Atos 13
Bafut (BFD) vs VC
1 Maa noò a nɨ̂ ŋ̀ghotə a Antiokia, ŋ̀gǎŋntoo Nwì bo bɨ̀ ŋ̀gǎŋndɨ̀ꞌɨ ànnù Nwî jî mɔꞌɔ ɨ lɛ ntswe ghu: Barnabas, Simeon yìi mə bɨ lɛ sɨ twoŋ nìi nɨ nîŋgà aa, Lucius yìi mə à lɛ mbə ŋû Cyrene aa, Manaen mə lɛ ŋkwe bo Herod yìi mə à lɛ mbə Gûmnàà aa, nɨ̀ Saul.
1 Havia então na Igreja de Antioquia profetas e doutores, entre eles Barnabé, Simão, apelidado o Negro, Lúcio de Cirene, Manaém, companheiro de infância do tetrarca Herodes, e Saulo.
2 Maa noò bo lɛ sɨ ghaꞌasə nɨ̂ Nwî ŋ̀kɨɨ ntswe tɨ jɨ̂, Àzwì Nwî a swoŋ a mbo bo mə, “Nɨ̀ tsɔꞌɔ Barnabas bo Saul mfa a mbo mə̀ a mfàꞌâ àfàꞌà yìi mə mə twoŋə waa mə tâ bo ghɛɛ mfàꞌà aà.”
2 Enquanto celebravam o culto do Senhor, depois de terem jejuado, disse-lhes o Espírito Santo: Separai-me Barnabé e Saulo para a obra a que os tenho destinado.
3 Maa ajàŋ bo tɨgə̀ ǹtswe tɨ jɨ, ǹtsàꞌàtə̀ Nwî, ǹnɔŋsə mbô myaa a atu bo, ǹtɨgə ntoo waa.
3 Então, jejuando e orando, impuseram-lhes as mãos e os despediram.
4 Àzwì Nwî a tòò mə̂ waa laa, Barnabas bo Saul sɨgə ŋghɛ̀ɛ̀ a Seleucia ǹtɨgə ŋkuu abaŋ ghu ŋghɛɛ a kɨ̂ŋ ŋ̀kì a Cyprus.
4 Enviados assim pelo Espírito Santo, foram a Selêucia e dali navegaram para a ilha de Chipre.
5 Bo ghɛ̀ɛ̀ mə̂ ŋ̀kuꞌu a Salamis aa, ǹswoŋ nɨghàà nɨ Nwî ghu a mûm ǹdâŋghotə̂ baIsrael. Bo lɛ nlɔ̀gə̀ Jɔn Mark mə tâ à ka ŋkwɛtə waa.
5 Chegados a Salamina, pregavam a palavra de Deus nas sinagogas dos judeus. Tinham com eles João para auxiliá-los.
6 Bɨ dàŋsə̀ mə̂ kɨ̂ŋkì wa ŋ̀ghɛ̀ɛ̀ ǹyweꞌe a Paphos, ǹtsiꞌi ŋù majìkə̀ yî mɔꞌɔ mə ɨ̀kǔm yi ɨ lɛ mbə BarJesus, BarJesus ma ghû à lɛ mbə ŋû baYuda yìi mə à lɛ mbə ŋgaŋntoo Nwî m̀bweꞌesə̀ aà.
6 Percorreram toda a ilha até Pafos e acharam um judeu chamado Barjesus, mago e falso profeta,
7 À lɛ mbə nsûkàꞌa Gûmnàà yìi mə ɨ̀kǔm yi ɨ lɛ mbə Sergius Paulus aà, Gûmnàà ma ghû à lɛ mburə mbə tsiꞌì ŋù mɨ̀tsyɛ̀. À lɛ ntwoŋ Barnabas bo Saul mə tâ bo zi nyə yi, ǹloŋ mə à lɛ sɨ lɔ̀ɔ nyuꞌu nɨ̀ghàà nɨ Nwî aà.
7 que vivia na companhia do procônsul Sérgio Paulo, homem sensato. Este chamou Barnabé e Saulo, e exprimiu-lhes o desejo de ouvir a palavra de Deus.
