Apocalipse 14
Bafut (BFD) vs ARC
1 Mə̀ bû ŋ̀ghə̀ə kɨ yə, ǹyə a Mû M̀bînjə̀rə̀ wa a təə a atu ntaꞌa Zion, bə̌ ntsùꞌu ŋkhɨ̀ yî fùùrə̀ nɨ mɨ̀ghum mi nɨkwà ǹtsò ji nɨkwà tswê bo bo, bìi mə bɨ lɛ ŋŋwàꞌànə ɨkum Mû M̀bî ǹjə̀rə̀ wa nɨ̀ yì Taà yì a nɨjɛnə nsi bo aà.
1 E olhei, e eis que estava o Cordeiro sobre o monte Sião, e com ele cento e quarenta e quatro mil, que em sua testa tinham escrito o nome dele e o de seu Pai.
2 Mə̀ yuꞌù ǹjì ŋù ɨ lo a aburə ŋghaa njwùꞌù tsǒ mɨ̀ŋkì mî ghàꞌàtə̀, kə̀ m̀bə̀ŋ yìi ɨ kùmə̀ nɨ̂ tɨ̀ɨ̀ aà. Ǹjì ya mə mə̀ lɛ nyuꞌu aa, ɨ̀ lɛ mbə aa tsǒ bə̌ buꞌu mɨloŋ mɨ àŋààntə̀ mî ghàꞌàtə̀,
2 E ouvi uma voz do céu como a voz de muitas águas e como a voz de um grande trovão; e uma voz de harpistas, que tocavam com a sua harpa.
3 bo yəə̀ nɨ̀ ɨ̀kòò yî fii fya nsî àbə̀rə̀, nɨ a nsi njoo jya mə ɨ tswe ntɨ̀ɨ̀ ji nɨkwà aa nɨ a nsi bɨ̀lɨɨ byâ. A lɛ ŋkɨ nzi tsiꞌì bə̀ ma bya ntsùꞌu ŋkhɨ̀ yî fùùrə̀ nɨ mɨ̀ghum mi nɨkwà ǹtsò ji nɨkwà mə Nwì à lɛ ntsuꞌu atû yaa fàa mbi aa, ǹzi a nyəgə̂ ɨ̀kòò wâ.
3 E cantavam um como cântico novo diante do trono e diante dos quatro animais e dos anciãos; e ninguém podia aprender aquele cântico, senão os cento e quarenta e quatro mil que foram comprados da terra.
4 Bə̀ ma bya àa m̀bâŋnə̀ jìi mə ɨ lɛ nlə̀ə̀ mɨbɨ̀ɨ̀ mɨ nû myaa mɨ laa kaa ŋwaꞌà sɨ̀ŋ nɨ̂ ànnǔ ajɨrə̀ bo bɨ̀ bàŋgyɛ̀ aà. Kaa bo lɛɛ̀ ŋ̀waꞌà mâŋgyɛ̀ zî. Àa bo ma bû mə bo yòŋə̀ Mû M̀bînjə̀rə̀ wa ɨdɨgə tsɨ̀m jìi a ghɛ̀ɛ̀ ghu aà. Bə̀ ma bû àa bìi mə Nwì à tsùꞌu atû yaa a tɨtɨ̀ɨ bə̀ faa mbi ǹlɔgə waa tsǒ mɨ̀jɨ mi mbìì mìi bɨ fuꞌu mfa a mbo yu bo Mû M̀bînjə̀rə̀ wa aà.
4 Estes são os que não estão contaminados com mulheres, porque são virgens. Estes são os que seguem o Cordeiro para onde quer que vai. Estes são os que dentre os homens foram comprados como primícias para Deus e para o Cordeiro.
