Atos 13
Bafut (BFD) vs NVI
1 Maa noò a nɨ̂ ŋ̀ghotə a Antiokia, ŋ̀gǎŋntoo Nwì bo bɨ̀ ŋ̀gǎŋndɨ̀ꞌɨ ànnù Nwî jî mɔꞌɔ ɨ lɛ ntswe ghu: Barnabas, Simeon yìi mə bɨ lɛ sɨ twoŋ nìi nɨ nîŋgà aa, Lucius yìi mə à lɛ mbə ŋû Cyrene aa, Manaen mə lɛ ŋkwe bo Herod yìi mə à lɛ mbə Gûmnàà aa, nɨ̀ Saul.
1 Na igreja de Antioquia havia profetas e mestres: Barnabé, Simeão, chamado Níger, Lúcio de Cirene, Manaém, que fora criado com Herodes, o tetrarca, e Saulo.
2 Maa noò bo lɛ sɨ ghaꞌasə nɨ̂ Nwî ŋ̀kɨɨ ntswe tɨ jɨ̂, Àzwì Nwî a swoŋ a mbo bo mə, “Nɨ̀ tsɔꞌɔ Barnabas bo Saul mfa a mbo mə̀ a mfàꞌâ àfàꞌà yìi mə mə twoŋə waa mə tâ bo ghɛɛ mfàꞌà aà.”
2 Enquanto adoravam ao Senhor e jejuavam, disse o Espírito Santo: "Separem-me Barnabé e Saulo para a obra a que os tenho chamado".
3 Maa ajàŋ bo tɨgə̀ ǹtswe tɨ jɨ, ǹtsàꞌàtə̀ Nwî, ǹnɔŋsə mbô myaa a atu bo, ǹtɨgə ntoo waa.
3 Assim, depois de jejuar e orar, impuseram-lhes as mãos e os enviaram.
4 Àzwì Nwî a tòò mə̂ waa laa, Barnabas bo Saul sɨgə ŋghɛ̀ɛ̀ a Seleucia ǹtɨgə ŋkuu abaŋ ghu ŋghɛɛ a kɨ̂ŋ ŋ̀kì a Cyprus.
4 Enviados pelo Espírito Santo, desceram a Selêucia e dali navegaram para Chipre.
5 Bo ghɛ̀ɛ̀ mə̂ ŋ̀kuꞌu a Salamis aa, ǹswoŋ nɨghàà nɨ Nwî ghu a mûm ǹdâŋghotə̂ baIsrael. Bo lɛ nlɔ̀gə̀ Jɔn Mark mə tâ à ka ŋkwɛtə waa.
5 Chegando em Salamina, proclamaram a palavra de Deus nas sinagogas judaicas. João estava com eles como auxiliar.
6 Bɨ dàŋsə̀ mə̂ kɨ̂ŋkì wa ŋ̀ghɛ̀ɛ̀ ǹyweꞌe a Paphos, ǹtsiꞌi ŋù majìkə̀ yî mɔꞌɔ mə ɨ̀kǔm yi ɨ lɛ mbə BarJesus, BarJesus ma ghû à lɛ mbə ŋû baYuda yìi mə à lɛ mbə ŋgaŋntoo Nwî m̀bweꞌesə̀ aà.
6 Viajaram por toda a ilha, até que chegaram a Pafos. Ali encontraram um judeu, chamado Barjesus, que praticava magia e era falso profeta.
7 À lɛ mbə nsûkàꞌa Gûmnàà yìi mə ɨ̀kǔm yi ɨ lɛ mbə Sergius Paulus aà, Gûmnàà ma ghû à lɛ mburə mbə tsiꞌì ŋù mɨ̀tsyɛ̀. À lɛ ntwoŋ Barnabas bo Saul mə tâ bo zi nyə yi, ǹloŋ mə à lɛ sɨ lɔ̀ɔ nyuꞌu nɨ̀ghàà nɨ Nwî aà.
7 Ele era assessor do procônsul Sérgio Paulo. O procônsul, sendo homem culto, mandou chamar Barnabé e Saulo, porque queria ouvir a palavra de Deus.
