Atos 23
Bafut (BFD) vs NAA
1 Paul à zì mə̂ ǹtəə aa nnaŋsə ntɛꞌɛ miꞌì mi nlii basinedrio bya ghu nswoŋ mə, “Bɨ̀lɨ̂m bâ, ǹtswê ya ntsɨ̀m a nsi miꞌi Nwì, ǹtɨɨ̀ gha ɨ laa ghu ŋkɔꞌɔ nyweꞌe siì”
1 Paulo, fixando os olhos no Sinédrio, disse: — Meus irmãos, tenho vivido até o dia de hoje com a consciência limpa diante de Deus.
2 Ŋ̀gàŋmàꞌa Nwì yî ŋ̀wè yìi ɨ̀kǔm yi ɨ lɛ mbə Ananias aa, à lɛ nswoŋ a mbo bə̀ bìi bɨ lɛ ntəə ghu mbɛ̀ɛ̀ aa mə bɨ̀ tâ àfɛnə̀ ghu ntsù.
2 Mas Ananias, o sumo sacerdote, mandou aos que estavam perto de Paulo que lhe batessem na boca.
3 Paul a swoŋ ghu mbo mə, “Nwìŋgɔ̀ŋ à ka yi kɨɨ ta gho nɨ àfɛnə̀ mbǎ awugɨnda yìi mə bɨ yɔꞌɔ nɨ̂ m̀bə̀ə̀ yî m̀fùꞌù aà. Ò tswe nɨ̂ àlə̀ŋə nsaꞌa mɨ̀saꞌa, ǹswoŋ mə o saꞌa nàa nyòŋə̀ nɨ̂ nɔ̂ŋsə̀ ŋ̀kɨɨ mbǔ ŋwò nɨ̂ nɔ̂ŋsə̀ wa nswoŋ mə bɨ̀ fɛɛ gha aa ɛ?”
3 Então Paulo lhe disse: — Deus há de ferir você, parede branqueada! Você está aí sentado para me julgar de acordo com a Lei e, contra a Lei, ordena que eu seja agredido?
4 Bə̀ bìi mə bɨ lɛ ntəə ghu nyuꞌu aa, bɨ betə̀ Paul mə, “O bə̀gɨ̀tə aa ŋgàŋmàꞌa Nwì yî ŋ̀wè Nwì lâlà aa ɛ?”
4 Os que estavam ali perguntaram a Paulo: — Você está insultando o sumo sacerdote de Deus?
5 Paul a kwiꞌi a mbo bo mə, “Bɨ̀lɨ̂m bâ, kaa mə̀ ghɨ̀rə waꞌà zi mə à laa mbə ŋgàŋmàꞌa Nwì yî ŋ̀wè ǹloŋ mə a tswe a mûm àŋwàꞌànə̀ Nwî mə, ‘Tsuu annù yì bɨ nloŋ bɨsaꞌa bɨ alaꞌà buu kɨ ghàà.’ ”
5 Paulo respondeu: — Eu não sabia, irmãos, que ele é sumo sacerdote. Porque está escrito: “Não fale mal de uma autoridade do seu povo.”
6 Nòò yìi Paul à lɛ nyə mə mbɛ̀ɛ̀ yî mɔ̀ꞌɔ ɨ̀ lɛ mbə baSadukai, yì mɔ̀ꞌɔ kɨ mbə baFarɨsai aa, a tɔŋnə̀ nɨ̂ tɨ̀ɨ̀ wa mum Sinendrio ǹswoŋ mə, “Bɨ̀lɨ̂m bâ, wa mə̀ laa mbə ŋù baFarɨsai, ŋkɨ mbə mu ŋù baFarɨsai. Bɨ saꞌa nàa laa nloŋ mə mə̀ bìi ŋkɨɨ mbɛ mə bɨ̀ku ka yǐ yweenə nɨ nɨ̀wo aà.”
6 Como Paulo sabia que uma parte do Sinédrio se compunha de saduceus e outra, de fariseus, exclamou: — Irmãos, eu sou fariseu, filho de fariseus. Estou sendo julgado por causa da esperança e da ressurreição dos mortos!
