalém, conduzindo enfermos e atormentados de espíritos imundos, os quais eram todos curados.
17 Ǹgàŋmàꞌa Nwì yî ŋwè bo bɨ̀ ŋ̀gàŋəkòrə̂ ji, jìi mə ɨ lɛ ŋkɨ bə ŋgǎŋ ghotə baSadukai bìi mə bɨ lɛ tswe maa nɨkurə aa, lɛ nluu nɨ̂ àghə̀ꞌə̀nə̀ ǹloŋ ŋgǎŋntoo jyâ; ǹtɨgə nlɔɔ ŋghɨ̀rə̂ ànnù a nu bo.
17 Levantando-se o sumo sacerdote e todos os que estavam com ele {isto é, a seita dos saduceus}, encheram-se de inveja,
18 Bo lɛ ntɨgə ntswa ŋgǎŋntoo jya ŋghɛ̀ɛ̀ ǹnɨŋə waa a ndâtsaŋə̀.
18 deitaram mão nos apóstolos, e os puseram na prisão pública.
19 Lâ a ghɨrə̀ m̀bə nɨ̂tugə angel M̀màꞌàmbi a zî ŋ̀ŋaꞌa ɨbàꞌa ndâtsaŋ ya m̀fiꞌisə waa, nswoŋ mə,
19 Mas de noite um anjo do Senhor abriu as portas do cárcere e, tirando-os para fora, disse:
20 “Nɨ̀ ghɛɛ ŋghɛ̀ɛ̀ ǹtəə a mûm ǹdâmàꞌanwì ŋkɛꞌɛnə annù tsɨ̀m nloŋ ntswêntɨ̀ɨ̀ yî mfii yuà mə.
20 Ide, apresentai-vos no templo, e falai ao povo todas as palavras desta vida.
21 Bo yùꞌù mə̂ laà, àbɛ̀ɛ̀ a fuꞌu, bo tɨgə̀ ŋ̀ghɛɛ wa a ndâmàꞌanwì tsiꞌì a tɨ̀tugə tɨ̀tugə, ŋ̀ka ndɨꞌɨ nɨ̂ ànnù Nwî a mbo bə̀ ghu.”
21 Ora, tendo eles ouvido isto, entraram de manhã cedo no templo e ensinavam. Chegando, porém o sumo sacerdote e os que estavam com ele, convocaram o sinédrio, com todos os anciãos dos filhos de Israel, e enviaram guardas ao cárcere para trazê-los.
22 Ŋ̀gǎŋfàꞌà jya mə bɨ lɛ ntoo aa ɨ ghɛ̀ɛ̀ mə̂, ŋ̀ghɛɛ kaa waꞌa ŋgǎŋntoo jya wa a ndâtsaŋ yə̂, ǹtɨgə mbu mbɨ̀ɨ̀ ǹswoŋ mə:
22 Mas os guardas, tendo lá ido, não os acharam na prisão; e voltando, lho anunciaram,
23 “Bìꞌì ghɛɛ nyə bɨ naŋsə̀ m̀fɨɨŋkə ɨ̀bàꞌa ndâtsaŋ jyâ tsɨ̀m, ŋ̀gǎŋmbɛ̂ ɨ̀dɨ̀gə̀ ɨ kɨ̂ ǹtəəntə ghu mbɛ nɨ mɨ̀ntsù mɨ ɨ̀bùꞌù myâ. Bìꞌì ghɛɛ̀ ŋ̀ŋaꞌa ndâtsaŋ ya kaa waꞌà ŋû ghu bâŋnə̀ yə̂.”
23 dizendo: Achamos realmente o cárcere fechado com toda a segurança, e as sentinelas em pé às portas; mas, abrindo-as, a ninguém achamos dentro.
24 Tamândoò ŋ̀gǎŋmbɛ̂ ǹdâmàꞌa Nwì bo bɨ̀ bɨ̀lɨ̀ɨ bɨ ŋgǎŋmàꞌanwì bo yùꞌù mə̂ laà, ànnù a tsyâ waa, bo tɨgə̀ ŋ̀waꞌa mə kə̀ ma yû ànnù ka yǐ bə aa mə akə lɛ.
24 E quando o capitão do templo e os principais sacerdotes ouviram estas palavras ficaram perplexos acerca deles e do que viria a ser isso.
25 Ŋù yî mɔꞌɔ a zî ǹswoŋ a mbo mə, “Bə̀ bya mə nɨ̀ kɨ̀ nɨ̌ŋ a atsaŋ aa bo təə a mûm ǹdâmàꞌanwì ǹdɨꞌɨ nɨ̂ ànnù a mbo bə̀.”
25 Então chegou alguém e lhes anunciou: Eis que os homens que encerrastes na prisão estão no templo, em pé, a ensinar o povo.
26 Tamândoo wa bo bɨ̀ ŋ̀gǎŋbɛ̂ ǹdâmàꞌanwì jya bo ghɛ̀ɛ̀ ǹlɔgə waa tsiꞌì à bɔɔ̀ bɔɔ, kaa waꞌà bə nɨ̂ mɨ̀dàꞌà lɔgə̀ bə̂, ǹloŋ mə bo lɛ sɨ bɔꞌɔ nɨ mə mbə bə̀ bɨ tumtə̀ waa nɨ̂ ŋ̀gɔ̀ꞌɔ̀.