8 Lâ Elymas, ŋù ŋ̀ghɨrə majìkə̀ wa (ǹloŋ mə à nɨ̂ ǹjiꞌì ɨ̀kǔm yi nɨ nɨ̀ghàà nɨ Grikia aà) a tuu, ǹlɔ̀ɔ̀ nɨ mə tâ Gûmnàà wa tâ tsuu ànnù yìi mə Saul bo Barnabas lɛ nzì nɨ yuu aa bii.
8 Mas Elimas, o mágico ( esse é o significado do seu nome ) opôs-se a eles e tentava desviar da fé o procônsul.
9 Lâ Saul yìi mə bɨ kɨɨ ntwoŋ nìi nɨ Paul aa, a luu nɨ̀ Àzwì Nwî, ǹtɛꞌɛ nɨliꞌì ni a nu ŋû majìkə̀ wa
9 Então Saulo, também chamado Paulo, cheio do Espírito Santo, olhou firmemente para Elimas e disse:
10 ǹswoŋ mə, “Mu Devil ghulà! Ò nɨ ŋùkɨ̀bàa ɨ̀nnù tsɨ̀m jìi mə ɨ tsinə aà. Ò luu nɨ̀ ɨ̀bəŋ mbweꞌesə̀ tsɨ̀m nɨ̂ àbɨ̀ꞌɨntɨɨ̀, ǹlɔɔ nɨ̂ ŋ̀ka mbəŋkə ànnù nɨ̂ŋkoŋ Mmàꞌàmbi a nɨ àbǎŋnənnù! Kaa mbə ò waꞌà kɛntə aa ɛ?
10 "Filho do diabo e inimigo de tudo o que é justo! Você está cheio de toda espécie de engano e maldade. Quando é que vai parar de perverter os retos caminhos do Senhor?
11 Tsɨ̂tsɔ̀ŋ, ǹdɔɔ Nwì ɨ̀ ka kuu a atu wò; ò ka fə̀ꞌə, kaa waꞌà nɨ̂nòò bû ŋ̀ka nyə nɨ nòò yî mɔ̀ꞌɔ̂.” À ghɛ̀sə̀ mə̂ ǹswoŋ laà ŋ̀ghəə yu kɨ màŋsə̀, àfə̀ꞌə̀ a kuu ghu miꞌi, a tɨgə̀ m̀mɔɔrə nɨ̂ ɨ̀dɨ̀gə̀ ǹlɔɔ nɨ̂ ŋû mə tâ à tswa abo yi ntɨgə ntsyasə.
11 Saiba agora que a mão do Senhor está contra você, e você ficará cego e incapaz de ver a luz do sol durante algum tempo". Imediatamente vieram sobre ele névoa e escuridão, e ele, tateando, procurava quem o guiasse pela mão.
12 Gûmnàà wa à yə̀ mə annù yìi mə a lɛ mfɛ̀ꞌɛ̀ aa, ǹnɨŋtɨɨ̀ yi a nu Kristo ǹloŋ mə à lɛ nyɛrə siꞌi siꞌi a nɨ̂ ànnù yìi mə Paul à lɛ ndɨ̀ꞌɨ̀ ǹloŋə Mmàꞌàmbi aà.
12 O procônsul, vendo o que havia acontecido, creu, profundamente impressionado com o ensino do Senhor.
13 Paul bo bɨ̀ ŋ̀gàŋəkòrə̂ ji bo bû ŋ̀kuu abaŋ ŋghɛɛ a Perga, yìi mə à lɛ mbə mûm àlaꞌa yì ŋ̀wè a Pamphilia aà. Bo kùù mə̂ ghu aa, Jɔn Mark a maꞌàtə̀ waa ghu mbu mbɨ̀ɨ̀ fu a Yerusalem.
13 De Pafos, Paulo e seus companheiros navegaram para Perge, na Panfília. João os deixou ali e voltou para Jerusalém.
14 Bo lô a Perga ǹtɨgə ŋghɛɛ nɨ̂ m̀bìì ŋ̀ghɛɛ ŋkuu a Perga, a alaꞌa Pisidia. À bə̀ mə a ǹjwîŋgɔ̀ŋ àlaꞌa aa, bo ghɛɛ̀ ŋ̀kuu a ndâŋghòtə baIsrael, ǹtswe a nsyɛ̂.