7 Àjàŋ mə à lɛ nswoŋ ma la aa, àyàtə̀ a fɛꞌɛ̀ a tɨtɨ̀ɨ baFarɨsai bo bɨ̀ baSadukai, ŋ̀ghotə ya ntsɨ̀m ɨ tɨgə̀ ǹyatə.
7 Ditas estas palavras, começou uma grande discussão entre fariseus e saduceus, e o Sinédrio se dividiu.
8 Ǹloŋ mə baSadukai lɛ sɨ tuu nɨ mə kaa mbə ŋù a waꞌa a nɨwo yweenə, kaa baangel waꞌà ghu tswê, kaa ɨ̀zwì waꞌà ghu kɨ ntswe. Lâ baFarɨsai bâŋnə̀ m̀bii mə ɨ̀nnù majû ɨ tswe ghu.
8 Pois os saduceus dizem que não há ressurreição, nem anjo, nem espírito, ao passo que os fariseus admitem todas essas coisas.
9 Bə̀ lɛ sɨ tɨgə ntɔŋnə tsiꞌì nɨ̀tɨ̀ɨ̀ ŋ̀ghaa, ŋgǎŋdɨ̀ꞌɨ nɔ̀ŋsə̀ jî mɔꞌɔ a tɨtɨ̀ɨ baFarɨsaì bɨ bɨɨ̀nə̀ ǹtəə nswoŋ mə, “Kaa bìꞌì sɨ annù yî tsu yìi mə ŋù ghû à ghɨ̀rə a bɨꞌɨ aa yə̂. M̀bə a bə yìi mə a ghàâ àzwì kə̀ angel ghu mbo nɨ̀ ghɨrə̀ mə akə?”
9 Houve, pois, muita gritaria no Sinédrio. E, levantando-se alguns escribas que eram do partido dos fariseus, discutiam, dizendo: — Não achamos neste homem mal algum. E se, de fato, algum espírito ou anjo falou com ele?
10 Nòò yìi mə àyàtə̀ ya a lɛ ntɨgə ŋghɛɛ nɨ̂ àyɔ̀ŋə̀ m̀burə ɨdɨgə aa, àtu bɨ̂sogyɛ̀ ntsùꞌù ya a bɔꞌɔ mə bɨ ka sàtə̀ Paul, ǹswoŋ a mbo bɨ̀sogyɛ̀ mə bɨ̀ sɨgə nsaꞌa yi nɨ̂ tɨ̀ɨ̀ wa atɨtɨ̀ɨ bə̀ bya ŋghɛɛ nɨ ghu a balɨgə.
10 Como a discussão ficava cada vez mais intensa, o comandante, temendo que Paulo fosse despedaçado por eles, mandou descer a guarda para que o retirassem dali e o levassem para a fortaleza.
11 À bə̀ mə̂ a nɨ̂tugə Mmàꞌàmbi a zî ǹtəə ghu mbɛ̀ɛ̀, ǹswoŋ mə, “Tsùu kɨ bɔꞌɔ bə̂, tsǒ mə ò swòŋ mə annû ya a Yerusalem nɨ̂ ǹsi nɨ̀ ǹsi aa, ò ka kɨɨ bǔ ghɛ̀ɛ bə ayəfə̂ ya a alaꞌa baRoma.”
11 Na noite seguinte, o Senhor, pondo-se ao lado de Paulo, disse:
12 Nòò yìi àbɛ̀ɛ̀ a lɛ mfuꞌu aa, baYuda bî mɔꞌɔ bɨ taŋə̀ mɨnàŋ ŋ̀kaa mə kaa bo ka ghɨ̀rə waꞌǎ ayoo jɨ kə̀ no tɨ̀ ghə̂ mə bo zwitə Paul.