26 Nisso foi o capitão com os guardas e os trouxe, não com violência, porque temiam ser apedrejados pelo povo.
27 Bo tswà mə̂ waa nzi nɨ bu, ǹtɛꞌɛ wa a nsi Senendrio. Ŋ̀gàŋmàꞌa Nwì yî ŋ̀wè a betə̀ waa mə
27 E tendo-os trazido, os apresentaram ao sinédrio. E o sumo sacerdote os interrogou, dizendo:
28 “Tɨgə bìꞌì kɨ̀ baa nswoŋ a mbo bù, ŋ̀kwantə mə tâ nɨ̀ tsuu annù nɨ̂ ɨ̀kǔm ŋû ghû kɨ dɨ̀ꞌɨ̀ aa ɛ? Yə nɨ̀ a ajàŋ yìi mə ànnù ya mə nɨ dɨ̀ꞌɨ̀ aa, a bàŋnə̀ mə nsɛɛnə a Yerusalem tsɨ̀m! Tɨgə nɨ lɔ̀ɔ̀ aà ǹnɨŋə̀ àləə ŋû ghû a atu bìꞌì?”
28 Não vos admoestamos expressamente que não ensinásseis nesse nome? e eis que enchestes Jerusalém dessa vossa doutrina e quereis lançar sobre nós o sangue desse homem.
29 Lâ Peta bo ŋgǎŋntoo jǐ mɔꞌɔ jya bo kwiꞌi mə, “A bɔŋ a nyuꞌunə Nwì ǹtsyatə bə̂.”
29 Respondendo Pedro e os apóstolos, disseram: Importa antes obedecer a Deus que aos homens.
30 Nwìŋgɔ̀ŋ Ta bɨ̀ bɨ̀taà biꞌi à lɛ nyweensə Yesu wa yìi mə nɨ̀ lɛ ŋkwèèntə̀ yi a atibàŋnə̀bàŋnə̀ ǹzwitə yi aà.
30 O Deus de nossos pais ressuscitou a Jesus, ao qual vós matastes, suspendendo-o no madeiro;
31 Nwì a lɛ ŋŋɛntə yi a ndəŋ ntswesə yi a mbɛ̀ɛ̀ nɨ̀kwɛɛ yu nî màꞌà, a tɨgə̀ bə̂ Ŋ̀gàŋntsyàsə bə̀ ŋ̀kɨ mbə Ŋgàŋyweensə bə̀, ɨ ghɨrə mə tâ bàIsrael tâ bo bəŋkə mîntɨɨ̀ myaa tâ Nwì à liꞌinə ɨfansənnù jyaa.
31 sim, Deus, com a sua destra, o elevou a Príncipe e Salvador, para dar a Israel o arrependimento e remissão de pecados.
32 Bìꞌì nɨ bɨ̀yəfə nɨ̂ ɨ̀nnù ma jû, Àzwì yî Làà yìi mə Nwì à fa a mbo bə̀ bìi mə bɨ yuꞌunə nìi aa a kɨ̂ m̀bə ayəfə.
32 E nós somos testemunhas destas coisas, e bem assim o Espírito Santo, que Deus deu àqueles que lhe obedecem.
33 Bo yùꞌù mə laà mɨ̀ntɔ̂ŋ myaa mɨ lwî, bɨ lɔɔ̀ mə bɨ zwitə ŋgǎŋntoo jyâ.
33 Ora, ouvindo eles isto, se enfureceram e queriam matá-los.
34 Lâ ŋù baFarɨsai yî mɔꞌɔ a tɨtɨ̀ɨ bo ŋ̀gàŋSenendrio, ɨ̀kǔm yi ɨ bə Gamaliel, ǹdɨ̀ꞌɨ nɔ̀ŋsə Moses yìi mə bə̀ bɨ̀tsɨ̀m bɨ lɛ sɨ yuꞌunə aa, a təə̀ a ndəŋ ǹswoŋ bɨ ghɨrə̀ ŋ̀gǎŋntoo jya fɛꞌɛ̀ a abɛɛ a nɨ mû àtɨɨ noò.
34 Mas, levantando-se no sinédrio certo fariseu chamado Gamaliel, doutor da lei, acatado por todo o povo, mandou que por um pouco saíssem aqueles homens;
35 Bo fɛ̀ꞌɛ̀ mə̂, a swoŋ a mbo ŋgǎŋSenendrio bya mə, “BaIsrael, nɨ̀ tsyɛsə ghuu nɨ̂ ànnù yìi mə nɨ lɔ̀ɔ a ŋghɨ̀rə̀ a nu bə̀ buà aà.
35 e prosseguiu: Varões israelitas, acautelai-vos a respeito do que estais para fazer a estes homens.