5 Kaa àbaŋnənnù a lɛɛ̀ ŋ̀waꞌǎ a ntsǔ bo fɛꞌɛ̀, kaa bo waꞌà nɨ̂ àlɔ̀ꞌɔ̀ tswê.
5 E na sua boca não se achou engano; porque são irrepreensíveis diante do trono de Deus.
6 Mə̀ bû ǹyə angel yî mɔ̀ꞌɔ a darə̀ nɨ a ndəŋ a njiꞌì nɨ̀kàŋ ŋkɛꞌɛnə nɨ̂ ŋ̀kɨ̀ɨ̀ yî sɨgɨ̀nə̀ yìi ɨ lwiꞌi nɨ̂ŋkoŋ aa a mbo bə̀ bɨ̀tsɨ̀m bìi mə bɨ lɛ ntswe a atu nsyɛ aa, a mbo ɨ̀toò tsɨ̀m, nɨ̂ ɨ̀tsə, nɨ mɨ̀ghàà mɨ tsɨ̀m, nɨ ŋ̀gwɛ̀ꞌɛ̀ bə̀ bɨ̀tsɨ̀m;
6 E vi outro anjo voar pelo meio do céu, e tinha o evangelho eterno, para o proclamar aos que habitam sobre a terra, e a toda nação, e tribo, e língua, e povo,
7 ǹswoŋə nɨ̂ ǹjì yî ǹtɨ̀ɨ̀ mə, “Nɨ̀ ka mbɔꞌɔ Nwî ŋ̀kɨɨ mfa nɨ nɨ̀ghaꞌa ghu mbo, ǹloŋ mə nòò ǹtsɔ̀ꞌɔ̀tə mɨ̀saꞌa yì à zì mə̂; nɨ̀ ka mmii yu wa mə à lɛ nnaŋsə aburə bô ǹsyɛ, nɨ̂ ŋ̀kì mɨyaa, nɨ bɨ̀ naŋəbɨrə̀ aà.”
7 dizendo com grande voz: Temei a Deus e dai-lhe glória, porque vinda é a hora do seu juízo. E adorai aquele que fez o céu, e a terra, e o mar, e as fontes das águas.
8 Angel yî mɔ̀ꞌɔ, yìi à yweꞌe bi baa, a yôŋ, ǹswoŋə nɨ mə, “À wò mə̂, Babylon ǹjɔ̀ꞌɔ̀ àlaꞌa yì ŋ̀wè ya a wò mə̂. À lɛ ŋghɨ̀rə̀ ŋ̀gwɛ̀ꞌɛ̀ mu ŋù ǹtsɨ̀m ɨ baanə̀ mɨlùꞌù mî tɨ̀ɨ̀ mɨ annǔ atsùùrə yi yâ.”
8 E outro anjo seguiu, dizendo: Caiu! Caiu Babilônia, aquela grande cidade que a todas as nações deu a beber do vinho da ira da sua prostituição!
9 Angel yî mɔ̀ꞌɔ, yìi mə à yweꞌe bi tarə aa, a yoŋə̀ waa, ǹswoŋə nɨ̂ ǹjì yî ǹtɨ̀ɨ̀ mə, “Ŋù tsù yìi mə à mìi naà mɨ̀tsəꞌə ya, kə̀ fɨ̂ŋkobə̀ fi fya aa, kə̀ mə à bìi ŋkwɛrə awenə̀ yi ya a nɨjɛnə nɨ nsi yu kə̀ a abo yu aa,
9 E os seguiu o terceiro anjo, dizendo com grande voz: Se alguém adorar a besta e a sua imagem e receber o sinal na testa ou na mão,
10 yumbɔŋ, àa kɨɨ no mɨlùꞌù mɨ alwintɔŋə Nwî mya, mə Nwì à nɨ̀ŋ mə̂ tsiꞌì tɨ̀ fɔrə wa mûm ǹdɔ̂ŋ àlwintɔŋ yu aa, tâ bɨ̀ tɨgə ndɨ ŋgɨꞌɨ ghu nu nɨ mɔꞌɔ, bo sulphur a nsi baangel bɨ Nwî bìi mə bɨ laa aa bo bɨ̀ a nsi Mû M̀bînjə̀rə̀ wâ.