14 De Perge prosseguiram até Antioquia da Pisídia. No sábado, entraram na sinagoga e se assentaram.
15 Bɨ twòŋ mə nɔ̂ŋsə̀ Moses bo bɨ̀ ŋ̀ŋwàꞌànə ŋgǎŋntoo Nwî, ɨtu ndâŋghotə ya ɨ toò ŋ̀kɨ̀ɨ̀ a mbo bo mə: “Bɨ̀lɨ̂m biꞌi, bìꞌi lɔ̀ɔ mə tâ nɨ̀ ghaa a mbo bə̀ bû, mə mbə nɨ̀ tswe nɨ̂ ǹdɨꞌɨtə̀ yìi mə mbə ɨ kwɛtə̀ waa.”
15 Depois da leitura da Lei e dos Profetas, os chefes da sinagoga lhes mandaram dizer: "Irmãos, se vocês têm uma mensagem de encorajamento para o povo, falem".
16 Paul a bɨɨ̀nə̀ ǹtəə a ndəŋ, ŋ̀ŋɛntə mbô mi, ntsɨmsə nda, ǹlɔ̀gɨ̀nə̀ ŋ̀ka ŋghaa, ǹswoŋ mə: “Bɨ̀lɨ̂m ba baIsrael nɨ bù bìi mə nɨ bɔꞌɔ nɨ̂ Nwì aa, nɨ̀ yuꞌutə.
16 Pondo-se de pé, Paulo fez sinal com a mão e disse: "Israelitas e gentios que temem a Deus, ouçam-me!
17 Nwìŋgɔ̀ŋ baIsrael à lɛ ntsɔꞌɔ bɨ̂tà bɨ bɨ̂taà biꞌinə̀, ŋ̀ghɨrə bo bə ŋ̀gwɛ̀ꞌɛ̀ àlaꞌa yì wè wa noò mə bo lɛ ntswe a alaꞌa Egipto tsiꞌì tsǒ bɨ̀gɨ̀ɨ̀ aà. Nwìŋgɔ̀ŋ à lɛ mfiꞌisə waa a alaꞌa Egipto nɨ mɨ̀dàꞌà mi mya mì wè.
17 O Deus do povo de Israel escolheu nossos antepassados, e exaltou o povo durante a sua permanência no Egito; com grande poder os fez sair daquele país
18 Ǹtswa ntɨɨ̀ yi a nu bo a njɨ̌m ɨ̀lòò mɨghum mi nɨkwà a ntaꞌa mɨwɛ̀ɛ̀ mɨ wɛ̀ɛ̀.
18 e os aturou no deserto durante cerca de quarenta anos.
19 À lɛ mbwɛsə ɨtoo ji sàmbaa a alaꞌa Kanaan, ǹtɨgə mfa nsyɛ̂ ɨ̀too mà jya a mbo baIsrael.
19 Ele destruiu sete nações em Canaã e deu a terra delas como herança ao seu povo.
20 Bo tswê ghu tsǒ ɨ̀lòô ŋ̀khɨ̀ ji nɨkwà nɨ mɨ̀ghum mi ntaà. À tɨ̀ mə tɨ bə a njɨ̀m a fa bɨ̀saꞌa bɨ alaꞌa a mbo bo ŋ̀kɔꞌɔ nyweꞌe a noò ŋ̀gàŋtoò Nwì Samuel.
20 Tudo isso levou cerca de quatrocentos e cinqüenta anos. "Depois disso, ele lhes deu juízes até o tempo do profeta Samuel.
21 Ma mùu noò bo lɛ mbetə Nwî mə tâ à fa mfɔ̀ a mbo bo, a tɨgə̀ m̀fa Saul yìi mə à lɛ mbə mu Kish, ǹlo a ŋgwɛ̀ꞌɛ Benjamin aa, mə tâ à bə mfɔ̀ wàà nɨ̂ ɨ̀lòò mɨghum mi nɨkwà.
21 Então o povo pediu um rei, e Deus lhes deu Saul, filho de Quis, da tribo de Benjamim, que reinou quarenta anos.
22 Nwì à lɛɛ̀ m̀fiꞌi yi aa, ntɨgə ŋghɨrə David nɨ̂ m̀fɔ̀. Yuà ànnù à nɨ ànnù yìi mə Nwì yumbɔŋ à lɛ nswoŋ nloŋ ŋgaa yì aà: ‘Mə̀ lii nyə mə David mu Jesse à nɨ ŋù yìi mə ǹtɨɨ̀ gha ɨ dorɨtə ghu nu aà, m̀bə ŋû yìi mə à ka ghɨ̀rə ɨnnù tsɨ̀m jìi mə mə lɔ̀ɔ̀ aà.’