8 Lâ Elymas, ŋù ŋ̀ghɨrə majìkə̀ wa (ǹloŋ mə à nɨ̂ ǹjiꞌì ɨ̀kǔm yi nɨ nɨ̀ghàà nɨ Grikia aà) a tuu, ǹlɔ̀ɔ̀ nɨ mə tâ Gûmnàà wa tâ tsuu ànnù yìi mə Saul bo Barnabas lɛ nzì nɨ yuu aa bii.
8 Mas Élimas, o Mago - pois assim é interpretado o seu nome -, se lhes opunha, procurando desviar da fé o procônsul.
9 Lâ Saul yìi mə bɨ kɨɨ ntwoŋ nìi nɨ Paul aa, a luu nɨ̀ Àzwì Nwî, ǹtɛꞌɛ nɨliꞌì ni a nu ŋû majìkə̀ wa
9 Então Saulo, chamado também Paulo, cheio do Espírito Santo, cravou nele os olhos e disse-lhe:
10 ǹswoŋ mə, “Mu Devil ghulà! Ò nɨ ŋùkɨ̀bàa ɨ̀nnù tsɨ̀m jìi mə ɨ tsinə aà. Ò luu nɨ̀ ɨ̀bəŋ mbweꞌesə̀ tsɨ̀m nɨ̂ àbɨ̀ꞌɨntɨɨ̀, ǹlɔɔ nɨ̂ ŋ̀ka mbəŋkə ànnù nɨ̂ŋkoŋ Mmàꞌàmbi a nɨ àbǎŋnənnù! Kaa mbə ò waꞌà kɛntə aa ɛ?
10 Filho do demônio, cheio de todo engano e de toda astúcia, inimigo de toda justiça, não cessas de perverter os caminhos retos do Senhor!
11 Tsɨ̂tsɔ̀ŋ, ǹdɔɔ Nwì ɨ̀ ka kuu a atu wò; ò ka fə̀ꞌə, kaa waꞌà nɨ̂nòò bû ŋ̀ka nyə nɨ nòò yî mɔ̀ꞌɔ̂.” À ghɛ̀sə̀ mə̂ ǹswoŋ laà ŋ̀ghəə yu kɨ màŋsə̀, àfə̀ꞌə̀ a kuu ghu miꞌi, a tɨgə̀ m̀mɔɔrə nɨ̂ ɨ̀dɨ̀gə̀ ǹlɔɔ nɨ̂ ŋû mə tâ à tswa abo yi ntɨgə ntsyasə.
11 Eis que agora está sobre ti a mão do Senhor e ficarás cego. Não verás o sol até nova ordem! Caíram logo sobre ele a escuridão e as trevas, e, andando à roda, buscava quem lhe desse a mão.
12 Gûmnàà wa à yə̀ mə annù yìi mə a lɛ mfɛ̀ꞌɛ̀ aa, ǹnɨŋtɨɨ̀ yi a nu Kristo ǹloŋ mə à lɛ nyɛrə siꞌi siꞌi a nɨ̂ ànnù yìi mə Paul à lɛ ndɨ̀ꞌɨ̀ ǹloŋə Mmàꞌàmbi aà.
12 À vista deste prodígio, o procônsul abraçou a fé, admirando vivamente a doutrina do Senhor.
13 Paul bo bɨ̀ ŋ̀gàŋəkòrə̂ ji bo bû ŋ̀kuu abaŋ ŋghɛɛ a Perga, yìi mə à lɛ mbə mûm àlaꞌa yì ŋ̀wè a Pamphilia aà. Bo kùù mə̂ ghu aa, Jɔn Mark a maꞌàtə̀ waa ghu mbu mbɨ̀ɨ̀ fu a Yerusalem.
13 Paulo e os seus companheiros navegaram de Pafos e chegaram a Perge, na Panfília, de onde João, apartando-se deles, voltou para Jerusalém.
14 Bo lô a Perga ǹtɨgə ŋghɛɛ nɨ̂ m̀bìì ŋ̀ghɛɛ ŋkuu a Perga, a alaꞌa Pisidia. À bə̀ mə a ǹjwîŋgɔ̀ŋ àlaꞌa aa, bo ghɛɛ̀ ŋ̀kuu a ndâŋghòtə baIsrael, ǹtswe a nsyɛ̂.