10 também o tal beberá do vinho da ira de Deus, que se deitou, não misturado, no cálice da sua ira, e será atormentado com fogo e enxofre diante dos santos anjos e diante do Cordeiro.
11 Fɨlɨ fɨ mɔꞌɔ fɨ kɔꞌɔ wa adɨgə mə bɨ dɨꞌɨ waa ghu aa ŋgɔ̀ŋ bɨ̀nòò bɨ tsɨ̀m. Bo ma bû mə bo lɛ mmii naà mɨ̀tsəꞌə ya bo fɨ̀ŋkobə̀ fi fya aa, bo bɨ̀ ŋù ǹtsɨ̀m yìi à kwɛ̀rə awenə ɨkumə̀ yi ya aa, kaa bo sɨ nɨ̂ àfwɛtə̀ tswê, a asiꞌinə̀ kə̀ nɨ̂tugə̀.”
11 E a fumaça do seu tormento sobe para todo o sempre; e não têm repouso, nem de dia nem de noite, os que adoram a besta e a sua imagem e aquele que receber o sinal do seu nome.
12 Ma yû a lɔɔ̀ nɨ̂ ànnǔ mbii ŋgɨꞌɨ a mbo bə̀ bɨ Nwî, làꞌà bə̀ bya bìi mə bɨ lə̀ə ndɨꞌɨ Nwî, ŋ̀kɨ nnɨŋ mɨ̂ntɨɨ̀ myaa a nu Yesu aà.
12 Aqui está a paciência dos santos; aqui estão os que guardam os mandamentos de Deus e a fé em Jesus.
13 Mə̀ bû ǹyuꞌu ǹjì yî mɔ̀ꞌɔ ɨ lô a aburə nswoŋə nɨ mə, “Ŋwàꞌànə̀ yuà ànnù, m̀bɔɔnə a mbo bə̀ bìi mə bɨ kwo a mûm m̀bo Mmàꞌàmbi, nlɔ̀gɨ̀nə̀ tsɨ̂tsɔ̀ŋ aà.” Àzwì a kwiꞌi mə, “M̀bɔɔnə tsiꞌǐ annù nɨ̂ŋkoŋə̀, tǎ tâ bo tɨgə ŋka mɨ̀ɨ̀ntə a nɨ̂ ànwùgɨ̀nə̂ yaa, ǹloŋ mə mɨ̀ghɨ̀rɨ̀nə̀ mɨ ɨnnù myaa yòŋə̀ waa aà!”
13 E ouvi uma voz do céu, que me dizia: Escreve: Bem-aventurados os mortos que, desde agora, morrem no Senhor. Sim, diz o Espírito, para que descansem dos seus trabalhos, e as suas obras os sigam.
14 Mə̀ ghə̀ə bǔ kɨ yə, nyə mbàꞌà yì m̀fùꞌù, ŋù yì mɔ̀ꞌɔ a tswê ghu tsiꞌì tsǒ Mu ŋù, àtsə̀ꞌətu nɨfɔ̀ gold a tswê ghu atu, munwî ǹsyə mɨ̀sàŋ yî ǹtsə̀ꞌə̀ a kɨ̂ ǹtswe ghu abô.
14 E olhei, e eis uma nuvem branca e, assentado sobre a nuvem, um semelhante ao Filho do Homem, que tinha sobre a cabeça uma coroa de ouro e, na mão, uma foice aguda.
15 Angel yî mɔ̀ꞌɔ a fɛꞌɛ̀ a mûm ǹdâmàꞌanwì, ǹswoŋə nɨ a mbo ŋû wa mə à lɛ ntswe wa mûm m̀bàꞌà aa nɨ̀ ǹjì yî ǹtɨ̀ɨ̀ mə, “Lɔ̀gə a munwî ǹsyə mɨ̀sàŋ ghò wa ŋka nsyə ghu, ǹloŋ mə nòò ǹsyə mɨ̀sàŋ à kùꞌù mə̂, ǹloŋ mə mɨ̀jɨ mìi bɨ tswe nɨ̀ m̀fùꞌu fàa atu nsyɛ aa, mɨ nàŋsə mə̂ ǹtɨɨ.”
