Atos 12

Bafut (BFD) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 À lɛ mbə ma mùu noò aa M̀fɔ̀ Herod a lɔgɨ̀nə̀ ŋ̀ka ntsɔꞌɔ nɨ̂ àkòrə bə̀ bî mɔ̀ꞌɔ a ŋghotə.
1 Por aquele mesmo tempo, o rei Herodes mandou prender alguns membros da Igreja para os maltratar.
2 À lɛ ŋghɨ̀rə̀ bɨ tswâ Jɛms muma bɨ̀ Jɔn ǹzwitə nɨ munwî ǹtsò.
2 Assim foi que matou à espada Tiago, irmão de João.
3 A yə mə mayû ànnù a lɛ mbɔ̀ŋ baYuda, m̀bû ŋ̀ghɨrə bɨ tswâ Peta. (Mayû ànnù a lɛ mfɛ̀ꞌɛ̀ aa a noò ǹjwî Àbaa Tɨkɔꞌɔ̀).
3 Vendo que isto agradava aos judeus, mandou prender Pedro. Eram então os dias dos pães sem fermento.
4 Bɨ tswà mə̂ Peta aa, ŋghɛ̀ɛ̀ ǹnɨŋ yi a ndâtsaŋə̂, m̀fa yi a mbô ɨ̀khɨ̀rə̀ bɨ̂sogyɛ̀ bi nɨkwà ji nɨkwà mə bɨ̀ ka mbɛ. Herod à lɛ nlə̀ə̀ mə yu ka fiꞌisə yi tâ bɨ̀ saꞌa yi a nsi bə̀ aa a noò yìi mə bɨ̂ jɨ̀ mə̂ Passa aà.
4 Mandou prendê-lo e lançou-o no cárcere, entregando-o à guarda de quatro grupos, de quatro soldados cada um, com a intenção de apresentá-lo ao povo depois da Páscoa.
5 Ma mùu ajàŋ, bɨ lɛ ntɨgə nləə Peta wa ndâtsaŋə̂. Lâ ŋ̀ghòtə ɨ̀ lɛ sɨ tsàꞌàtə̀ nɨ̂ Nwî tsiꞌì nɨ̀tɨ̀ɨ̀ ghu atu, kaa waꞌà kaà.
5 Pedro estava assim encerrado na prisão, mas a Igreja orava sem cessar por ele a Deus.
6 À bə̀ mə̂ nɨ̂tugə a njwi yìi mə àbɛ̀ɛ̀ ka fuꞌu tâ Herod swoŋ tâ bɨ̀ fiꞌisə yi aa, Peta a nɔ̂ŋ m̀bwii a tɨtɨ̀ɨ bɨ̀sògyɛ̀ bi baa, bɨ tɨ̂ŋnə̀ yi nɨ bɨ̀tsɛ̂n bi baà. Ŋ̀gǎŋmbɛ̂ àtsaŋ ɨ lɛ ŋkɨ təəntə a tssǔbùꞌù, m̀bɛ nɨ̂ ɨ̀dɨ̀gə̀.
6 Ora, quando Herodes estava para o apresentar, naquela mesma noite dormia Pedro entre dois soldados, ligado com duas cadeias. Os guardas, à porta, vigiavam o cárcere.
7 Angel M̀màꞌàmbi à lɛ ŋwìꞌìkə̀ ǹzi ntəə wa ndâtsaŋ, ŋ̀kàꞌà ɨ ta ghu, ŋ̀ghɨrə ɨ̀dɨ̀gə̀ ɨ fuꞌù. Angel wa a tswâ àbɛ̀ꞌɛ̀ Peta ǹtsɨgɨtə a bɨɨ̀nə̀, a swoŋ ghu mbo mə, “Wàŋsə mbɨ̀ɨ̀nə̂!” Bɨ̀tsɛ̂n bya bɨ fɛɛ̀ŋkə̀ ghu mbo ŋwòkə̀.
7 De repente, apresentou-se um anjo do Senhor, e uma luz brilhou no recinto. Tocando no lado de Pedro, o anjo despertou-o: Levanta-te depressa, disse ele. Caíram-lhe as cadeias das mãos.