14 Mas eles, deixando Perge, foram para Antioquia da Pisídia. Ali entraram em dia de sábado na sinagoga, e sentaram-se.
15 Bɨ twòŋ mə nɔ̂ŋsə̀ Moses bo bɨ̀ ŋ̀ŋwàꞌànə ŋgǎŋntoo Nwî, ɨtu ndâŋghotə ya ɨ toò ŋ̀kɨ̀ɨ̀ a mbo bo mə: “Bɨ̀lɨ̂m biꞌi, bìꞌi lɔ̀ɔ mə tâ nɨ̀ ghaa a mbo bə̀ bû, mə mbə nɨ̀ tswe nɨ̂ ǹdɨꞌɨtə̀ yìi mə mbə ɨ kwɛtə̀ waa.”
15 Depois da leitura da lei e dos profetas, mandaram-lhes dizer os chefes da sinagoga: Irmãos, se tendes alguma palavra de exortação ao povo, falai-a.
16 Paul a bɨɨ̀nə̀ ǹtəə a ndəŋ, ŋ̀ŋɛntə mbô mi, ntsɨmsə nda, ǹlɔ̀gɨ̀nə̀ ŋ̀ka ŋghaa, ǹswoŋ mə: “Bɨ̀lɨ̂m ba baIsrael nɨ bù bìi mə nɨ bɔꞌɔ nɨ̂ Nwì aa, nɨ̀ yuꞌutə.
16 Paulo levantou-se, fez um sinal com a mão e falou: Homens de Israel e vós que temeis a Deus, ouvi.
17 Nwìŋgɔ̀ŋ baIsrael à lɛ ntsɔꞌɔ bɨ̂tà bɨ bɨ̂taà biꞌinə̀, ŋ̀ghɨrə bo bə ŋ̀gwɛ̀ꞌɛ̀ àlaꞌa yì wè wa noò mə bo lɛ ntswe a alaꞌa Egipto tsiꞌì tsǒ bɨ̀gɨ̀ɨ̀ aà. Nwìŋgɔ̀ŋ à lɛ mfiꞌisə waa a alaꞌa Egipto nɨ mɨ̀dàꞌà mi mya mì wè.
17 O Deus do povo de Israel escolheu nossos pais e exaltou este povo no tempo em que habitava na terra do Egito, de onde os tirou com o poder de seu braço.
18 Ǹtswa ntɨɨ̀ yi a nu bo a njɨ̌m ɨ̀lòò mɨghum mi nɨkwà a ntaꞌa mɨwɛ̀ɛ̀ mɨ wɛ̀ɛ̀.
18 Por espaço de quarenta anos alimentou-os no deserto.
19 À lɛ mbwɛsə ɨtoo ji sàmbaa a alaꞌa Kanaan, ǹtɨgə mfa nsyɛ̂ ɨ̀too mà jya a mbo baIsrael.
19 Destruiu sete nações na terra de Canaã e distribuiu-lhes por sorte aquela terra durante quase quatrocentos e cinqüenta anos.
20 Bo tswê ghu tsǒ ɨ̀lòô ŋ̀khɨ̀ ji nɨkwà nɨ mɨ̀ghum mi ntaà. À tɨ̀ mə tɨ bə a njɨ̀m a fa bɨ̀saꞌa bɨ alaꞌa a mbo bo ŋ̀kɔꞌɔ nyweꞌe a noò ŋ̀gàŋtoò Nwì Samuel.
20 Em seguida, lhes deu juízes até o profeta Samuel.
21 Ma mùu noò bo lɛ mbetə Nwî mə tâ à fa mfɔ̀ a mbo bo, a tɨgə̀ m̀fa Saul yìi mə à lɛ mbə mu Kish, ǹlo a ŋgwɛ̀ꞌɛ Benjamin aa, mə tâ à bə mfɔ̀ wàà nɨ̂ ɨ̀lòò mɨghum mi nɨkwà.
