Atos 16
Bafut (BFD) vs VC
1 Paul a ŋghɛɛ a alaꞌa Derbe bo Lystra, ǹtsiꞌi ŋgàŋyə̀gə̂nnù Yesu yî mɔꞌɔ yìi mə ɨ̀kǔm yi ɨ lɛ mbə Timoti aà. Ǹdè yì à lɛ mbə ŋgàmbii Kristo, m̀bə ŋû baYuda, la taà yì a bâŋnə̀ m̀bə ŋû baGrikia.
1 Chegou a Derbe e depois a Listra. Havia ali um discípulo, chamado Timóteo, filho de uma judia cristã, mas de pai grego,
2 Bɔɔ bɨ Kristo bɨtsɨ̀m bìi mə bɨ lɛ ntswe a alaꞌa Lystra bo a Ikonium aa, bo lɛ sɨ beentə nɨ̂ Timoti.
2 que gozava de ótima reputação junto dos irmãos de Listra e de Icônio.
3 Paul à lɛ ŋwaꞌatə mə yu lɔ̀gə̀ Timoti tâ bo yu ghɛɛ. À wàꞌàtə̀ mə̂ laà aa, ǹtɨgə ŋŋetə yi. À lɛ ŋghɨ̀rə̀ maa ajàŋ aa mbɨꞌɨ ŋgaa baYuda bìi mə bɨ lɛ ntswe maa adɨgə aà, ǹloŋ mə bə̀ bɨ̀tsɨ̀m bɨ lɛ nzi mə tǎ bɨ̀ Timoti à lɛ mbə ŋù baGrikia.
3 Paulo quis que ele fosse em sua companhia. Ao tomá-lo consigo, circuncidou-o, por causa dos judeus daqueles lugares, pois todos sabiam que o seu pai era grego.
4 Àjàŋ mə bo lɛ sɨ karə ŋkuu nɨ̂ ɨ̀bùꞌu ɨ̀too jya aa, bo lɛ sɨ kɛ̀ꞌɛ̀nə̀ nɨ̂ ɨ̀nnù jya mə ŋghotə ŋgǎŋntoo Kristo bo bɨ̀ bɨ̀lɨɨ bɨ ndânwì bya a Yerusalem bɨ lɛ ntsə̀rə̀ aa a mbô ŋ̀gǎŋmbii Kristo. Ǹdɨꞌɨtə nɨ̂ waa mə tâ bo tɨgə nləə bɨ̂nɔ̀ŋsə̀ ma byâ.
4 Nas cidades pelas quais passavam, ensinavam que observassem as decisões que haviam sido tomadas pelos apóstolos e anciãos em Jerusalém.
5 Maa ajàŋ ŋ̀ghotə ɨ̀ lɛ sɨ kwe, ǹtɨɨ ŋghɛ̀ɛ̀ a mûm àzwì, ǹdùû waa ɨ kɨɨ̀ ŋ̀ghaꞌatə nɨ̂ ǹjwî tsɨ̀mə̀.
5 Assim as igrejas eram confirmadas na fé, e cresciam em número dia a dia.
6 Bo lɛ ghɛ̀ɛ̀ ŋ̀kuu ntsya a mbùꞌà àlaꞌa Phrygia bo Galatia ǹloŋ mə kaa Àzwì Nwî kaa a lɛ ŋwaꞌà bii mə tâ bo swoŋ ntoo ya a mbùꞌù àlaꞌa Asia.
6 Atravessando em seguida a Frígia e a província da Galácia, foram impedidos pelo Espírito Santo de anunciar a palavra de Deus na {província da} Ásia.
7 Bo ghɛ̀ɛ̀ mə̂ ŋ̀ghɛɛ ŋkùꞌù a alaꞌa Mysia aa, ǹyweꞌetə mə bo kuu a mbùꞌù àlaꞌa Bithynia, kaa Àzwì Yesu kaa a waꞌà beentə̀ mə tâ bo kuu ghu.