12 Quando amanheceu, os judeus se reuniram e juraram que não haviam de comer, nem beber, enquanto não matassem Paulo.
13 Bə̀ bìi mə bɨ lɛ ŋwàrə akàà ma yû aa bɨ lɛ ntsyàtə mɨghum mi nɨkwà.
13 Eram mais de quarenta os que se envolveram nessa conspiração.
14 Bo lɛ ntɨgə ghɛɛ a mbo ŋgàŋmàꞌa Nwì yî ŋ̀wè bo bɨ̀ bɨ̀tà bɨ nɨkurə, nswoŋ mə, “Wa bìꞌì naŋsə kwerə ɨbɨ̀ɨnû yiꞌi nɨ̂ àkàà mə kaa bìꞌì ka waꞌǎ ayoo nɨjɨ sìi yweꞌetə̀ tɨ ghə̀ mə bìꞌì zwìtə̀ mə̂ Paul.
14 Estes foram falar com os principais sacerdotes e os anciãos e disseram: — Juramos, sob pena de maldição, não comer coisa alguma, enquanto não matarmos Paulo.
15 Ma mùu ajàŋ tâ wò nɨ ŋ̀gǎŋndasaꞌa tâ nɨ̀ too ŋkɨ̀ɨ̀ a mbo àtu bɨ̂sogyɛ̀ ǹtsùꞌù ya mə tâ à lɔgə yi nsɨgə nɨ ghu. Nɨ̀ bagɨlə nswoŋ mə nɨ lèntə ɨsaꞌà yì nɨ mânjì yìi à kùꞌùnə aà. Bìꞌì ka zwitə yi mbɔŋ tâ à zi ŋkòòntə a mbɛ̀ɛ̀ wò.”
15 Por isso, agora, juntamente com o Sinédrio, mandem um recado ao comandante para que ele o apresente a vocês, sob o pretexto de que desejam investigar mais acuradamente o caso dele; e nós, antes que ele chegue, estaremos prontos para matá-lo.
16 Mu ǹjààntə Paul à lɛ nyuꞌu mɨnàŋ wa mə bɨ ka lə̀ə̀ntə a ŋgɛ̀ɛ̀ ɨ zwitə yi aa, ŋghɛɛ ŋkuu wa balɨgə ŋkɛꞌɛnə a mbo Paul.
16 Mas o filho da irmã de Paulo, tendo ouvido a respeito da trama, foi, entrou na fortaleza e contou tudo a Paulo.
17 Paul à lɛ ntwoŋ atu bɨ̂sogyɛ ŋkhɨ̀ ya yì mɔ̀ꞌɔ nswoŋ ghu mbo mə, “Lɔ̀gə mû ghù ŋ̀ghɛɛ nɨ ghu a mbo àtu bɨ̂sogyɛ̌ ntsùꞌù wa ǹloŋ mə à tswe nɨ̂ ànnù a nswoŋ ghu mbo.”
17 Então este, chamando um dos centuriões, disse: — Leve este rapaz ao comandante, porque tem algo a dizer.
18 A tɨgə̀ ǹlɔgə ŋghɛ̀ɛ̀ nɨ ghu a nsi atu bɨ̂sogyɛ̌ ntsùꞌù ya nswoŋ ghu mbo mə, “Paul, ŋ̀gàŋàtsaŋ wa, à twòŋə gha nswoŋ mə mə̀ zi nɨ mû ghùlà a mbo wò ǹloŋ mə à tswe nɨ̀ ànnù a nswoŋ a mbo wò.”
18 O centurião levou o rapaz ao comandante e disse: — O prisioneiro Paulo me chamou e pediu que eu trouxesse à sua presença este rapaz, pois tem algo a dizer ao senhor.
19 Àtu bɨ̂sogyɛ̌ ntsùꞌù ya a tswa nɨ̀kwɛɛ̀ ni ǹswuŋtə yi bo yu ghɛɛ̀ a adɨgə yî lɔ̀ꞌɔ̀sə̀ m̀betə yi mə, “O lɔ̀ɔ̀ aà ǹswoŋ mə akə a mbo mə̀ aa ɛ.”
19 O comandante pegou o rapaz pela mão e, levando-o para um lado, perguntou-lhe: — O que você tem para me dizer?
20 A kwiꞌi mə, “BaYuda taŋtə mə bɨ ka swoŋ a mbo wò tâ ò sɨgə nzi nɨ Paul a mum Senendrio a yɔɔ tâ bo ghɨrə tsiꞌì tsǒ bo lɔ̀ɔ̀ aà ŋ̀kùꞌùsə naŋsə mbetə ɨnnù ghu mbô.