21 Pediram então um rei, e Deus lhes deu, por quarenta anos, Saul, filho de Cis, da tribo de Benjamim.
22 Nwì à lɛɛ̀ m̀fiꞌi yi aa, ntɨgə ŋghɨrə David nɨ̂ m̀fɔ̀. Yuà ànnù à nɨ ànnù yìi mə Nwì yumbɔŋ à lɛ nswoŋ nloŋ ŋgaa yì aà: ‘Mə̀ lii nyə mə David mu Jesse à nɨ ŋù yìi mə ǹtɨɨ̀ gha ɨ dorɨtə ghu nu aà, m̀bə ŋû yìi mə à ka ghɨ̀rə ɨnnù tsɨ̀m jìi mə mə lɔ̀ɔ̀ aà.’
22 Depois, Deus o rejeitou e mandou-lhes Davi como rei, de quem deu este testemunho: Achei Davi, filho de Jessé, homem segundo o meu coração, que fará todas as minhas vontades.
23 À lɛ ntɨgə mbə Yesu yìi mə à lɛ mfɛ̀ꞌɛ a ŋgwɛ̀ꞌɛ David aa, mə Nwì à lɛ ŋghɨ̀rə̀ a tɨgə̀ mbə Ŋgàŋywèènsə baIsrael, a ajàŋ yìi mə a lɛɛ̀ m̀foo ŋkàꞌà aà.
23 De sua descendência, conforme a promessa, Deus fez sair para Israel o Salvador Jesus.
24 M̀bɔŋ tâ Yesu à ka nlɔgɨnə ɨfàꞌâ yi, lɛ boŋ Jɔn à kà mə̂ aa nswoŋ nɨ a mbo baIsrael bɨtsɨ̀m mə, tâ bo bəŋkə mɨ̂ntɨɨ̀ myaa, m̀maꞌatə ɨnnù jî bɨ̂ jyaa ŋkwɛrə ŋkì.
24 João tinha pregado, desde antes da sua vinda, o batismo do arrependimento a todo o povo de Israel.
25 Nòò yìi mə Jɔn à lɛ ŋka maŋsə ɨfàꞌâ yi aa, ǹswoŋ a mbo bo mə, ‘Nɨ̀ mɔ̀ɔ̀ntə mə mə̀ nɨ aa wò ɛ? Kaa mə̀ sɨ̀ yu wa mə nɨ yuꞌutə aa bə̂. Lâ, yə̂ nɨ̀! Yu wa mə a yòŋə a njɨ̌m mə̀ aa, kaa mə̀ sɨ̀ kuꞌùnə̀ a ajàŋ yìi mə mbə mə̀ fɛɛ̀ mɨ̀kɨ̀rə̀ mɨ ntam jìi ɨ tswe ghu mɨkòrə̀ aà.’
25 Terminando a sua carreira, dizia: Eu não sou aquele que vós pensais, mas após mim virá aquele de quem não sou digno de desatar o calçado.
26 “Bɨ̀lɨ̂m ba baIsrael, bɔɔ bɨ ŋgwɛ̀ꞌɛ̀ Abraham nɨ bù bə̀ bìi mə nɨ bɔꞌɔ nɨ̂ Nwî aà, ǹtoo mà yû yìi mə ɨ̀ nɨ yî ǹywèènsə bə̀ aa, ɨ̀ zì mə a mbo bìꞌinə̀ tsɨ̂tsɔ̀ŋ.
26 Irmãos, filhos de Abraão, e os que entre vós temem a Deus: a nós é que foi dirigida a mensagem de salvação.
27 Ǹloŋ mə bə̀ bìi mə bɨ lɛ ntswe a Yerusalem aa, nɨ bɨ̀tsyàsə̂ byaa kaa bɨ lɛ waꞌà zi mə à nɨ ŋù ǹywèènsə bə̀; kaa waꞌà kɨ̀ɨ̀ nɨ̂ ànnù yìi mə nɨghàà nɨ ŋgǎŋntoo Nwî nìi mə bɨ lɛ sɨ twoŋ a njwiŋgɔ̌ŋ tsɨ̀m nɨ swoŋə̀ ǹloŋ ŋgaa yì aa yuꞌù. Bɨ lɛ ŋghɨ̀rə̀ nɨghàà nɨ ŋgǎŋntoo Nwî nɨ fɛꞌɛ̀ boontə nyoŋə ajàŋ yìi mə bɨ lɛ nzwitə yi aà.
27 Com efeito, os habitantes de Jerusalém e os seus magistrados não conheceram Jesus, e, sentenciando-o, cumpriram os oráculos dos profetas, que cada sábado são lidos.