7 Ao chegarem aos confins da Mísia, tencionavam seguir para a Bitínia, mas o Espírito de Jesus não o permitiu.
8 Bo tɨgə ŋkuu ghɛɛ ntsyà Mysia ŋ̀ghɛɛ a Troas.
8 Depois de haverem atravessado rapidamente a Mísia, desceram a Trôade.
9 A ghɨrə̀ m̀bə nɨ̂tugə, ǹjə̀ə̀ təə təə ɨ lɛ̂ Paul, a yə̂ ŋû Macedonia a təə mbuꞌu nɨ̂ m̀bo ntwoŋə nìi, nswoŋə nɨ mə, “Too nzǐ faa njii a Mecedonia, ŋ̀kwɛtə yiꞌi!”
9 De noite, Paulo teve uma visão: um macedônio, em pé, diante dele, lhe rogava: Passa à Macedônia, e vem em nosso auxílio!
10 Ajàŋ mə ǹjə̀ə̀ ya ɨ̀ lɛ nlɛ Paul aa, bìꞌì lɛ tɨgə̀ ǹtaŋtə nû yìꞌì a nlǒ ŋghɛ̀ɛ a Macedonia nloŋ mə bìꞌì lɛ nzi a laa mûm ǹtɨɨ bìꞌì mə Nwì a twoŋə nɨ̂ yiꞌi mə tâ bìꞌì zi nswoŋ ntoo yì ǹsɨgə̀nə̀ ya a mbo bə̂ bi maa adɨgə.
10 Assim que teve essa visão, procuramos partir para a Macedônia, certos de que Deus nos chamava a pregar-lhes o Evangelho.
11 Bìꞌì lɛ ŋghɛ̀ɛ̀ ŋ̀kuu abaŋ a Troas ǹtoo ŋkì ǹtsinə ŋghɛɛ a Samothrace. Bìꞌì ghɛ̀ɛ̀ mə̂ ǹlɛ àbɛ̀ɛ̀ fuꞌu, bìꞌì ghɛɛ̀ a Neapolis.
11 Embarcados em Trôade, fomos diretamente à Samotrácia e no outro dia a Neápolis;
12 Ǹtɨgə mbu ǹlò ghu ŋkuu ŋghɛɛ a mûm àlaꞌa Filippi, a alaꞌa yì tsyàmbìì yìi mə a tswe a mbùꞌù àlaꞌa Macedonia, m̀bə atoo yìi mə baRoma lɛ sɨ buꞌutə aà. Bìꞌì lɛ mbɔɔ ntswetə ndù njwi jǐ mɔꞌɔ ghu.
12 e dali a Filipos, que é a cidade principal daquele distrito da Macedônia, uma colônia {romana}. Nesta cidade nos detivemos por alguns dias.
13 À bə̀ mə̂ a njwîŋgɔ̀ŋ bìꞌì fɛꞌɛ̀ wa a mûm àlaꞌa ŋ̀ghɛ̀ɛ a mbɛ̀ɛ̀ àghəŋə ŋkì mə bìꞌì lɛ ŋwaꞌatə mə à nɨ̂ àdɨ̀gə̀ yìi mə mbə baYuda ghotə ghu a ntsàꞌàtə Nwì. Bìꞌì lɛ ntswe a nsyɛ ŋghàà a mbo bàŋgyɛ̀ bìi mə bɨ lɛ ŋghotə ghu aà.
13 No sábado, saímos fora da porta para junto do rio, onde pensávamos haver lugar de oração. Aí nos assentamos e falávamos às mulheres que se haviam reunido.
14 Yì mɔꞌɔ yìi mə à lɛ nyuꞌu annù yìi mə bìꞌì lɛ sɨ swoŋ aa, à lɛ mbə Lydia yìi mə à lɛ mbə mu Thyatira aà. À lɛ sɨ fèè nɨ̂ ɨ̀tsə̀ꞌə jî bagɨtə ji tɨ̀ndùù. À lɛ mbə mâŋgyɛ̀ yìi mə à lɛ sɨ bɔꞌɔ nɨ̂ Nwî. M̀màꞌàmbi à lɛ ŋŋaꞌa mɨtsyɛ̂ mi mə tâ naŋsə nyuꞌutə annù yìi mə Paul à lɛ sɨ swoŋə aà.
14 Uma mulher, chamada Lídia, da cidade dos tiatirenos, vendedora de púrpura, temente a Deus, nos escutava. O Senhor abriu-lhe o coração, para atender às coisas que Paulo dizia.