20 Ele respondeu: — Os judeus decidiram pedir ao senhor que, amanhã, apresente Paulo ao Sinédrio, sob o pretexto de que desejam fazer uma investigação mais acurada a respeito dele.
21 Tsùù gho lǒ bii, ǹloŋ mə m̀bâŋnə̀ a tɨtɨ̀ɨ bo ntsyatə mɨghum mi nɨkwà bìi mə bɨ kwerə ɨbɨ̀ɨnû waa a nɨ̂ àkàà mə bo warə mə kaa bo ka waꞌǎ ayoo jɨ kə̀ no tɨ ghə̀ mə bɨ zwitə yi aa, bɨ nɔŋ a ŋgɛ̀ɛ̀ m̀bɛ nìi. Bo tàŋtə̀ mə̂ nû yàà a nzwitə̀ yi ǹtɨgə nyuꞌutə aa mə tâ ò swoŋə bɨ ghɛɛ nɨ ghu.”
21 Não se deixe persuadir, porque mais de quarenta deles armaram uma emboscada. Fizeram um pacto de, sob pena de maldição, não comer, nem beber, enquanto não matarem Paulo; e agora estão prontos, esperando que o senhor prometa atender o pedido deles.
22 Àtu bɨ̂sogyɛ̌ ntsùꞌù ya a tɨgə nswoŋ a mbo mu wa mə tâ à ghɛɛ yi nswoŋ ghu mbo mə, “Tsuu a mbo ŋǔ lǒ swoŋ mə ò kɛ̀ꞌɛ̀nə̀ mə annù yù a mbo mə̀.”
22 Então o comandante despediu o rapaz, recomendando-lhe que não dissesse a ninguém ter lhe trazido estas informações.
23 À lɛ ntɨgə ntwoŋ bə̂ bi baa bìi mə à nɨ ɨtu bɨ̂sogyɛ̌ ŋkhɨ̀ ǹswoŋ a mbo bo mə, “A ghɨrə mbə nɨ bɨ̀nòò bi nɨbùꞌu nɨ̀tugə nɨ̀ taŋtə̀ bɨ̂sogyɛ ŋkhɨ̀ ji baa, nɨ ŋgǎŋkɔꞌɔ bɨ̀ləŋə mɨghum mi sàmbaa, nɨ ŋgǎŋmbèꞌè mɨ̀kɔ̌ŋ ŋkhɨ̀ ji baa mə tâ bɨ̀ ghɛɛ nyweꞌe a alaꞌa Kaisaria.
23 Chamando dois centuriões, ordenou: — Tenham de prontidão duzentos soldados, setenta cavaleiros e duzentos lanceiros para irem até Cesareia a partir das nove horas da noite.
24 Nɨ̀ kɨ nlɔɔ aləŋə tâ Paul à kɔꞌɔ ghu, tâ nɨ̀ bɛ yi ŋghɛɛ mfa a mbo Felix mə à nɨ Gûmnàà aa.”
24 Preparem também animais para fazer Paulo montar e levem-no com segurança ao governador Félix.
25 À lɛ ntɨgə ŋŋwaꞌanə letter ǹswoŋ mə,
25 O comandante escreveu uma carta nestes termos:
26 “Àŋwàꞌànə̀ mə a lo a mbo Claudius Lysias ŋghɛɛ nɨ a mbo Ŋù yì ŋ̀wè Gûnàà Felix: Mə tsàꞌàtə̀ noò.
26 “Cláudio Lísias ao excelentíssimo governador Félix. Saudações.
27 BaYuda kɨ̀ bàŋnə ŋû ghû ŋ̀ghəə bɨ zwitə, tsǒ mə mə̀ lɛ nyuꞌu mə à nɨ ŋù baRoma aa bìꞌi bɨ̀sogyɛ̀ bɨ tɨgə̀ ŋ̀kwɛrə yi a mbo bo.