8 Angel wa a swoŋ ghu mbo mə, “Wɛꞌɛ ɨtsə̀ꞌə̂ jo bo bɨ̀ ǹtâm jô.” Peta a ghɨ̀rə̀ tsiꞌì maa ajàŋ mə à swòŋ aà. Angel wa a bû ǹswoŋ ghu mbo mə, “Lɨm akutə̀ yo ya a nu wò ŋ̀ka nyoŋə nàâ.”
8 O anjo ordenou: Cinge-te e calça as tuas sandálias. Ele assim o fez. O anjo acrescentou: Cobre-te com a tua capa e segue-me.
9 Peta a yoŋə̀ yi bo yu fɛꞌɛ̀ wa ndâtsaŋə̀. Kaa Peta à lɛ waꞌà zi mə ànnù yìi mə a lɛ sɨ fɛ̀ꞌɛ̀ aa a lɛ mbə aa tsiꞌì ànnù nɨ̂ŋkoŋə̀. À lɛ mbàŋnə̀ ŋ̀ka mɔɔntə bə nɨ mə â lɛ sɨ lɛ nɨ̂ ǹjə̀ə̀ təə təə nlɛ nìi.
9 Pedro saiu e seguiu-o, sem saber se era real o que se fazia por meio do anjo. Julgava estar sonhando.
10 Bo yu ghɛɛ̀ ǹtsya akhɨ̀rə̀ bɨ̂sogyɛ̀ bɨ mbɛ̂ ɨ̀dɨ̀gə yi mbìì, ŋ̀kɨ mbu ntsyà yî àyòŋtə̀, m̀bɔŋ ŋghɛɛ fɛ̀ꞌɛ̀ wa nɨ̂ ǹtsǔbùꞌu atɨɨ wa yìi mə ɨ lɛ sɨ lìì nɨ mûm àlaꞌa aà. Bo zì mə̂ ǹyweꞌe ghu, àbàꞌà ya a ghɛsə̀ ŋ̀ŋaꞌanə tsiꞌì yumbɔŋ a mbo bo, bo tɨgə̀ ǹtsya mfɛ̀ꞌɛ̀ ŋ̀kuu a mfâŋnə̀ yî mɔ̀ꞌɔ ntɨgə nsɨgə ŋghɛɛ ghu. Bo yu kà mə̂ aa ntəə wa mfâŋnə̀ ǹsɨgə ŋghɛɛ aa, angel wa a wiꞌìkə̀ m̀maꞌatə yi.
10 Passaram o primeiro e o segundo postos da guarda. Chegaram ao portão de ferro, que dá para a cidade, o qual se lhes abriu por si mesmo. Saíram e tomaram juntos uma rua. Em seguida, de súbito, o anjo desapareceu.
11 Àtu Peta a wiꞌìkə̀ ǹlaa, a zî ànnù yìi mə a ghɨrə yi aa, ǹswoŋ mə, “Tsɨ̂tsɔ̀ŋ mə̀ zi mə à nɨ̂ tsiꞌì ànnù nɨ̂ŋkoŋə̀! A too M̀màꞌàmbi ntoo angel yì mə tâ à zi ŋkwɛrə gha a mbo Herod, ɨ ghɨrə tâ mə̀ tsuu annù yìi mə baYuda bɨ kàꞌà nɨ mə bɨ ka ghɨ̀rə̀ a nu mə aa lo yə.”
11 Então Pedro tornou a si e disse: Agora vejo que o Senhor mandou verdadeiramente o seu anjo e me livrou da mão de Herodes e de tudo o que esperava o povo dos judeus.
12 À yə̀ mə̂ laà, ǹtɨgə ŋghɛɛ a nda Mary, ǹdè bɨ̀ Jɔn wa yìi ɨkǔm yi yî mɔꞌɔ lɛ mbə Mark aà. Bə̀ lɛ ŋghotə ghu tsiꞌì bî ghàꞌàtə̀ ǹtswe ghu ǹtsaꞌatə nɨ̂ Nwî.
12 Refletiu um momento e dirigiu-se para a casa de Maria, mãe de João, que tem por sobrenome Marcos, onde muitos se tinham reunido e faziam oração.