15 Lydia a bɔ̀ꞌɔ nɨ bə̀ bìi mə bɨ lɛ ntswe a nda yu aa, bɨ tɨgə̀ ŋ̀kwɛrə ŋkì. Bɨ kwɛ̀rə̀ mə ŋkì aa, a tɨgə̀ ǹtwoŋə yiꞌi mbuꞌu mbo a mbo bìꞌì ǹswoŋ mə, “Nɨ̀ zi tâ bìꞌinə̀ ghɛɛ ntswe a nda mə̀ mə mbə nɨ̀ zi tsiꞌǐ annù nɨ̂koŋ mə mə̀ tɨ̀gə̂ ŋ̀gàŋmbii Kristo wa yì mɔ̀ꞌɔ̂.” A swoŋ laà, ǹtɨgə ŋgaansə̀ yiꞌi bìꞌibo ghɛɛ̀.
15 Foi batizada juntamente com a sua família e fez-nos este pedido: Se julgais que tenho fé no Senhor, entrai em minha casa e ficai comigo. E obrigou-nos a isso.
16 A bə a njwi yì mɔꞌɔ bìꞌì kâ ŋghɛɛ a adɨgə yìi mə bɨ lɛ sɨ tsàꞌàtə̀ Nwî ghu aa, m̀boo mumàŋgyɛ̀ yìi mə à lɛ mbə àbùꞌù, Àzwì yî bɨ a tswê ghu nu m̀bə yìi mə a lɛ sɨ ghɨ̀rə̀ a swoŋə̀ nɨ̂ ɨ̀nnù jìi mə ɨ ka fɛ̀ꞌɛ̀ aà. Mumàŋgyɛ̀ ghû à lɛ sɨ fàꞌa ŋkabə yì ŋ̀wè a mbo bə̀ biì mə bɨ lɛ nyuu yi aa, nɨ̂ àjàŋ mə à lɛ sɨ swoŋə nɨ̂ ɨ̀nnù jìi mə ɨ ka fɛ̀ꞌɛ̀ aà.
16 Certo dia, quando íamos à oração, eis que nos veio ao encontro uma moça escrava que tinha o espírito de Pitão, a qual com as suas adivinhações dava muito lucro a seus senhores.
17 À lɛ sɨ tɨgə ŋyoŋə nɨ̂ yiꞌi bɨ̀ Paul, ǹtɔŋnə nswoŋə nɨ mə, “Bə̀ bulà à nɨ ŋ̀gǎŋəfàꞌa Nwîŋgɔ̀ŋ Àkɔꞌɔ̀ntsɨrə. Bo kɛ̀ꞌɛ̀nə̀ aa mânjì yìi mə mbə bə̀ tsyâ ghu nyweenə aa a mbo bù.”
17 Pondo-se a seguir a Paulo e a nós, gritava: Estes homens são servos do Deus Altíssimo, que vos anunciam o caminho da salvação.
18 À lɛ sɨ ghɨ̀rə̀ ma mùu ajàŋ nɨ mɨ̀tugə mɨ njwi mì ghàꞌàtə̀; ǹyweꞌe a noò yìi mə ǹtɔ̀ŋ Paul ɨ lɛ nnaŋsə nlwi ghu nû. Paul a karɨkə̀ yi ǹswoŋ a mbo àzwì yî bɨ ya mə, “Nɨ̂ ɨ̀kǔm Yesu Kristo, mə̀ swǒŋ a mbo wò mə tâ ò fɛꞌɛ ghu nû.” Àzwì yî bɨ ya a kɨ̂ ŋ̀ghɛsə fɛ̀ꞌɛ̀ yi tsiꞌì maa noò.
18 Repetiu isto por muitos dias. Por fim, Paulo enfadou-se. Voltou-se para ela e disse ao espírito: Ordeno-te em nome de Jesus Cristo que saias dela. E na mesma hora ele saiu.