27 Este homem foi preso pelos judeus e estava prestes a ser morto por eles, quando eu, sobrevindo com a guarda, o livrei, por saber que ele era romano.
28 Àjàŋ mə mə lɛ sɨ lɔ̀ɔ̀ a nzî ǹjiꞌì ànnù yìi mə bɨ tswa yi ghu aa, mə̀ lɛ nlɔ̀gə̀ yi nzi nɨ ghu a nsi sanendrio.
28 Querendo certificar-me do motivo por que o acusavam, levei-o ao Sinédrio deles.
29 Mə̀ lɔɔ̀ ǹyə mə bɨ nɨŋ ɨnnù ghu nu nloŋə aa bə ɨnnù nɔ̂ŋsə̀ wàà. Kaa ŋkɨꞌɨ̀ yə mə à wô ànnù yî tsu mə mbə bɨ zwitə̀ yi kə̀ nɨŋə yi a tsaŋə̀.
29 Descobri que ele era acusado de coisas referentes à lei que os rege, mas nada que justificasse morte ou mesmo prisão.
30 Lâ àjàŋ mə bɨ kɨɨ̀ ŋ̀kɛꞌɛnə a mbo mə̀ mə mɨ̀nàŋ à tswe nloŋ ŋgaa yì aa, mə̀ burə̀ ǹtsyasə yi a mbo wò, ŋkɨ ntsyasə bə̂ bìi mə bɨ tɛꞌɛ ntswa yi aa a mbo wò mə tâ bo zi nswoŋ annù yìi mə bo tswa yi ghu aa a mbo wò.”
30 Sendo eu informado de que ia haver uma emboscada contra o homem, tratei de enviá-lo imediatamente ao senhor, intimando também os acusadores a irem dizer, na sua presença, o que eles têm contra ele. Passe bem.”
31 Bɨ̀sogyɛ̀ bya bɨ lɛ ŋghɨ̀rə̀ tsiꞌǐ wa ajàŋ mə bɨ lɛ nswoŋ a mbo bo aa, ǹlɔgə Paul nɨ̂tugə ŋghɛɛ nɨ ghu a alaꞌa Antipatris.
31 Então os soldados, conforme lhes foi ordenado, pegaram Paulo e, durante a noite, o conduziram até Antipátride.
32 Àbɛ̀ɛ̀ a fùꞌù mə̀, bə̀ bìi mə bɨ lɛ sɨ təə nɨ mɨ̀kòrə̀ aa bɨ bû m̀bɨɨ waa fu a balɨgə, ntɨgə mmaꞌatə bə̂ bìi bɨ lɛ ŋkɔꞌɔ bɨ̂ləŋə aa bɨ ghɛɛ̀.
32 No dia seguinte, voltaram para a fortaleza, tendo deixado os cavaleiros encarregados de seguir viagem com ele.
33 Nòò yìi mə bɨ lɛ ŋghɛ̀ɛ̀ ǹyweꞌe a Kaisaria aa bɨ fâ letter wa a mbo Gûmnàà ŋkɨ mfa Paul ghu mbô.
33 Quando estes chegaram a Cesareia, entregaram a carta ao governador e também lhe apresentaram Paulo.
34 À twòŋ mə̂ letter wa aa mbetə Paul mə à lò aa nɨ mbùꞌù yu aa ɛ? Àjàŋ mə à lɛ nyuꞌu mə à lò aa Cilicia aa
34 Lida a carta, o governador perguntou de que província Paulo era. E, quando soube que era da Cilícia,
35 ntɨgə nswoŋ ghu mbo mə, “Maa yuꞌu nɨghàà a ntsǔ wò a noò yìi mə bə̀ bìi bɨ nɨŋ annù a nu wò aa bɨ zì mə̂. Ǹswoŋ mə bɨ̀ lɔgə yi ŋghɛɛ nlə̀ə a ntɔꞌɔ Herod ŋka mbɛ nìi ghu.”
35 disse: — Ouvirei você quando chegarem os seus acusadores. E mandou que ele ficasse preso no Pretório de Herodes.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 23, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.