13 À ghɛ̀ɛ̀ mə̂ ghu, ŋ̀kwɛntə ntsǔ abàꞌà yi abɛɛ, mumàŋgyɛ̀ yìi mə à lɛ sɨ fàꞌà wa nda, ɨ̀kǔm yi ɨ bə Rhoda aà, a bii, nzì a ŋŋaꞌa àbàꞌà yâ.
13 Quando bateu à porta de entrada, uma criada, chamada Rode, adiantou-se para escutar.
14 À zì mə̂ ǹyuꞌu njì Peta ǹzi, ǹtɨɨ̀ yi ɨ burə̀ ǹnaŋsə nluu nɨ nɨ̀dorə a baŋnə̀ m̀maꞌatə Peta, kaa waꞌǎ abàꞌà ya ŋaꞌa mə tâ à kuu, mbu ŋkhə̀ m̀bɨɨ fu a nswoŋə a mbo bə̀ bya mə Peta à təə a ntsǔndâ.
14 Mal reconheceu a voz de Pedro, de tanta alegria não abriu a porta, mas, correndo para dentro, foi anunciar que era Pedro que estava à porta.
15 Bə̀ bya bɨ yùꞌù mə̂ laà, ǹswoŋ ghu mbo mə, “O baanə aà bàànə̀?” La a kuꞌusə̀ ŋ̀ghaa tsiꞌì nɨ̀ tɨ̀ɨ̀ ǹswoŋ mə à nɨ tsiꞌì ànnù nɨ̂ŋkoŋə̀. À bù mə̂ ǹswoŋ laà, bo tɨgə̀ ǹswoŋ mə, “À nɨ angel yì.”
15 Disseram-lhe: Estás louca! Mas ela persistia em afirmar que era verdade. Diziam eles: Então é o seu anjo.
16 Bo lɛ sɨ ghàà laà aa, Peta a bâŋnə̀ ǹtəə wa ntsǔnda ŋkwɛ̀ntə̀. Bo ghɨ̀rə̀ mə̂, ŋ̀ghɛɛ ŋŋaꞌa abàꞌà yâ. Bo ŋàꞌà mə̂ ǹyə yi, ànnù a burə̀ ǹtsya waa!
16 Pedro continuava a bater. Afinal abriram a porta, viram-no e ficaram atônitos.
17 Peta a kɔꞌɔsə̀ àbô yi ndɨꞌɨ mə tâ bo tsuu kɨ ghàà, ǹtɨgə ntɔꞌɔtə a mbo bo a ajàŋ yìi mə Mmàꞌàmbi à lɛ ŋghɨ̀rə̀ angel yì a zî m̀fiꞌi yi wa ndâtsaŋə aà. À tɔ̀ꞌɔ̀tə̀ mə̂ m̀maŋsə, ǹswoŋ a mbo bo mə, “Nɨ̀ tɨgə nswoŋ a mbo Jɛms bo bɨ̀ a mbo bɨ̀lɨ̂m bìꞌinə̀.” Ǹtɨgə nlo ŋghɛ̀ɛ̀ yi a adɨgə dàŋ.
17 Ele, acenando-lhes com a mão que se calassem, contou como o Senhor o havia livrado da prisão, e disse: Comunicai-o a Tiago e aos irmãos. Em seguida, saiu dali e retirou-se para outro lugar.
18 Àbɛ̀ɛ̀ fùꞌù mə̂, ɨ̀dɨ̀gə̀ ɨ tɨgə̀ ǹtsaꞌa tsiꞌì tsàꞌà a tɨtɨ̀ɨ bɨ̀sogyɛ̀ bya, bo tɨgə̀ ŋ̀waꞌa nɨ mə a Peta aa a ghɨ̀rə̂ àkə̀ lɛ!