19 Nòò yìi mə bɨ̀bɔ̂ŋ bi lɛ yə ajàŋ mə mânjì ŋ̀kabə̀ waa wa à bɨ̀ꞌɨ̀ mə̂ aa, bo baŋnə̀ Paul bo Silas, ǹswuŋə waa ŋ̀ghɛɛ nɨ bo a nsaanə, ǹtɛꞌɛ waa a tɨtɨ̀ɨ bɨ̀tà bɨ alaꞌà.
19 Vendo seus amos que se lhes esvaecera a esperança do lucro, pegaram Paulo e Silas e levaram-nos ao foro, à presença das autoridades.
20 Bo lɔgə̀ waa ŋghɛɛ nɨ bu a nsi ŋgǎŋsaꞌa alaꞌa baRoma ǹswoŋ mə, “Bulà bə̀ à nɨ baYuda, m̀fa nɨ̂ ɨ̀gɨꞌɨ a mûm àlaꞌa bìꞌì.
20 Em seguida, apresentaram-nos aos magistrados, acusando: Estes homens são judeus; amotinam a nossa cidade.
21 Bo dɨ̀ꞌɨ̀ nɨ bɨ̀nɔ̀ŋgɔ̀ŋ bìi mə kaa bɨ sɨ̌ bǐ alaꞌà biꞌi bə̂. Bìꞌì laa mbə baRoma, kaa mbə bìꞌì waꞌà bɨ̂nɔ̀ŋgɔ̀ŋ ma bû bii kə̀ ŋka nləə.”
21 E pregam um modo de vida que nós, romanos, não podemos admitir nem seguir.
22 Ǹnɔ̀ɔ̀ bə̂ wa ɨ yôŋ ŋ̀kuu a atu bo, ǹtɨgə nɨŋə nɨ̂ ànnù ya a nu Paul nɨ Silas. Ŋ̀gǎŋsaꞌa alaꞌa jya ɨ sàtə̀ ɨ̀tsə̀ꞌə̀ a nu Paul nɨ Silas, ǹswoŋ mə tâ bɨ̀ naŋsə ŋghɔɔ waa.
22 O povo insurgiu-se contra eles. Os magistrados mandaram arrancar-lhes as vestes para açoitá-los com varas.
23 Bɨ nàŋsə̀ mə̂ ŋ̀ghɔɔ waa nɨ̂ ɨ̀tì jî ghàꞌàtə̀, ǹnɨŋə waa a ndâtsaŋ, ǹswoŋ a mbo ŋgàŋmbɛ̂ ǹdâtsaŋ wa mə tâ à naŋsə ŋka mbɛ waa.
23 Depois de lhes terem feito muitas chagas, meteram-nos na prisão, mandando ao carcereiro que os guardasse com segurança.
24 Àjàŋ mə ŋ̀gàŋmbɛ̂ ǹdâtsaŋ wa à lɛ nyuꞌu aa, a lɛ nnɨŋə waa a mûm ǹjaꞌà ǹdâtsaŋ yìi mə ɨ lɛ ntswe a mum aa, ŋ̀ghɨrə bɨ tswa mɨ̀kòrə̂ myaa ŋkoo a nɨ mɨ̀kaꞌà.
24 Este, conforme a ordem recebida, meteu-os na prisão inferior e prendeu-lhes os pés ao cepo.
25 Ɨ̀tugə̀ ɨ tɨ̀ɨ̀ mə̂, Paul bo Silas bo kâ ǹtsaꞌatə nɨ̂ Nwî ǹyəə nɨ mɨ̀kòò ŋ̀ghaꞌasə nɨ̂ Nwî, ŋ̀gǎŋətsaŋ jya jǐ mɔꞌɔ jìi mə ɨ lɛ ntswe wa andâtsaŋ aa, bo lɛ sɨ yuꞌutə nɨ̂ àjàŋ mə Paul nɨ Silas lɛ sɨ ghaꞌasə nɨ̂ Nwî aà.
25 Pela meia-noite, Paulo e Silas rezavam e cantavam um hino a Deus, e os prisioneiros os escutavam.
26 Ǹsyɛ ɨ wiꞌìkə̀ ǹtsɨgɨnə tsiꞌì nɨ̀ mɨ̀tɨ̀ɨ̀, ǹtsɨgə ndâtsaŋ ya nsɨgə nyweꞌe nɨ̂ àtsənda, mɨ̀ntsù mɨ nda mɨ̀tsɨ̀m mɨ wiꞌìkə̀ ŋ̀ŋaꞌakə waa, ɨ̀tsaŋ jya jìi mə bɨ lɛ ŋkòòŋkə̀ waa ghu aa, ɨ teeŋkə̀ ŋ̀wokə a nsyɛ̂.