22 Depois de rejeitar Saul, levantou-lhes Davi como rei, sobre quem testemunhou: ‘Encontrei Davi, filho de Jessé, homem segundo o meu coração; ele fará tudo o que for da minha vontade’.
23 À lɛ ntɨgə mbə Yesu yìi mə à lɛ mfɛ̀ꞌɛ a ŋgwɛ̀ꞌɛ David aa, mə Nwì à lɛ ŋghɨ̀rə̀ a tɨgə̀ mbə Ŋgàŋywèènsə baIsrael, a ajàŋ yìi mə a lɛɛ̀ m̀foo ŋkàꞌà aà.
23 "Da descendência desse homem Deus trouxe a Israel o Salvador Jesus, como prometera.
24 M̀bɔŋ tâ Yesu à ka nlɔgɨnə ɨfàꞌâ yi, lɛ boŋ Jɔn à kà mə̂ aa nswoŋ nɨ a mbo baIsrael bɨtsɨ̀m mə, tâ bo bəŋkə mɨ̂ntɨɨ̀ myaa, m̀maꞌatə ɨnnù jî bɨ̂ jyaa ŋkwɛrə ŋkì.
24 Antes da vinda de Jesus, João pregou um batismo de arrependimento para todo o povo de Israel.
25 Nòò yìi mə Jɔn à lɛ ŋka maŋsə ɨfàꞌâ yi aa, ǹswoŋ a mbo bo mə, ‘Nɨ̀ mɔ̀ɔ̀ntə mə mə̀ nɨ aa wò ɛ? Kaa mə̀ sɨ̀ yu wa mə nɨ yuꞌutə aa bə̂. Lâ, yə̂ nɨ̀! Yu wa mə a yòŋə a njɨ̌m mə̀ aa, kaa mə̀ sɨ̀ kuꞌùnə̀ a ajàŋ yìi mə mbə mə̀ fɛɛ̀ mɨ̀kɨ̀rə̀ mɨ ntam jìi ɨ tswe ghu mɨkòrə̀ aà.’
25 Quando estava completando sua carreira, João disse: ‘Quem vocês pensam que eu sou? Não sou quem vocês pensam. Mas eis que vem depois de mim aquele cujas sandálias não sou digno nem de desamarrar’.
26 “Bɨ̀lɨ̂m ba baIsrael, bɔɔ bɨ ŋgwɛ̀ꞌɛ̀ Abraham nɨ bù bə̀ bìi mə nɨ bɔꞌɔ nɨ̂ Nwî aà, ǹtoo mà yû yìi mə ɨ̀ nɨ yî ǹywèènsə bə̀ aa, ɨ̀ zì mə a mbo bìꞌinə̀ tsɨ̂tsɔ̀ŋ.
26 "Irmãos, filhos de Abraão, e gentios que temem a Deus, a nós foi enviada esta mensagem de salvação.
27 Ǹloŋ mə bə̀ bìi mə bɨ lɛ ntswe a Yerusalem aa, nɨ bɨ̀tsyàsə̂ byaa kaa bɨ lɛ waꞌà zi mə à nɨ ŋù ǹywèènsə bə̀; kaa waꞌà kɨ̀ɨ̀ nɨ̂ ànnù yìi mə nɨghàà nɨ ŋgǎŋntoo Nwî nìi mə bɨ lɛ sɨ twoŋ a njwiŋgɔ̌ŋ tsɨ̀m nɨ swoŋə̀ ǹloŋ ŋgaa yì aa yuꞌù. Bɨ lɛ ŋghɨ̀rə̀ nɨghàà nɨ ŋgǎŋntoo Nwî nɨ fɛꞌɛ̀ boontə nyoŋə ajàŋ yìi mə bɨ lɛ nzwitə yi aà.
27 O povo de Jerusalém e seus governantes não reconheceram Jesus, mas, ao condená-lo, cumpriram as palavras dos profetas, que são lidas todos os sábados.