28 Ka mə bɨ lɛ waꞌǎ annù tsu yə yìi mə Yesu à lɛ fànsə̀ mə mbə bɨ zwitə̀ yi aa, bɨ lɛ nswoŋ a mbo Pilato mə tâ à ghɨrə tâ bɨ̀ zwitə yi.
28 Embora não achassem nele culpa alguma de morte, pediram a Pilatos que lhe tirasse a vida.
29 Bɨ màŋsə̀ mə a ghɨ̀rə ɨ̀nnù tsɨ̀m jìi mə àŋwàꞌànə̀ Nwî a lɛ nswoŋ nloŋ ŋgaa yì aa, bɨ sɨgɨsə̀ yi wa ati bàŋnə̀ bàŋnə̀ ŋ̀ghɛɛ nlə̀ə̀ yi nɨsyɛ̀.
29 Depois de realizarem todas as coisas que dele estavam escritas, tirando-o do madeiro, puseram-no num sepulcro.
30 Lâ Nwì a yweensə̀ yi nɨ nɨ̀wô;
30 Mas Deus o ressuscitou dentre os mortos.
31 ǹjwi jì ghàꞌàtə̀ jìi mə ɨ lɛ sɨ tɨgə nyoŋə aa, a dɨꞌɨ̀ ɨ̀bɨ̀ɨ nû yi a mbo bə̀ bìi mə bo bo lɛ nlǒ a Galilea ŋ̀kɔꞌɔ a Yeruselem aa, bìi mə bo tɨgə mbə bɨ̂yəfə̂ bi a mbo bə̀ bɨ̀ tsɨ̀m aà.
31 Durante muitos dias apareceu àqueles que com ele subiram da Galiléia a Jerusalém, os quais até agora são testemunhas dele junto ao povo.
32 Bìꞌi zi aa nɨ̀ ǹtoo yì ǹsɨgɨ̀nə̀ ma yû a mbo bù: Ànnù ya mə Nwì à lɛ ŋkàꞌà mə yu ka ghɨ̀rə̀ a mbo bɨ̀tà bɨ bɨ̂taà bìꞌinə̀ aa,
32 Nós vos anunciamos: a promessa feita a nossos pais,
33 à ghɨ̀rə̀ mə a mbo bìꞌinə̀ bìi mə bìꞌinə̀ nɨ bɔɔ̀ byaa a njɨ̀mə àjàŋ yìi mə à ywèènsə Yesu, a bû ǹtswe ntɨ̀ɨ̀ aà. A ajàŋ yìi mə bɨ ŋwaꞌanə nɨ̂ àŋwàꞌànə̀ bɨ̂Psalm bi baa, mə,
33 Deus a tem cumprido diante de nós, seus filhos, suscitando Jesus, como também está escrito no Salmo segundo: Tu és meu Filho, eu hoje te gerei {Sl 2,7}.
34 Yuà a kɨ̂ m̀bə annù yìi mə Nwì à lɛ nswoŋ nloŋ ajàŋ mə yu ka yǐ yweensə yi nɨ nɨ̀wô, tâ à waꞌà a mum nɨ̀syɛ̀ bwɛ̂ aà:
34 Que Deus o ressuscitou dentre os mortos, para nunca mais tornar à corrupção, ele o declarou desta maneira: Eu vos darei as coisas sagradas prometidas a Davi {Is 55,3}.
35 Tsiꞌì ànnù nɨ̂ŋkoŋ a ajàŋ yìi mə à kɨ nswoŋ a nɨ̂ àdɨ̀gə aŋwàꞌànə̀ yî mɔꞌɔ aa mə,
35 E diz também noutra passagem: Não permitirás que teu Santo experimente a corrupção {Sl 15,10}.
36 Ǹloŋ mə David à lɛ ŋghɨ̀rə annù yìi mə Nwì a lɔ̀ɔ̀ aa, a nɨ yìi ŋgùꞌù aa, ntɨgə ŋkwo, bɨ twiŋə̀ yi bo bɨ̀ bɨ̀taà bi, ɨ̀bɨ̀ɨnû yi ɨ bwɛ̂ a nɨsyɛ̀.