26 Subitamente, sentiu-se um terremoto tão grande que se abalaram até os fundamentos do cárcere. Abriram-se logo todas as portas e soltaram-se as algemas de todos.
27 Nòò yìi mə ŋ̀gàŋmbɛ̂ ǹdâtsaŋ wa à lɛ ŋwìꞌìnə̀ ǹyə mə ɨ̀bàꞌa ndâtsaŋ jya ɨ jwaaŋkə̀ ǹtəə aa, ŋ̀waꞌatə mə ŋ̀gǎŋətsaŋ jya ɨ khə̀kə̀ mə̂ tsɨ̀mə̀. Ǹtsɔꞌɔ munwî ǹtsô yì a mbaꞌa mə yu sò yi ghu kwo.
27 Acordou o carcereiro e, vendo abertas as portas do cárcere, supôs que os presos haviam fugido. Tirou da espada e queria matar-se.
28 Paul a tɔŋnə̀ tsiꞌì nɨ̀tɨ̀ɨ̀ ǹswoŋ ghu mbo mə, “Tsèe ɨbɨ yì tsu ghɨ̀rə̀ bə̂, wa bìꞌì tswe faà tsiꞌì bɨ̀ tsɨ̀mə̀.”
28 Mas Paulo bradou em alta voz: Não te faças nenhum mal, pois estamos todos aqui.
29 Ŋ̀gàŋmbɛ̂ àtsaŋ wa a swoŋ bɨ zî nɨ lâm a khə̂ ŋ̀kuu nɨ ghu, ǹtsɨgɨnə, ŋ̀wo a nsi Paul bo Silas.
29 Então o carcereiro pediu luz, entrou e lançou-se trêmulo aos pés de Paulo e Silas.
30 Ǹlɔgə waa bo bo fɛꞌɛ̀ ŋghɛntə a bɛɛ, a betə̀ mə, “Bɨ̀taà, m̀bə mə̀ ghɨrə̀ mə a kə nyweenə ɛ?”
30 Depois os conduziu para fora e perguntou-lhes: Senhores, que devo fazer para me salvar?
31 Bo kwiꞌi ghu mbo mə, “Nɨŋ ntɨɨ̀ gho a nu Mmàꞌàmbi Yesu, boŋ ò ka yweenə bu bɨ̀ ŋ̀gwɛ̀ꞌɛ̀ yò.”
31 Disseram-lhe: Crê no Senhor Jesus e serás salvo, tu e tua família.
32 Bo tɨgə̀ ǹswoŋə annǔ Mmàꞌambi a mbo bo bo bɨ̀ a mbo bə̀ bɨ̀ tsɨ̀m bìi bɨ lɛ ntswe wa mûm ǹda aà.
32 Anunciaram-lhe a palavra de Deus, a ele e a todos os que estavam em sua casa.
33 Tsiꞌì maa abàŋtə̀ noò nɨtugə, ŋ̀gàŋmbɛ̂ àtsaŋ wa a lɔgə̀ waa, ǹsiꞌi ɨlaꞌà jyaa; yu bo bɨ̀ ŋ̀gwɛ̀ꞌɛ̀ yì bo burə̀ ŋ̀kwɛrə̀ ŋ̀kì.
33 Então, naquela mesma hora da noite, ele cuidou deles e lavou-lhes as chagas. Imediatamente foi batizado, ele e toda a sua família.
34 A lɔgə̀ Paul bo Silas bo bo kɔꞌɔ ŋghɛ̀ɛ̀ a nda yu, a fa mɨ̀jɨ a mbo bo tâ bo jɨ. Yu nɨ ŋgwɛ̀ꞌɛ̀ yì lɛ nluu nɨ nɨ̀dorə nloŋ mə bo lɛ nɨŋ ntɨɨ̀ waa a nu Nwì aà.