28 Ka mə bɨ lɛ waꞌǎ annù tsu yə yìi mə Yesu à lɛ fànsə̀ mə mbə bɨ zwitə̀ yi aa, bɨ lɛ nswoŋ a mbo Pilato mə tâ à ghɨrə tâ bɨ̀ zwitə yi.
28 Mesmo não achando motivo legal para uma sentença de morte, pediram a Pilatos que o mandasse executar.
29 Bɨ màŋsə̀ mə a ghɨ̀rə ɨ̀nnù tsɨ̀m jìi mə àŋwàꞌànə̀ Nwî a lɛ nswoŋ nloŋ ŋgaa yì aa, bɨ sɨgɨsə̀ yi wa ati bàŋnə̀ bàŋnə̀ ŋ̀ghɛɛ nlə̀ə̀ yi nɨsyɛ̀.
29 Tendo cumprido tudo o que estava escrito a respeito dele, tiraram-no do madeiro e o colocaram num sepulcro.
30 Lâ Nwì a yweensə̀ yi nɨ nɨ̀wô;
30 Mas Deus o ressuscitou dos mortos,
31 ǹjwi jì ghàꞌàtə̀ jìi mə ɨ lɛ sɨ tɨgə nyoŋə aa, a dɨꞌɨ̀ ɨ̀bɨ̀ɨ nû yi a mbo bə̀ bìi mə bo bo lɛ nlǒ a Galilea ŋ̀kɔꞌɔ a Yeruselem aa, bìi mə bo tɨgə mbə bɨ̂yəfə̂ bi a mbo bə̀ bɨ̀ tsɨ̀m aà.
31 e, por muitos dias, foi visto por aqueles que tinham ido com ele da Galiléia para Jerusalém. Eles agora são testemunhas dele para o povo.
32 Bìꞌi zi aa nɨ̀ ǹtoo yì ǹsɨgɨ̀nə̀ ma yû a mbo bù: Ànnù ya mə Nwì à lɛ ŋkàꞌà mə yu ka ghɨ̀rə̀ a mbo bɨ̀tà bɨ bɨ̂taà bìꞌinə̀ aa,
32 "Nós lhes anunciamos as boas novas: o que Deus prometeu a nossos antepassados
33 à ghɨ̀rə̀ mə a mbo bìꞌinə̀ bìi mə bìꞌinə̀ nɨ bɔɔ̀ byaa a njɨ̀mə àjàŋ yìi mə à ywèènsə Yesu, a bû ǹtswe ntɨ̀ɨ̀ aà. A ajàŋ yìi mə bɨ ŋwaꞌanə nɨ̂ àŋwàꞌànə̀ bɨ̂Psalm bi baa, mə,
33 ele cumpriu para nós, seus filhos, ressuscitando Jesus, como está escrito no Salmo segundo: ‘Tu és meu filho; eu hoje te gerei’.
34 Yuà a kɨ̂ m̀bə annù yìi mə Nwì à lɛ nswoŋ nloŋ ajàŋ mə yu ka yǐ yweensə yi nɨ nɨ̀wô, tâ à waꞌà a mum nɨ̀syɛ̀ bwɛ̂ aà:
34 O fato de que Deus o ressuscitou dos mortos, para que nunca entrasse em decomposição, é declarado nestas palavras: ‘Eu lhes dou as santas e fiéis bênçãos prometidas a Davi’.
35 Tsiꞌì ànnù nɨ̂ŋkoŋ a ajàŋ yìi mə à kɨ nswoŋ a nɨ̂ àdɨ̀gə aŋwàꞌànə̀ yî mɔꞌɔ aa mə,
35 Assim ele diz noutra passagem: ‘Não permitirás que o teu Santo sofra decomposição’.
36 Ǹloŋ mə David à lɛ ŋghɨ̀rə annù yìi mə Nwì a lɔ̀ɔ̀ aa, a nɨ yìi ŋgùꞌù aa, ntɨgə ŋkwo, bɨ twiŋə̀ yi bo bɨ̀ bɨ̀taà bi, ɨ̀bɨ̀ɨnû yi ɨ bwɛ̂ a nɨsyɛ̀.