36 Ora, Davi, depois de ter servido em vida aos desígnios de Deus, morreu. Foi reunido a seus pais e experimentou a corrupção.
37 Lâ yu wa yìi mə Nwì à lɛ nyweensə nɨ nɨ̀wo aa kaa à lɛ waꞌǎ a nɨsyɛ̀ bwɛ̂.
37 Mas aquele a quem Deus ressuscitou não experimentou a corrupção.
38 “Bìꞌi lɔ̀ɔ̀ mə tâ nɨ̀ zi mbâ bɨlɨ̂m ba baIsrael, mə bìꞌì tsya aa a njɨ̌m Yesu ma ghû ǹzi a nswoŋ ànnù a mbo bù ǹloŋ ànnǔ lìꞌìnə ɨfansə ɨnnù.
38 Sabei, pois, irmãos, que por ele se vos anuncia a remissão dos pecados.
39 Ǹlɔɔ nɨ mə nɨ̀ zi mə ŋù ǹtsɨ̀m yìi mə à nɨ̌ŋ ntɨɨ̀ yi ghu nu aa, ɨ̀nnù tsɨ̀m jìi mə à fànsə a ǹyòŋə nɨ nɔ̀ŋsə̀ Moses aa, kaa ɨ ka waꞌà yi bǔ ntswa.
39 Todo aquele que crê é justificado por ele de tudo aquilo que não pôde ser pela Lei de Moisés.
40 Nɨ̀ tsyɛsə lâ m̀bɨ̀ꞌɨ̀ ɨ̀nnù jìi mə ŋ̀gǎŋntoo Nwî ɨ lɛ nswoŋ aa, ɨ tswâ ghuu;
40 Cuidai, pois, que não venha sobre vós o que foi dito pelos profetas:
41 ‘Yə̂ nɨ̀, làꞌà bu bìi mə nɨ tsaꞌa nɨ̂ nɨ̀ghàà nɨ Nwî ŋ̀wyɛ aa, nɨ̀ ka tsɨŋ tsɨŋ hɛɛ kwo!
41 Vede, ó desprezadores, pasmai e morrei de espanto. Pois eu vou realizar uma obra em vossos dias, obra a que não creríeis, se alguém vo-la contasse {Hab 1,5}.
42 Nòò yìi mə Paul bo Barnabas lɛ màŋsə̀ ŋ̀ka mfɛꞌɛ wa ndâŋghòtə aa, bə̀ bya bɨ swoŋ a mbo bo mə tâ bo bu mbɨ̀ɨ̀ a njwîŋgɔ̀ŋ yìi mə ɨ bù ǹzi aa, ta bǔ swoŋ ɨnnù ma jû jî ghàꞌàtə̀ a mbo bo.
42 Ao saírem, rogavam que lhes repetissem essas palavras no sábado seguinte.
43 Bɨ kà mə̂ aa nsɛɛnə wa ndâŋghòtə, baYuda bî ghàꞌàtə̀ bo bɨ̀ bə̀ bɨ ɨtoo dàŋ bìi mə bɨ lɛ mbii annù Nwì baYuda aa, bɨ yoŋə̌ Paul bo Barnabas. Bo tɨgə̀ ŋ̀ghaa a mbo bo ndɨꞌɨtə waa mə tâ bo ghɛɛ nɨ̂ m̀bìì a mûm ɨ̀bɔ̀ŋ Nwî.
43 Depois que a assembléia terminou, muitos judeus e prosélitos devotos seguiram Paulo e Barnabé, os quais com muitas palavras os exortavam a perseverar na graça de Deus.
44 Bə̀ bɨ̀ tsɨ̀m bìi mə bɨ lɛ ntswe wa a mûm àlaꞌa aa, bɨ lɛ nzì a nyuꞌu nɨ̀ghàà nɨ Nwî a nɨ̂ ǹjwîŋgɔ̀ŋ yìi mə ɨ̀ lɛ nyòŋtə̀ aà.
44 No sábado seguinte, afluiu quase toda a cidade para ouvir a palavra de Deus.
45 Nòò yìi mə baYuda lɛ nyə nnɔ̀ɔ̀ bə̂ wa aa, bɨ lɛ nluu nɨ̂ àghə̀ꞌə̀nə̀; ǹlɔgɨnə ntɨgə nlɨgɨtə nɨ̂ ànnù yìi mə Paul à lɛ sɨ swoŋ aa, ŋ̀kɨɨ mbəgɨtə nɨ̂ yi.