34 Em seguida, ele os fez subir para sua casa, pôs-lhes a mesa e alegrou-se com toda a sua casa por haver crido em Deus.
35 Àbɛ̀ɛ̀ a fùꞌù mə̂ bɨ̀tà bɨ alaꞌa bɨ baRoma bɨ too bɨ̀burəsì mə tâ bɨ̀ zi nswoŋ mə tâ bɨ̀ maꞌatə bə̂ bya tâ bɨ̀ ghɛɛ.
35 Quando amanheceu, os magistrados mandaram os lictores dizer: Solta esses homens.
36 Ŋ̀gàŋmbɛ̂ àtsaŋ wa a swoŋ a mbo Paul mə, “Wa bɨ̀tà bɨ alaꞌa bɨ tòò mə ŋkɨ̀ɨ̀ mə tâ bɨ̀ maꞌatə ghuu Silas. Nɨ̀ tse màꞌàtə̀ la tsɨ̀tɔ̀ŋ ɨ ghɛ̀ɛ̀ ghuu nɨ̂ m̀bɔɔnə̂.”
36 O carcereiro transmitiu essa mensagem a Paulo: Os magistrados mandaram-me dizer que vos ponha em liberdade. Saí, pois, e ide em paz.
37 Paul a swoŋ a mbo ǹtsyàsə̀ bɨ̀burəsì wa mə, “Kaa bɨ kɨ̀ waꞌà yə mə bìꞌì fansə annǔ tsu, lâ m̀baŋnə ŋghɔ̀ɔ̀ yiꞌi a nsi bə̀, bìꞌì kɨ̂ mbə baRoma. Bɨ màŋsə̀ mə a ŋghɔ̀ɔ̂ yiꞌi, m̀maꞌa yiꞌi a ndâtsaŋə̀. Tsɨ̂tsɔ̀ŋ bɨ tɨgə nlɔɔ mə bɨ ŋŋeꞌesə fiꞌi yiꞌi bə nɨ̂ àlɔ̀ꞌɔ̀sə̀! Kaa m̀bə a kɨꞌɨ̀ maa ajàŋ ghɛɛ̀! Tâ bɨ̀tà bɨ alaꞌa bɨ baRoma bya bo bɨ̂mbɔŋ tâ bɨ̀ zi mfiꞌi yiꞌi.”
37 Mas Paulo replicou: Sem nenhum julgamento nos açoitaram publicamente, a nós que somos cidadãos romanos, e meteram-nos no cárcere, e agora nos lançam fora ocultamente... Não há de ser assim! Mas venham e soltem-nos pessoalmente!
38 Bɨ̀burəsì bya bɨ lɛ ŋghɛ̀ɛ̀ ŋ̀kɛꞌɛnə a mbo bɨ̀tà bɨ baRoma byâ. Àjàŋ mə bɨ lɛ nyuꞌu mə Paul bo Silas lɛ mbə baRoma aa, nɨ̀bɔꞌɔ nɨ lɛ ntswa waa,
38 Os lictores deram parte dessas palavras aos magistrados. Estes temeram, ao ouvir dizer que eram romanos.
39 bɨ tɨgə̀ ŋ̀ghɛɛ ŋghɛ̀ɛ̀ m̀buꞌu mbo a mbo bo mə bɨ̀ liꞌinə ɨfansənnû jyaa. Ǹtɨgə mfiꞌisə waa wa ndâtsaŋ, nswoŋ a mbo bo mə tâ bɨ̀ maꞌatə alaꞌa ya mfɛ̀ꞌɛ̀ ŋ̀ghɛɛ waa.
39 Foram e lhes falaram brandamente. Pedindo desculpas, rogavam-lhes que se retirassem da cidade.
40 Paul bo Silas bo màꞌàtə̀ ǹdâtsaŋ ya ŋghɛ̀ɛ̀ a nda Lydia, ǹtsiꞌi bɔɔ bɨ Kristo ghu, ŋ̀ghaa a mbo bo, ǹdɨꞌɨtə waa mə bo ka ŋgaansə mɨtɨ̀ɨ̂ myaa. Ntɨgə nlo waa.
40 Saindo do cárcere, entraram em casa de Lídia, onde reviram e consolaram os irmãos. Depois partiram.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 16, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.