36 "Tendo, pois, Davi servido ao propósito de Deus em sua geração, adormeceu, foi sepultado com os seus antepassados e seu corpo se decompôs.
37 Lâ yu wa yìi mə Nwì à lɛ nyweensə nɨ nɨ̀wo aa kaa à lɛ waꞌǎ a nɨsyɛ̀ bwɛ̂.
37 Mas aquele a quem Deus ressuscitou não sofreu decomposição.
38 “Bìꞌi lɔ̀ɔ̀ mə tâ nɨ̀ zi mbâ bɨlɨ̂m ba baIsrael, mə bìꞌì tsya aa a njɨ̌m Yesu ma ghû ǹzi a nswoŋ ànnù a mbo bù ǹloŋ ànnǔ lìꞌìnə ɨfansə ɨnnù.
38 "Portanto, meus irmãos, quero que saibam que mediante Jesus lhes é proclamado o perdão dos pecados.
39 Ǹlɔɔ nɨ mə nɨ̀ zi mə ŋù ǹtsɨ̀m yìi mə à nɨ̌ŋ ntɨɨ̀ yi ghu nu aa, ɨ̀nnù tsɨ̀m jìi mə à fànsə a ǹyòŋə nɨ nɔ̀ŋsə̀ Moses aa, kaa ɨ ka waꞌà yi bǔ ntswa.
39 Por meio dele, todo aquele que crê é justificado de todas as coisas das quais não podiam ser justificados pela lei de Moisés.
40 Nɨ̀ tsyɛsə lâ m̀bɨ̀ꞌɨ̀ ɨ̀nnù jìi mə ŋ̀gǎŋntoo Nwî ɨ lɛ nswoŋ aa, ɨ tswâ ghuu;
40 Cuidem para que não lhes aconteça o que disseram os profetas:
41 ‘Yə̂ nɨ̀, làꞌà bu bìi mə nɨ tsaꞌa nɨ̂ nɨ̀ghàà nɨ Nwî ŋ̀wyɛ aa, nɨ̀ ka tsɨŋ tsɨŋ hɛɛ kwo!
41 ‘Olhem, escarnecedores, admirem-se e pereçam; pois nos dias de vocês farei algo que vocês jamais creriam se alguém lhes contasse! ’"
42 Nòò yìi mə Paul bo Barnabas lɛ màŋsə̀ ŋ̀ka mfɛꞌɛ wa ndâŋghòtə aa, bə̀ bya bɨ swoŋ a mbo bo mə tâ bo bu mbɨ̀ɨ̀ a njwîŋgɔ̀ŋ yìi mə ɨ bù ǹzi aa, ta bǔ swoŋ ɨnnù ma jû jî ghàꞌàtə̀ a mbo bo.
42 Quando Paulo e Barnabé estavam saindo da sinagoga, o povo os convidou a falar mais a respeito dessas coisas no sábado seguinte.
43 Bɨ kà mə̂ aa nsɛɛnə wa ndâŋghòtə, baYuda bî ghàꞌàtə̀ bo bɨ̀ bə̀ bɨ ɨtoo dàŋ bìi mə bɨ lɛ mbii annù Nwì baYuda aa, bɨ yoŋə̌ Paul bo Barnabas. Bo tɨgə̀ ŋ̀ghaa a mbo bo ndɨꞌɨtə waa mə tâ bo ghɛɛ nɨ̂ m̀bìì a mûm ɨ̀bɔ̀ŋ Nwî.
43 Despedida a congregação, muitos dos judeus e estrangeiros piedosos convertidos ao judaísmo seguiram Paulo e Barnabé. Estes conversavam com eles, recomendando-lhes que continuassem na graça de Deus.
44 Bə̀ bɨ̀ tsɨ̀m bìi mə bɨ lɛ ntswe wa a mûm àlaꞌa aa, bɨ lɛ nzì a nyuꞌu nɨ̀ghàà nɨ Nwî a nɨ̂ ǹjwîŋgɔ̀ŋ yìi mə ɨ̀ lɛ nyòŋtə̀ aà.
44 No sábado seguinte, quase toda a cidade se reuniu para ouvir a palavra do Senhor.
45 Nòò yìi mə baYuda lɛ nyə nnɔ̀ɔ̀ bə̂ wa aa, bɨ lɛ nluu nɨ̂ àghə̀ꞌə̀nə̀; ǹlɔgɨnə ntɨgə nlɨgɨtə nɨ̂ ànnù yìi mə Paul à lɛ sɨ swoŋ aa, ŋ̀kɨɨ mbəgɨtə nɨ̂ yi.