18 Logo que amanheceu, houve um sobressalto pouco comum entre os soldados sobre o que acontecera a Pedro.
19 Herod a swoŋ bɨ lɔɔ̀ Peta, ǹlɔɔ kaa waꞌà yə̂. A tɨgə̀ ŋ̀ghɨrə bɨ twoŋ bɨ̀sogyɛ̀ bya, a betə waa yî mɔ̀ꞌɔ yî mɔ̀ꞌɔ ànnù yìi mə a ghɨrə mə tâ bɨ̀ waꞌǎ Peta bû ǹyə aà; ŋ̀ghɨrə bɨ zwitə̀ waa bɨ tsɨ̀m.
19 Herodes, procurando-o e não o achando, instaurou um processo contra os guardas e mandou supliciá-los. Em seguida, desceu da Judéia para Cesaréia, onde permaneceu.
20 Ǹtɔ̀ŋ Herod ɨ lɛ sɨ naŋsə nlwi nɨ a nu baTai bo bɨ̀ baSidon, bo tɨgə̀ ǹghotə waa ŋ̀ghɛɛ a nyə yu. Bɨ̀ ghɛ̀ɛ̀ mə̂, m̀foo yə mə bo lətə Blastus yìi mə à lɛ mbə ŋ̀gàŋafàꞌà yî ŋ̀wè a mbo Herod, ǹlentə nɨ̂ ǹtɔꞌɔ aa, ŋghɨrə mə tâ à kwɛtə waa. Bo ghɨ̀rə̀ mə̂ laà, ǹtɨgə ŋghɛɛ a mbɛ̀ɛ Herod mə tâ à ghɨrə tâ bo bo tswe nɨ̂ m̀bɔɔnə, ǹloŋ mə mɨ̀jɨ̂ myaa mɨ lɛ sɨ lò aa a alaꞌa mfɔ̀ Herod aà.
20 Estava Herodes em conflito com os habitantes de Tiro e de Sidônia. Estes, porém, de comum acordo, se apresentaram a ele, e, com o favor de Blasto, que era camareiro do rei, pediram a paz. {Porque a sua região era abastecida por ele.}
21 Bɨ lɛ ŋkàꞌa njwi yì mɔ̀ꞌɔ Herod a wɛꞌɛ ɨ̀tsə̀ꞌə̀ nɨfɔ̂ ji, ŋ̀kɔꞌɔ ŋŋaŋnə̀ a abə̀rə yu, ŋ̀ghaa a mbo bə̀ byâ.
21 No dia marcado, Herodes, vestido em traje real, sentou-se no tribunal e lhes dirigiu uma alocução.
22 À ghàà mə aa, bɨ tɨgə̀ m̀bwitə nɨ̂ yi, ǹtɔŋnə nswoŋ nɨ mə, “Kaa à sɨ̌ njì ŋù yulà bə̂, à nɨ̂ ǹjì nwì!”
22 O povo aplaudia: É a voz de um deus, e não de um homem!
23 Angel Nwìŋgɔ̀ŋ à lɛ mburə ŋghɛnsə nzwitə Herod ŋgaa yî m̀fùùrə̀ nloŋ mə kaa à lɛ waꞌà Nwî ghaꞌasə̀ aà. Ɨ̀ŋɔ̀ŋnə̀ ɨ kuu ghu nu, ŋ̀kurə yi, a tɨgə̀ ŋ̀kwo.
23 No mesmo instante, o anjo do Senhor o feriu, por ele não haver dado honra a Deus. E, roído de vermes, expirou.
24 Ànnù Nwî a lɛ ŋghɛ̀ɛ̀ nɨ̂ m̀bìì ǹsɛɛnə, bə̀ bì ghàꞌàtə bɨ biì Nwî.
24 Entretanto, a palavra de Deus crescia e se espalhava sempre mais.
25 Barnabas bo Saul bɨ lɛ mmàŋsə ɨfàꞌâ waa yìi mə bɨ lɛ ntoo waa mə bɨ̀ zi mfaꞌa aa, ǹtɨgə nlo Yerusalem ŋghɛɛ waa. Bo kà mə̂ aa ŋghɛɛ aa, nlɔ̀gə̀ Jɔn Mark bo bo ghɛɛ̀.
25 Tendo Barnabé e Saulo concluído a sua missão, voltaram de Jerusalém {a Antioquia}, levando consigo João, que tem por sobrenome Marcos.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.