45 Os judeus, vendo a multidão, encheram-se de inveja e puseram-se a protestar com injúrias contra o que Paulo falava.
46 Lâ Paul nɨ Barnabas bâŋnə̀ m̀bu ŋghaa bə nɨ̀ mɨ̀tɨ̀ɨ̀ nɨ̂ àtàŋəntɨɨ nswoŋ mə “A lɛ ŋkùꞌùnə̀ mə tâ nɨ̀ghàà nɨ Nwî nɨ̀ foo nzì a mbo bù. Lâ àjàŋ yìi mə nɨ̀ tuu ŋkɨ lentə mə kaa nɨ̀ sɨ̀ kuꞌùnə̀ a njɨ ɨ̀lòŋ yìi mə ɨ tswe nɨ̂ŋkoŋ aa, bìꞌì ka màꞌàtə̀ ghuu tɨgə ghɛ̀ɛ̀ tsɨ̂tsɔ̀ŋ a mbô bɨ̀tɨ̀zî Nwî.
46 Então Paulo e Barnabé disseram-lhes resolutamente: Era a vós que em primeiro lugar se devia anunciar a palavra de Deus. Mas, porque a rejeitais e vos julgais indignos da vida eterna, eis que nos voltamos para os pagãos.
47 Ǹloŋ mə à nɨ ǹdɨꞌɨ yìi mə M̀màꞌàmbî à lɛ mfa a mbo bìꞌì aà, mə:
47 Porque o Senhor assim no-lo mandou: Eu te estabeleci para seres luz das nações, e levares a salvação até os confins da terra {Is 49,6}.
48 Nòò yìi mə bɨ̀tɨ̀zî Nwî bɨ lɛ nyuꞌu ma mùu ajàŋ aa, ǹdorə tsiꞌǐ mbə̂ ànnù, ŋ̀ghaꞌasə Mmàꞌàmbi nloŋ nɨghàâ ni ma nû. Bə̀ bìi mə Nwì à lɛɛ̀ m̀foo ntsɔꞌɔ waa mə tâ bɨ̀ yi njɨ ɨlòŋ yìi mə ɨ lwiꞌi nɨ̀ŋkoŋ aa, bɨ nɨŋ mɨ̀ntɨɨ̀ myaa a nu Kristo.
48 Estas palavras encheram de alegria os pagãos que glorificavam a palavra do Senhor. Todos os que estavam predispostos para a vida eterna fizeram ato de fé.
49 Nɨ̀ghàà nɨ Mmàꞌàmbi nɨ sɛɛ̀nə̀ ŋ̀ghɛɛ ɨdɨgə tsɨ̀m maa m̀bùꞌù.
49 Divulgava-se, assim, a palavra do Senhor por toda a região.
50 Lâ baYuda ghɛɛ̀ ǹswugɨtə bɨtà bɨ alaꞌa bɨ baYuda bo bɨ bàŋgyɛ̀ bî wè bìi mə bɨ lɛ sɨ bɔꞌɔ nɨ̂ Nwî aà. Bo lɔgɨ̀nə̀ ǹtɨgə ntsɔꞌɔ nɨ̂ àkòrə Paul bo Barnabas, m̀furə waa a mûm àlaꞌa bo.
50 Mas os judeus instigaram certas mulheres religiosas da aristocracia e os principais da cidade, que excitaram uma perseguição contra Paulo e Barnabé e os expulsaram do seu território.
51 Bo tɨgə̀ ǹyɛtə nsyɛ̂ a mɨkòrə bo, a ndɨꞌɨ mə a fùrə bo furə waa, ǹtɨgə ŋghɛɛ waa a Ikonium.
51 Estes sacudiram contra eles o pó dos seus pés, e foram a Icônio.
52 Lâ ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù Yesu jìi mə bɨ lɛ ntswe a Antiokia aa, ɨ lɛ nluu nɨ nɨ̀dorə bo Àzwì Nwî.
52 Os discípulos, por sua vez, estavam cheios de alegria e do Espírito Santo.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 13, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.