45 Quando os judeus viram a multidão, ficaram cheios de inveja e, blasfemando, contradiziam o que Paulo estava dizendo.
46 Lâ Paul nɨ Barnabas bâŋnə̀ m̀bu ŋghaa bə nɨ̀ mɨ̀tɨ̀ɨ̀ nɨ̂ àtàŋəntɨɨ nswoŋ mə “A lɛ ŋkùꞌùnə̀ mə tâ nɨ̀ghàà nɨ Nwî nɨ̀ foo nzì a mbo bù. Lâ àjàŋ yìi mə nɨ̀ tuu ŋkɨ lentə mə kaa nɨ̀ sɨ̀ kuꞌùnə̀ a njɨ ɨ̀lòŋ yìi mə ɨ tswe nɨ̂ŋkoŋ aa, bìꞌì ka màꞌàtə̀ ghuu tɨgə ghɛ̀ɛ̀ tsɨ̂tsɔ̀ŋ a mbô bɨ̀tɨ̀zî Nwî.
46 Então Paulo e Barnabé lhes responderam corajosamente: "Era necessário anunciar primeiro a vocês a palavra de Deus; uma vez que a rejeitam e não se julgam dignos da vida eterna, agora nos voltamos para os gentios.
47 Ǹloŋ mə à nɨ ǹdɨꞌɨ yìi mə M̀màꞌàmbî à lɛ mfa a mbo bìꞌì aà, mə:
47 Pois assim o Senhor nos ordenou: ‘Eu fiz de você luz para os gentios, para que você leve a salvação até aos confins da terra’ ".
48 Nòò yìi mə bɨ̀tɨ̀zî Nwî bɨ lɛ nyuꞌu ma mùu ajàŋ aa, ǹdorə tsiꞌǐ mbə̂ ànnù, ŋ̀ghaꞌasə Mmàꞌàmbi nloŋ nɨghàâ ni ma nû. Bə̀ bìi mə Nwì à lɛɛ̀ m̀foo ntsɔꞌɔ waa mə tâ bɨ̀ yi njɨ ɨlòŋ yìi mə ɨ lwiꞌi nɨ̀ŋkoŋ aa, bɨ nɨŋ mɨ̀ntɨɨ̀ myaa a nu Kristo.
48 Ouvindo isso, os gentios alegraram-se e bendisseram a palavra do Senhor; e creram todos os que haviam sido designados para a vida eterna.
49 Nɨ̀ghàà nɨ Mmàꞌàmbi nɨ sɛɛ̀nə̀ ŋ̀ghɛɛ ɨdɨgə tsɨ̀m maa m̀bùꞌù.
49 A palavra do Senhor se espalhava por toda a região.
50 Lâ baYuda ghɛɛ̀ ǹswugɨtə bɨtà bɨ alaꞌa bɨ baYuda bo bɨ bàŋgyɛ̀ bî wè bìi mə bɨ lɛ sɨ bɔꞌɔ nɨ̂ Nwî aà. Bo lɔgɨ̀nə̀ ǹtɨgə ntsɔꞌɔ nɨ̂ àkòrə Paul bo Barnabas, m̀furə waa a mûm àlaꞌa bo.
50 Mas os judeus incitaram as mulheres piedosas de elevada posição e os principais da cidade. E, provocando perseguição contra Paulo e Barnabé, os expulsaram do seu território.
51 Bo tɨgə̀ ǹyɛtə nsyɛ̂ a mɨkòrə bo, a ndɨꞌɨ mə a fùrə bo furə waa, ǹtɨgə ŋghɛɛ waa a Ikonium.
51 Estes sacudiram o pó dos seus pés em protesto contra eles e foram para Icônio.
52 Lâ ŋ̀gǎŋyəgə̂nnù Yesu jìi mə bɨ lɛ ntswe a Antiokia aa, ɨ lɛ nluu nɨ nɨ̀dorə bo Àzwì Nwî.
52 Os discípulos continuavam cheios de alegria e do Espírito Santo.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 13, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.