15 E outro anjo saiu do templo, clamando com grande voz ao que estava assentado sobre a nuvem: Lança a tua foice e sega! É já vinda a hora de segar, porque já a seara da terra está madura!
16 Yu wa yìi mə à lɛ ntswe wa mûm m̀bàꞌà aa a tɨgə̀ ŋ̀ghusə munwî yì wa a atu nsyɛ, mfuꞌu mɨjɨ myâ.
16 E aquele que estava assentado sobre a nuvem meteu a sua foice à terra, e a terra foi segada.
17 Angel yî mɔ̀ꞌɔ a bû m̀fɛꞌɛ wa mûm ǹdâmàꞌanwì ya a aburə, ŋ̀kɨ ntugɨtə munwi ǹsyə mɨ̀sàŋ yî ǹtsə̀ꞌə̀.
17 E saiu do templo, que está no céu, outro anjo, o qual também tinha uma foice aguda.
18 Angel yî mɔ̀ꞌɔ a fɛꞌɛ̀ wa adɨgə nɨkentə nɨ mɔꞌɔ nɨ mmàꞌanwì, ǹtswe nɨ̂ àdàꞌà a nlèntə mɔꞌɔ nɨkentə nɨ mɔꞌɔ nɨ màꞌanwì aa, ǹswoŋ nɨ̂ ǹjì yî ǹtɨ̀ɨ̀ a mbo angel wa mə à lɛ ntugɨtə munwî ǹsyə mɨ̀sàŋ wa mə à lɛ ntsəꞌə aa mə, “Lɔ̀gə a munwî ǹsyə mɨ̀sàŋ ghò yì ǹtsə̀ꞌə̂ wa ǹsyə ajuŋə mɨ̂ntà mɨ ati mɨlùꞌù mìi mɨ tswe a atu nsyɛ aa ghu, ǹloŋ mə mɨ̀ntà myâ bàŋ mə̂.”
18 E saiu do altar outro anjo, que tinha poder sobre o fogo, e clamou com grande voz ao que tinha a foice aguda, dizendo: Lança a tua foice aguda e vindima os cachos da vinha da terra, porque já as suas uvas estão maduras!
19 Angel wa a tɨgə̀ ŋ̀ghusə munwî yì wa a atu nsyɛ, ŋghotə mɨ̂ntà mɨ ati mɨlùꞌù mya ghu ntɨgə ŋkwetə fyâ nɨgho nî wè nɨ nnɨ̌ŋ mɨlùꞌù mɨ alwintɔŋə Nwî;
19 E o anjo meteu a sua foice à terra, e vindimou as uvas da vinha da terra, e lançou-as no grande lagar da ira de Deus.
20 bɨ tɨgə̀ ǹnɨŋ nɨ mɨlùꞌù mya, a abɛɛ a njɨ̀m ŋ̀kyâ njɔ̀ꞌɔ̀ àlaꞌa yâ. Àləə a tɨgə̀ ŋ̀koŋə mfɛꞌɛ wâ nɨgho, ŋ̀ŋɛnə ŋkɔꞌɔ nyweꞌe tsǒ àtsaŋə ntɔŋ ləŋə, nsaꞌa mbə tso bɨ̀kilo metre ŋkhɨ̀ ji baa nɨ̀ mɨ̀ghum mi bùꞌu ntsò ji ntoꞌo.
20 E o lagar foi pisado fora da cidade, e saiu sangue do lagar até aos freios dos cavalos, pelo espaço de mil e seiscentos estádios.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Apocalipse 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.