36 À kɨ̀ lɛ mbə a noò mɔꞌɔ Tadeous a bɨɨ̀nə̀ ǹswoŋ mə yu nɨ ŋù yì ŋwè yî tsù, m̀bâŋnə̀ jî mɔꞌɔ tsǒ ŋkhɨ̀ ji nɨ kwà, ɨ ghɛɛ̀ ǹtsitə yi. Lâ bɨ yî ǹzwitə yi, bə̀ bya mə bɨ lɛ sɨ yòŋə̀ ghu njɨ̀m aa bɨ sɛ̀ɛ̀nə̀ waa, kaa ŋ̀ghòtə̂ yì ya kaa ɨ waꞌà nɨ̂ ànnù yî tsu fɛꞌɛ̀.
36 Porque, há algum tempo, levantou-se Teudas, dizendo ser alguém; ao qual se ajuntaram uns quatrocentos homens; mas ele foi morto, e todos quantos lhe obedeciam foram dispersos e reduzidos a nada.
37 À ghə̀ mə tɨ bə a noò ǹjɨ̀m, Judas, mu baGalilea, a kɨ̂ mfɛꞌɛ yìi ŋgaa, wa noò ǹsəŋ bə̂, ŋ̀ghɨrə ǹnɔ̀ɔ̀ bə̂ ɨ kɨɨ̀ ǹyoŋə ghu njɨ̀m. Judas ma ghû à lɛ ŋkwo, ǹnɔ̀ɔ̀ bə̂ bya mə ɨ lɛ sɨ yòŋə̀ nìi laa ɨ lɛ ŋkɨ nsɛɛnə waa.
37 Depois dele levantou-se Judas, o galileu, nos dias do recenseamento, e levou muitos após si; mas também este pereceu, e todos quantos lhe obedeciam foram dispersos.
38 A ŋghɛ̀ɛ a nɨ yuà ànnù, mə̀ swǒŋ a mbo bù mə tâ nɨ̀ tsuu ànnu yî tsu a nu bə̀ bû lǒ ghɨ̀rə̀ bə̂, tâ nɨ̀ fiꞌisə abô yuu a nu bo. M̀bə ànnù yìi mə bo lɔ̀ɔ ŋghɨ̀rə aa, a bə aa ànnù yìi mə a kàꞌa ŋùmɨ̀sɔ̀ŋ boŋ a ka wò.
38 Agora vos digo: Dai de mão a estes homens, e deixai-os, porque este conselho ou esta obra, caso seja dos homens, se desfará;
39 Lâ bɛɛ a bə yìi mə ànnù yìi mə bo lɔ̀ɔ ŋghɨrə aa, a lo aa a mbo Nwì boŋ kaa mbə nɨ̀ waꞌà mânjì a mbo bo kɨɨ bə̂. M̀bə nɨ̀ ghaꞌa ghuu a nu bo boŋ mbə a tɨgə̀ m̀baŋnə mfɛ̀ꞌɛ̀ mə nɨ to aa bǔ bɨ̀ Nwì.”
39 mas, se é de Deus, não podereis derrotá-los; para que não sejais, porventura, achados até combatendo contra Deus.
40 Gamaliel à ghàà mə̂ laà, baSenendrio bya bɨ yuꞌù àdɨꞌɨtə̀ yi yâ, ǹtwoŋə ŋgǎŋntoo jya ɨ kuu nzi, bo ghɔɔ̀ waa, ǹswoŋ a mbo bo ŋkwantə mə tâ bo tsuu ànnù nɨ̂ ɨ̀kǔm Yesu bu kɨ dɨ̀ꞌɨ̀ bə̂; ǹtɨgə mmaꞌatə waa mə tâ bo ghɛɛ waa.
40 Concordaram, pois, com ele, e tendo chamado os apóstolos, açoitaram-nos e mandaram que não falassem em nome de Jesus, e os soltaram.
41 Ŋ̀gǎŋntoo jya bo fɛꞌɛ̀ wa a tɨtɨ̀ɨ baSenendrio jya, ǹtɨgə ndorə ŋghɛɛ nloŋ mə Nwì à lɛ nlèntə̀ waa nyə mə bo kuꞌunə a ŋkwɛrə ǹdɨ̀rə̀tu ǹloŋ ɨ̀kǔm Yesu aà.
41 Retiraram-se pois da presença do sinédrio, regozijando-se de terem sido julgados dignos de sofrer afronta pelo nome de Jesus.
42 Bo fɛ̀ꞌɛ̀ ŋ̀ghɛɛ nɨ̂ m̀bìì ǹtɨgə ndɨꞌɨ nɨ̂ bə̂, ǹsɛɛnsə nɨ̂ ǹtɔɔ yì nsɨgɨ̀nə̀ ǹswoŋə nɨ a mbo bo mə Yesu à nɨ yu wa yìi mə Nwì à yɔ̀ꞌɔ̀ aà, tsiꞌì ǹjwî tsɨ̀m, a mûm ǹdâmàꞌanwì bo bɨ̀ a mɨlaꞌa bə̂.
42 E todos os dias, no templo e de casa em casa, não cessavam de ensinar, e de anunciar a Jesus, o Cristo.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 5, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.